Začali prázdniny. Nie, že by ma to v mojom veku nejako extra zaujímalo, ale zarovno s nimi začínal tento rok aj Obscene Extreme Festival. Po minuloročných zásahoch do areálu, čiže najmä zbúraním „skleníka“ a celkovo problémoch, ktoré sa na Bojište hrnú, sa týmto ročníkom neustále niesla otázka, či tu bude, alebo nebude Obscene Extreme aj budúci rok. A ak nebude, tak kde bude. Myslím, že na toto ešte nevedia úplne presne odpovedať ani samotní organizátori. Každopádne, všetko sa dozvieme včas. Tento rok sme teda ešte šírili posolstvo hluku na Bojišti. Možno naposledy. Možno nie. Tento rok sme riešili trampoty s cestou trošku dlhšie ako obyčajne, ale nakoniec sme sa zozbierali vo vyrovnanom žensko-mužskom osadenstve. Po vystavaní našich dočasných príbytkov v stanovom mestečku, sme prišli do areálu, kde pódium ničili svojim echt grindom austrálski Choof. Ak máte radi také tie tradičné austrálske sekanice typu The Kill, Fuck Im Dead… alebo aj nejaký ten americký masaker ála Insect Warfare, tak by vám ulahodili aj Choof. Paediatrician som len tak očkom omrkol, pretože som ich videl veľakrát a nie je to vlastne ani zrovna moja krvná skupina. Do zajatia švédskeho death metalu na český spôsob nás hodili Taedifer. Ide síce vcelku novú kapelu, ale tvorenú borcami, ktorým svietia v životopisoch kapely ako Gutalax, Jig-Ai, Ingrowing, Bohemyst, Avenger a ja neviem ešte čo všetko. Takto. Najprv ma poliali živou vodou, ale postupom času mi prišli všetky skladby dosť podobné. Možno to je tým, že ich nemám napočúvaných a tak som sa v tom až tak nevyznal. Chce to rozhodne viac posluchov. Brutal death a slam nevyhľadávam, ale parťáci ma tak nejako udržali pri Dánoch Guttural Disgorge. Títo chlapci majú všetci tak okolo 20 rokov, ale ponúkli vyzretý štýlový kokteil, kde sa miešala americká stará škola tohto štýlu s modernejším pojatím európskeho razenia. A rozhodne im nechýbal ani zmysel pre humor, keď spevák držal publikum v napätí nejakého prichádzajúceho breaku, či ostrého riffu a zrazu nám vrhli do uší Shakiru. Ochutnal som aj kolumbijských Purulent, ktorí sa teraz motajú tak viac po Európe (nedávno ste ich mohli vidieť na Flesh Party, či Antitrende) a uznávam, že ide o starú kapelu, ale na mňa to zase až taký dojem neurobili. Nuž, niekedy nabudúce. Tešil som sa, že po rokoch uvidím Oxidised Razor, ale niekde som sa zasekol a tak z toho nebolo nič v mojom prípade. Zostal som verný kolumbijskému vývoznému artiklu (nie, nie tomu, hehe) a to kapele Masacre. Jedná sa o jednu z najstarších kapiel tohto žánru asi aj na celom juhoamerickom kontinente a musím uznať, že mi teda brnkli na moju strunu. Z grindových sypačiek a death metalových brutalít sme sa vrhli do sludgeového bahna. Eyehategod tu už hrali pred nejakými dvanástimi rokmi (to som tu zase ja však pre zmenu nebol) a tak už mali toto územie zmapované. Mne prišla táto žánrová zmena osviežujúca (aj keď teda, pri sludge kapelách použiť slovíčko osviežujúca je trošku divné) a sabbathovské riffy na steroidoch mi pálili silné projektily do hlavy. Tu a tam niekto z mojej partie mrmlal, ale ja postupujúcim vekom viem oceniť aj takúto hudbu a čím ďalej, tým viac sa kapely tohto štýlu vkrádajú do môjho playlistu. The Accused, resp. The Accused AD. Tu máme opäť stretko s kapelou, ktorá pomáhala tvoriť extrémnu scénu do podoby v akej ju poznáme. Ich divoký thrash/hardcore/crossover s jedinečným hlasom Blainea Cooka vedel ulahodiť mojej unavenej telesnej schránke. Keď spomínam moju unavenú schránku, tak som už zápolil s potrebou spánku, predsa len cesta a skoré ranné vstávanie v podstate behom celého týždňa, si už začínali pýtať daň. Ale chcel som vidieť ešte aspoň kúsok z Converge. Videl som ich kedysi v Bratislave spolu s Gorguts,...