Neocrust je špecifický žáner a v našich končinách sa mu venuje len málo kapiel. Svojich fanúšikov nepochybne má, nášivky Fall of Efrafa možno vidieť na mnohých bundách či vestách. Ak by som mal s neocrustom, prípadne emocrustom, spojiť jedno meno, určite by to bol Andrej Bartek. Na scéne je mimoriadne aktívny, pojmy ako Distax, Diktät, Human Humus či Koľaj 22 vám určite niečo hovoria. V Rane spieva a hrá na gitaru, pričom zostavu dopĺňajú Mattto (gitara), Pady (basgitara) a Ďuri (bicie). Rana už existuje desaťročie, ale diskografia zatiaľ nie je príliš rozsiahla – demo z roku 2017, následne prvý album Nesprávne otázky z roku 2018, a potom dlho ticho. Ticho prerušil až tento rok vydaný nový materiál, vďaka ktorému sa môžeme vybrať na prechádzku ruinami strateného mesta. Štyri skladby, štyri krátke a výstižné názvy. Úvodná „Ego“ začína typickou vybrnkávačkou, chvíľa napätia a prichádza mohutná explózia riffov. Vokál je trochu vzadu, zatiaľ čo hudba pôsobí zároveň mohutne aj krehko, melancholicky a bez zbytočného ponáhľania buduje atmosféru zmaru. Skladby sú komplexné, prechádzajú rôznymi náladami a neustále sa vyvíjajú. Dvojka „Spád“ je rýchlejšia, priestor majú klepačky aj svižné gitary, aby sa v druhej polovici skladby všetko prelomilo do post-rockového rozjímania. Na pomedzí neocrustu a post-rocku sa pohybuje aj tretia „Únik“. Nenápadná hudba plná výborných nápadov ukazuje, ako dobre má Rana zvládnuté remeslo. K skladateľskej istote sa pridávajú pútavé motívy a úprimné emócie. Tradičnejším crustom zaváňa začiatok záverečnej „Sen“. Viac agresívne a nahnevané, black metalové tempo, post black nálada. Zvuk z Tretradrot Studio je surový a mohutný. Zachováva si istý skúšobňový DIY nádych, zároveň však zostáva štúdiovo prehľadný a príjemný na počúvanie. Pre crustovo naladeného poslucháča úplne ideálny. Aby bol celok kompletný, ešte spomeniem aj obal – krásne spravená maľba, pod ktorú je podpísaná Staša Missantropi. Toto sa oplatí mať doma, či už na CD alebo na vinyle, ktorý vychádza ako 12’’LP v spolupráci viacerých labelov. Neo- a emocrust majú jasne dané hranice a výrazové prostriedky – v rámci tohto priestoru sa pohybujú aj Rana, ale prirodzene do nich vnášajú aj post-rockové a post-metalové prvky. Majú žáner radi, nepotrebujú ho zásadne inovovať a objavovať nové obzory, ale nedržia sa ho zubami-nechtami. Nahrávka pôsobí úprimne a presvedčivo, skladby sú aj napriek svojej dĺžke pestré, premenlivé a stále zaujímavé. Nechýba množstvo silných motívov a zapamätateľných melódií. Výsledkom je výborná nahrávka, ktorej by mali dať šancu aj poslucháči, ktorí po podobnej hudbe bežne nesiahajú. https://rana.bandcamp.com/ https://www.instagram.com/rana___band/ https://www.facebook.com/RanaBandOfficial Cesta k Ruinám (2026) by...