Väčšina z nás sa posledné dni prebúdza do zasnežených a mrznúcich rán. Má to taký ten nádych romantiky, ktorý vie pohladiť po duši a tak vo vás niečo potom tak príjemne šimrá. Ale to všetko iba za predpokladu, že nemusíte niekam cestovať po nezjazdných cestách, trčať v kolónach, zatínať zuby od nervov, čakať na meškajúce spoje, alebo pokiaľ nepracujete ako sám cestár a zrazu od roboty neviete čo skôr. Ja tu samozrejme nebudem robiť nejaký dopravný servis, či sa hrať na nejakého Iľka z Aliexpressu (z MetalExpressu možno, ha). Zo zimy sála okrem tej romantickej časti aj dávka krutosti a nemilosrdnosti, kde stačí nejaký jeden zlý krok a už to môže skončiť neslávne. Možno práve táto odvrátená stránka a objatie chladu bolo to, čo mnoho metalových kapiel práve na takto štylizovanom vizuáli priťahovalo. A že ich je… Ja som zase niečo povyberal a na vás už je, či si niečo vyberiete z tohto zoznamu, pustíte si to, uvaríte čaj a z tepla príbytku budete sledovať ako za oknom pribúdajú centimetre. Immortal – At the Heart of Winter (1999) Kde inde by som mohol začať ako pri nórskych pandách pobehujúcich po vymyslenej a bájami opradenej, večne zamrznutej krajine. Nechám bokom tie ich žabo-myšie vojny, ktoré si medzi sebou vedú členovia posledné roky a prenesiem sa do roku 1999, keď vyšiel album At the Heart of Winter. Pri Immortal by som vlastne mohol vybrať skoro každý ich album, pretože všade sa to hemží zimou. Ja som vsadil na tento asi ich najmelodickejší album, ktorý bol v znamení zmien. Zmenami prešiel samotný vzhľad albumu. Nové logo a prvý krát obal na ktorom nebola vyobrazená samotná kapela. A aj zvuk, pretože kapela si plácla s istým pánom Tägtgrenom a zavreli sa v jeho štúdiu Abyss. Práve odtiaľto vyšiel album, kde sa pôvodne surový black metal mieša s thrashovými riffmi a ako dochucovadlo poslúžila štipka heavy metalu. https://www.youtube.com/watch?v=9d4DEUBhkNI     Winter – Into Darkness (1990) Tu nečakajte milé melódie a krik detí pri sánkovačke. Tu sa budeme plížiť dlhou ubíjajúcou zimnou depresiou niekde v opustenej miestnosti v baráku určenom k demolícií. Ale opomenúť kapelu, ktorá sa volá zima, to proste nemôžem (apropo, pri hľadaní mena sa kapela inšpirovala skladbou a rovnomenným EP od Amebix, ktoré má na obale obraz od českého maliara Františka Kupky a keby sa vám zdal ten obraz povedomý tak vedzte, že slúžil tiež aj ako inšpirácia pre Draculov hrad z Coppolovej verzie z roku 1992). Táto sedmička skladieb (z toho dve inštrumentálky) vám určite na predvianočnej pohode nepridá a keby si tento album nebodaj pustíte pri pečení medovníkov, tak neručím za výsledok. https://www.youtube.com/watch?v=qFIc2_i-f5s     Obituary – Frozen in Time (2005) Pred pár týždňami som sa detailnejšie sústredil na Obituary v článku im venovanom (https://metalexpress.sk/2021/11/obituary-desat-zastaveni-na-ceste-nekrologom/ ). V roku 2005 sa vrátili na scénu s comebackovým albumom Frozen in Time a ja by som ho rád spomenul aj tu (asi je vidieť, že ten album mám fakt rád). Opäť je asi každému jasné, že starí floridskí death metalisti tu nevzývajú zimné radovánky a ani ten obraz na obale nevyzerá ako záber z lyžiarskeho rezortu. Proste zamrzli v čase ako tamtá prehistorická potvora, ktorá obnažila svoje vnútorné ja počas doby ľadovej. Obituary sa týmto albumom vrátili späť medzi aktívne kapely (dokonca v klasickej zostave) a do dnešných dní nevybočujú z trasy vtedy namierenej. https://www.youtube.com/watch?v=DNx245WHxkw       Bathory – Nordland I+II (2002/2003) Nie každému hudobníkovi sa podarí prísť s niečim originálnym a už vôbec nie byť vlajkonosičom samotného štýlu. Potom tu však bol Quorthon, mozog Bathory. Tento severan pomohol definovať black metal svojimi rannými albumami do podoby v akej ho poznáme teraz. Na piatom albume sa niečo zlomilo a z black metalovej...