Rozhovor – David „Dejvy“ Krédl (Sectesy, Symbtomy, Symbolic Open Air…): „Od začátku máme JEN JEDNU jedinou vizi – vozit sem k nám do Čech kapely, které chceme vidět.“
máj22

Rozhovor – David „Dejvy“ Krédl (Sectesy, Symbtomy, Symbolic Open Air…): „Od začátku máme JEN JEDNU jedinou vizi – vozit sem k nám do Čech kapely, které chceme vidět.“

Zverejnené v 22 mája, 2020

Toto leto bude také celkovo divné. Toho sú si vedomí asi všetci tí, ktorí sa celé letné mesiace presúvajú z festivalu na festival. V tejto festivalovej sezóne nám zostáva asi iba spomínať. Ja som si minulý rok z bohatej ponuky akcií, odkrútil premiéru aj na jednom príjemnom českom festivale – Symbolic Open Air. O tomto festivale, o kapelách a množstve ďalších zaujímavých vecí som si pokecal s človekom na to najpovolanejším – Davidom „Dejvym“ Krédlom. Začneme mimo hudobnú sféru. Ako sa ti darí prežívať tieto dni, keď sme všetci citeľne obmedzení? Zdravím … upřímně, nepocituji skoro žádný rozdíl mezi mými dny „za normálního stavu a chodu světa“ a za aktuální situace. Má práce z větší části nevyžaduje cestování někam do kanceláře. Doma mám vše co potřebuji k práci hudebního dramaturga rádia BEAT + zde mám i své nahrávací studio, kde předtáčím své pořady + nabírám hlas do různých reklam atd. Za normálního stavu věcí funguji za počítačem úplně stejně, jako v posledních týdnech – virus/nevirus, rádio musí vysílat a přinášet zajímavý program, který někdo musí vytvořit. Co se pak týče „volnočasových“ aktivit tam samozřejmě omezení pociťuji (zkoušky, koncerty …), ovšem na druhou stranu si říkám, „že není na škodu zvolnit a dát odpočinout přetaženému tělu“. Také se zamyslet a připravit se na věci, které bych ještě rád zrealizoval. Poďme radšej k hudbe. Je to vlastne iba pár týždňov, či mesiacov, čo si pretavil svoju lásku k švédskemu death metalu v kapelu, alebo projekt Symbtomy. Takže nám Symbtomy predstav, aké máš s nimi ambície atď. Prvně upřesním, že se jedná o regulérní kapelu a ne projekt, ač stálými členy jsme zatím jen dva, tedy Já a basačka Duzl. S Martinem (vokill SECTESY) jsme se zatím ještě nedohodli na jeho roli v budoucnosti kapely, neb ho zaměstnává práce, SECTESY a hlavně dva potomci co mu doma pobíhají po jeho 6+1. Jsme tedy ve fázi schánění stálé sestavy. Mou prioritou bylo dát dohromady materiál s hosty, abych kapelu mohl případným zájemcům představit jako „hotový produkt“ a vyvaroval se zbytečných licitací na téma „jak bude kapela znít a jakou míru techniky po případných spoluhráčích požaduji“. K vyznění a ambicím : styl je jasně daný – Old School Death Metal severského střihu s mým jasným rukopisem ohledně melodií a riffů. Myslím, že už jsme dost staří na to, abychom věděli co vlastně chceme a čeho chceme dosáhnout. V první řadě však jde o zábavu a snahu společně tvořit něco, na co budeme moci být hrdí. To demo ktoré ste nahrali, vychádza v striktne limitovanom náklade 100 kusov a iba na kazetách. Nemali ste v pláne aj nejaký iný formát? Myslím, že aj na vinyle...

Čítaj ďalej
Rozhovor – Ejakulující Kokos – „Hawaii to je kokos,ananas, hula hula tanečky, palmy a nakonec i ty ryby tam přece mají“
máj16

Rozhovor – Ejakulující Kokos – „Hawaii to je kokos,ananas, hula hula tanečky, palmy a nakonec i ty ryby tam přece mají“

Zverejnené v 16 mája, 2020

Boli ste minulý rok na Flesh Party Open Air v Opatovciach? Nie? Tak ste premeškali jediné vystúpenie Ejakulujíciho Kokosu z Českej Republiky na Slovensku za rok 2019. Možno vás na plagáte upútal práve tento názov, aspoň mňa sa ešte pred samotným festivalom pýtalo veľa ľudí: „Čo je to za kapelu?“…Tak som väčšinou odpovedala: „To musíš vidieť a počuť, najlepšie naživo“. Preskočím trochu také tie klasické otázky, kde kapela začínala, čo doteraz nahrali, aké boli zmeny v zostave a pod. Ak by to teda niekoho zaujímalo, kapela započala svoju kokosovú mliečnu dráhu dlaždiť v roku 2015 podľa všetkého v Brne. Tento rok debutovali s albumom s názvom Triggerfish, takže aj o tom bude trochu reč. Ako z názvu môžete vytušiť, hrajú ich vlastnými slovami – hawaii coco core / grind-dance. Na väčšinu otázok mi odpovedali všetci členovia kapely, čo sa tak často nevidí, vlastne si ani poriadne nepamätám, kedy naposledy sme tu mali rozhovor s celou kapelou. Ďakujem týmto všetkým z Ejakulujíceho Kokosu a vy sa môžete pustiť do čítania…. Začnem rovno od nedávnej súčasnosti. Covid-19 urobil nemalú šarapatu v našich životoch. Tak ste urobili live vystúpenie, ale bez ľudí. Ako vznikla vaša spolupráca s „Kultura do domu“? Veľa napovedá názov, ale prosím predstav trochu o čo išlo a ide? Pigi (zpěv): Tady na to musím asi odpovědět víceméně sám. Covid nám udělal slušnou čáru přes rozpočet nejen v kapelním životě ale i v soukromý. Například já přišel o hromadu natáčení. No a kolega režisér přišel že by rád začal streamovat kapely, divadla a debaty. ,,Když už lidi nemůžou za kulturou tak jím ji doneseme prostřednictvím internetů “ Dodal. No a tak nějak projekt Kultura do Domu vznikl. Pak jsem se nabídl jako hlavní kameraman no a už bylo jednoduché se tam nějak ,,vesrat”. Aké máte pocity z tejto akcie? Aké to bolo hrať pred prázdnym klubom a s pocitom, že na vás vlastne pozerajú ľudia z domu? Koho nápad to vlastne bol? Trhač (Basa): Tak začnu tím že tenhle bezva nápad nám předhodil náš vokálista a dost se nám to zalíbilo. Pocit že jsme hráli vlastně před zvukařem a kameramany byl dost zvláštní, ale svým způsobem mě to bavilo a lidi u obrazovek dle ohlasu taky :) Pigi (zpěv): Nápad to byl můj no, klukům se do toho prvně moc nechtělo ale na konec usoudili že je to jak říká Trhač, vlastně bezva nápad. No pocit to byl ze začátku podivný, pár lidí tam bylo za kamerama za zvukem atd. ale to nemůžeš počítat tolik jako publikum že ano. Každopádně hned jak dohrálo intro tak už jsem byl v rauši. Nevím jak kluci ale já si i ten live...

Čítaj ďalej
Ako zaobaliť hudbu do priliehavého kabáta?
máj13

Ako zaobaliť hudbu do priliehavého kabáta?

Zverejnené v 13 mája, 2020

Len nedávno kolovala po sociálnych sieťach výzva, kde musel človek uviesť 10 albumov, ktoré ho ovplyvnili v hudobnom vývoji. Žiadny komentár, čisto len obal albumu. Nie je to pravidlo, ale v mnohom môže práve dizajn coveru zaručiť úspech, alebo neúspech kapely, a to, či si vôbec niekto album vypočuje. Možno si to pripúšťame, možno nie, aj dizajn je dôležitou súčasťou celého diela (CD, EP). V metale to platí o to viac, že jednotlivé štýly majú svoju zaužívanú symboliku, podľa ktorej sa mnohí orientujeme. Svoju obrazotvornosť, možno až klišé využívajú napr. thrash, heavy, black, death, gore, či progresívny metal. Skúste si predstaviť, že by ste si kúpili napr. CD, ktorého ústredným motívom na obale by bola gore téma, napr. postava s črevami vonku, no potom ako by ste stlačili tlačítko „play“ by sa na vás vyvalil napr. symfonický black metal. Asi by ste boli v pomykove. Určité klišé teda má v metalovej hudbe svoje opodstatnenie. Niektoré kapely využívajú dokonca služby svojich dvorných umelcov. Ako príklad uvediem náš nedávny článok o Vincentovi Locke, ktorý vytvoril image Cannibal Corpse. Tento krát to teda bude o obrázkoch, takže ani nemusíte veľa čítať :). Na tému coverov albumov som si opäť zobrala na pretras niekoľko členov slovenských kapiel. Zámerne som zvolila členov skupín naprieč rôznymi štýlmi (death, thrash, progresívny metal, black, grindcore…). Mala som tentokrát až šesť otázok a ako sa s nimi jednotliví členovia popasovali si môžete prečítať nižšie. Zároveň sa chcem všetkým osloveným hudobníkom poďakovať za zaujímave odpovede a čas, ktorý mi venovali. Death black metalovú legendu Depresy z Trenčína netreba snáď našim čitateľom predstavovať. Je to stálica na našej scéne už od 90 rokov. Na moje otázky mi ochotne a veľmi promptne odpovedal gitarista Roman Špatko. Máš obľúbené covery metalových kapiel? Uveď aspoň niekoľko a skús odpovedať aj prečo. Keď tak nad tým premýšľam, tak obľúbené ani nie. Možno len viac vryté v pamäti covery prvých albumov od Death, Obituary, Grave, Morbid Angel.. pretože rád spomínam na tie časy. Máš doma nosič, ktorý predstavuje u teba dokonalosť po hudobnej stránke, ale zároveň aj po stránke fyzickej – cover? Mám určite viac takých čo by zniesli kritéria Tvojej otázky. Páčia sa mi minimalistické grafiky v spojení s prepracovanou muzikou. Napr. taký 3rd and the morta-In this room. Minimalistický digi pack. Tiež Mgla – Exercises in futility. Ťaživý, depresívno – strašidelný námet. V spojitosti len s čisto čiernymi stranami bookletu s textami, čistá temnota! Poznáš umelcov, ktorí vytvárajú covery? Ak áno, koho diela obdivuješ? Pár áno. Asi najznámejší je Juanjo Castellano, ktorý robil aj cover našim Dehydrated a ďalším desiatkam death metalových kapiel po celom svete. Šikovný je aj Janči z Graphicores, ktorý...

Čítaj ďalej
Filmy a hudba!
apr27

Filmy a hudba!

Zverejnené v apr 27, 2020

Nedávno sme tu mali tému knihy a metal. Niekoľkých členov kapiel sme vyspovedali, aké knihy, ktoré sa týkajú muziky majú najradšej, či čítajú a aký je napríklad ich obľúbený žáner knihy. Dnes je téma jasná – FILM. Filmy, rovnako ako knihy a hudba patria k umeniu. Filmový priemyseľ produkuje neustále nové filmy, či už celovečerné, krátke, alebo dokumentárne…Odkedy vypukol Covid-19, takmer každý deň na mňa vyskočí reklama na Netflix…a tak som si povedala, že tému filmov v súvislosti s hudbou sme na našich stránkach ešte nemali. Na túto tému sme tentokrát vyspovedali iných členov slovenských kapiel, ako pri knihách. Na slovo sme si zobrali ôsmych členov slovenských kapiel (death metal, black metal, crust, grindoce atď.), ktorí mi odpovedali na päť mojich zákerných otázok. Ako si s nimi poradili si môžete prečítať nižšie. Začnime pri tejto téme od konca, čiže na východe Slovenska. Zobrala som si na slovo až troch pánov z rôznych kapiel. Starší majú prednosť a tak začnime Stanom z death metalovej skupiny Killchain (ex Erytrosy). Mimochodom, ich nový album už je na spadnutie. Prvú ochutnávku s názvom „Your stench“ ste si mohli vypočuť v Headbanger FM (20.4.2020). 1. Aký film o skupine, alebo hudobníkovi by si odporučil? Nemusí byť len metalový, kľudne môže byť aj rock, punk atď. – Mám na mysli film ako bol teraz nedávno napr. o Queen, alebo napr. Dirt. Presne Dirt by som doporučil, lebo mňa nenudil ani chvíľku. Stále sa tam niečo dialo a to je ešte málo čo povystrájali. Podľa mňa asi najlepšie urobený film o hudobníkoch. V knihe Nikkiho Sixxa je toho ešte oveľa viac. Queen som videl, ale nejak ma nenadchol. Nevravím, že ten film je zlý, ale chce to akciu. Lords of chaos bol zaujímavý, no ako to bolo naozaj už vie len dotyčný, ktorý tam osobne bol. 2. Ktorý dokumentárný film o hudbe by si odporučil? (opäť, nemusí byť len metal) The Godfathers of Hardcore je celkom dobré, ďalej Get Thrashed o thrashovej scéne. Black metalovy dokument Until the Light Takes us, samozrejme Death by metal o skupine Death. Lemmy, Slave to the Grind, Curbyho Obscene a viac ma nenapadá… 3. Aký soundtrack ku filmu máš najradšej? (opäť, nemusí byť len metal) Asi naj je Votrelec, Halloween, Phantasm, no soundtrack veľmi nepočúvam ešte som na to nedorástol :D. 4. Ktorý live záznam z koncertu sa ti najviac páčil? Nemám favorita z pomedzi live koncertov. Pozriem si to čo sa mi páči, poznám, alebo chcem vidieť ako to vyzerá na koncerte danej kapely. 5. Je nejaký film, ktorý sa týka hudby, či už autobiografia kapely, hudobníka, ktorý ťa vyslovene sklamal? U mňa je to tažké. Sklamanie neberiem vážne....

Čítaj ďalej
Na pokec s fanúšikmi – Tomáš Kasal
mar25

Na pokec s fanúšikmi – Tomáš Kasal

Zverejnené v mar 25, 2020

Už je to nejaký čas, čo sme naposledy dali slovo aj niekomu z vás (nás, všetci sme) fanúšikov. Tentokrát sa krátkemu výsluchu podrobil tatér, maliar a hudobný fanúšik, Tomáš Kasal. S Tomášom sa poznám už nejaký ten rok a keď si odmyslím mojich rodičov, ktorí mi namiešali genetický koktejl, tak práve on mal najväčší vplyv na môj výzor, pretože som u neho v štúdiu strávil nespočet hodín na tatérskych seansách. Takže, už púšťam k slovu práve jeho. Ako dlho sa venuješ tatérstvu? Tetovať som začal na vojne 95-96. Teraz sa tejto technike hovorí Handpoke.. Potom dlho, dlho nič a v 2010 som sa o tetovanie začal znova zaujímať. Kúpil som si svoj prvý china strojček a pomaličky sa to rozbiehalo. Kedy si si ty sám dal urobiť prvú kérku? Samozrejme som bol aj môj prvý klient. Takže som to skúšal na sebe. Na lýtko som si spravil vykúreneho vlka v adidaskách. Samozrejme žiadne tieňovanie, čistý black. Tetoval si aj hudobné motívy? Samozrejme. Môj najobľúbenejší rukáv bol celý o AC/DC. A ešte skupinu TOTO. Bola to skladačka portrétov všetkých hudobníkov, čo tam kedy hrali. Zaujímavé bolo, že chalan sa s nimi stretol osobne a že si ho všetci obkukávali a hľadali svoj portrét. Že vraj sa im to veľmi páčilo. To ma tak zahrialo pri srdci (tých hudobných motívov bolo podstatne viac, len ja osobne mám od Tomáša tetovania Johnnyho Casha, Craniotomy a obraz Satan I od H. R. Gigera, ktorý použili na svojom albume To Mega Therion Švajčiari Celtic Frost… pozn. red.). Viem, že aj maľuješ. Ako dlho sa venuješ tomuto a aké techniky používaš? Kde by si mohli prípadní zvedavci tvoje diela omrknúť? Maľovaniu sa venujem cca 25 rokov. Začal som olejom na plátno a momentálne sa zdokonaľujem v akryle, čo je úplne iná technika. Moje obrazy už nemaľujem na zákazku, teraz robím dizajny tetovaní na zákazku. Takže si maľujem, čo sa mne páči, ale je to momentálne pre mňa taká psychohygiena. Väčšiu časť mám vystavenú u nás v štúdiu a samozrejme aj doma. Vysvetli a priblíž nám, čo je to Colonia Corporation? Je to môj srdcový projekt. Oslovil som viacerých tatérov a umelcov zo Slovenska a Čiech, ktorí pre nás vytvárajú dizajny na tričkách, alebo mikinách, ktoré potom vo voľnom čase vyrábam doma v ateliéri technikou sieťotlač. Dosť ma to baví, je to taká alchýmia.. Máme ich v ponuke u nás v štúdiu, ale aj na eshope. Takto môžu mať ľudia dizajn od známych tatérov za pár €. Sú to limitované edície cca 20 kusov. Prejdime k hudbe. Chodíš na koncerty. Nejaké tvoje top, prípadne prvý, či nejako inak pamätný? Kam sa najbližšie chystáš (resp. chystal, kvôli...

Čítaj ďalej
Rozhovor – Morna – „Sme len kapela, ktorá v danej kombinácii nominovaných, za daných okolností a v danom roku zaujala najviac“
mar25

Rozhovor – Morna – „Sme len kapela, ktorá v danej kombinácii nominovaných, za daných okolností a v danom roku zaujala najviac“

Zverejnené v mar 25, 2020

Skupina MORNA sa tento rok opäť dočkala patričného ocenenia, keď len nedávno prebrali prestížne ocenenie Radia FM v kategórii „Hard and heavy“. V minulom roku sme im nevenovali až tak veľa priestoru ako by si zasluhovali. Išlo len o krátke informácie o vydaní nového albumu „Scentient Cultist“ a pod. V tejto súvislosti sme požiadali Mornu o rozhovor, v ktorom sa budeme zaoberať hlavne novým albumom, dianím okolo awardov a všeobecnosťami. Na otázky odpovedal bubeník Jakub. Ahojte, predovšetkým vám chcem pogratulovať k víťazstvu Radio FM Awards, v kategórii hard and heavy. Mohli sme vašu bezprostrednú reakciu vidieť aj na živo, ale prezraďte, aké máte pocity po par dňoch? Čo to pre vás znamená byť opäť na „špici“ slovenskej tvorby? Ďakujeme! Spontánne emócie, ktoré nás ovládli po tom, ako sme sa dozvedeli, že sme cenu získali, sa postupne pretransformovali na pocit hrdosti a vďaky. Hrdosti v tom najlepšom možnom význame – teda pocitu, že to obrovské množstvo času a energie vložených do tohto albumu malo evidentne veľký význam a ľudia to ocenili, takže môžeme byť spokojní. Nevnímame to tak, že sme na akomsi pomyselnom vrchole slovenskej tvorby. Tak to nefunguje a nemá to ani svoju logiku. Vrcholom slovenskej tvorby sú každoročne všetci umelci a kapely, ktorí sú vybraní, počúvaní a posudzovaní. Sme len kapela, ktorá v danej kombinácii nominovaných, za daných okolností a v danom roku zaujala najviac. Vyhrali ste už po druhýkrát, čím to podľa vás je? Máte nejaký návod pre ostatné kapely, pokiaľ by mali tiež takéto ambície? Nemyslím si, že je správne hovoriť o nejakom návode. Návody majú zmysel pre pranie, varenie, na skonštruovanie prístrojov a strojov, či na to, ako sa naučiť ovládať nejaký software. Rovnako tak si nemyslím, že ambícia získať ocenenie Radio_Head Awards – alebo akékoľvek iné ocenenie – by mala byť existenciálnym a ultimátnym cieľom akejkoľvek kapely. Domnievam sa, že ak to má niekto v sebe takto nastavené, je to chyba. My sme to tak nikdy nemali, preto na to vlastne ani nedokážem nijako rozumnejšie odpovedať. Naše nastavenie bolo vždy jasné: robiť profesionálny obsah, robiť žánrovo zaujímavú a v istom zmysle inovatívnu muziku, čerpať neustále nové umelecké podnety ako inšpirácie (nie len v hudbe, ale aj v oblasti literatúry, filmu, snáď aj vizuálneho umenia), a oslovovať efektívne tú časť ľudí, ktorá o niečo takéto má záujem. Vôbec si nerobíme ilúzie o tom, že zaujímame všetkých. Ak by som to teda mal nejako zhrnúť – a ak môj pohľad vôbec má nejakú relevanciu pre ostatných ľudí – odporúčal by som asi robiť všetko naplno a s tými najvyššími ambíciami. Sme tak nejako všeobecne nastavení na to, že robiť niečo s najvyššími ambíciami automaticky znamená dostať...

Čítaj ďalej