Suma sumárum 2020

Ako je už zvykom, tak začiatkom nového roka si tu môžete nájsť sumár od štyroch jazdcov apokalypsy z MetalExpressu (no, dvaja jazdci, dve jazdkyne). A ako sa dočítate nižšie, každý z nás ten uplynulý rok videl trochu inou optikou a každý z nás ho spracoval svojsky. Každopádne, ten pre mnohých desivý rok 2020 je za nami. Či bude ten s jednotkou na konci lepší, to si netrúfame tvrdiť. Sme realisti a vidíme, čo sa okolo nás deje. Napriek tomu vám želáme, aby ste ho prežili v poriadku, v zdraví a snáď, ak to situácia dovolí, tak sa aj na nejakom koncerte uvidíme z očí do očí.


MRKVA

Tento rok poriadne napínal nervy v bežnom živote na všetkých frontoch. Našťastie je tu muzika, ktorá ma (a asi aj väčšinu z vás) udržala v stave príčetnosti. Albumov sa nahralo dosť a koncertov som ešte na začiatku roka stihol pobehať relatívne veľa. Tak si to trochu zosumarizujem.

ALBUMY TOP 10

  1. Benediction – Scriptures – Tu to bolo hop alebo trop. Návraty starých kapiel v takmer pôvodných zostavách vedia aj sklamať. Tu sa nič také nestalo a legenda z Birminghamu nahrala album, ktorý sa cez vás prevalí ako vlna, od začiatku až do posledného taktu.
  2. Messiah – Fracmont – Opäť legenda. Aj keď jej meno neoplýva až takým leskom ako u vyššie spomenutých kolegov. Messiah prišli s albumom po 26 rokoch a do bodky potvrdili to známe, že na dobré sa musí čakať.
  3. Macabre – Carnival of Killers – Aj tu to trvalo dlhé roky. Ale v porovnaní s čakaním na nový Messiah, je 9 rokov u Macabre iba zanedbateľná doba. Trojica praštených indivíduí z Illinois nahrala album, ktorý je tvrdý, hravý, uletený a chytľavý. V podstate ako každý jeden v ich diskografií.
  4. Gorephilia – In the Eye of Nothing – Fínski smrťáci, ktorým v žilách prúdi infúzia od Morbid Angel, nahrali tretí štúdiový album, ktorý sa dosadil pekne na piedestál ich nahrávok.
  5. Undergang – Aldrig i livet – Zostávam na severe, aj keď sa zošupnem o poschodie nižšie. Niečo je zhnité v štáte dánskom, ako hovorí klasik. A nielen zhnité, ale aj slizké, brutálne a nechutné. Inými slovami, nový album Undergang.
  6. Pharmacist – Medical Renditions of Grinding Decomposition – Debutový album vyznávačov starých Carcass a Pathologist mi nemohol ulahodiť viac. Detailnejšie som ho zhrnul v recenzií.
  7. Feastem – Graveyard Earth – Opäť Fínsko a tzv. pumelice do zadnice. Týchto necelých 20 minút ma položilo na lopatky ešte začiatkom roka a môj ortopéd sa z toho poriadne zapotil.
  8. Lik – Misanthropic Breed – Predchádzajúci album Carnage sa tiež dostal do môjho rebríčka pred dvoma rokmi a „světe div se“, ocitol sa mi tu aj jeho nástupca Misanthropic Breed.
  9. Evildead – United States of Anarchy – Možno vám tento album a kapela nenapadnú ako prvé, ak sa povie thrash metal a rok 2020, ale práve táto stará kapela (ktorá na svoj ďalší album čakala 29 rokov, čo je takmer celé moje bytie…) u mňa v tejto škatuľke excelovala.
  10. Undeath – Lesions of a Different Kind – Asi neznáme meno, ale debut tejto kapely mi pošimral ušné dierky. Primitívny, archaický zvuk, väčšinou stredné tempo a atmosféra predminulého desaťročia.

+ Bonus

Puteraeon – The Cthulhian Pulse: Call from the Dead City – „Vo svojom dome, v podmorskom meste R´lyeh čaká Veľký Cthulhu. Nie je mŕtvy, iba spí.“ Lovecraftovi učenci opísali zo stránok Necronomiconu ďalšie zaklínadlá, ktoré takto transformovali do fyzickej podoby. Takmer som na tento skvelý album zo Švédska zabudol a aby som už neprehadzoval zbytočne poradie, priradil som mu 11. miesto.

 

CZ/SK SCÉNA

  1. Realms of Chaos – The Seed – Konečne sa tento album dostal na svet. Aj keď pôrodné bolesti boli extrémne. Nemám čo viac dodať, viac info nájdete v recenzií. https://metalexpress.sk/2020/10/realms-of-chaos-the-seed-downfall-records-2020/
  2. Abortion – No Lives Matter – Nitrianski bombardéri sa s tým zas a opäť nesrali a nasekali 21 kúskov do 23 minút. https://metalexpress.sk/2020/12/abortion-no-lives-matter-bizarre-leprous-production-2020/
  3. Kandar – Cluster Headache – Skvelé pestré EP. Možno to naj, čo doteraz kapela vydala. Viac tu https://metalexpress.sk/2020/07/kandar-cluster-headache-bizarre-leprous-production-2020/
  4. Bowelfuck – Decades – Album, ktorý nenechá vydýchnuť a keď dohrá, cítite sa ako by vám pod vodou došiel kyslík.
  5. Ataraxia – Pustovník – Jediná škoda tohto albumu je to, že nevyšiel vo fyzickej podobe. Tak snáď sa zadarí niekedy v priebehu budúceho roka. https://metalexpress.sk/2020/07/ataraxia-pustovnik-digital-2020/

 

KONCERTY

Toto je kategória, ktorá v tomto roku najviac utrpela. Ja osobne som stihol 13 koncertov, ale kde sú tie časy, keď mi bolo aj vyše 40 málo… Snáď sa niečoho takého ešte dožijem.

 

  1. Suffocation – Košice, 1. 3. 2020 – Posledná medzinárodná akcia pred pádom rampy. Suffocation som videl viac krát, ale po tomto koncerte v Košiciach som zostal stáť s otvorenou papuľou.
  2. Uriah Heep – Bratislava, 4. 2. 2020 – Dal som si sám sebe taký záväzok, že každý rok sa budem snažiť navštíviť koncert niekoho z kategórie rockových dinosaurov. Hudobníci vo veku mojich starých rodičov, tu energiou nakopali anusy o generácie mladším nasledovníkom.
  3. Cannabis Corpse – Bratislava, 14. 1. 2020 – V jeden chladný januárový večer nás zohrial dym sálajúci z veselej byliny. A koncert to bol tiež výborný.
  4. 1349 – Brno, 8. 2. 2020 – Sem som išiel s cieľom vidieť superkapelu Vltimas (Vincent, Blasphemer, Mournier) a starého nórskeho komedianta Abbatha. Ostatok večera ma nejako veľmi nezaujímal. Ale mňa samého prekvapilo, že najviac som si nôžkou podupával do rytmu bubákov 1349. A to ma tento žáner našťastie väčšinou obchádza. Ale výnimka potvrdila pravidlo.
  5. Sanatorium – Olomouc (Rotten Fest), 22. 8. 2020 – Nakoniec nám leto prinieslo aj nejaké tie open airy. Síce v podstatne menšom meradle, na aké sme zvyknutí, ale aspoň niečo. Antitrend, Flesh Party a olomoucký Rotten Fest. Sanatorium som videl x-krát, ale tu to bolo veľmi príjemné stretnutie.

 

ČO POTEŠILO

Koncerty boli nedosažiteľná méta v tomto roku (aspoň v takej podobe, v akej ich poznáme) a tak sa mnoho kapiel zavrelo do štúdia a nahrali podarené albumy. O tom si môžete prečítať vyššie. Mňa behom roka teší, ak sa mi podarí nájsť nejakú kapelu, o ktorej som dovtedy nepočul. Väčšinou sa mi to darí na koncertoch, preto tento rok tých objavov nie je až tak veľa, ale niečo sa našlo.

Pharmacist – Ich debutový album som zaradil aj do Top 10 rebríčka. Dvojica Pharmacist a Therapeutist si ma získala svojou poctou legendám žánru ako Carcass (ich ranné obdobie) a Pathologist. Okrem toho sa chlapci rozbehli a k debutovému albumu pridali aj EP a dve splitká (s Golem of Gore a Oozing).

Funus – I stalo sa, že sa mi do uší dostali nežné tóny bandy Funus. Old school death metal jak víno. A mňa teší, že basu obhospodáruje redakčná kolegyňa Petra.

Undeath – Taktiež ich debutový album nájdete v mojom vrchnom rebríčku. Mladá kapela spoza oceánu proste vysekla poklonu tamojšej scéne a podarilo sa im to na výbornú.

 

ČO SKLAMALO

No tu by sa toho našlo kvantum pre tento rok. Zrušené koncerty a festivaly veľmi zamrzeli. Ale z toho sa nejako pozviechame. Aspoň teda my fanúšikovia. Ako na tom budú kluby a organizátori, tak to je otázne…

Čo sa týka sklamaní u konkrétnych kapiel a ich nových albumov, tak tu mám taký, pre niekoho možno kontroverzný bod. Nie, nie je to Six Feet Under, ktorí to schytali takmer od každého za nový album. Ale to za nejaké sklamanie nepokladám, pretože som veľmi od nového albumu nečakal. Aj keď Jack Owen v zostave bol prísľubom niečoho lepšieho. Mňa sklamali Sodom. Po návrate Franka do kapely, výbornom EP Partisan a ešte lepšom koncerte v Zlíne, som proste čakal niečo lepšie ako je Genesis XIX. Neslaný, nemastný album, absentujúci takú Sodom – špinu. Zabudol som naň v momente, ako som ho dopočúval. Takže pre mňa už aj posledná kapela z germánskej thrashovej trojky týmto upadla. Aj keď doteraz to boli práve oni, kto u mňa držal záujem o tento nemecký triumvirát. Tak snáď nabudúce to vyjde lepšie.

Ale tak ako každý rok, tak aj tento, najviac zarmútili odchody hudobníkov na druhý svet – Sean Reinert (Cynic, Death…), Neil Peart (Rush), Pete Way (UFO, Waysted…), Lee Kerslake (Uriah Heep, Ozzy Osbourne…), Eddie Van Halen (Van Halen), Ken Hensley (Uriah Heep…), Riley Gale (Power Trip), Cyjan (Dead Infection) a mnohí ďalší. R.I.P.


PETRA

TOP albumy:

  1. ULCERATE – Stare Into Death and Be Still
  2. SOLSTAFIR – Endless Twilight of Codependent Love
  3. REGARDE LES HOMMES TOMBER – Ascension
  4. BLACK CURSE – Endless Wound
  5. JUPITERIAN – Protosapien

 

Moc odporúčam ešte tieto dosky:

ANAAL NATHRAKH – Endarkenment

BLACK CROWN INITIATE – Violent Portraits of Doomed Escape

CRYPTIC SHIFT – Visitations from Enceladus

END – Splinters from an Ever-Changing Face

ENSLAVED – Utgard

HYENISM – The Sewer

KILLER BE KILLED – Reluctant Hero

LIK – Misanthropic Breed

MALOKARPATAN – Krupinské Ohne

NECROT – Mortal

OF FEATHER AND BONE – Sulfuric Disintegration

OMEGA INFINITY – Solar Spectre

PSYCHONAUT – Unfold the God Man

PYRRHON – Abcess Time

SERPENT COLUMN – Kathodos

SKELETON – Skeleton

SOMNIATE – The Meyrinkian Slumber

TEMPLE OF VOID – The World That Was

THE OCEAN – Phanerozoic II: Mesozoic / Cenozoic

ULTHAR – Providence

WAKE – Devouring Ruin


NIHIL

Napriek tomu, že tento rok bol veľmi zvláštny, tak na množstvo a kvalite nahrávok som to príliš nepocítil. Vyšlo veľa výborných albumov, z ktorých som mnohé nepočul. Môj rebríček aj tentokrát rozdelím najmä kvôli prehľadnosti na CZ/SK domácu scénu a zahraničné, presné poradie určiť neviem, takže alibisticky podľa abecedy.

SK/CZ domáca scéna

BowelFuck – Decades

Skvelý grind, ktorý pripomenie švédske veličiny. Nahrávka odsýpa a nemá hluché miesto, neuveriteľný tlak.

 

Carnal Disfigurement – An Intense Hatred For Humanity

Hodne krutý brutal death vyšiel u renomovaných Amputated Vein koncom roka. Ešte nemám napočúvané, ale vyzerá to veľmi sľubne.

 

Inception of Fall – Builders Of The World EP

Nová česká kapela s debutovým épečkom. Moderný technický death metal, ktorý však neskĺzne do bezbrehej nástrojovej onanie. Sci-fi koncept ako príjemný bonus.

 

Infer – Aeon Of Deathless Blight

Poriadne temný black/death metal. Totálny zmar a zhudobnená nočná mora. Po desiatich rokoch od predchádzajúceho zápisu sa vrátili so silnou nahrávkou.

 

Miea – Chaos And Perfections

Stoner rock s rôznymi ďalšími prímesami patril medzi moje najpočúvanejšie nahrávky. Atmosféra, chytľavé motívy, výborný spev, už sa teším na pokračovanie.

 

Panychida – Gabreta Aeterna

Sonda do histórie starej Šumavy v black metalovom podaní. Silné piesne rozprávajú príbehy plné samoty, smrti a nekonečných lesov a močarísk.

 

Realms Of Chaos – The Seed

Konečne full-length debut tejto kapely. Hodne technické a komplexné, hodne brutálne. Svetová trieda death metalu.

 

Shaark – Deathonation

Jeden z albumov od kapely, ktorý už asi čakal málokto. A jednoznačne vo veľkom štýle, thrash metal okorenený rôznymi prísadami sa počúva výborne.

 

Vortex Unit – The Bringer Of Sun

Zložitý album, mix blacku a deathu, progresívne bicie. Čerešnička na torte je ženský vokál, ktorý posúva nahrávku o level vyššie.

 

Zahraničné

Cytotoxin – Nuclearth

Černobyľský BDM hádam ani nemôže sklamať. Ubrali na neustálych šialených tempách z minulých albumov, pridali viac atmosféry a výborné skladby zostali.

 

Defeated Sanity – The Sanguinary Impetus

Úplná šialenosť, kapela sa v podstate zmenila na sólo projekt Lilleho Grubera. Extrémna technika, extrémna brutalita a zároveň sa dobre počúva, to sa často nevidí.

 

Heaven Shall Burn – Of Truth & Sacrifice

Najlepší melodický death metal tohto roka. Nadupaný dvojalbum síce dĺžkou potrápi, ale stojí to za to. Jeden hit za druhým, plus sympatické texty a postoje.

 

Henry Kane – Age Of The Idiot

Death/crust/grind stroj Johnnyho Petterssona. Neuveriteľne odsýpa a melódie sú doslova hitové. Tak extrémne a zároveň chytľavé skladby som už dlho nepočul.

 

Imperial Triumphant – Alphaville

Môj prvý kontakt s kapelou. V prvom rade zaujal najmä veľkomestský koncept a netradičné poňatie. Počúva sa to ťažko, ale je stále čo objavovať a tak rýchlo sa to nezmení. Najkrajší tohtoročný obal.

 

Kirk Windstein – Dream In Motion

Sólovka tváre a mozgu Crowbar nemá chybu. Osobné, smutné, plné výborných gitár a prekvapivo čistého kvalitného Kirkovho spevu.

 

Lamb Of God – Lamb Of God

Nikdy som sa ich tvorbe bližšie nevenoval, ale tentoraz ma bezmenný album dostal. Napriek tomu, že som zachytil skôr negatívne recenzie, sa do môjho playlistu dostával často.

 

My Dying Bride – The Ghost Of Orion

Typický album britskej kapely neprichádza s ničím špeciálnym, ale počúva sa krásne. Skvelé riffy, uveriteľný smútok. Pohltil ma a nepustil.

 

Napalm Death – Throes Of Joy In The Jaws Of Defeatism

Na jednej strane klasický Napalm, na druhej skladby, ktoré by od nich nikto nečakal. Štrukturovaný a rozmanitý. Od ND sa zlého albumu nedočkám a to je dobre.

 

Protest The Hero – Palimpsest

Prvý album, ktorý som od kapely počul. Kombinácia vysokého power/speed vokálu s komplikovanou inštrumentálnou zložkou akú som ešte nepočul. Plus výborné melódie a chytľavé refrény.


MRTVOLKA

Tak ako po minulé roky, ani tento rok nemám rebríček, skôr prehľad, čo všetko na Slovensku vyšlo a môj krátky popis k albumu, či EP. Od momentov, ktoré ma oslovili, alebo prekvapili, prípadne sklamali…Veľa kapiel sa tento rok zavrelo do skúšobní a následne do štúdií, kde nahrali svoje novinky. V tomto ohľade bol tento rok naozaj produktívny.

Abortion – No Lives Matter – Toto CD vydané českými Bizarre Leprous sa ku mne dostalo až včera, čiže 30.12, tesne predtým ako píšem tento súhrn. Z môjho pohľadu nedošlo k výraznej zmene v skladaní songov a ani to nie je v tomto prípade potrebné. Vlastne by som bola konšternovaná keby došlo k nejakej výraznej zmene. Čo mi rezonuje na najnovšom albume Abortion najviac sú bicie Mira Raučinu, ktoré umocňuje ich zvuk zhotovený vo Vomitor Sound. Okrem spomenutých bicích sa Abortion klasicky v krátkych a úderných skladbách zaoberá kritikou všetkého čo sa za posledné roky udialo a deje. Za všetko vlastne hovorí skladba „Doba je chorá“. Na najnovšie CD sa dostala opäť aj legendárna skladba „Bomby na Nitru“, takže tam obzvlášť posielam jednu bombu navyše napríklad na archeologický ústav (just kidding)…Viac sa dozviete aj v recenzii Mrkvu, aj v rozhovore, snáď čoskoro.

Ataraxia – Pustovník – Druhý album ružomberskej kapely ma naozaj potešil a stále ma baví. Vzhľadom na to, že mnohé skladby sa mi dostali pod kožu som si ho ani nezobrala na recenziu, pretože v mnohom by som bola asi dosť nekritická. Hoci chalani trochu upustili od grind-core a pridali aj prvky HC, crustu, mohol sa zdať niekomu tento album viac „melodický“. Mne osobne najviac zarezonovala skladba Finis Terae a Virtuálny raj. Jediná škoda je, že doteraz tento materiál nemá vydavateľa a tým pádom zatiaľ ani fyzické CD. Tie sú však momentálne vo výrobe, takže už čoskoro bude zabezpečená aj táto stránka. Okrem hudobnej zložky sa mi páči aj spracovanie coveru a budúceho bookletu, plus výstižne texty. Za zmienku určite stojí, že nahrávku im zmastrovali a zmixovali v štúdiu u William Blackmon – The Overlook v Švédsku. S výnimkou textov má teda človek miestami pocit, že sa ocitol naozaj niekde vo švédskej hudobnej sfére.

Realms of Chaos – The Seed – Downfall Records – Realms of Chaos prišli tento rok s debutovým albumom, ktorý valcuje a je na našej scéne skôr ojedinelým úkazom, pretože vzdáva hold extremnemu death – technickému death metalu. Rúbanice, zaujímavé a technicky náročné riffy, ktorým hlavným strojcom je gitarista Martinus. Na nahrávke hosťoval na bicích Gabe Seeber a tento krok sa kapele aj vydaril. Slovenská obdoba Origin, či Morbid Angel, prípadne Deeds of Flesh. Inšpirácia US death metalovej scény je tu zjavná. Aj po grafickej stránke to kapela dotiahla do veľmi dobrého konca, takže s touto stránkou som taktiež spokojná.

LATE – The one and I – Trochu zjemníme, ale veľmi nespomalíme. Late a ich debut je ďalším na scéne, ktorý určite zaujme každého, kto má rád progresívny metal. Ak vám vadia čisté spevy, tak túto nahrávku ani neskúšajte. No ak máte radi gitarové melódie s rôznymi vyhrávkami, odbočkami, spomaleniami, gradáciami, čistý zvuk, či čistý vokál, určite si tento album pustite. Mne osobne farba vokálu a speváka naozaj sadla, ale verím, že nemusí sadnúť každému. V zásade nepotrebujete ani texty k tomu, aby ste väčšine skladieb rozumeli. Keďže k celkovému dojmu patrí pre mňa aj cover, či texty. Túto stránku kapela tiež nepodcenila a ich cover k debutu považujem ja osobne jeden z najlepších v tomto roku.

Gloom – Awaken – SMA – K albumu som spísala recenziu a veľmi už nemám čo dodať. Dominuje u mňa osobne hlavne spev Martina, ktorý sa od predošlého albumu ešte viac posunul. Pre tých, ktorých uši znesú aj melódie, opäť odporúčam.

Stabbed – Irena – EP – Stabbed venovali 4 skladby slovenskej vrahyni Irene. Hoci EP neoplýva ani technicky náročnými pasážami, niekedy je práve v jednoduchosti viac. Chytľavé refrény, chytľavé slovenské texty, niekedy k úspechu stačí aj tento aspekt. Mnoho ľudí ich prirovnáva k Macabre a niečo pravdy na tom je. Mne osobne sa páči hlavne zameranie sa na jednu silnú tému, takže len tak ďalej.

Kazostroj – Malomestská mizéria – EP – V októbri tohto roku vydala crust/punková Bánovecká kapela Kazostroj nové EP, ktoré má až 10 skladieb. Mňa osobe najviac chytila za srdce úderná skladba s názvom – Nasrali ma všetci. Farbou mi vokál miestami strašné pripomína Pištu z ČADu, ale verím, že to nebol úmysel. Čo sa týka zvuku, celé EP bolo nahraté v amatérskom prostredí, čiže v skúšobni. Aj napriek tomu to má svoju autenticitu, ako sa vraví, je to proste punk 😊. Pre mňa sú plus aj zrozumiteľne slovenské texty s kritickým podtónom. Ak máte radi nahnevané, úderné, energické (nie všetky, napr. Obesenci je pomalšia skladba), nie veľmi dlhé skladby, ktoré rýchlo prehrmia, tak určite odporúčam.

Zastavme sa na chvíľu na východnom Slovensku pri Lukášovi Trónovi a jeho projektoch. Niektoré z nich boli u nás v redakcii zrecenzované, o iných sme priniesli kratšie, či dlhšie informácie. Mne osobne najviac zarezonovali dva projekty. Jedným z nich je nedávno vypustené EP od Sik Salvation, ktoré vzdáva hold severskému metálu a za mikrofónom sa objavuje v pozícii speváka práve Martin Pazdera z Gloom. Aj tu svoju úlohu zvláda bravúrne. Druhým projektom, ktorý ma oslovil je Fragments of earth. Ide o inštrumentálny počin, ktorý je aspoň pre mňa skôr zameraný na atmosféru, nálady a ako oddych, ak sa vám zrovna nechce počúvať nasrdený crust punk, či technický death metal. Zoznam všetkých Lukášových projektov, na ktorých participoval je nižšie. Ja osobne si myslím, že niekedy menej je viac a možno by nebolo zlé venovať sa viac tomu, na čo sú dobré odozvy, čiže hlavne Sik Salvation, prípadne aj rozvíjaniu Fragments of Earth. Nemyslím to samozrejme v zlom, tvorivosť Lukášovi určite nechýba v žiadnom smere.

  1. MERGED IN ABYSS – Attristant (album)
  2. HEGRID – Odium (EP)
  3. CONSTIPATION/NECROTOMB – Fucking Morbid Splitting (split) – Recenzia.
  4. MERGED IN ABYSS – I Am the Universe! (EP)
  5. FRAGMENTS OF EARTH – Rust to Dust (album)
  6. SIK SALVATION – Forever Ceased To Be… (EP)

 

Tatrofka – Guľomety miesto kolies (EP) – Musím niečo napísať aj k tomuto počinu, hoci len krátko. Áno, samozrejme, táto kapela vyhrala už veľa ocenení a peniaze sa im sypú do kešene. A teraz trochu vážnejšie. Neviem ako by som hudbu Tatrofky poriadne a hlavne výstižne zhrnula, ale v skratke je to hudba pre mladšie ročníky a hlavne ich neberte smrteľne vážne. Proste chalani sa zabávajú a zabávajú aj nás. Ak sa vám tento typ spojenia pozdáva, nájdete si k nim určite cestu. Ak však nemáte pochopenie pre tento typ humoru a dajme tomu, že aj hudby, tak dajte ruky preč. Viac sa dozviete v mojom rozhovore, kde sa vlastne aj tak nedozviete nič, ale možno vás to donúti vypočuť si aspoň jednu ich skladbu.

Shattered Mind – Living In The Past (EP) – V Bratislave sa vynorila pre mňa doteraz neznáma kapela Shattered Mind, ktorá hrá zmes melodického death metalu/ metalcore. Oceňujem hlavne naozaj dobrú kvalitu nahrávky, s ktorou kapela prišla. Táto hudba sa sama o sebe dobre počúva, pretože tu nie je žiadny extra rušivý element. Zároveň vidieť, že niektorí hudobníci už majú čo to za sebou a z technickej stránky nemám tiež takmer nič čo vytknúť. Na druhej strane mi trochu chýba akýsi vlastný podpis, pretože výrazne nevybočujú z tony podobných skupín, ktorých je momentálne neúrekom po celom svete.

Prekvapenie:

Minor – Book of Shadows – Pařát – Jednoznačné prekvapenie tohto roku bol pre mňa osobne Minor a ich najnovší album, ktorý sa im podarilo vydať cez český magazín Pařát. Vzhľadom na to, že je už v ich tvorbe čo porovnávať, považujem ho za doteraz najvydarenejší. Ucelené nápady, dobrý zvuk a zvýraznené bassové party. Čo sa týka vokálnej stránky, aj tu došlo podľa môjho názoru k pokrokom, zlepšila sa napríklad aj intonácia a zrozumiteľnosť spevu. V mnohom mi album pripomína riffovo, aj náladovo poľskú death metalovú legendu Vader. Niektoré skladby sú údernejšie, ako keby vyzývali do boja, iné temnejšie a strednotempové. Pre tých, čo máte radi poľskú death-black metalovú scénu, kde vidím veľa paralel s Minorom, určite odporúčam.

Funus – Demo – Tak ako aj pre ostatných, bolo pre mňa určitým prekvapením demo Funus. Ale pozor, nakoľko som mala možnosť počuť ich už pred vydaním, síce bez spevu, vedela som, že to bude super. Roxorov vokál nakoniec výborne zapasoval do celej nahrávky, takže ako celok je Funus v súčasnosti pomerne ojedinelým úkazom na našej scéne. Pre tých, čo by náhodou netušili, Funus je kapela z Bratislavy, ktorá hrá old school death metal. Jediná nevýhoda je, že je demo krátke, takže dúfam, že sa časom dočkáme aj ďalšieho materiálu.

 

 

Ďalšie albumy, ktoré určite stoja za vypočutie, no nestrávila som pri nich natoľko veľa času, aby som ich dokázala plnohodnotne zhodnotiť, prípadne si netrúfam na ich zhodnotenie. Niektoré sa ku mne dostali až v závere roku, takže som ich nestihla ešte ani podrobnejšie vypočuť. Na niektoré urobil recenziu niekto iný z redakcie, za čo ďakujem.

 

Hyenism – The Sewer – V závere roku sa objavil ako blesk z jasného neba tento debutový album. Recenzia na našich stránkach bude čoskoro a nedávno Peťa uverejnila aj rozhovor s touto bratislavskou kapelou, takže určite sa na našich stránkach s ňou ešte stretnete.

Infer – Aeon of Deathless BlightRecenzia od Nihila

Pagan Spirit – The Record Of The Returning Race – Po dlhých rokoch sa vrátila táto kapela. Tentokrát však ide viac o death metalovú tvorbu. Ich nový album sa v mojom hľadáčiku objavil žiaľ až ku koncu roku.

Rust 2 Dust – Raz to dáš – Bratislavskej alternativno metalovej kapele vyšiel taktiež v decembri tohto roku nový album. Áno, nestihla som ho ešte poriadne spracovať.

Inprobus – Retribution – SMARecenzia od Nihila

MAKAR ČUDRA – Slovenská Heavy Metalová Legenda sa vracia. Na túto nahrávku som si ešte naozaj nestihla posvietiť, ale plánujem tak urobiť v najbližších mesiacoch.

Enema shower – musím sa vám priznať, že na gore-grind musím mať ja osobne chuť a keď príde, tak asi pustím overené klasiky. Enema Shower má však pre mňa tiež svoje čaro a ich tuca-tuca gore najviac oceňujem na živo. Tam majú nado mnou najväčšiu moc 😊. Recenzia by Mrkva.

Infected Words – bočný projekt Abortion – grindcore. Naozaj ma mrzí, že som sa o jeho existencii dozvedela až na konci tohto roku.

Porenut – Postnihilera – Nomad Sky Diaries – Nechcem sa veľmi k tomuto počinu vyjadrovať, pretože mu akosi neviem prísť na chuť a necítim sa dostatočne fundovaná na objektívne zhodnotenie. Mnohí moji kolegovia ho totiž hodnotia veľmi vysoko. Musím sa priznať, že v posledných rokoch trochu obchádzam black metal, takže veľa nahrávok ma obišlo, alebo som si ich vypočula len veľmi povrchne.

Dominion of suffering – The birth of hateful experience – SMA – Tu platí ten istý scenár ako pri vyššie zmienenom Porenut. Tak isto, mnohými kolegami vysoko hodnotená nahrávka, takže určite sa nenechajte odradiť, pokiaľ máte radi black metal.

Mysterious Eclipse – Iný SvetRecenzia od Nihila

Orkrist – Artifacts of Life – Ďalšia black doom metalová legenda z Bratislavy sa vrátila. Kedysi som na nich nedala dopustiť a staré albumy vo mne doteraz vzbudzujú nostalgiu. Tento typ hudby momentálne až tak nepreferujem. V každom prípade, nahrávka je kvalitná po zvukovej aj inštrumentálnej stránke. Ak máte radi melodický metal so ženským aj mužským podporným vokálom, ktorý sa dobre počúva, neváhajte, bude sa vám album páčiť.

Ramchat – Znelo lesom – SMA – Vzhľadom na to, že chystám práve na tento album v blízkej dobe recenziu, nebudem zatiaľ ešte nič prezrádzať. Nechajte sa prekvapiť.

Manyac – Death Sentence For Tomorrow – Debutový album thrash metalu zo Serede. Na našich stránkach bude ešte o nich reč.

Goatcraft – Spheres Below – Album bol vydaný tesne pred koncom tohto roku. Treba povedať, že už na prvé počutie sa mi zapáčil. Žiaľ, nestihla som ho ešte spracovať. Zatiaľ len toľko, že je to predovšetkým debutový album bratislavskej skupiny, ktorá hrá mix blacku a death metalu.

Malokarpatan – Krupinske ohne – Opäť veľmi úspešný zárez od tejto kapely, pre niekoho najlepší album v ich kariére. Malokarpatan je hlavne originál, ktorý je ťažko opísať slovami. Oproti predošlému albumu opäť experimentujú v rôznych sférach. Taktiež sa experimentuje s dĺžkou skladieb. Už samozrejmosťou je výborne spracovaný cover a ako vždy netradičné texty. Fyzickú nahrávkou žiaľ nedisponujem a pokiaľ viem, dokonca je vypredaná, takže treba ešte chvíľu počkať na dotlač.

Koncerty

Hoci mnohým sa tento rok podarilo navštíviť len málo koncertov a všetci vieme prečo, ja som nakoniec celkom spokojná s tým, čo sa mi podarilo stihnúť. Ku koncertom sa trochu rozpíšem, lebo mnohé z tých, ktoré som navštívila boli niečím výnimočné a z mnohých som neurobila ani report na Metalexpress, prípadne len fotoreport. Berte to teda ako malú náhradu. Po Novom roku som začala veľkolepo, takmer každý týždeň na koncerte. Hneď prvý týždeň som pokrstila vtedy ešte so súčasnou kapelou naše prvé EP, ktoré sme nahrali u Libora vo Vomitor Sound. Bol to pekný novembrový víkend a na ten asi nezabudnem. Veľká vďaka jemu a Siske za super prístup.

Cannabis Corpse – Withered – Kulturák – Bratislava – Môj posledný koncert v Kulturáku

Na začiatku roku si strihla táto death metalová Americká kapela zastávku v Bratislave. Za zmienku stojí, že táto udalosť sa moc nedala na Facebooku promovať, pretože obsahovala slovíčko Cannabis a možno aj kvôli tomu Corpse, či celé dohromady? V každom prípade, túto udalosť sme navštívili spolu s Mrkvom a neľutujem. Keďže koncert sa odohral cez týždeň, účasť nebola bohvie aká, ale čo sa týkalo samotného vystúpenia a zvuku, bola to naozaj poriadna death metalová jazda spolu s vtipnými hláškami medzi skladbami a dokonca aj maskotom. Cannabis Corpse promovali zároveň svoj nový album, takže sme mali možnosť počuť najnovší materiál, no aj staršie skladby. Tento koncert bol pamätný ešte kvôli jednej veci. Bolo to totiž posledný krát, čo moja noha vkročila do tohto podniku. Keď sa počas prvej vlny zatvárali podniky, Kulturák to neustál a toto miesto majitelia opustili. Zatiaľ však pokračujú na novej adrese. Ohľadom nového Kulturáku ešte bude na našich stránkach reč, tak si na to počkajte….

Death revival – Ravenarium – Sanatorium – Bloody Redemption – Randal, Bratislava

Na ďalší týždeň som už mala naplánovaný prvý metalový koncert. Tento krát sa odohrával v Randali a konal sa cca o mesiac neskôr ako obvykle. Bol to totiž spomienkový koncert na Chucka Schuldinera, ktorý každoročne organizujú Death Revival. Okrem spomínaného Death revival tu odohrali Bloody Redemption, Sanatorium a Ravenarium. Pre mňa naozaj nezabudnuteľné boli dve veci. Randal bol naplnený na prasknutie. Veľa ľudí sa snáď ani nedostalo dnu, pretože tu bola noha na nohe. Taktiež sa mi tento večer dobre fotilo a vzniklo tu podľa mňa zopár celkom dobrých fotiek. Pre mnohých bola veľkým prekvapením večera kapela Bloody Redemption, čo ma naozaj potešilo. S nimi sa zároveň spája aj ten druhý bod, a síce, že gitarista hral vtedy aj so zlomenou rukou v sadre. V ten večer sa za ním zastavilo dosť veľa ľudí, ktorí mu vyjadrovali podporu a zároveň uznanie. Akcia viac ako vydarená.

Mŕtvolka a jej príbehy a skúsenosti s Rotten Sound, alias odbočka do Ostravy a konečná v Košiciach

Ďalší koncert, ktorého som sa v januári zúčastnila sa odohral vo Fuge. V rámci malého slovensko-maďarsko-českého turné sem zavítala grind-core kapela z Fínska Rotten Sound. Ako support na bratislavskej zastávke im robili ČAD. V tom čase mali ešte čerstvý nový album a tak som bolo zvedavá, čo z neho zahrajú, pretože na živo som ho ešte nepočula. Pri Rotten Sound mi absentoval basgitarista, ktorý mal zdravotné a osobné problémy a na turné nemohol s kapelou vyraziť. Taktiež mi trochu chýbala pri ich vystúpení energia, ktorá inak práve z Rotten Sound dosť sála. Podotýkam, že Bratislava bola ich prvou zastávkou, ale bol to utorok a na koncerte nebolo nejako veľa ľudí. Rotten Sound asi nezabudne na Bratislavu aj kvôli papuči na ich tour dodávke, ktorá na nich čakala po ukončení koncertu. Možno toto už bola predzvesť trochu zamotaného príbehu, ktorý na seba nedal dlho čakať. Fíni z Bratislavy vyrazili do Budapešti, odtiaľ sa otočili späť do Čiech, aby tam odohrali tri koncerty, pričom ich záverečný koncert sa mal odohrať v Košicach, kde som mala namierené aj ja.

V piatok, deň pred koncertom som teda nasadla do rýchlika, ktorý smeroval do Košíc. Čo však čert nechcel. Keďže som kamarátka so spevákom Rotten Sound, dostala som asi po pol hodine cesty vlakom od neho správu – „Sorry, ale do Košíc z osobných dôvodov nedorazíme. Dnes ešte odohráme v Ostrave a odtiaľ pôjdeme do Prahy na letisko. Veľmi sa ospravedlňujem.“ Po tejto správe sa všetko začalo rúcať štýlom papierového domčeka z kariet. Nasledovala správa od mojich kolegov a kamarátov archeológov v Košiciach, že tento večer sa žiaľ nemôžu so mnou stretnúť. Predstavila som si sama seba opustenú na ďalekom východe, a tak som v priebehu hodiny vymyslela náhradný plán. Dokonca hrozilo, že organizátor košického koncertu zruší aj všetky ostatné kapely. Nakoniec sa tak našťastie nestalo, ale o tom až o chvíľu. Vystúpila som v Ružomberku a nastúpila do auta, ktoré smerovalo na koncert do Ostravy. Týmto chcem poďakovať Jurovi zo SMA, že ma vtedy na tento doslova last minute koncert zobral. Koncert v Ostrave bol naozaj výdatnou porciou českej death metalovej a hlavne grindcore hudby, ktorému kraľoval Rotten Sound ako hlavná hviezda večera. Okrem nich tu odohrali G.O.R.E., Dobytčí Mor, Carnal Diafragma a Kurva. Taktiež som sa tu stretla s ČAD a počula som ich tým pádom druhýkrát za týždeň. Keďže si tu zahrali aj Mincing Fury and…. opäť som si s nimi trochu poskákala po pódiu a zarevala do mikrofónu „Kač, kač, kač, kačena….“. Oproti trochu rozpačitému koncertu Rotten Sound v Bratislave sa Ostrava nedala porovnať. Ich vystúpenie malo presne to, čo mi chýbalo v hlavnom meste, energiu, dobrý zvuk, aj veľkú odozvu publika. Dokonca mi ani až tak nechýbala basgitara. Minimálne aspoň v tomto ohľade pôsobila kapela, ako keby sa nič nedialo. V skutočnosti to asi bolo inak. Nech už to bolo akokoľvek, do Košíc teda naozaj neprišli. Rozlúčila som sa s celou kapelou a vyrazili sme na Slovensko. Ďalší deň som popoludní pristála v Košiciach a tešila som sa na okresanú verziu koncertu bez Rotten Sound. Stretli sa tu totiž tri slovenské kapely – Human Humus, ako hlavný program večera, Grinding Jesus Brothers a Cruent. Práve na Cruent som bola dosť zvedavá, nakoľko som ich počula po prvý krát. Nepamätám si, či sa niekedy vôbec ukázali niekde na západe. Grinding Jesus Brothers tu predviedli štandardne dobrý výkon a predstavili aj nejaké nové skladby, čím ma potešili. Ako poslední teda vystúpili Human Humus. Tu zas za zmienku stojí, že to bolo posledný krát, čo som ich v roku 2020 videla. Zároveň to bolo asi posledný krát, čo som ich videla v tejto zostave. Avšak, dúfam aspoň, že nie je všetkým dňom koniec. Týmto sa zároveň chcem poďakovať organizátorovi, že sa rozhodol koncert uskutočniť aspoň v okresanej forme. Touto poslednou zástavkou sa teda zdanlivo skončila moja „koncertná“ šnúra naprieč mesiacom. Report nájdete TU.

Február som začala žiaľ chorobou, posteľou a PN. Zároveň som zmeškala koncert Holotropic a krst albumu LATE, čo ma doteraz celkom mrzí. Koniec sa začína blížiť, no nikto z nás si to v tom čase nechcel ešte ani pripustiť a ani na to pomyslieť. Nikdy by som nepovedala, že v priebehu jedného mesiaca už bude všetko minulosťou a v kluboch po celom Slovensku, či Česku doznejú posledné koncerty bez rúšok, bez dezinfekcie, bez opatrení atď.

Reparát Rotten Sound, alebo výlet snov do Viedne s následkami

Napalm Death – Misery Index – Eyehategod – Rotten Sound – Bat – Viedeň – Arena

Zhruba dva dni pred avizovaným koncertom vo Viedni mi pristála v messengeri správa od speváka z Rotten Sound, že ma pozýva na koncert do Viedne ako náhradu za nevydarené Košice, strohú Ostravu (ja som sa aj tak dobre zabavila a užila si koncert, ale ako som hore naznačila, kapela bola na tom inak). Takáto ponuka sa proste neodmieta. Zostávalo mi len vymyslieť, ako sa na koncert dostať a hlavne ako sa dostať späť do Bratislavy. Naskytla sa mi príležitosť ísť na tento koncert autom, takže znova chcem týmto poďakovať za odvoz. Hneď po práci teda nasadám aj s firemným laptopom do auta a veziem sa aj s oslávenkyňou tohto večera – Martou do Viedne. Pri vstupe nás uvíta slušná rada ako na antigénové testy do Arény. Vyzerá to na poriadne preplnený koncert. Hneď pri vstupe zároveň stretávam aj speváka z Rotten Sound, ktorý sa mi však nemôže veľmi venovať, pretože čochvíľa idú hrať. Turné je naplánované do detailu a na minútu presne. Všetko ide presne podľa plánu a tak som stihla už len záverečné tóny BAT. Nevadí, keďže ide o pomerne mladú kapelu, verím, že sa uvidíme. V zapätí si dávam tretí koncert Rotten Sound v tomto roku a áno, tento krát aj posledný. Tentokrát nechýbala basgitara, takže tento koncert považujem za najvydarenejší. Nasleduje Misery Index, ktorých si naplno užívam každý jeden tón. Gro skladieb je z ich nového albumu, ktorý som posledné dni počúvala o to intenzívnejšie, ako po minulé mesiace. Eyehategod naopak dosť odfláknem, ale tento koncert si zas užíva posádka môjho auta. Napalm Death sledujem polovicu z backstage a druhú polovicu zo schodov niekde takmer hore v sále. Vpredu prebieha boj, alebo inak povedané pred pódiom je hlava na hlave. O Napalm Death je asi zbytočné písať niečo viac, pretože ako vždy, bolo to proste dobré a dokonca nebola polovica setu len o rozprávaní príbehov. Presne o 23:00 doznie posledný tón a kapely sa zberajú pomaly do tour busu. Ja sa chystám na cestu späť do Bratislavy. Rozlúčim sa teda s Rotten Sound a utekám spolu s našou posádkou k autu, ktoré však akosi chýbalo. Tak sa začína naša nočná jazda po Viedni a po odťahových službách. Auto sme nakoniec našli v druhej odťahovke na konci Viedne. Celkom mi odľahlo, pretože už mi nebolo všetko jedno a zároveň nášmu šoférovi ubudlo aj nejaké nie celkom zanedbateľné euro. Do Bratislavy namiesto o pol noci prichádzam o tretej ráno. Nuž, aj takéto veci sa stanú a vytvoria tak nezabudnuteľnú spomienku. Narodeniny to boli so všetkým čo k tomu patrí.

Black Valentine vol. 4 – Tradičná februárová old school death metalová jazda v Poprade

To, že sa niečo deje a už čoskoro príde „apokalypsa“ v podobe Covidu, naznačovala aj naša cesta vlakom spolu s Mrkvom do Popradu….nie, ešte sme sa na nej nestretli so žiadnym pozitívnym človekom. Hoci som sa tešila, že snáď to bude pekná a pokojná cesta, opak bol pravdou. Vo vlaku sa k nám pridružil nejaký dobrodruh, ktorý sa nás držal zubami, nechtami. Najprv bol problém s jeho potkanom, ktorého nosil na pleci, a ktorý má vraj aj papiere. Potom nás skoro opäť kvôli jeho potkanovi zbili naši indickí potomkovia na východnom Slovensku a nakoniec sme to skoro schytali i my s Mrkvom, pretože sme nechceli spolupracovať pri pití lahodných nápojov….Nakoniec sme sa však dovalili do klubu medzi prvými, aby sme si užili celý koncert od začiatku do konca. Report z tejto akcie spísal Mrkva v svojom reporte a môžete si ho prečítať TU. Ja len dodám, že som okrem fotenia pôsobila aj ako miestny prekladateľ a odbiehala som z nemčiny do angličtiny a späť. Black Valentine splnil tento rok všetky moje očakávania, zvuk bol tento rok výborný. Taktiež som si rozšírila obzory o nové kapely, ktoré som tu počula po prvýkrát. Na Štefana sa v tomto prípade môžeme spoľahnúť, že vyberie niečo zaujímavé, čo nehrá na Slovensku na každom rohu.

Slaughter Farm – ABORTED FETUS, GUTALAX, BLOODTRUTH, CRANIOTOMY, SANATORIUM, CONGENITAL ANOMALIES – Randal – Bratislava – Koniec doby bezrúškovej a začiatok temna

Týmto podujatím pre mňa skončila doba koncertov a začala sa doba Covidová. Hneď pri dverách ma privítal Jaro, spevák z Congenital Anomalies. Tých som mala možnosť vidieť po naozaj dlhej dobe a boli pre mňa najväčším prekvapením večera. Veľa urobili živé bicie, ktoré sa po rokoch s automatom podarilo konečne plnohodnotne nahradiť. Taktiež sa mi vyslovene páčili skladby z posledného albumu, ktoré majú premyslenú štruktúru a dobre sa skrátka počúvajú. Craniotomy a ich set poznám naspamäť. Žiadne veľké novinky si nekonali, Craniotomy sú proste rokmi overená stálica, ktorá to aj v tento večer roztočila a rozhýbala ešte trochu sklesnutých divákov pod pódiom. Bloodtruth som mala možnosť vidieť prvý a zároveň zatiaľ posledný krát. Dravý, technický a brutálný death metal, ktorý má určite veľký potenciál, pretože hráči sú to naozaj dobrí. Držia sa však dosť výrazne mantinelov štýlu a preto ma po cca 6 skladbe dosť prestávali baviť. Publikum bolo opäť statické. Organizátori stavili tento večer hlavne na Gutalax, miláčikov československej scény, ktorých počúvajú aj tí, ktorí chodia na Amon Amarth. Gutalax odohrali svoj klasický setlist, ktorý už z časti poznám tiež viac menej naspamäť. Samozrejme, nechýbali obleky, nechýbali okuliare a jednoducho všetko, čo ku Gutalaxu patrí. Po nich nasledovali Rusi s názvom Aborted Fetus, ktorí vlastne ťahali spolu s kapelami šnúru po Európe, aby sa dostali viac do povedomia. Sála sa však rapídne vyprázdnila a pod pódiom nezostal skoro nikto. Aborted Fetus teda spustili svoj set pred poloprázdnym Randalom. Hoci bol opäť ich set zvukovo aj hrou v najväčšom poriadku, ich hudba ma až tak neuchvátila. Opäť sme mali dočinenia s brutal death metalom s prvkami goregrindu. Za zmienku stojí dravý prejav speváka, ktorý mi dosť utkvel v pamäti. Týmto sa zároveň chcem ospravedlniť organizátorovi, že som urobila iba fotoreport. Tak aspoň takto v krátkosti moje dojmy.

Po tomto koncerte som síce ešte odohrala posledný s mojou už bývalou kapelou Rumaska vo Fuge, ale po Slaugheter Farm som sa už nezúčastnila žiaľ žiadneho ďalšieho metalového koncertu. V Bratislave sa o pár dni potom konalo vystúpenie kapely Obscura a v Košiciach sa na začiatku marca odohral koncert, kde si ešte ľudia mohli vychutnať Belphegor, Hate, či Suffocation.

Festivaly, leto a jesenný kŕč

keďže veľké festivaly boli viac menej všetky zrušené, rozhodla som sa, že tento rok bude ideálny na návštevu menších domácich festivalov, prípadne českých festivalov. Tento krok neľutujem a teším sa z každého navštíveného festivalu cez toto leto-jeseň. V nasledujúcom prehľade sa pristavím viac len pri tých festivaloch, či koncertoch, odkiaľ nevznikol žiadny report, ani fotoreport. Festivalovú sezónu som teda začala na českom Antitrend Festivale. Ten som chcela navštíviť už dávno, no akosi mi to nikdy nevydalo. Dôvody sa vždy našli, no tento rok to bola prvá poriadna akcia, ktorej som sa chcela zúčastniť po Covid pauze. Antitrend sa každoročne odohráva v Žabčiciach pri Brne a jeho organizátori sú Mincing Fury….Tento rok sa tu zišli len české kapely, pôvodný line-up síce počítal s účasťou aj zahraničných kapiel, no v tomto čase (koniec júna) sa všetko ešte len na novo rozbiehalo. Chuť po hudbe už avšak bola veľká, takže v sobotu som nasadla do auta smer Žabčice, spolu s kolegom Mrkvom. Tohtoročný Antitrend zažil najvyššiu účasť za posledné roky. Areál praskal vo švíkoch, bar nestíhal čapovať a všetci boli ako utrhnutí z reťaze. Bola radosť zvítať sa so známymi a kamarátmi po mesiacoch bez hudby. Čo sa týka kapiel, nebudem na tomto mieste zo široka opisovať svoje zážitky. U niektorých kapiel však podľa môjho názoru trochu haproval zvuk. Vo všeobecnosti však musím len pochváliť areál, atmosféru a celkovú organizáciu. Celý program a line-up Antitrend Festivalu nájdete TU.

Pre skrátenie ďalej uvádzam festivaly a koncerty, z ktorých existujú reporty:

Kongen Fest – Report – Report – https://metalexpress.sk/2020/08/report-kongen-fest-borova-sihot-31-07-2020/

Svit Železničný Masaker – Report – https://metalexpress.sk/2020/09/report-svit-zeleznicny-masaker-svit-15-08-2020/

Death Coffe Party – Report – https://metalexpress.sk/2020/09/fotoreport-death-coffee-party-8-litomerice-22-8-2020/

Adacta na Garážach – Info TU

Adacta sa v roku 2020 prepracovala do 20 ročnej existencie, alebo ako to oni sami nazvali – 20 rokov na dne. Pri tejto príležitosti sa tu okrem terajšej zostavy ukázala aj ich niekdajšia speváčka, ktorá odspievala veľkú časť setu. Na bratislavských Garážach sa zišlo v tento večer veľa ľudí a dovolím si povedať, že aj veľa generácii. Od starších crusterov, punkáčov či metalistov, až po mladšie ročníky. Okrem Adacty tu vystúpili aj Wargame a Lutra. Z nich ma viac chytila Lutra, ale možno to bude tým, že ich hudbu poznám a mám ju rada.

Ako stihnúť za jeden večer dva koncerty v Bratislave?

Po uvoľnení opatrení sa koncerty v Bratislave vrátili hlavne na otvorené priestranstvá. Tým sú jednoznačne Garáže, ale aj Cyklokuchyňa. Tak sa stalo, že v jeden večer boli dve udalosti, ktoré ma zaujali. Jedna sa odohrávala v Cyklokuchyni, kde odohrala kapela Dignity. Priznám sa, že hlavne kvôli nim som prišla. Bola som zvedavá, pretože za mikrofónom sa skrýva jeden z mojich kamarátov. Ďalším lákadlom bola pre mňa aj pezinská grindcore kapela Cannabeast. Tých som si však musela nakoniec odpustiť, ale keďže nakoniec hrali aj na Flesh party, moja prioritizácia sa ukázala ako správna. Na Garážach sa pre zmenu krstilo nové EP od skupiny Tatrofka, ale odohrali tu aj spriaznení Brizolit, či trenčianske komando Fyasco. Zobrala som si teda svoj mestský bicykel, ktorý mi dobre poslúžil na rýchly presun medzi Cyklokuchyňou a Garážami. K Dignity len v krátkosti, ešte ich na našich stránkach určite aj bližsie predstavíme. Kapelu tvoria pomerne mladí chalani, s výnimkou speváka. Hudobne ide o mix thrash a heavy metalu, texty sú po anglicky. Spev je drvivú väčšinu času melodický. Som teda zvedavá na ich vývoj a smerovanie v budúcnosti.

Po príchode na Garáže ma privítal pohľad na viacero generácií a hlavne pomerne veľa ľudí. Svoje posledné skladby odohrala už spomínaná skupina Fyasco z Trenčína. Po nich už nasledovali Brizolit a Tatrofka. Brizolit zahrali ako prví za účasti mnohých fanúšikov v predných radách. Mosh sa ešte zintenzívnil, keď začala hrať Tatrofka. V predných radách sa nachádzali hlavne mladšie ročníky, ktorým nechýba energia a vzadu sa potulovali „starci“ ako ja 😊. Zábavu nepokazil účastníkom ani dážď, hoci pred koncertom v Cyklokuchyni sa vraj v niektorých častiach Bratislavy strhli nejaké lokálne búrky. Hold, to je však risk pri open air koncertoch vo všeobecnosti.

 

Ani nechoď fest – Ružomberok – Acetón – Ataraxia – JÓB

Tento lokálny festival ma svoje stále miesto v nádhernom prostredí Čutkovskej doliny v Ružomberku. Festivalu sa zúčastňujú vyslovene lokálne skupiny, prípadne skupiny, ktorých členovia pochádzajú z Ružomberku. Program prebiehal už niekedy zhruba od druhej hodiny. Súčasťou minimálne tohto ročníka boli aj malé trhy s lokálnymi produktami, zbierky, napríklad pre útulok, či počas prestávok aj hry. Areál je pomerne veľký a pódium zas maličké. Niektoré kapely mali azda aj problém sa tu naskladať. Keďže tento festival dáva priestor rôznym druhom hudobnej produkcie, budem menovať len tri kapely, ktoré majú čo-to dočinenia s „metalom“. Ako prví vystúpili Aceton a ich vystúpenie som zmeškala, čo mi bolo neskôr aj trochu vyčítané. Nevadí, na Flesh party som ich videla. Ďalej to bola Ataraxia. Na ich vystúpenie som sa tešila, pretože som prvýkrát mala možnosť počuť naživo aj nové skladby. Mňa osobne nesklamali a ich set som si užila od začiatku do konca a bolo všetko, aj veslovačka 😊. Ako poslednú spomeniem skupinu Jób z Nitry/Ružomberka. Tí sa v Ružomberku, aj v Bratislave ukázali niekoľkokrát. Všetky príležitosti vidieť ich som však premeškala. Tu som si ich konečne vypočula v premiére. Atmosféru ich koncertu umocňovala tma, ktorá sa rozľahla nad areálom a videoprojekcie, ktoré boli súčasťou setu. Gitarista sa počas setu ocitol v nejakej inej sfére, pretože v jeho hre bolo vidieť najviac emócii. Len také malé upozornenie. Ak by ste sa na tento festival niekedy vybrali, určite si zoberte teplé oblečenie. Večer tu býva dosť zima a nezohreje vás pravdepodobne ani tekutý kabát.

Flesh party open air – Slovak Edition – Sereď – Informácie o zostave TU

Nakoniec to teda predsa len vyšlo, aj keď to bolo o chlp. Flesh party pre tento rok zároveň ukončila moju festivalovú, aj koncertnú púť, pretože krátko po nej sa pomaly stupňovali opatrenia, ktoré viedli až k úplnému zavretiu väčšiny klubov na Slovensku a tým pádom aj možnosti organizovať koncert. Keďže som súčasťou organizačného tímu, mala som čas urobiť len fotografie kapelám, ktoré sú zverejnené aj v udalosti. Týmto sa chcem poďakovať všetkým tým, ktorí sa tejto záverečnej už skôr jesennej párty zúčastnili a kapelám za odohranie. Ako posledného interpreta, ktorého som videla na živo pred lock downom a zatvorením klubov môžem označiť Jozefa Žemlu. Z toho mám trochu zmiešane pocity, ale človek si niektoré veci nevyberie.

Sklamanie a smútok?

Tých sklamaní a smútku bolo počas tohto roku pomerne veľa, takže ich nechcem dopodrobna vysvetľovať. Čo však mnou dosť otriaslo bola smrť niektorých mojich rovesníkov, blízkych, či vzdialenejších kamarátov. Nechcem však na tomto mieste menovať. Ešte raz aj takto neprajem úprimnú sústrasť, pretože toto slovné spojenie z duše nenávidím. Prajem pozostalým a najbližším, aby sa z toho čo najrýchlejšie zotavili, ak je to možné.

Najviac ma tento rok ťahal za pätu Vader. Hoci to ešte v marci vyzeralo ako tak nádejne, koncert Vader sa nakoniec v Košiciach neuskutočnil. V septembri bola pridaná Bratislava a tak som sa tešila, že predsa len si ich po 6 rokoch pozriem. Tentokrát bol koncert na dosah, ale cca dva dni pred konaním sa sprísnili pravidla v kluboch a koncert sa nakoniec nekonal. Tak tento rok z toho Vader-u nič nebolo, snáď inokedy.

Na záver

Ak ste sa dostali až sem, tak vám ako každý rok gratulujem a zároveň vyjadrujem poklonu, že sa vám chcelo takýto mega dlhý traktát čítať. Takže sľubujem, že na budúci rok sa už takto nerozpíšem.

 

 

Autor: Mrkva

Zdieľaj