Reportáž – Vader + Bloody Obsession – Ostrava – 09.12.2021
dec16

Reportáž – Vader + Bloody Obsession – Ostrava – 09.12.2021

Nasledujúca reportáž je spoločnou prácou redaktorov z Besu a Metalexpressu a môžete si ju prečítať na obidvoch weboch v rovnakom znení. Textom vás budú sprevádzať Mŕtvolka a S. Minulý štvrtok som mal možnosť ísť na jeden z posledných koncertov tohto roka. Do Ostravy zamierila death/thrash metalová legenda z Poľska – Vader. Do klubu Barák sa dostávame tesne pred začiatkom domácej support kapely a hneď človek narazí na starú známu tvár – Mŕtvolka z Metalexpressu. Tak sme prehodili reč, dali pivo a dohodli sa, že táto reportáž bude našim spoločným dielom a budete si ju môcť prečítať v identickej podobe na obidvoch weboch. Koncert bol limitovaný na 100 platiacich, kvôli súčasným pandemickým opatreniam, a tak sa v klube, kde sa v pohode vojde aj 300 ľudí (podľa môjho odhadu) dalo v pohode hýbať. Mimo opatrenia by som očakával určite „plný dom“, v súčasných podmienkach bol rad pri bare minimálny a dokonca sa kolegyni dalo ísť ja fotiť. Koncert odštartovala domáca death metalová sebranka s názvom Bloody Obsession, ktorej som doteraz nevenoval moc pozornosti – úprimne vedel som, že existujú, ale ich hudbu som nepočul. Niektorí viete, death metal nie je zas tak moja parketa, povolanejšia v týchto vodách je kolegyňa z Metalexpressu, avšak niekoľko riadkov napíšem aj ja. Moravsko-sliezski chlapci (s mierne gýčovitým názvom) vydali už štyri albumy a posledný nesie japonskú tematiku – teda predpokladám to z obalu albumu a japonského „arigato“ ktorým sa prezentoval spevák. Ten si na koncert doniesol tielko kultovej českej kapely Maniach Butcher – módna polícia hodnotí veľmi dobre!. Jeho prejav bol viac menej statický a rovnako growl, ktorý tlačil do publika bol v mixe niekde nižšie, čo bol asi jeden z mála zvukových nedostatkov večera. Ináč išlo o celkom solídny death metal, ktorý nevybočoval z bežných štandardov žánru. Najviac ma bavila asi skladba z posledného albumu s názvom Rising Sun Part I: Ten Thousand Years, predovšetkým v častiach, kde bubeník sypal „punkáčinu“. Do klubu som prišla tesne po siedmej a na pódiu už odsýpala prvá kapela, domáci Bloody Obsession. Ide o staršiu českú kapelu, ktorá je na scéne už od roku 2007. Aj napriek tomu, že už pôsobia pomerne dlho, nemala som ich možnosť ešte vidieť na živo. Ich posledný album s názvom Inevitable Death vydal časopis Pařát. V klube sa nachádzala už asi väčšina účastníkov, pretože aj napriek menšiemu povolenému maximu (100 ľudí) v rámci opatrení sa pred pódiom tlačilo pomerne dosť ľudí. Po krátkom zvítaní s pár ľuďmi som sa teda presunula bližšie k pódiu, aj s fotoaparátom. Bloody Obsession tvorí 5 hudobníkov v zložení bassa, dve gitary, spev a bicie. Zvukovo ma kapela trochu odrádzala, pretože aspoň z môjho pohľadu bol trochu...

Čítaj ďalej
Report – Return Of Songsofhate – Šurany – 30.10.2021
nov08

Report – Return Of Songsofhate – Šurany – 30.10.2021

Hoci táto doba veľmi nepraje koncertom a návšteva nejakej kultúrnej udalosti je už skôr vzácnosťou ako samozrejmosťou, podarilo sa mi po niekoľkých rokoch navštíviť mýtami a legendami opradenú akciu Songs of hate v Šuranoch. Po niekoľkých preložených ročníkoch sa nakoniec aj samotným organizátorom podarilo akciu uskutočniť, aj keď v trochu oklieštenej podobe. Vzhľadom na súčasné obmedzenia bolo možné na koncert pustiť len 250 ľudí, vrátane kapiel. Dátum padol na poslednú októbrovú sobotu, ktorá je spojená aj so sviatkami a voľným pondelkom, takže predĺžený víkend ako lusk. V Šuranoch, v časti Kostolný Sek (sex, alebo šuk, ako sme ju začali označovať) som bola ja osobne po prvýkrát, a tak to bolo pre mňa aj akési „rande“ s týmto slovenským mestečkom a jeho koloritom. Organizátori pre tento večer vyskladali čisto slovenskú zostavu, ktorá prilákala mladšie, aj staršie ročníky. Na pódiu sa postupne vystriedali Bloody Redemption hrajúci old school death metal, nasledovala z môjho pohľadu legendárna bratislavská thrash metalová úderka Majster Kat, pokračovalo sa opäť v old school death metalovom duchu v podaní popradských Surgery, ktorých vystriedali thrash metaloví Catastrofy a večer ukončili domáci Circular Saw. Do kultúrneho domu som sa dostavila s asi pol hodinovým predstihom pred ohláseným začiatkom, ale nič podstatné sa v tejto dobe ešte nedialo. Aspoň bol čas na zoznámenie sa s priestorom, ktorý kulturák poskytuje z pohľadu návštevníka. Možno to poznáte z iných miest, možno nie, ale staršie kultúrne domy, postavané za čias, kedy ma moja matka ešte kočíkovala, prípadne som sa váľala niekde v jej bruchu, majú svoju špecifickosť a niektoré aj atmosféru. Väčšinou záleží aj na organizátoroch samotných, ako sa s daným priestorom dokážu vysporiadať. Tento kultúrny dom nie je veľmi rozľahlý, ak si môžem dovoliť porovnanie s inými (napr. Sereď, prípadne Beluša). V zásade ide o pozdĺžnu stavbu, ktorá nemá bočné krídla. Miestnosť na koncertovanie je teda pomerne dlhá a na jej konci sa nachádza vyvýšené pódium. Pódium pôsobilo trochu komicky, pretože sú tu natiahnuté závesy, ktoré budili skôr dojem divadla, ako metalového koncertu. Na druhej strane chápem, že tieto kulisy nemohli byť odstránené len kvôli tejto akcii. Blízko vstupu bol umiestnený skromný bar a za ním sa nachádzal mixpult a zvukár, ktorý je vlastne jednou z kľúčových osôb na každej akcii. Čo sa týka zvuku, bolo to rôzne. Keď som stála pri pódiu, všetky nástroje boli dobre počuteľné. Ako náhle som sa však vzdialila do zadnejšej časti, zvuk sa trochu menil na neokresanejší. Tieto diskrepancie však treba brať s rezervou. Súhrnne môžem povedať, že po zvukovej stránke som bola spokojná. Bloody Redemption. Ako som už spomenula, ich tvorba je upriamená na old school death metal, ktorý však stavia veľa aj na melodických gitarových...

Čítaj ďalej
Report – Pozvakowski a Jób – Randal Music Club – 10.9.2021
sep21

Report – Pozvakowski a Jób – Randal Music Club – 10.9.2021

Od roku 2015 sa sporadicky konajú koncerty pod hlavičkou NU SOUND OF VISEGRAD, ktoré spájajú umelcov a rušia hranice Vyšehradskej štvorky. Ide prevažne o alternatívne subžánre. Interpreti z Maďarska a Slovenska vzali opraty do rúk príjemný teplý piatok 10. septembra, aby mohli vdýchnuť život do bratislavského klubu Randal. Už pred klubom sa plnila terasa, kde ich legendárna čapovaná plznička tiekla potokom. Vysmiate tváre, kamarátske zvítania a pozdravy dávali na znak dobrý začiatok akcie. Trošku horšie to bolo v útrobách klubu, kde si práve chystali pódiovku nitriansky Jób. Nebral som to príliš vážne, pretože pred koncertom to býva tradíciou. Davy čakajú hodiny asi len na Guns & Roses, ktorý ani nemusia vystúpiť. Pár nadšencov sa predsa len našlo a z tmy sa rozochveli prvé tóny. Jób momentálne vypĺňajú subžánrový deficit s predponou „post“ na domácej pôde. Osobne som ich videl cirka štyri razy a dovolím si poznamenať, že zrejú ako poctivý cabernet. Precízne vyplnené sonické plochy a lahodné melódie, ktoré zohrejú srdiečko nejedného fanúšika legiend zo škatúľ post-metalu. Skreslené striedali čisté gitarové linky plné úchvatných reverbov. Lodivod Strunislav tomu navyše dodáva charakter, o čo viac sa budeme tešiť na ďalšiu tvorbu. Naživo miestami pokuľhávala rytmická zložka kapely, v ktorej cítim väčší potenciál, než sme mohli počuť. Zaznela väčšina ich skladieb z relatívne krátkeho hudobného života, čím potešili menšie publikum. Väčšia divácka účasť sa neskôr nekonala aj napriek ideálnemu dňu, času a snáď aj priestoru. Obávam sa presýtenosti a fajnovosti miestnej poslucháčskej základne. Pritom práve tá fajnovosť tu bola na mieste, kde už pri vstupe do hracej sály bolo možné spozorovať sériu veľkých analógových 16mm premietačiek. Tento monštruózny zjav nabudil príjemný dojem niečo netradičného, i keď premietanie ako také mali už párkrát aj Jób. Veľká škoda, že tu to vynechali! Maďarská kapela Pozvakowski to rozbalia veľkolepo. Trojica ostrieľaných muzikantov v červených košeliach bola symbolicky ako ich tradičná paprika. Na prvú šupu stavili na intenzívny playlist, ktorý držal diváka napätého a zvedavého. Tlačová správa koncertu nutkala ich inšpiráciu priamočiarosťou Motorheadu, kde vo výsledku ostala len tá priamočiarosť. Ich experimentálny nosie rock mal šťavu, ale skĺzaval do všednosti. Na druhej strane vizuálny prejav štvrtého člena umocnil zážitok, kde som mal občas pocit, že pozerám na tvorbu Dziga Vertova. Asi by bolo náročné neobcovať s myšlienkou, či by fungovala ich hudba bez vizuálnej stránky a naopak. Každopádne spolu to bolo veľkolepé, i keď pre mňa viac vizuálne zaujímavé. Určite im ale povenujem viac lásky cez bandcamp v bezpečí vlastných slúchadiel. Celá akcia sa na poslednú chvíľu niesla aj v dobročinnom duchu ako Benefícia pre Ralfa. Miestny legendárny DJ prišiel nedávno o svoju výbavu, a tak výťažok zo vstupného išlo na jeho podporu. Žiaľ pre slabunkú účasť hral len v barovom priestore pre pár skalných štamgastov. Vo finále, kto nebol, môže banovať. Dobrých koncertov nikdy nie je dosť a tých zvláštnych a zaujímavých ešte viac. Text -Zildo Fotografie...

Čítaj ďalej
Report – Obscene Extreme Festival 22 – 16.-18. 7. 2021 – Bojište, Trutnov
júl21

Report – Obscene Extreme Festival 22 – 16.-18. 7. 2021 – Bojište, Trutnov

Hm, report som nepísal už takmer jeden a pol roka a akosi by som sa asi mal rozpamätať ako na to. Na druhej strane, slovo report je asi trochu prisilné pri tomto článku. Áno, festival je v prvom rade o kapelách, ale od prvého momentu ako som konečne po dvoch rokoch prešiel cez vstupnú bránu na Bojišti mi bolo jasné, že týchto pár dní bude skôr o stretnutí ľudí, ktorí z viac ako jasných dôvodov nemohli na seba takú dobu naraziť. Preto ak niekto kto k týmto riadkom zablúdi s cieľom dozvedieť sa detailne ako hrala každá jedna kapela, tak mi je ľúto, ale asi by mal zamieriť niekam inam. Tak začnime rozprávanie. CESTA, HRANICE A HLUK Dovolenku na dátum OEF som mal nahlásenú asi od momentu, keď bolo jasné, že Obscene predsa len v nejakej forme prebehne. Preto ma zhruba týždeň pred konaním akcie provokovali nejaké kuvičie hlasy v práci a uznávam, že príjemný človek vtedy zo mňa nebol. Ale na to si museli ľudia okolo mňa už za tie roky zvyknúť. Horšie bolo, že večer pred odchodom som si vypisoval všetky potrebné papiere, ktorých bolo toľko, ako keby som sa snažil precliť auto odniekiaľ z Indonézie. Večer boli následne oznámené nejaké zmeny pre cestovanie, ktoré sa menia pravidelne tak asi každý druhý deň a mne už navierala žila nad okom, ktorá pulzovala ako delta Amazonky. Nejakým spôsobom som si nahádzal handry do vaku, sfúkol prach zo stanu, ktorý na moje pomery neskutočne dlho len tak stál v kúte miestnosti a uložil sa spať. Keď som tak ležal na posteli, tak mi v hlave chodili myšlienky, ktoré zneli zhruba tak, že veď mne sa tam vlastne ani nechce ísť. Nehorázne som zlenivel za ten rok a pol… Ale podarilo sa mi tieto hnusoby vytlačiť z hlavy a o piatej ráno som už poskakoval ako jojo. O pár hodín neskôr som už usadil moje sexy tvarované pozadie do auta medzi ďalšie tri ľúbezné indivíduá a za tónov kapiel ako Disfear, Agnosy, Victims… sa naša samochodka rozbehla na obláčikoch v ústrety rámusu ako auto Homera Simpsona, keď si „ujíždel na lékařskej marihuane“. Kabína auta bola tesne pred hranicami naplnená paranojou, ktorá postupne vyprchala až v momente, keď sme sa bez problémov penetrovali na českú stranu a naša cesta k vajíčku menom Trutnov pokračovala ďalej. A pretože je nám underground najbližší, tak si túto DIY cestu zvolila aj naša navigácia, ktorá nás smerovala niekam cez poľné cesty, kukuričné polia, lesy a zabudnuté osady. Spoznávanie českého vidieka je vec zaujímavá, aj keď niekedy má človek pocit, že na tých opustených miestach na vás vybehnú Kukuričné deti, alebo týpek s krvavou motorovkou. Na...

Čítaj ďalej
Report – Invalid – Fyasco – Mocskóshi – Bratislava – 4.6.2021
jún10

Report – Invalid – Fyasco – Mocskóshi – Bratislava – 4.6.2021

Po dlhých mesiacoch, kedy boli zatvorené všetky dvere klubov a stíchli aj kedysi rušné ulice, po mesiacoch bez živej hudby (live stream nerátam) sa konečne ukázalo prvé svetlo na konci tunela. Nebolo žiadne prekvapenie, že prvý koncert sa konal na čerstvom vzduchu a na obľúbenom mieste v Bratislave – na Garážach. Po Bratislave sa ako jarný smrad z petržalskej čističky začala šíriť správa, že pod Prístavným mostom sa niečo kuchtí. Časom sa od rečí prešlo k činom vo virtuálnom priestore a jedného dňa ma potešil event, ktorý sľuboval na úvod doby Post-Covidovej dobré začiatky. Podľa pôvodného plánu mali vystúpiť Controlled Existence, Mental Tension a Invalid. A k vám táto správa zavítala? Ak áno, tak sme sa asi stretli. Účinkujúci sa menili zhruba ako epidemické opatrenia, len s tým rozdielom, že sme im boli schopní porozumieť. Z prvotného podujatia tak vlastne vzniklo takmer úplne nové, pretože zostala len kapela Invalid. Mental Tension nahradili Fyasco a Controlled Existence nahradili pre mňa jedna veľká neznáma s názvom Mocskóshi. Hovorím si, že takto sa to nerobí do psej matere, ale doba je plná zmien, takže nakoniec vlastne dobre, aspoň spoznám aj niečo nové. Tak som si po dlhom čase trochu zahundrala na úvod a už sa teda dostávam k samotnej udalosti. Na Garáže prichádzam v predstihu, už okolo siedmej. Plánovaný začiatok bol ohlásený na pol ôsmu. Za ten zhruba rok sa to až tak dramaticky nezmenilo. Garáž už bola otvorená a Invalid sa pomaly chystal na svoje historicky prvé vystúpenie. Za bedňami, zvukárom a DJ priestorom (alebo ako to nazvať) sa nachádzali tentokrát aj stánky s merchom (LP, nášivky, ziny…a iné veci na míňanie výplaty), ktoré som počas minulého roku akosi nezaznamenala (asi som na nich nemala šťastie) – celkom pekne spestrenie. V priebehu tej krátkej pol hodiny začalo ľudí pribúdať. Poväčšine išlo o staré známe firmy, ktoré stretávam roky. Avšak pozor, s radosťou môžem poznamenať, že sa objavili aj mladšie ročníky, ale o tom trochu neskôr. Invalid začal svoj set niekedy pred ôsmou, v slnečných lúčoch, ktoré sa celkom silno opierali na steny garáži. Tí, ktorí stihli aj Invalid, boli na ich historicky prvom koncerte. Zostava je zložená s gitary, bass gitary, bicích a spevu. Zámerne spomínam aj zostavu, ktorá je rozhodená dvaja na dvoch, čiže dve ženy a dvaja muži. Ako to už pri garážových zoskupeniach býva, jednotlivých členov Invalid nájdete aj v iných kapelách, alebo ako bývalých členov. Za všetkých spomeniem ako príklad gitaristu, ktorý pôsobí aj v skupine Beton. Invalid teda tvoria pomerne skúsení hudobníci. Väčšina skladieb je krátka a úderná. Nečakajte nejaký melodický punk typu Nekultúra, HT, alebo skrátka so spievankami a zrozumiteľnými textami. Doménou sú náklepové bicie, rýchle, no aj stredné tempá a aspoň pre mňa nezrozumiteľný ženský spev, no s vcelku zaujímavým zafarbením. Ide teda o surový, špinavý punk, ktorý podčiarkuje práve vokál. Niekedy v strede setu vzdala speváčka...

Čítaj ďalej
Report – Svit Železničný Masaker – Svit – 15.08.2020
sep15

Report – Svit Železničný Masaker – Svit – 15.08.2020

Je to presne mesiac, čo sa uskutočnilo toto podujatie a ja som sa konečne dostala ku krátkemu zhodnoteniu z tejto výbornej akcie, ktorá sa aj tento rok konala v auguste vo Svite. Aj napriek všetkému sme sa stretli mnohí na tomto magickom mieste pod Tatrami. Priznám sa, že neviem komu, za akých okolností skrsla myšlienka usporiadať mini festival hneď vedľa železničnej stanice vo Svite. Nápad to bol však veľmi dobrý, pretože toto miesto má svoju nezameniteľnú atmosféru. Spája sa tu nedávna minulosť s prítomnosťou. Minulosť vidieť hlavne v interiéri stanice, od backstage, až po WC. Za prítomnosť môžeme považovať nás všetkých, čo sa akcie zúčastnime a prostredia, v ktorom sa tento malý festival koná. Každý rok sa na malom pódiu vystriedajú kapely rôznych štýlov, takže každý si tu nájde niečo pre seba a častokrát možno narazí účastník aj na niečo nové, čo sa mu zapáči. Atmosféra je tu doslova rodinná, stretnete tu deti, mládež, ale aj starších pánov a dámy. Tento rok bola zostava ochudobnená o grindcore kapelu, pretože na poslednú chvíľu zrušila účasť poľská kapela Straight Hate. Zamrzelo, ale čo už, tento rok ma už asi nič neprekvapí, jedine, že by sa ešte objavil Cthulhu? Zvyšok line-upu tvorili slovenské a české kapely, nakoniec je to tak každý rok. Festival otvorila kapela Slight lie z Prešova. Ide o staronovú kapelu, ktorá v minulom roku vydala svoj posledný album s názvom Countdown a začala sa čoraz viac ukazovať aj na pódiách. Tak ako minulý rok, išlo o melodický, nazvem to heavy metal. Výrazné zastúpenie majú gitary a čistý spev. Žiaľ, práve počas ich vystúpenia som zistila, že so mnou nechce spolupracovať môj foťák. Mojou hlavnou úlohou bolo totiž fotiť. Priznávam teda, že tento set som vnímala na pol ucha. Aj keď je vidieť, že skupinu hrať baví, za mňa osobne je to ešte miestami trochu kostrbaté. Väčšina hudobných nápadov sa mi zdala klasická, nie veľmi vyčnievajúca z radu podobných skupín. Aby som však len nekritizovala, vystúpenie malo veľmi dobrý ohlas u divákov a myslím si, že v budúcnosti o nich ešte budeme počuť. Pódium nezostalo dlho prázdne, lebo vcelku rýchlo nastupuje ďalšia slovenská skupina s pre mňa ťažko vysloviteľným názvom. Som zvedavá, či sa mi ten ich názov podarí dobre napísať teraz – Guzzle Booze. Ide o pomerne mladé zoskupenie (minimálne osadenstvo), ktoré však veľa koncertuje a vďaka tomu ich už poznajú minimálne poslucháči na strednom Slovensku. Ďalším pozitívom bolo, že hneď prvé EP im vydal Support Underground. Hrajú to na thrashovú nôtu novej vlny, takže starí thrasheri si možno zamrmlú. Momentálne v zostave figurujú dve gitary, bass gitara a bicie. Zostavu spomínam zámerne, pretože jedna gitara sa asi v...

Čítaj ďalej