Kým nás Smrť nespojí: 2. časť – Pitvou sa to nekončí – Old school death metal, part. II
apr05

Kým nás Smrť nespojí: 2. časť – Pitvou sa to nekončí – Old school death metal, part. II

Zverejnené v apr 5, 2020

Smrť nie je konečné štádium a pitvou to nekončí. Povedal si raz jeden človek s podnikateľským plánom. Ľudia sú iba číslo a sú nahraditeľní. Ale kým žijú, tak sú stále s niečím nespokojní. Väčšinou sa ľudia s túžbou po moci a s potrebou hromadenia majetku neštítia ani tých najdesivejších praktík. A tak vznikajú príbehy podfarbené krvou. Noviny začali plniť titulky o brutálnych vraždách a desiatkach zmiznutých ľuďoch. Byť novinárom prináša aj pátranie, ktoré môže priamo ohroziť život a tak sa mladý a po uznaní dychtiaci lovec senzácií, vydal pátrať po tejto husiu kožu naháňajúcej záhade. Pretože bolo približne známe, odkiaľ ľudia miznú, nastúpil na posledný vlak a v úkryte čakal, kým spoj nedorazí do konečnej stanice. Vo vlaku bolo ešte zopár stratených existencií, ktoré tiež omrzel život. Vlak dorazil do stanice, kde výpravcom je Smrť. Zhaslo svetlo a tých pár ľudí tomu ani neprikladalo význam, iba sa začalo dvíhať a chceli pomaly vyjsť von. Dvere však nešli otvoriť. Bolo počuť iba kroky, ako sa k nim čosi blíži. Na opačnej strane vagóna bolo počuť, ako sa dvere otvorili a kroky sa naďalej blížili. Ozval sa však ešte jeden zvuk – z púzdra tasiacej čepele, hladnej po nových zárezoch. Bola tma a nikto nevedel, odkiaľ príde radikálny rez a nakoniec zavládlo iba ticho. Tento masaker počúval z krytu aj novinár, ktorý so zatajeným dychom začínal ľutovať, do čoho sa to uvŕtal. Ale pretože veľmi túžil prísť veci na koreň a pretože už bolo naozaj dlho ticho, rozhodol sa vyliezť zo skrýše. Uvidel niekoľko podrezaných tiel uložených v uličke. Napadla ho myšlienka, ktorú mal oľutovať. Jedného tela sa zbavil a on sám sa rozhodol tváriť ako umrlec. Po chvíli sa do vagónu vrátila osoba, ktorej ruka zabíjala a začala telá bez života nakladať do auta. Auto vyrazilo nocou a zamierilo si to do jednej výrobnej haly. Vrah povykladal telá a odniesol ich dovnútra. Tu už čakalo niekoľko ďalších komplicov, ktorí sa s nabrúsenými nožmi dali do diela. Všetky telá vypitvali, kým sa nedostali k novinárovi, ktorý ich síce prekvapil tým, že stále žil, ale proti prevahe nemal žiadnu šancu. Bolo hotovo a do miestnosti vstúpil elegantne odetý muž s hrubou knihou v rukách. Knihu položil na stôl, zapálil sviecu, prehrabal sa vnútornostiach, z ktorých si odjedol a začal citovať z knihy. Po niekoľkých minútach bol rituál u konca. Vypitvané, mŕtve telá sa začali samovoľne dvíhať a vychádzať z miestnosti. Prešli do obrovskej haly, kde množstvo strojov ovládali ďalšie takéto mŕtve, ale zároveň stále živé, na slovo poslúchajúce torzá. Pridali sa k nim noví jedinci a spoločne začali pracovať. Za novinárom prišiel chlap, ktorý predtým čítal z knihy a do ucha mu...

Čítaj ďalej
Recenzia – Refore – Social Failure – Support Underground – 2019
apr02

Recenzia – Refore – Social Failure – Support Underground – 2019

Zverejnené v apr 2, 2020

Thrash metal zažil v poslednom desaťročí veľký comeback a na mape pribudlo obrovské množstvo nových kapiel, ktoré sa vzhliadli najmä v 80. rokoch minulého storočia. Mnohí hrajú to, čo ich vzory, niektorí sa posunuli ďalej a priniesli aj niečo nové. Keď sa robí hudba s nadšením a akými-takými hráčskymi schopnosťami, nevadí ak kapela príliš originality nepoberie. Aj keď tu nejaká rozumná hranica samozrejme existuje. Mladí thrasheri Refore zo Zlínska nič zásadné neprinášajú a nesnažia sa spraviť hudobnú revolúciu. Stačí si vypočuť ich EP debut a každému je jasné, že chcú hrať, to čo ich baví a na nejaký progres serú. Nahrávku si pôvodne vydali sami ešte v roku 2018, v lete minulého roka sa jej ujal Koník a vyšla pod značkou Support Underground. Hudobná škatuľka je tu úplne bez debaty: proste thrash metal. V porovnaní s ostatnými podobnými česko-slovenskými kapelami zaujal hlavne vokál, konkrétne osviežujúce hlbšie polohy, šmrncnuté mladými časmi velikánov ako Tom Araya alebo (ale len veľmi jemne) Dave Mustaine. Občas je to trochu falošné, občas je to zvukovo poriadna divočina, ale rozhodne nechýba energia a nadšenie. Takýto thrash zvládnu aj punkáči počúvať bez problémov. A hlavne fanúšikovia starých albumov Slayer, hneď v úvode sa vám takmer určite vynorí v hlave nesmrteľný výtvor s názvom Reign In Blood. Šesť položiek s anglickými textami utečie ako voda, ale nie je to mastenica od začiatku do konca, je cítiť snahu o ozvláštnenie skladieb a čo je najdôležitejšie, v konečnom dôsledku to nepôsobí monotónne a nudne. Človek sa neubráni tomu, že si niektoré heslovité refrény pospevuje zároveň s kapelou. Nenájdete tu žiadne extra kompozičné vychytávky, ale zmeny tempa, občasné vybrnkávačky, rýchle sóla a energické riffovanie si užijete. Kto hľadá niečo nové a neopočúvané, nie je na správnej adrese. Ale ak máte radi retro-thrashovú vlnu a česko-slovenskú scénu, nestúpite vedľa. Keď potrebujete vyplniť 20 minút a nabiť sa energiou, Refore vedia, ako sa to dá vyriešiť. Social Failure by Refore Zvuk je neučesaný a občas aj dosť rozháraný, ale mne to celkom sedí, spomínaná energia nahrávky vďaka tomu vynikne viac a je to sčasti vec, čo chýba veľkým západným kapelám, ktoré majú zvuk až moc uhladený a bezzubý. S jednoduchosťou hudby sa nesie aj artwork a logo, proste taký decentný štandard. Refore na svojom EP debute Social Failure neprinášajú nič originálne, ale to ani nechcú. Proste thrash or die. Ale baví ma to celkom dosť, prekvapivo čoraz viac. Uvidíme, ako bude vyzerať ich ďalšia cesta. Kontakt: https://refore.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/reforethrash Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Horrible Creatures dnes vypustili do online sveta svoje nové EP!
apr01

Horrible Creatures dnes vypustili do online sveta svoje nové EP!

Zverejnené v apr 1, 2020

Po třech letech od vydání debutu „Pitfall“ konečně dočkáváme nového materiálu od samozvané nejlepší české trash/death metalové kapely – Horrible Creatures. Čtyřskladbové EP „Internal Decline“ tématicky mapuje duševní a emoční rozklad člověka, sebezapření, pochybnosti a boj s vlastním bytím. Na základě osobních pocitů, zkušeností a zážitků nasbíraných po dobu existence kapely vznikla velice osobní, temná a agresivní nahrávka, kterou se kvartet rozhodl zvěčnit u věhlasného producenta Tue Madsena v jeho studiu Antfarm Studios v Dánsku. Madsen známý díky své producentské práci na deskách kapel jako Meshuggah, Heaven Shall Burn, Halford, Babymetal, Ektomorf, Benea Reach a dalších posunul nejen zvuk, ale i muzikanstký um Horrible Creatures o další úroveň dál. Celou atmosféru díla dotáhl k dokonalosti Matt Lombard, se kterým kapela vytvořila přebal pro nové EP. Čtyři skladby napěchované vztekem, úzkostí a znechucením z dnešní uspěchané doby. To je nové EP „Internal Decline“ které si nyní můžete poslechnout. Promo text Horrible Creatures Kontakt: https://www.facebook.com/HorribleCreatures/...

Čítaj ďalej
Mysterious Eclipse vydávajú v apríli nové CD!
mar29

Mysterious Eclipse vydávajú v apríli nové CD!

Zverejnené v mar 29, 2020

V priebehu budúceho mesiaca, t.j. apríla sa chystá vydať slovenská death black metalová kapela Mysterious Eclipse nové CD s názvom „Iný svet“ v náklade 500ks. Bude obsahovať aj 16 stranový Booklet, ktorý bude plnofarebný. O cover sa postarala Alexandra Pauerová (Alexandra Power), ktorá nakreslila aj obrázok ku skladbe „Dualita“. Ku skladbe „Dcéry búrky“ a „Šintavská bosorka“ kreslil obrázky aj Lukáš Plaštiak (náš redaktor s prezývkou Mrkva). V booklete je fotka od Michala Richtárecha a Vlada Hagaru. Ďalšie kresby robila Petra Siažiková, speváčka Mysterious Eclipse. Ako hosť nahrala na album klávesy Andrea Almaši. Novinka má sedem skladieb, ktoré sa dĺžkou pohybujú od 3 minút vyššie. Mix a mastering si na starosť zobral Martin Bradáč. Záujemcovia o toto CD môžte písať do správy na FB stránke skupiny. https://www.facebook.com/mysteriouseclipse.sk/ Album si môžete dopredu vypočuť aj na Bandzone:...

Čítaj ďalej
Kým nás Smrť nespojí: 1. časť – Predčasná exhumácia – Old school death metal, part. I
mar29

Kým nás Smrť nespojí: 1. časť – Predčasná exhumácia – Old school death metal, part. I

Zverejnené v mar 29, 2020

Spln mesiaca. Padajúca hmla na polorozpadnutý, chátrajúci cintorín. Oblohu križujú netopiere, v nekonečnej potrebe za naháňaním potravy. V tejto temnej idylke sedím sám na rokmi ošľahanom hrobe a brázdim prstami po náhrobku v snahe zistiť hmatom, s kým to mám dočinenia, pretože nápis pod nánosmi času stratil čitateľnosť. Majestátne ticho noci prerušuje najprv nepatrné klopkanie a škrabot. Jemne ma to rozrušilo, ale keďže sa všetko vrátilo k mĺkvemu pokoju, prestal som si to všímať a nechávam sa unášať opäť nočným chladom. Lenže zvuky nesúce sa tmou sú tu opäť. Periférne zaznamenávam pohyb a neverím vlastným očiam. Pár metrov odo mňa sa pôda na jednom z hrobov začína zdúvať a hluk naberá na intenzite. Ustupujem preto o pár krokov a skrývam sa za kaplnkou, ktorá tu už musí stáť veky a pozorujem situáciu, ktorá nastala. Miesto posledného odpočinku sa otvára, nahnité drevo z rakvy praská pod silou, ktorá na neho tlačí zdola. Ako krt, ktorý sa prekope na denné svetlo, z jamy vylieza niečo, čo bolo kedysi človekom. Pár jemných, nie príliš koordinovaných pohybov a táto bezbožná kreatúra zo seba zhodí aj tých posledných pár mäsožravých červov, ktoré ešte obhrýzali zvyšky tkanív. Neuvedomil som si, že som vydal zdesený výkrik, ale už je neskoro. Prázdne jamky, ktoré kedysi vypĺňali oči, ma už zaregistrovali a lačný pud začal pracovať. Chcel som sa dať na útek, ale ohromený touto scénou som si nevšimol, že za mnou už stojí ďalší oživený „kedysičlovek“ a tento do mňa zahryzol s vervou svoje krvilačné zuby. Nakazil ma infekciou zvanou death metal. (Mrkva, MetalExpress 6. 9. 2018 – Recenzia Carnal Tomb – Rotten Remains) No neviem, aký stupeň narcizmu je to, keď citujem sám seba, ale to nechajme radšej bokom. Aby sme si to uviedli na pravú mieru. V sérií týchto článkov sa zahrám na takého avatara Pavla Dvořáka, ale namiesto pátrania po vykopávkach, sa budem rochniť v slovenskom death metale (s miernymi odbočkami tu a tam). Takže si prejdeme históriou môjho (a asi aj nejedného z vás) milovaného žánru od jeho prahistórie konca 80. rokov až po dnešok, necháme prehovoriť osobnosti a hudobníkov, ktorí vystavali monument Smrtke na Slovensku, dáme do pozornosti výstavné diela (čítaj albumy), ktoré stoja za to, aby človeka postupne pripravili o sluch atď. Takže dajte domácim miláčikom tabletky na ukľudnenie, varujte susedov, vytočte volume doprava a prežehnajte sa. Mimo toho teatrálneho začiatku mi bránu do sveta blast beatov, spevu, ktorý zatrasie maternicou (dobre, mne asi nie) a textov, kde sa to hemží nebožtíkmi, zvrátenosťami, krvou a ľudskými vlastnosťami, s ktorými by asi Mojžis spokojný nebol, otvorili kultoví floridskí mlátiči Monstrosity s albumom Millenium. Pretože som porevolučné dieťa, tak to bolo až niekedy chvíľu po prelome milénia (náhoda?) a postupne som si hľadal nitky k ďalším kapelám. Pretože na tom albume chroptel...

Čítaj ďalej
Na pokec s fanúšikmi – Tomáš Kasal
mar25

Na pokec s fanúšikmi – Tomáš Kasal

Zverejnené v mar 25, 2020

Už je to nejaký čas, čo sme naposledy dali slovo aj niekomu z vás (nás, všetci sme) fanúšikov. Tentokrát sa krátkemu výsluchu podrobil tatér, maliar a hudobný fanúšik, Tomáš Kasal. S Tomášom sa poznám už nejaký ten rok a keď si odmyslím mojich rodičov, ktorí mi namiešali genetický koktejl, tak práve on mal najväčší vplyv na môj výzor, pretože som u neho v štúdiu strávil nespočet hodín na tatérskych seansách. Takže, už púšťam k slovu práve jeho. Ako dlho sa venuješ tatérstvu? Tetovať som začal na vojne 95-96. Teraz sa tejto technike hovorí Handpoke.. Potom dlho, dlho nič a v 2010 som sa o tetovanie začal znova zaujímať. Kúpil som si svoj prvý china strojček a pomaličky sa to rozbiehalo. Kedy si si ty sám dal urobiť prvú kérku? Samozrejme som bol aj môj prvý klient. Takže som to skúšal na sebe. Na lýtko som si spravil vykúreneho vlka v adidaskách. Samozrejme žiadne tieňovanie, čistý black. Tetoval si aj hudobné motívy? Samozrejme. Môj najobľúbenejší rukáv bol celý o AC/DC. A ešte skupinu TOTO. Bola to skladačka portrétov všetkých hudobníkov, čo tam kedy hrali. Zaujímavé bolo, že chalan sa s nimi stretol osobne a že si ho všetci obkukávali a hľadali svoj portrét. Že vraj sa im to veľmi páčilo. To ma tak zahrialo pri srdci (tých hudobných motívov bolo podstatne viac, len ja osobne mám od Tomáša tetovania Johnnyho Casha, Craniotomy a obraz Satan I od H. R. Gigera, ktorý použili na svojom albume To Mega Therion Švajčiari Celtic Frost… pozn. red.). Viem, že aj maľuješ. Ako dlho sa venuješ tomuto a aké techniky používaš? Kde by si mohli prípadní zvedavci tvoje diela omrknúť? Maľovaniu sa venujem cca 25 rokov. Začal som olejom na plátno a momentálne sa zdokonaľujem v akryle, čo je úplne iná technika. Moje obrazy už nemaľujem na zákazku, teraz robím dizajny tetovaní na zákazku. Takže si maľujem, čo sa mne páči, ale je to momentálne pre mňa taká psychohygiena. Väčšiu časť mám vystavenú u nás v štúdiu a samozrejme aj doma. Vysvetli a priblíž nám, čo je to Colonia Corporation? Je to môj srdcový projekt. Oslovil som viacerých tatérov a umelcov zo Slovenska a Čiech, ktorí pre nás vytvárajú dizajny na tričkách, alebo mikinách, ktoré potom vo voľnom čase vyrábam doma v ateliéri technikou sieťotlač. Dosť ma to baví, je to taká alchýmia.. Máme ich v ponuke u nás v štúdiu, ale aj na eshope. Takto môžu mať ľudia dizajn od známych tatérov za pár €. Sú to limitované edície cca 20 kusov. Prejdime k hudbe. Chodíš na koncerty. Nejaké tvoje top, prípadne prvý, či nejako inak pamätný? Kam sa najbližšie chystáš (resp. chystal, kvôli...

Čítaj ďalej