Krásy bolesti a hluku – Hradby Samoty Bratislava Intermezzo deň 1. – Report
nov21

Krásy bolesti a hluku – Hradby Samoty Bratislava Intermezzo deň 1. – Report

Zverejnené v nov 21, 2024

Ako labužník audio vizuálnych extrémov a návštevník prvých pár ročníkov Hradieb Samoty som mal tú česť sa zúčastniť prvého večera tohtoročného Bratislavského intermezza. Musím pochváliť aj výber miesta konania. Kultúrny priestor A4, kde som bol mimochodom prvý krát, je ideálny a dostatočne temný pre túto akciu. Večer otvárali ANGEL EPILEPSIA, spoločný projekt Erika z Drén, mojim starým kamarátom, ktorého som asi 10 rokov nevidel a ktorý aktívne kolaboruje aj s projektom Hluková Sekce a samozrejme hlukovej umelkyne MK Vermin z temných industriálno ambientných Magadan. Hudba Angel Epilepsia na rozdiel od nihilistického a chaotického harsh noisu Drén je oveľa uhladenejšia a konceptuálnejšia. Erikové stupňujúce tempo, vrstvujúce sa frekvencie a tvrdé beaty sú krásne vyvážené ambientnými tónmi a temnými vrstvami spomínanej umelkyne MK Vermin. Ich projekcia dokonale ladila a dokonca dotvárala celkovú atmosféru ich vystúpenia, nakoľko sa jednalo o zostrih najznepokojujúcejších scéne  maďarského umeleckého filmu Turínsky Kôň. Tato dokonalá kombinácia obrazu a zvuku vytvárala jedinečný ezotericko nihilistický celok. Druhou umeleckou kolaboráciou mal byť projekt SAAGARA & WACŁAW ZIMPEL, ktorý je projekt indických umelcov a polského klarinetistu a experimentátora Waclawa Zimpela. Kvôli nečakanej organizačnej zmene namiesto folkovo malebných tónov sme mohli byť svedkami úplného hlukového ničenia, neurotických beatov, breakcorových apokaliptických návalov a znepokojujúcich a miestami až bolestivých minimalistických frekvencií v podaní majstra hluku so pseudonymom HLUKÁR. Predstavenie zahalené do hmly s intenzívne blikajúcimi svetlami bolo i v tejto forme záživné a zaujímavé. Americký projekt ILLUSION OF SAFETY mal zdĺhavé prehodenie, čo však v rámci hudby generovanej pomocou magických krabičiek ani nie je divom, lebo  keď v tej hromade káblov ako z Tetsuo Iron Man hoci aj jedna zablúdi už nastáva chaos a to neriadený. Každopádne vystúpenie Illusion Of Safety bolo celkom zaujímavé, psychedelicky sa stupňujúce po dronových zvukových vlnách k power electronics až kým to nevyvrcholilo a explodovalo do harschnoisu, len aby vzápätí uľavilo naspäť do ambientnej psychedelie. Toto všetko bolo odprevádzane hypnoticky abstraktným premietaním. Žiaľ, aspoň za mňa, Illusion Of Safety bol najslabším článkom večera. Nasledovalo najviac očakávané vystúpenie piatkového Intermezza, talianska performance a noise umelkyňa Alessandra Zerbinati. Jej predstavenie bolo dych berúco bizarné a unikátne za doprovodu noizovej elektroniky, ktorá mi miestami evokovala na diela Stalaggh alebo Gulaggh. Vizuálnu stránku nebudem detailne opisovať. Nebolo by to vhodné ani vkusné, takže v skratke to bolo hypnotizujúce, neurotické a krvavo nihilistické. Degradácia života a človeka samého krásnym umeleckým spôsobom. Záverečná MALA HERBA bola Rakúsko-poľskou kolaboráciou dvoch umelkýň zvuku. Ich hudba bola rituálne meditačná s pomalšími beatmi obalenými do Wiccanského ambientu s ladnou melódiou prírody a korunovaná spevom sirén. Projekcia bola veľmi pekná v jednom segmente s tancujúcou bielou čarodejnicou. Celé vystúpenie vyvrcholilo do katarzickej pohanskej modly k Veľkej Matke v obnaženej kráse stvorenia. Piatkový večer Bratislavského Intermezza Hradieb Samoty bol obrovským zážitkom a znovu sa potvrdilo, že hluk aj bolesť môžu byť...

Čítaj ďalej
Svätomartinský Randal vol. 3!
nov16

Svätomartinský Randal vol. 3!

Zverejnené v nov 16, 2024

V Randal Music Clube v Bratislave sa už po tretíkrát uskutočnil koncert, za ktorým organizačne stojí kapela Antares z Martina. Tohtoročná zostava bola hudobne rôznorodá, pretože na pódiu sa vystriedal post black metal v podaní Autumn Nostalgie, blackened dark metal Ohen, death metal s melodickými prvkami Antares ako aj temný death metal z dielne Perversity. Udalosť bola o to významnejšia, že išlo zároveň o oslavu 30 ročnice Antares. V čase môjho príchodu do klubu sa ešte len na pódiu rozbiehala príprava a skupiny znášali a pripravovali aparatúru. V Randali sa pohybovalo len niekoľko návštevníkov a členovia kapiel. Začalo sa s miernym, približne 20 minútovým omeškaním. Na pódium sa ako prví postavili Autumn Nostalgie. Prekvapilo ma trochu, že chýbali hlavy filozofa, ktoré zvykli nosiť a patrili už pre mňa k akémusi koloritu a atmosfére tohto zoskupenia. Naposledy som ich mala možnosť vidieť na Burn Feste, kde patrili medzi silnejšie momenty piatkového večera. Začalo sa už tradične introm a ich tentokrát pomerne krátke vystúpenie ukončili ako inak outrom. V reporte z minulého roku v tomto istom klube som už o nich písala obšírnejšie a nechcem sa v tomto smere opakovať. Ako som už však poznamenala, čo ma najviac prekvapilo, bol kratší set, no aj napriek tomu poctivo kvalitne odohraný, ako je už u tejto kapely zvykom. Ako druhí v poradí sa predstavili už o niečo väčšiemu počtu ľudí pod pódiom trnavskí Ohen. Hoci skupina existuje už od roku 2013, istý čas nebolo o nich veľmi počuť. V pozmenenej zostave sa niekedy od minulého roku začali opäť objavovať na pódiách a tento rok vydali aj nový album Whispering Lies. Kapelu v súčasnosti tvorí šesť hudobníkov – dve gitary, basa, husle, keytar a bicie. Ich samotnému vystúpeniu však predchádzala celkom zdĺhavá zvuková skúška. Na druhej strane, niet sa čomu čudovať vzhľadom na množstvo prítomných nástrojov, aj pre zvukárov musí byť táto kapela celkom fuška nazvučiť. S výsledkom som však ja osobne nebola po tejto stránke veľmi spokojná, pretože počas celého koncertu nebolo takmer vôbec počuť speváčku Barbaru. Oproti minulým koncertom, ktoré som mala možnosť vidieť, prerážali husle, ktoré však výrazne dotvárajú atmosféru všetkých skladieb. Keďže má Ohen v súčasnosti novú zásobu skladieb, vypočuli sme si hlavne najnovšiu tvorbu. V porovnaní s ich vystúpením na Burn festivale (ktorý mimochodom členovia tejto kapely organizujú) sa mi zdali viac zohratejší a bolo vidieť, že už za tento rok odohrali množstvo koncertov. Ich set dotiahol do Randalu aj najviac prítomných ľudí, takže už si vybudovali aj určitú fanúšikovskú základňu. Hoci sa radí Antares medzi kapely s množstvom odohraných koncertov doma a v zahraničí, aj napriek ich 30 ročnej histórií sa na ich bratislavský koncert nedostavilo veľa fanúšikov....

Čítaj ďalej
Report – Obscure Selections vol. 1 – BEHERIT, HELLBUTCHER, DEATH WORSHIP, LARVAE, MŮRA – Meetfactory, Praha(31. 8. 2024)
sep03

Report – Obscure Selections vol. 1 – BEHERIT, HELLBUTCHER, DEATH WORSHIP, LARVAE, MŮRA – Meetfactory, Praha(31. 8. 2024)

Zverejnené v sep 3, 2024

Ten moment, kdy se ke mě dostalo oznámení o této akci, asi nikdy nezapomenu. Podobně jako si všichni živě vybravují, co dělali onoho 11. září před více jak 20 lety. Vzhledem k tomu, že v tu dobu jsem ještě nebyla ani v tátovo koulích, tak vám toho moc neřeknu, ale to nevadí – dnes se budeme bavit o Black metalu. Člověk se tak chystá ke spánku, myslí na zítřejší zkoušky, a najednou na něj na sociálních sítích vyskočí „Beherit v Praze.“ Jestli jsem někdy něčemu opravdu nemohla uvěřit, bylo to přesně toto. A ihned jsem si prozíravě koupila lupen, protože bylo jasné, že až se toto oznámení rozkřikne, proběhne pumelice, ne-li rvačka o omezené množství lístků. Týdny plynuly a nastal osudný den. Ačkoli si žiju vesměs ve spokojenosti, na tuto akcičku jsem se těšila jako na jakousi ceremonii a rádné vytržení z reality. A navíc se mi podařilo zlanařit kapelního kolegu, takže bylo s kým slavit. Už předem je nutno říct, že tento svátek byl akcí vskutku gurmánskou. Na místě bylo možné potkat spoustu undergroundových postaviček, např. členy Bahratal, Sněti, Tomáše z Epicardiectomy a místní metalové rozumbrady s hudebním rozhledem průměrně hlubokým jako Kolský vrt. To si až člověk říká, že je snad na světě nezajímá nic jiného, než zkoumání obskurních kapel. Nerdi! Jo, to jsem vlastně přesně já. Do Meetfactory jsem mířila poprvé v životě, tudíž bylo super mít zkušenější doprovod. To vrakoviště podél kolejí působí až mysticky, i tam by se daly pořádat koncerty, říkala jsem si. Kdyby člověk nevěděl, kam jde, myslel by si, že je Meetfactory nějaká opuštěná ruina žijící si vlastním životem. Vnitřní prostor je ve skutečnosti dobře zařízený, hodně lidí jistě ocení balkon, ze kterého mohou sledovat pódium, super byl i dostatek záchodů a dva bary. Je tu však i jistý kámen úrazu. Venku je přes 30°C. Vevnitř pár stovek lidí. A klimatizace? Ta odešla kamsi na dovolenou. Kdo chtěl být drsný a oslňovat svým vkusem na vestách a bundách s nášivkami, ten si to rychle rozmýšlel. Stačilo stát na místě a i tak z člověkal lil pot. Příště si asi vezmu plavky, i kdybych si na ně hřeby měla přidělat. Lidstvo se hromadí, a na scénu přichází Můra, aby hudebně zahájila tuto nesvatou sešlost. Jednalo se o jedinou českou kapelu v rámci toho večera, a myslím, že v rámci hudební dramaturgie nemohli vybrat nikoho lepšího. Sypců si ještě užijeme, takže pomalejší rozjezd přišel vhod. Můra své narkotické rituály provádí v jakémsi Doom/Death/Black metalovém duchu. Ať to nazvete jakkoli, byla to správná zadumaná špína, která mým současným choutkám přišla vhod. Táhlé těžkoprdelní akordy se rozléhaly sálem a když kapela parkrát krapet přidala na...

Čítaj ďalej
Report – Soulfly, Demonic-eyed – 11. 8. 2024 – Dom kultúry ŽSR, Zvolen
aug12

Report – Soulfly, Demonic-eyed – 11. 8. 2024 – Dom kultúry ŽSR, Zvolen

Zverejnené v aug 12, 2024

Nedeľa 11. august. Tento deň by mohla v mojom prípade pokojne opísať skladba od The Exploited – Chaos Is My Life. Už pár dní dozadu bolo oznámené, že koncert Soulfly vo Zvolene bude vypredaný. Nejako som sa proste pozabudol a už bolo neskoro. Moja kolegyňa Mrtvolka sa ešte na poslednú chvíľu pokúsila vybaviť akreditáciu, ale pretože sa mi neozývala v nedeľu doobeda, tak som si povedal, že proste organizátori majú asi plné ruky práce s prípravou akcie a tak som si riešil iné veci. Zhodou okolností som bol zrovna v Nitre, keď mi prišla správa, že akreditácia je akceptovaná a môžem ísť (za čo samozrejme organizátorom veľmi pekne ďakujem). To mi teda zatriaslo mojimi plánmi štýlom najvyššieho stupňa Richterovej stupnice. Skontaktoval som teda niektorých svojich parťákov z Nitry, o ktorých som vedel, že majú na tento koncert namierené a pripojil som sa k nim. Tesne pred koncertom ešte jeden člen partie vypadol, pretože festivalový život nemá na telesnú schránku až tak priaznivé účinky ako pred rokmi. A tak sme sa teda vybrali na stredné Slovensko v počte troch kusov. Za tie dlhé roky chodenia po koncertoch som si uvedomil, že som nikdy nebol na žiadnom koncerte vo Zvolene. Nájdenie miesta činu nevyžadovalo nejaké extra silné schopnosti zálesáka. Proste tento starý kulturák je pekne viditeľný a nie je zašitý niekde nejakej božskej bytosti za chrbtom. Trošku sme sa pomotali po okolí v prijateľnom akčnom rádiuse, prehrabali sa v merchi a osviežili telesné útroby kofolou v izbovej teplote. Vo vnútri sa už pohybovalo pomerne dosť fanúšikov hladných po rámuse a každému bolo jasné, že v tento večer tu pot potečie potokom. V poslednom čase, keď idem niekam na koncert, tak sa striktne dodržuje časový rozpis, čo samozrejme kvitujem. Tento koncert nebol výnimkou a o ôsmej večer (možno ešte dokonca o nejakú tú minútku skôr) prišli prihodiť svoje polienko do tejto hudobnej vatry miestni Demonic-eyed. Ja túto kapelu samozrejme vnímam na scéne, ale nikdy som nemal príležitosť (nazvime to tak) sa s nimi nejako bližšie zoznámiť. Každý z týchto štyroch hudobníkov má slušný životopis (naraziť ste na nich mohli v kapelách Mäso, Pathology Stench, Hecate, Dadcare, The Infinite Within, Nevaloth a ja neviem ešte kde všade), takže sa jedná o známe persóny. Keď tak očkom mrknete na tie vymenované kapely, zmiešate ich dokopy, tak vám viac-menej vylezie to, čo za hudbu produkujú. Máte tam metalové postupy, ktoré sa striedajú s punkovým nábojom, valivosťou groove, možno až nejakým nu-metalovým zakopnutím tu a tam… Je to akoby ste si pustili náhodné prehrávanie skladieb z nejakého playlistu. Ale takto dokopy to prekvapivo (možno pre niekoho) funguje. Keď sa v spomienkach presuniete niekam do časov školskej...

Čítaj ďalej
Report – Exodus, Niakara – 3. 8. 2024 – MMC, Bratislava
aug05

Report – Exodus, Niakara – 3. 8. 2024 – MMC, Bratislava

Zverejnené v aug 5, 2024

Prehrabal som sa trochu v mojich vlastných archívoch a zistil som, že Exodus som naposledy videl pred šiestimi rokmi v Zlíne v spoločnosti Sodom, Death Angel, Cradle of Filth… Celkom doba. Samozrejme to bolo spôsobené obdobím sucha v podobe covidu a preto si myslím, že nejaký ten koncert by medzi tým možno pribudol. V tej dobe to mierili do finále svojej kariéry (no skoro) Slayer a tak Gary Holt mal svoje povinnosti v tomto podniku a tak ho vtedy nahradil v zostave Kragen Lum z Heathen (v Exodus hrá na poste druhého gitaristu Lee Altus, čiže v tom čase tvorili gitarovú sekciu Exodus obe gitarové krídla práve z Heathen). V tento horúci augustový večer bol však už Gary naplno k dispozícií a tak Bratislavu čakal Exodus v plnej poľnej. Klasicky vlakom som si to štrádoval do hlavného mesta ešte s jedným kamarátom a z terasy pri MMC sme sledovali ako sa plocha pomaly zapĺňa čiernoodencami s bohatou nádielkou nášiviek na svojich vestách. Pre mňa osobne bolo na takúto parádu celkom teplo, ale imidž stojí nad osobným pohodlím. Asi. Nakoniec sa priestor zaplnil celkom príjemne, čiže síce bolo ľudí dosť, ale tak akurát, že človek nemal pocit, že zdieľa svoj osobný priestor ešte s ďalšími desiatimi ľuďmi (tohto som si „užil“ dosť nedávno na AC/DC). Chválim, že časový rozpis sa darilo dodržiavať (čo mi nesmierne vyhovovalo vzhľadom na to, že posledný vlak z Bratislavy odchádza už pred jedenástou večer…) a tak o trištvrte na osem sa ozvalo intro, čo značilo, že sa na pódium dostaví jediný support dnešného večera. Pomerne nové meno na scéne, ale tvorené ostrieľanými hudobníkmi – Niakara. Ak vám nerobí problém čítať slová od konca, tak môžete ľahko dedukovať odkiaľ vietor fúkal. Túto kapelu dal dokopy Zdeněk Kub po svojom odchode z Arakainu a dopĺňajú ho Mayo Petranin (Castaway (tí sa predstavia tento týždeň pred Armored Saint), Symphonity…), Petr Voháňka (Proximity, ex-Pessimist…), Martin Pavlíček (ex-Et Moriemur…) a Pavel Kubát (Solfernus, ex-Root…). Čiže sami vidíte, že sa jedná o naozaj pestré zoskupenie hudobníkov, kde každý pochádza z rôznych zákutí tvrdej hudby. No a pretože Zdeněk je mozgom kapely, tak gró koncertu tvorili skladby, ktoré behom dlhých rokov zložil v Arakaine on. A tak sme sa dočkali zárezov ako 311. Peruť, Šer Chán, Jesus Business, či Barbaři. Je vidieť, že kapela sa nesústredí na jednu konkrétnu éru a dokáže načrieť do hociktorého obdobia. Ak by som však samotný zvuk a smerovanie Niakary mal niekam zaradiť, tak mi príde, že tak trochu nadväzujú na časy Arakainu okolo albumu Metalmorfoza. Čiže taký kompromis medzi starým Arakainom a tým, čo malo v ich kariére ešte prísť (tu tak trochu nadväzovala skladba Zlatá...

Čítaj ďalej
Report – Obscene Extreme Festival 2024 – 3.-7. 7. 2024 – Bojiště, Trutnov (Mrkva, Necro)
júl19

Report – Obscene Extreme Festival 2024 – 3.-7. 7. 2024 – Bojiště, Trutnov (Mrkva, Necro)

Zverejnené v júl 19, 2024

MRKVA Prvá polovica júla u mňa už pekných pár rokov patrí len jedinému a to festivalu Obscene Extreme. Dokonca mi príde, že už aj v práci si zvykli, že nemá zmysel v týchto dátumoch so mnou hocijako počítať. Možno to bude tým, že to dávam patrične najavo. Tak, či onak, deň pred odchodom som si opäť od srdca zanadával, keď som balil niekoľko kvázi potrebných vecí do batohu. Trošku sa mi rozsypala zostava s ktorou som posledné roky zvykol chodiť do tejto Mekky extrémnej hudby, ale moju velectenú riť prichýlila dvojica kamarátov, takže mi aspoň odpadla tá nekonečná cesta vlakom. Už po ceste do Trutnova trochu spŕchlo, čo mala byť asi taká predzvesť vecí nadchádzajúcich. Ale idylku, ktorú dotvárala svojim spevom Celine Dion (môžem byť nejako podvedome jej fanúšikom?) to nerušilo. Aby sa predišlo pomerne prepchatému stanovému mestečku ako tomu bolo na 20. ročníku, tentokrát organizátori prezieravo prenajali aj druhú stranu lúky a tak bolo miesta všade dosť. A človek aspoň nespal postojačky ako je zvykom na kopci. A tá zdravotná prechádzka každý deň mala tiež niečo do seba. Čo nemalo niečo do seba boli moje technické schopnosti, keď sa mi podarilo odtrhnúť zips na stane a tak som si v tom momente želal čo možno najsuchší ročník. Už len kvôli tým mojim poznámkam o niekoľko riadkov vyššie je asi každému jasné, že nič také nehrozilo. Ako spomínam vždy pri reporte z OEF, tak nie som ten typ, ktorý celý deň čumí na kapely a tento festival je pre mňa takým dovolenkovým rezortom. Preto ak v nasledujúcom článku nenarazíte na kapelu, ktorá vás zaujímala, tak sorry, možno nabudúce. Ale aj z toho dôvodu dávame report dokopy dvaja, aby sme tento nedostatok, čo najviac eliminovali. Už už to vyzeralo, že tento rok stihnem aj Freak Fest, ale tesne som ho minul. Ale zase som už bol prítomný v publiku pri úplne prvej kapele Solitär. Ak ich nepoznáte, tak táto kapela vám predhodí chutnú várku crust/d-beatu s dvomi spevmi (mužským a ženským) a hlavne energie viac ako baterky Energizer. A pretože som sedel pri zvukárovi, tak aj zvuk bol čistý ako horská bystrina. Pred dvomi rokmi tu hral Bryan Fajardo s PLF od ktorých minulý rok odišiel a tento rok dorazil so svojou vcelku novou kapelou Trucido. A rapídna zmena štýlu sa tu samozrejme očakávať nedá a tak sme dostali opäť prvotriedny náhul ultra rýchleho grindu. Nie som veľmi priaznivec slamu a brutal deathu a tak som Utilize the Remains vynechal, ale za to pach chilli papričiek a tequily a sombréra vo vzduchu opäť prilákali moju pozornosť, pretože na pódiu skotačila mexická kultovka C.A.R.N.E. Párty to bola krásna a v podstate,...

Čítaj ďalej