Recenzia – Catastrofy – Taký je život – Support Underground – 2021
jan20

Recenzia – Catastrofy – Taký je život – Support Underground – 2021

Prvé koncertné stretnutia s bratislavskou kapelou Catastrofy som absolvoval v čase, keď na merch-pulte mali len svoje EP Deep Rotten Nation a set dopĺňali rôznymi covermi. Anglické texty nahradili slovenské a postupne pribúdali nahrávky. Najprv EP Tento štát sa musí zničiť! (2013), radové albumy Zbojnícky tanec (2015) a Besnota (2018), a netreba zabudnúť na split s Exorcizphobia a Kaar (2016). Zaujímavé bolo sledovať vývoj kapely naživo, od relatívne nesmelých začiatkov až po energické show v posledných rokoch. Diskografia Catastrofy sa rozrastá rozvážne, zbytočne sa neponáhľajú a vydávajú len to najlepšie, čo v danom čase môžu ponúknuť. Bez mučenia poviem, že Catastrofy sú pre mňa naživo aj na nahrávkach top slovenskou kapelou, a novinka Taký je život na tom nič nemení. Už pri pohľade na zoznam skladieb zaujme niekoľko vecí. Pri dĺžke približne 38 minút nízky počet, aspoň na pomery kapely, naznačuje dlhšie a snáď aj komplexnejšie skladby bez medzihier, intier a podobných doplnkov. Druhá vec je prerobená skladba, to sa ešte na žiadnom ich albume neobjavilo, a dokonca nie metalová, ale punková! A posledným, aj keď na prvé prečítanie ešte nie jednoznačným faktom je absencia zbojníckej tematiky a textov. Potešiteľné veci, som rád, že Catastrofy nestoja na mieste a posúvajú sa. Hudobne ubudlo ostrého thrash metalu, klasické riffy samozrejme nechýbajú, ale nehrajú už takú dôležitú rolu. Gitarové sóla sa vyznačujú nebývalou melodickosťou, objavujú sa riffy na rozmedzí sludge a stoner, čo zas ale nie je také prekvapivé. Len si spomeňte na skladbu Sekera je zákon zo splitu. Prekvapivejšie sú niektoré až tanečné vsuvky a Borisov nezvyčajne čistý vokál, napríklad v titulnej skladbe alebo klipovej hitovke Soroš a pičoviny. Energický punkový thrash si užijete v druhej Gdo si ty?, ale často prevládajú pomalšie tempá. Celý album má vďaka tomu pomerne nečakanú náladu a atmosféru, ktorej zodpovedajú aj tradične skvelé, často priam dokonalé texty. V ich prípade si spomenie na text Rozporu k skladbe Nestala sa z nás už pičovina?, konkrétne verš „…môžeš sa s nami ešte stotožniť?“ Lebo to je presne to, prečo sa mi texty tak páčia. Aj vďaka podobnému veku a rodinnej situácii (hovorím samozrejme o deťoch) ako v prípade Borisa sa viem s nimi stotožniť vo veľkej miere. Takže album stúpa v mojich očiach, resp. ušiach, čoraz viac. Kto by to niekedy povedal, že Catastrofy sa budú v textoch venovať výchove detí. A je to tu! Nech sa páči šestka Výchova strachom, čiastočne aj Vojak v poli. Mladosť a začiatky kapely v mýtických deväťdesiatkach sa riešia hneď v prvej Pod pieskovým kopcom. Už spomínaná Soroš a pičoviny s parádnym klipom ostro reflektuje dnes populárny fenomén bytia odborníkom na všetko a uverenia každej akokoľvek nezmyselnej kravine. V skratke,...

Čítaj ďalej
Dehydrated – After the Funeral – Bizarre Leprous Production, 2021
jan13

Dehydrated – After the Funeral – Bizarre Leprous Production, 2021

V novembri sa nám po štyroch rokoch od výborného comebackového albumu Resurrection ozvali zas a znova kultoví „Hydranti“. Nebolo to z ničoho nič, ako som niekde čítal. Kto ich sleduje, tak vie, že títo borci stále niečo kutia, skladajú a tak podobne. Takže bolo otázkou času, kedy prídu kontrakcie a nový prírastok scény bude na svete. Problém sa asi musel riešiť v otázke vydavateľstva, pretože po smrti Jura Haríňa bolo asi jasné, že Immortal Souls Productions bude už žiaľ minulosťou. Kapela tak presedlala za rieku Moravu a našla útočisko u Bizarre Leprous Production, čo ma vcelku prekvapilo, pretože tí sa sústredia väčšinou na všemožné odnože grindu a nejakého takéhoto vyložene old schoolového death metalu v ich stajni veľa nenájdete. Ale zase patria tu v okolí k tomu najlepšiemu. Okrem tohto asi nenastala v kapele žiadna zmena. A tak je na čase si položiť otázku. Nepodliezli Dehydrated tú vysoko nasadenú latku z roku 2017? Túto otázku nech si zodpovie každý sám. Ja to mám takto. Po až filmovom intre sa na mňa vyvalila kanonáda bicích titulnej After the Funeral. Pasáž zhruba niečo okolo minúty mi príde taká príliš obyčajná, ale od toho momentu ako sa ukáže pekne ohlodaný riff v celej svojej kráse, tak aj moje uši zbystrili. Taký ten závan začiatku deväťdesiatych rokov ála Massacre. K tejto modle majú Dehydrated celkovo blízko, pretože na predošlom albume si chlapi zobrali na paškál ich prastarú hitovku Dawn of Eternity a na EP And Death Shall Have No Dominion (2019) im čo to zamumlal samotný Kam Lee. Jedna vec na ktorú som si chvíľku musel zvykať, je Draganov tak trochu inak posadený vokál, ak si to porovnám s minulou nahrávkou. Príde mi, že ide viac do hĺbky a nepôsobí na mňa tak ostro ako minule. Čo ale nie je na škodu, len v tom cítim zmenu. Zvuk na celom albume mi príde mäkší, ak je to ten správny výraz. Nazvučenie gitár by som prirovnal k mačkaniu koženej sedačky. Taký ten milý zvuk, pri ktorom tým správnym ľuďom naskočí husia koža od rozkoše. Najpodarenejšie sú v tomto ohľade bicie. Moje dve prkotiny na hlave postihnuté tinnitusom sa vyškierajú od radosti. O Elevových schopnostiach netreba zbytočne diskutovať a mám dojem, že práve jeho nástroj prevzal na tomto albume takú vodcovskú funkciu. Krásne posúva a dramatizuje skladby. Presne to je prípad Scatering Ashes, najdlhšej kompozície na albume. Vyše sedemminútový opus, v ktorom sa nachádza na pomery death metalu možno až veľa. Hovorený úvod na ktorý nadväzuje až skoro doom metalová časť, ktorú zase rozrazí artiléria bicí, ktorú zase vystrieda veľmi chytľavý riff. A niekde uprostred čnie nad tým všetkým ešte heavy metalové sólo (tej melodiky...

Čítaj ďalej
Recenzia – Jablká & Doom Vol.1 (kompilácia) – Jablká ďaleko od stromu – 2021
dec15

Recenzia – Jablká & Doom Vol.1 (kompilácia) – Jablká ďaleko od stromu – 2021

Dlho som si kládol otázku, či má zmysel recenzovať kompiláciu. Záver mojich úvah je jasný, hlavný dôvod bol ten, že sa venuje slovenskej scéne a je aj žánrovo homogénna. Kompilácia Jablká & Doom Vol.1 je spojená s graficky minimalistickým, ale čo do množstva čítania bohatým blogom Jablká ďaleko od stromu. Je označená ako Vol.1, takže nepôjde o jednorázovú záležitosť a ak ste ešte nezaregistrovali, dvojka je už na ceste. Spojivom všetkých skladieb je doom, niekde tradičnejší, niekde viac s prvkami sludge bahna, občas sú tu aj náznaky ďalších žánrov ako black a crust. 7 skladieb, viac ako polhodina hrací čas, však v rámci žánru asi nikto neočakáva trojminútové veci. Verím, že pre mnohých bude nahrávka zoznamovacia, osobne som poznal štyri z prítomných kapiel a som vďačný za rozšírenie obzorov. Úvod zaobstarajú Therapist so skladbou s výborným názvom Zbrane hromadného myslenia. Špinavý bahnitý zvuk, pomalý hypnotický rytmus, monštrum sa pomaly sunie, a nikto nemá tú silu ho zastaviť. Na prvý pohľad jednoduché, ale rafinovanejšie momenty nechýbajú. Dvojka Søcky a Sabbath od kapely Sløn, to je takmer doomovo spomalený punk so zaujímavým vyššie posadeným vokálom, opäť hodne špinavé, žiadnu romantiku nečakajte. K tradičnejšie zameranému doomu sa dostaneme v prípade Samsara a The Letter About Knowledge. Čistý zvuk, príjemné melódie, zložitejšia kompozícia, počuť anglickú školu 90. rokov aj pohrebné rozjímanie. S Ničiteľ-om sa prepadneme do hlbokého marazmu, zmučený vokál, šialene spomalený DSBM, špina a zvrátená príťažlivosť. Originálna záležitosť s nenápadnými melódiami evokujúca totálnu depresiu. Od Old Tomb som na našej stránke recenzoval celé EP, kde je aj A Search and An Invocation, takže dojmy si môžete prečítať (tu). Výborná vec. Veteráni Möbius (feat. Ma Rie) dodali cover Beton Naveky Nasratý, keby som nevidel názov skladby, asi to nespoznám. Nápad zaujímavý a prevedenie originálne, Möbius majú toho za sebou už dosť a vedia ako na to. Záver obstará FAT a ich takmer 15 minútový kolos Phabaj. Pestrý premenlivý kus, ktorý baví počas celej dĺžky, netreba sa báť. FAT sa kompozične slušne vypracovali, už na Granum ma zaujali a teraz len potvrdili, že sa ich oplatí sledovať. Jablká & Doom Vol.1 by Jablka daleko od stromu Kompilácia Jablká & Doom Vol.1 sa ponára hlboko do pomalého podzemia a prináša zaujímavé mená, o ktorých mnohí ani netušia. Osobne si slušne užívam všetky položky, nič ma neotravuje ani kvalitatívne nevyčnieva. Krásny obal od Déé X Géé a pekne vyrovnaný zvuk je príjemný bonus. Nahrávka vyšla digitálne a na MC kazete, takže hlavne pre zberateľov. Keďže nemám kazetový prehrávač, tak aspoň zdobí poličku, Žltému bastardovi som neodolal. Zaujímavý počin zviditeľňujúci menej známe mená na domácej scéne. Číselne hodnotiť nebudem, ale mám jednoznačne pozitívny dojem. Kontakt: https://jablkadalekoodstromu.bandcamp.com/album/jablk-doom-vol-1 https://jablkadaleko.blogspot.com/...

Čítaj ďalej
Sperm of Mankind/Holy Cost/Cerebral Enema/Bowel Evacuation/Plasma – Five Cubic Metres of Gore (Split) – Endwar Records, 2021
nov08

Sperm of Mankind/Holy Cost/Cerebral Enema/Bowel Evacuation/Plasma – Five Cubic Metres of Gore (Split) – Endwar Records, 2021

Vonku sa pomaly ochladilo a väčšina z nás má tendenciu variť si čaj. Asi každému sa už stalo, že to akosi neodhadol a šálku s vreckom od čaju si zalial akosi až po okraj. Hm, no a kam dám med a citrón? Že nemá táto kuchynská eskapáda nič spoločné s goregrindovým splitkom? Dámy a páni, to teda má. Toto CD je po okraj naplnené šviháckou hudbou. Viac sa tam už asi nevojde. Pätica varných vrecúšok (kapiel) tu vyluhovala 31 skladieb, ktoré vám zahrejú pekne zľahka vnútornosti svojim tlakom na bránku. A keď som pri vnútornostiach, tak tými sa na obale nešetrilo. Toto určite voňavé zátišie z kafilérie poteší očko nejedného gurmána. No ale vrhnime sa po hlave do hudobnej náplne. Keď som si v septembri na mini Flesh Party zaobstaral toto utešené splitko, tak mi Potkan hovoril, že kľudne si napíš recenziu, ale nás vynechaj. Ha, to vieš kámo. Takú radosť ti nespravím (hehe). Ale nie, úvodná šestica trackov (intro + štyri autorské skladby + cover od Agathocles) patrí k tomu najlepšiemu čo táto okrúhla vec ponúka. Už pri poslednom splitku s Mexičanmi Pigtails, som si pochvaľoval zvuk. Tu to samozrejme nebude výnimkou. Sperm of Mankind mi tu miestami celkom dosť znejú ako holandskí Bile, čo je samozrejme pochvala. Bicie mi prídu tak nejako mäkkučko nazvučené, že by som sa asi Potkymu rozhodol uložiť a prenocovať na rytmičáku (hm, to vyznelo divne…). V Postgastral Narcolepsy si svoju hlášku z Evil Dead odpľuje aj ten napoly človek/napoly záhradné náčinie Ash a moje hororové chúťky sú zase ukojené. Zo sledovania Sperm-koncertov som si už všimol, že skladba Garage Gore si našla svoje stabilné miesto v koncertnom setliste a vlastne sa ani nečudujem. Príjemne tanečná, groovy vec. Samozrejme pre ľudí, ktorí vedia, čo si pod tým predstaviť. Platypus Blues mi tu vyčnieva ako taká najexperimentálnejšia vec. Je tu tak zo všetkého čosi. Romanov efektom zafarbený hlások má priestoru habadej, flek iba pre bicie a basu, rozmašírovavacie riffy a záverečný pomalý, slizký koniec. Krásne. Spod Prístavného mosta v Bratislave si urobíme výlet šrégom do Quebecu v Kanade. Tu existuje a hrá partia týpkov, ktorí majú radi na hlave lyžiarske (či čo sú to aké) kukly. Holy Cost som videl pred pár rokmi na OEF a čo si tak letmo pamätám, tak už vtedy som sa tak priblblo pozeral smerom k pódiu takým tým pohľadom, ako keď sa vaše hormóny začnú blázniť. Moje city pretrvali aj doteraz a rád si s nimi dám zase randevú. Kanaďania nadväzujú pekne na Spermoňov a ich porn goregrind má podobné parametre, cieľom ktorých je rozhýbať moje lenivé kĺby. V intre ku skladbe Tongue Fu nám nejaký borec oznámi,...

Čítaj ďalej
Report – Crash Test vol.1 – Kulturák Bratislava – 15.10.2021
okt22

Report – Crash Test vol.1 – Kulturák Bratislava – 15.10.2021

Brány Kulturáku sa opäť otvorili koncertom a tak sme sa v polovici októbra mohli tešiť na koncert, ktorý bol zlozený zo slovenských kapiel rôznych štýlov. Organizítori mu dali názov Crash test vol.1. Vystriedal sa tu grindcore v podaní Cannabeast, technický death metal s prvkami metalcoru, ktorý priniesli Cranial Void, progresívnym metalom oživili večer Holotropic, nasledovali deathcoroví Abyss Above a večer ukončili mladí metalcore melodickí a atmosférickí Sinner Self. Musím podotknúť, že v novom Kulturáku som na koncerte ešte nebola, takže toto bol môj prvý večer, ktorý som strávila v tomto klube aj so živou hudobnou zložkou. Ako to už býva, bola som na mieste v čase, keď mala začať hrať prvá kapela, čiže o siedmej. Presnosť však väčšinou nebýva výsadou na našich domácich koncertoch a tak mi zostal priestor aj na jedno úvodne pivo a aklimatizáciu (heh). Prvá kapela ešte len pozvoľna nosila svoje nástroje na pódium. Nový Kulturák sa nachádza v podzemných priestoroch pod SAV. Za nenápadnými dverami do klubu sa nachádza točité schodisko, po ktorom sa ocitnete v „brlohu“ aka priamo na mieste diania. Samotný Kulturák je podstatne menší ako jeho predchodca, pódium je maličké, väčšia zahraničná kapela by asi ohrnula nosom. Klub je teda ideálny z môjho pohľadu skôr na menšie komorné akcie, ako na koncerty s veľkými menami v line-upe. Nezávidím ani zvukárom, nakoľko ide o štvorcový priestor, hoc bez klenby, no spraviť tu ideálny zvuk chce aj skúseného harcovníka. Aby som sa vyhla opisu zvuku pri každej kapele, na tomto mieste napíšem moje výhrady a postrehy. Samozrejme, ide len o moje subjektívne dojmy, takže kapely, alebo iní účastníci to mohli vnímať inak. Pre mňa najväčším nedostatkom čo sa týka zvuku bolo nazvem to ľudovo prehúlené gitary a bass gitary. Trhalo mi skrátka uši. Už dávno sa mi nestalo, že by som si do uší musela dať štuple. Ešte pri prvej kapele som nemala pocit, že mi idú vybuchnúť ušné bubienky, po druhej som vyšla na chvíľu von a v ušiach mi pípalo. Tretiu som už nezvládla…Viem, že zvukár sa naozaj snažil a kapely tiež nemôžem za túto situáciu viniť, no jednoducho si myslím, že veľa zohráva práve priestor. Ako som už na začiatku uviedla, zvukárovi v tomto ohľade naozaj nezávidím. Na druhej strane to môže byť hlavne pre začínajúcich zvukárov výzva. Ďalšou výzvou v Kulturáku je aj fotenie. Svetlá sú pomerne slabé a hoci som ešte pri prvej kapele mala snahu fotiť bez blesku, keď sa so svojim fotoaparátom ukázala skúsená Werdza, pochopila som, že bez blesku to skrátka nepôjde. Werdza svoje umenie aj napriek horším podmienkam zvláda s prehľadom a jej fotky majú proste kvalitu, ktorú ja ešte v súčasnosti nedosahujem ani náznakom,...

Čítaj ďalej
Recenzia – Merged In Abyss – The New Era – The Last Throne Production – 2021
okt07

Recenzia – Merged In Abyss – The New Era – The Last Throne Production – 2021

Za kapelou resp. projektom Merged In Abyss stojí Lukáš Trón, tu pod menom Nullus. Nadšenie a chuť venovať sa hudbe mu nechýba, stačí si pozrieť informácie o jeho hudobných aktivitách na internete. Na recenzovanej novinke, ktorá vyšla pod značkou The Last Throne Production, zostavu ešte doplnil basák Exanim, Nullus sa postaral o vokály, gitaru a bicie. Diskografia sa od roku 2018 utešene rozrastá, prakticky čo rok, to nový radový album a pomedzi to ešte nejaké bonusy. Na začiatok dve épečka In Ignem a Desolation Through Deprivation, o rok neskôr nasleduje debutový full-lenght Bloodfall s krásnym obalom. V 2020 opäť nasledovala radovka Attristant a EP I Am the Universe!, a aktuálny rok je v znamení novej éry, teda The New Era. V slovenskom black metalovom undergrounde vzniklo celkom slušné množstvo uznávaných nahrávok. Mnohé kapely si zakladajú na svojej obskúrnosti a poslucháčskej neprívetivosti, typickej práve pre čierny kov. Niekedy sa striktne držia trve pvre smerovania, ktoré často vyznie diplomaticky povedané zbytočne, niekedy naopak sledujú vývoj žánru aj v 21. storočí a snažia sa priniesť niečo aktuálnejšie. Merged In Abyss sa prikláňajú skôr k druhej skupine, tradičné momenty striedajú menej konvenčné kompozície s ďalšími mimožánrovými príchuťami. Žiadne lo-fi zverstvá, ale ani black metalová moderna. The New Era by Merged In Abyss Po zbytočne dlhom a dosť nezáživnom intre prichádza viac ako 6 minútová The Devil’s Prey, black’n’rollová svižná záležitosť napáchnutá duchom Satyricon v čase Now, Diabolical/The Age of Nero. V druhej polovici sa preleje do pomalšej atmoblackovej časti a aj vďaka tejto zmene baví v celej dĺžke. Rôzne black metalové polohy sa striedajú aj v ďalších skladbách. Občas sa zjavia punkovejšie momenty, nechýba melodika Dark Funeral alebo hypnotickejšie pasáže na spôsob napr. Nightbringer. The New Era je pútavou prehliadkou rôznych black metalových vplyvov, ktoré sú väčšinou rozumne prepojené a vďaka tomu nepôsobí ako kompilácia. Niektoré pasáže by chceli trochu okresať čo sa dĺžky týka, ale nič dramatické. Pochvalu si zaslúži zaujímavé frázovanie vokálu, ktoré neskĺzne do žánrovej rutiny, a tiež skvelé gitarové harmónie a vyhrávky. Tie sa niekedy zjavia úplne nečakane a ich ťažká predvídateľnosť je veľkým plusom. Pozornosť si zaslúži aj zvukovo premenlivá basa, ktorá má na vyznenie albumu nenápadný, ale dosť zásadný podiel. The New Era zdobí jednoduchý, ale efektný obal, potvrdzujúci staré príslovie, že menej je niekdy viac. Zvukovo dobre ošetrená nahrávka z White Death Studio, ako som už vyššie spomenul, žiadny lo-fi zašumený masaker, ale moderný black štandard. Merged In Abyss nechýba inšpirácia a chuť nahrávať, The New Era je pestrá zmes rôznych black metalových smerov, na svoje si prídu black metalový tradicionalisti, ale vďaka spomínanej pestrosti materiálu aj priaznivci iných žánrov. Zaujmú najmä jednotlivé skladby, ako celku...

Čítaj ďalej