Recenzia  – MEAN MESSIAH – Divine Technology (2020, Slovak Metal Army)
sep18

Recenzia – MEAN MESSIAH – Divine Technology (2020, Slovak Metal Army)

Česká formácia MEAN MESSIAH považovaná za hudobné dieťa talentovaného Dana Frimla vypustila v máji tohto roka do sveta druhý dlhohrajúci album nazvaný „Divine Technology“. Album vyšiel pod značkou slovenského vydavateľstva Slovak Metal Army a hneď na úvod by sa patrilo podotknúť, že Ďuro Haríň má v poslednej dobe veľmi dobrý nos na kvalitné zoskupenia, ktoré robia jeho labelu veľmi dobré meno. Minulý rok to boli napríklad Pseudosapiens, Shaped In Dreams, tento rok Vortex Unit, Wictims, či MIAE. Všetko skvelé, žánrovo pestré a kvalitné albumy, medzi ktoré nepochybne patrí aj nová doska MEAN MESSIAH! Len tak ďalej! MEAN MESSIAH boli pre mňa doteraz neznámym pojmom. Debutová doska „Hell“ im vyšla v roku 2013 a o tri roky na to nasledovalo EP-ko „Let Us Pray“. Keďže som tieto albumy nepočula, ich aktuálnu dosku „Divine Technology“ nemá zmysel porovnávať s predchádzajúcou tvorbou. No a po jej vypočutí mám pocit, že kapela nemohla natočiť lepší materiál ako práve na aktuálnom počine. Je jednoducho fenomenálny! Do očí Vám udrie už obal albumu, kde si Ježiš na kríži robí selfíčko. Trochu provokatívny, ale pre túto dobu veľavravný výjav. Predpokladám, že tento obraz nereprezentuje tému celej dosky, ale je skvelý, jednoduchý, proste vám udrie do očí. Ale taká je aj celá muzika na albume! Hneď úvodná skladba „Interment Of Ashes / Hello Again!“ je veľkolepá. Symfonický štart začne vykresľovať príbeh a vy máte pocit, akoby šlo o nejaký krátky hudobný film, kde vám najskôr pozvoľne nastolia jeho pozadie, potom tam nechýba akcia, dráma, rozuzlenie a pozitívny šťastný koniec. To všetko zabalené v dosekaných groovy riffoch, hutnej industriálnej hmle s rockovými miestami až popovými časťami. Toľko nápadov, toľko emócií, tak neuveriteľne mohutná atmosféra. A to všetko natlakované už v tejto prvej (9 minútovej!) skladbe by vystačilo snáď aj na samostatnú dosku. Páni neuberú plyn ani v nasledujúcej titulnej skladbe „Divine Technology“, ktorá pokračuje v rozprávaní príbehu a nechýba v nej akcia, výbuchy energie, ale aj oddychové pasáže postavené na úžasných melódiách. Vyzdvihnúť sa dá aj druhá polovica skladby „Blood of Sirens/The Call“, ktorá je čisto inštrumentálna. Taká rockovo baladická vsuvka, ktorá vás medzi metalovými sekačkami krásne pohladí na duši. Na tomto mieste mám pocit, že o každej skladbe by sa dal napísať samostatný odstavec, ale kto by to čítal? V skratke napísané, asi najväčšou prednosťou celej dosky je to, že je neuveriteľne pestrá a vyvážená zároveň. Jednotlivé skladby obsahujú rôzne metalové vplyvy, rôzne nálady, ale pritom sa nebijú, ale tvoria veľmi pevný a komplexný celok. Myslím, že docieliť práve tú žánrovú vyváženosť a pritom zachovať kompozíciu tak zaujímavú, vzdušnú a pútavú pre poslucháča je veľkým umením. Pánovi Frimlovi sa to podarilo ako asi len málokomu na československej...

Čítaj ďalej
Recenzia – Miea – Chaos and Perfections – Slovak Metal Army 2020
sep10

Recenzia – Miea – Chaos and Perfections – Slovak Metal Army 2020

Kapiel, ktoré sa aspoň okrajovo dajú nazvať stoner rock/metal, je v poslednom čase veľké množstvo. V Česku a na Slovensku zatiaľ tento trend príliš viditeľný nie je, možno sa neuchytil a možno sa len kapely zatiaľ nezviditeľnili, resp. som ich nezachytil. Aj preto sa veľmi teším z vydania Chaos and Perfections od pražákov Miea, pomerne prekvapivo na značke Slovak Metal Army. Na druhej strane, Juro sa zbytočne štýlovo neobmedzuje, takže prekvapenie to až také veľké nie je. V poslednom čase sa stretávam skôr s albumami, ktoré k stoneru pridávajú prvky sludge, proto-metalu, 70‘s hard rocku a podobne, ale „klasický“ stoner mi akosi chýbal, aj keď tento pocit je veľmi subjektívny. V správnej chvíli sa však objavili Miea so svojím druhým radovým album Chaos and Perfections (prvý *To Walk Around vydali v minulom roku – odporúčam vypočuť si) a trafili presne do momentálnej chuti. Album spája nálady typické pre scénu Palm Desert, bez okatého kopírovania zásadných kapiel ako Kyuss alebo Unida, a vplyv európskych zástupcov najmä nemeckej a gréckej scény, ktoré patria medzi najsilnejšie, minimálne čo do počtu kapiel. Tvrdý riff a zároveň súbežná hravá psychedelická linka, množstvo vyhrávok a gitarových efektov, aj vďaka tomu pôsobí nahrávka veľmi pestro a premenlivo. Rôzne motívy a riffy sa prelínajú a vyvíjajú, aby nakoniec vyvrcholili v ústredný motív a jasný výrazný refrén, ktorý si časom sami zaspievate. Príjemný, niekedy teatrálny, niekedy civilný spev sa k hudbe výborne hodí. Napriek tomu, že nápady by vystačili aj na oveľa dlhšie kompozície, Miea sa držia skôr krátkeho pomerne pesničkového formátu, kde sa netlačia do dlhých psychedelických plôch, ale tieto nápady po účelnom rozvinutí ukončia. Zároveň sa darí udržať náladu typickú pre stoner rock, či už v meditatívnejších alebo svižnejších tvrdších častiach. Chaos and Perfections by MIEA Je zbytočné popisovať jednotlivé piesne, až na záverečnú výnimku tvoria kompaktný celok. Osobne mám najradšej Your Priest Can‘t Heal Me, ale ostatné veľmi nezaostávajú. Ako som spomenul, album uzatvára až post-rocková desaťminútovka Comfort of Nothing prakticky bez vokálu, so zvukmi búrky a vetra v pozadí. A nezabudnite si vychutnať mňauknutie v posledných sekundách :) Hlavnou nevýhodou je nakoniec príliš krátka stopáž, keďže post-rockových posledných desať minút chtiac-nechtiac pôsobí oproti zvyšku ako náladový fade-out a samotné jadro albumu má tým pádom menej ako polhodinu. Tu sa však moja kritika končí, absencia väčšej porcie muziky neznižuje kvalitu tej, ktorá sa na CD nachádza. Síce som v úvode pomenoval Miea ako pražskú kapelu, ale nie je to úplná pravda. Ak by som chcel byť presný, tak ide o Slovákov žijúcich v Prahe. Nič nezvyčajné, v metropole našich západných susedov znie slovenčina veľmi často. V zostave Miki Hank (v,g), Simon Kdyr (d), Dominik Lenart...

Čítaj ďalej
Pharmacist – Medical Renditions of Grinding Decomposition – Bizarre Leprous Production, 2020
sep01

Pharmacist – Medical Renditions of Grinding Decomposition – Bizarre Leprous Production, 2020

Už, už to vyzeralo, že budem mať pre dnešok na patológií padla. Lenže tesne pred záverečnou mi priviezli nového „pacienta“. Hodili mi ho na stôl. Rozopínam spacák na večnosť a z jeho útrob sa na mňa usmieva celkom dosť poškodený výraz kedysi zmyselnej tváre. Povzdychnem si a dám sa do práce. Vyťahujem sadu chirurgického náčinia a začínam moju symfóniu chorobomyselných. Pristihnem sa, ako pozerám do jamiek, ktoré možno ešte nedávno vypĺňali oči. A čo čert nechcel, preskočila medzi nami iskra. Vzťahy medzi pacientmi a lekármi sú neprípustné, ale kto to komu povie? No, snáď vás tento jemne nekrofilný úvod neodradil. Ale tak ako sa môj doktor „Dellamorte Dellamore“ zahľadel do prázdnych očí svojho pracovného materiálu, tak nejako podobne som si ja našiel cestu ku kapele Pharmacist. Táto dvojčlenná banda/projekt je vlastne celkom novým pojmom na goregrindovej scéne a pochádza z Japonska. Aj keď teda Pharmacist (Kyrylo Stefanskyi… gitara, basa, spev) má v rodnom liste uvedenú Ukrajinu, ale aktuálne žije v Japonsku a druhú polovicu tvorí Japonec, s pseudonymom Therapeutist. Táto dvojka priviedla meno Pharmacist k životu iba tento rok a už má za sebou demo Forensic Pathology Jurisprudence, Ep totožného názvu a aktuálne fullko Medical Renditions of Grinding Decomposition. A keď som nahliadol na ich facebookovú stránku, tak onedlho sa dočkáme aj splitiek s Egggore, First Days of Humanity a Golem of Gore. Len tak ďalej. Čo ma tak na Pharmacist zaujalo? V prvom rade, ak sa pozriete na krásne nechutný obal, tak vám musia vyskočiť hneď na myseľ staré prasačiny od Carcass a Pathologist. Ak nie, je s vami niečo v neporiadku. Práve prelínanie týchto dvoch kultových veličín sa nesmierne podpísalo na celkovom znení kapely. Pathologist sú zrejme už nadobro uložení vo formaldehyde a aktuálna podoba Carcass je už priveľmi vzdialená od toho, čím si vydobyli kultový status pred x rokmi (nemám nič proti ich melodickému death metalu, ale vyvárať donekonečna Heartwork je už také, no… ale na album som zvedavý). A tak mi neskutočne dobre ulahodila aktuálna placka zo zeme vychádzajúceho slnka. Asi nie tak mojim kolegom v práci, pretože točiť to niekoľko dní na nočnej môže pre nezasvätených pôsobiť rušivo (môj zlovestný smiech v pozadí…). Kapela sa vyvarovala nejakej zbytočnej vaty (rôzne intrá vystrihnuté z hororov, čvachtanie krvi atď.) a plne sa sústredili na hudobný prejav. Ak sa pozriete na celkovú stopáž, ktorá má vyše ¾ hodiny a väčšina skladieb sa pohybuje od 5 minút vyššie, tak si možno poviete, že je to príliš veľa na goregrindovú kapelu. Ale poviem vám tajomstvo – NIE JE! Pokojne by som prijal ešte nejaké minútky navyše. Tak je to dobré. Ak si myslíte, že goregrind je iba úplný bordel,...

Čítaj ďalej