Purulent Spermcanal/Carnal Diafragma – Split – Bizarre Leprous Production, 2020
nov29

Purulent Spermcanal/Carnal Diafragma – Split – Bizarre Leprous Production, 2020

Opäť tu máme splitko. Tentokrát kompletne v réžií šťavnatého, prerasteného, nezdravého a chutného goregrindu. A dokonca aj z jedného regiónu. Ostravského regiónu. A presne ako v tom vtipe, kde sa niekto z „hlavního města“ pýta tvrdého miestneho chlopaka, že prečo v tej Ostrave hovoria tak stručne. Odpoveď je jasná a samozrejme stručná – Bo neni čas, pýčo. A týmto mustrom sa riadili aj kapely Purulent Spermcanal a Carnal Diafragma, ktoré do 23 minút splitka vtesnali 12 skladieb. Ako prví, svojich sedem zastavení na goregrindovej krížovej ceste, predvádzajú Purulenti. Na úvod nám reproduktory zarezonujú v rytme etnických nápevov. Podľa názvu skladby Today´s Menu – Human Roast dedukujem, že to asi bude folklór nejakých papkáčov, ktorí sa neboja delikátne vychutnávať flákotu z „koruny tvorstva“. V momente ako doznie čítanie receptu na šmakóznu poživeň od ekvivalentu Pohlreicha odniekiaľ z rovníkovej oblasti, zabublá nám v uškách potrava hudobná. Nejeden motor z buldozéra so slzou na krajíčku na pieste, by chcel vylúdiť taký zvuk. V týchto tóninách sa samozrejme ide zvesela ďalej a čas na vydýchnutie prakticky neexistuje. Trošku zvoľnenie prinesie až šieste polienko do pahreby, na ktorom je vypálený cajch so slovami Maggot Feast for Invitees. Táto skladba sa prelieva ako voda vo vodotesných hodinkách kúpených na tržnici, od stredných polôh (no dajme tomu) k rýchlejšiemu zverstvu. Nebolo by to ono, keby nám nejaká šikovná deva z filmov pre dospelých nezanôtila serenádu na tak trochu inom mikrofóne. Jej árie tvoria podstatnú časť časového výseku venovanému piesonke And Rožan Knows It… Prehupnime sa k druhej polovici. Tentokrát žiadne intro z poľnej kuchyne niekde v pralese. Carnal Diafragma hneď frontálne spustí gitarové riffy, znejúce ako párajúce sa ševy na mojich nohaviciach, do ktorých mi akosi podrástla prdel. Tieto riffy patria skladbe s poetickým názvom Preventivní ejakulace obyvatel. Rýchlosť v akej si to valí rýchlik z Ostravy do Žiliny, to láduje aj nasledovná S červy nejsou žerty. A vlastne aj všetky ostatné. Carnal Diafragma ide na to trošku inak ako Purulenti. Tí sú o niečo viac pestrejší (aspoň na tomto kotúči), zatiaľ čo ich kolegovia vsádzajú na agresiu, nadupané tempo etc. Nespomenul som skladby, kde sa obe kapely tak pekne kolegiálne doťahujú. Purulenti v šestnásť sekundovom epose zdeľujú svetu nasledovné – Carnal Diafragma Is Not Grind Core. Carnal Diafragma kontruje záverečnou deklaráciou Purulent Spermcanal Is Not Impetigo. Milé. Kapely nahrávali v dvoch rôznych štúdiách. Carnal Diafragma vsadila na osvedčené Davos Studio, Purulent Spermcanal sa zverili do rúk Hard Cafe Studio. V tejto kategórií je mne viac po chuti polovička od Carnal Diafragma, ktorá má taký čistejší a ostrejší zvuk. Ale názory sa líšia človek od človeka, veď to poznáte. Čo sa ale týka samotného materiálu, tak...

Čítaj ďalej
Recenzia – Panychida – Gabreta Aeterna – Folter Records – 2020
nov26

Recenzia – Panychida – Gabreta Aeterna – Folter Records – 2020

Z plzenskej black metalovej scény poznám najmä projekty okolo Lorda Morbivoda, teda Trollech, Umbrtka, Stíny Plamenu a ďalšie. Meno Panychida som registroval, ale bližší kontakt z ich tvorbou som nemal. Ako to už býva, podzemná scéna je úzko prepojená a aj v prípade Panychidy je personálne prepojenie s niektorými vyššie spomenutými. Rovnako aj s ďalšími známymi menami, ale nebudem to zbytočne rozpisovať, koho to zaujíma, informácie si nájde. Album bol nahraný v zostave Vlčák (v), Honza V. (g,v), Sinneral (g,b), Talic (b) a Sheafraidh (d), koncept, obal aj texty sú dielom Honzu V. Panychida má toho za sebou veľa: od vzniku v roku 2004 má na konte 4 radové nahrávky a niekoľko iných počinov, novinka Gabreta Aeterna má teda poradové číslo päť. Hudobná aj textová tvár kapely sa s časom menila, od pagan rozprávkovejších začiatkov až po súčasnosť v dokumentárnom zobrazení starej Šumavy. Minimálne pre Slovákov je to neznáma oblasť, či už geograficky alebo historicky, sám som musel siahnuť po mape, aby som sa aspoň priestorovo zorientoval. Chlapi sa do histórie tejto malebnej a zároveň nehostinnej oblasti zahryzli hlboko a Gabreta Aeterna môže slúžiť aj ako študijný materiál. Texty a výpravný booklet sú plné príbehov, informácií, historických fotiek a odkazov, takže pre záujemcov je ďalšia cesta na štúdium otvorená. V limitovanej edícii – rustikálnom boxe – nájdete aj knihu Michala Tomana Volání šumavských samot. Spomenul som texty – tie hrajú významnú rolu a bez nich sa úplne nedá doceniť kvalita albumu. Príbehy rozprávajú o krutých zimách, samote a drsnom živote v hlbokých lesoch, podivných mýtických bytostiach, ale aj vplyve geografickej polohy na pohraničí a témach pašeráctva, pytliactva a krutosti vojny. Najmä téma smrti sa vinie viacerými skladbami, napr. krutý koniec súrodencov v mrazivej víchrici (Bílý Samum), obete vojny (Válečná Běsnění) alebo smrť rodičky (Totenbretter). Navodenie atmosféry je tak dôkladné, že pri počúvaní mi behá mráz po chrbte a dostavujú sa tiesnivé pocity. Ťažké témy, na ktoré treba mať náladu, keďže sú podané extrémne sugestívne. Škatuľka heavy black metal celkom dobre vystihuje hudobný obsah Gabreta Aeterna. Navyše, vďaka úzkej spolupráci hudby s textami pôsobí epicky a príbehom dáva ďalší rozmer. Dobre zrozumiteľný blackový vokál je v niektorých skladbách doplnený melodickým spevom alebo hovoreným, prípadne šepkaným prednesom, ktorý často zdvojuje blackové krákanie. Gitary sa pohybujú medzi heavy riffmi, ktoré by sa uchytili aj u Kinga Diamonda, a čierno-kovovými víchricami, všetko pri zachovaní poriadneho množstva melódií a prekvapivo chytľavých momentov. Objaví sa aj black’n’rollový motív alebo klasické heavy sólo, pripomenie odkaz Jilemnického okultistu, aby o chvíľu zaznel atmoblack riff až z ďalekých kaskádskych hôr. Výborné! K tomu basa, ktorú počuť, ale zbytočne nepreráža, plus výborné bicie, ktoré zďaleka len neudržujú rytmus, ale...

Čítaj ďalej
Pigsty – Pig Blood – Bizarre Leprous Production, 2020
nov14

Pigsty – Pig Blood – Bizarre Leprous Production, 2020

Ave! Ave Versus Christus! Ave! Ave Versus Christus! Ave! Ave Versus Christus! Ave Satani! Takto znie zopár veršov erbovej skladby Jerryho Goldsmitha z kultového hororu The Omen. Čo to robí v recenzií na grindový album? No proste, Pigsty sa rozhodli tak trochu zremakovať tento kúsok klasickej kinematografie k obrazu svojmu. Apropo, samotní Pigsty. U nich bolo veľmi dlho ticho. Topi ten prehrabuje svoju hororovú filmotéku v Kandar, no a Otyn zase mláti do bicích v Hellyum. A tu zrazu z ničoho nič prišla správa, že táto dvojica dáva dokopy nový album. Po jedenástich rokoch od Planet of the Pigs. Ale so živou prezentáciou sa nepočíta (aktuálne teraz asi u žiadnej kapely). Ako som už spomenul, tak kapela sa tu striktne drží scenára filmu. Tým pádom nie je prekvapením, že introm k úvodnej skladbe The Arrival je vyššie uvedený démonický popevok Ave Satani!. Kto by náhodou nepoznal The Omen, tak vo filme ide o to, že sa na svetlo sveta dostane Antikrist a biblické proroctvá sa akosi v rýchlom slede začnú napĺňať. Za spoiler sa ospravedlňujem, ale čo už. V Pigsty verzií je týmto Antikristom akurát bytosť v latinčine nazývaná Sus scrofa domesticus. Takže nejaká tá bravčovina. Ak očakávate zmyselne šialenú grindovú jazdu, tak vás asi zaskočí to, čo sa na vás vyvalí z reproduktorov. Je to naozaj niečo také, ako keby ste si do jedného reproduktora pustili soundtrack k The Omen a do druhého milú grindovú masáž. Tvrdé pasáže sa prelínajú so samplami z filmu, sú podfarbené symfonickým nádychom a celkom ťažké na posluch. Tým myslím, že sa človek do nich ťažšie dostáva, pretože je tam toho naozaj veľa, na čo sa musí sústrediť (ak teda cítite potrebu sa do albumu nejakým spôsobom infiltrovať). Za najvydarenejšie tracky považujem The Arrival, Megiddo vs. Armageddon a It´s All for You, Damien!. Posledná menovaná (vlastne nie iba ona) ako keby v sebe kombinovala samotných Pigsty s Dimmu Borgir (ja viem, divná kombinácia, že?) z obdobia Puritanical Euphoric Misanthropia. Na výbornú hodnotím obal albumu a celkovo vizuálnu stránku. Už len keď sa pozriete na toho „pašíka“ na obale, tak je to tak pekný odkaz na plagáty k The Omen (za tým stojí opäť Crazy Dan, ktorý odvádza skvelú prácu u Kandar). No a keď otvoríte booklet, tak v ňom nájdete aj fotografie z filmu (okrem iného). Čo sa týka Pigsty, tak mne najbližšie zostávajú stále prvé dva albumy. Tento nový je od nich na míle vzdialený. Prebehol som ho veľakrát, ale až tak mi k srdcu neprirástol. To neznamená, že je horší ako čokoľvek iné z minulej diskografie (nejaký model, podľa ktorého by sa niečo dalo tabuľkovo kvalitatívne pri hudbe vyhodnotiť asi neexistuje)....

Čítaj ďalej
Recenzia – Dead Carnage – From Hell For Hate – Immortal Souls Productions – 2020
nov05

Recenzia – Dead Carnage – From Hell For Hate – Immortal Souls Productions – 2020

Ak čo len trochu sledujete česko-slovenskú scénu (čo asi áno, keď toto čítate), netreba vám Dead Carnage predstavovať. Takže len veľmi v skratke: kapela zložená s (ex)členov formácií ako Disfigured Corpse, Antigod, G.O.R.E. a ďalších debutovala EP resp. splitom (so Soul Massacre) The Only Thing I Ever Wanted Was To Kill The God. V 2017 im vyšiel prvý radový album Flesh, Blood, Orgy, tento rok prišiel čas na dvojku From Hell For Hate. Na rozdiel od predchádzajúcich, ktoré vyšli pod labelom magazínu Pařát, aktuálny zápis je pod krídlami slovenského vydavateľstva Immortal Souls Productions, teda čisto death metalovej stajne Jura Haríňa. O žánrovej krabičke sa neoplatí diskutovať. Nič iné ako klasický death metal sa samozrejme nedá očakávať. Vzhľadom na osoby, ktoré sú za nahrávkou, je určitá úroveň kvality zaručená, to si už proste páni postrážia. Neznámou v tejto rovnici je, ako kvalitný a energický materiál sa podaril zložiť a nahrať. Predsa len, remeslo je remeslo, ale väčšinou treba priniesť aj niečo navyše, čo presvedčí, že sa oplatí počúvať viackrát. Zjednodušený pohľad pre oldschool death metalového maniaka by sa dal zhrnúť rýchlo: všetky potrebné atribúty sú splnené, hudobne aj vizuálne, takže pokojne kupujte a počúvajte. Pre ostatných to až také jednoduché nie je, musím priznať, že minimálne zo začiatku som mal pochybnosti. Začíname organom, v temnote počuť kovové údery, postupne sa úvod preleje do prvej skladby a stará škola death metalu vládne prísnou rukou. Hrdzavý špinavý zvuk, zaschnutá krv a… priamočiara agresivita, skoro punkové bicie, vokál nesúci sa v jednej polohe. Pocit jednoduchosti a monotónnosti je síce čiastočne vyvážený energiou, ale skladby pôsobia príliš dlhé, aj keď nie sú. Našťastie od štvrtej My Blood is Black sa charakter mení a konečne sa začínam baviť: valivý úvod, gitarové sólo, zmeny tempa a rafinovanejšia kompozícia. Technicky náročnejšie, zaujímavejšie a hlavne chytľavejšie momenty pokračujú aj ďalej, či už výborné gitary s až epickým nádychom v piatej God’s Lobotomy alebo stredná časť ôsmej The First Kill.., The Last Kill…, kde si dá gitara prestávku, aby si to vynahradila v naväzujúcom sóle. Cítiť energiu a nápady, nechýba tá správna atmosféra, ktorá je zaklincovaná záverečným coverom talianskych Hierophant. Vokál síce ide viacmenej v jednom odtieni, ale spoľahlivo chrlí temné posolstvá s patričnou razanciou. Výhrady z prvej tretiny albumu sú pochované hlboko do zeme, zadupané. ale nie zabudnuté a radšej mám skladby s poradovým číslom 4 a vyššie. Zvuk z GM Studio spĺňa súčasné predstavy o staroškolskom zvuku kovu smrti, paradoxne je na mňa niekedy až moc „starý“ a trochu ubíjajúci, najmä cez slúchadlá, cez reproduktory znie lepšie. From Hell For Hate by Dead Carnage From Hell For Hate potvrdzuje pozíciu Dead Carnage ako kvalitného zástupcu českej death...

Čítaj ďalej
Recenzia – Inprobus – Retribution – Slovak Metal Army – 2020
okt27

Recenzia – Inprobus – Retribution – Slovak Metal Army – 2020

Vydanie nahrávky označenej ako demo na fyzickom nosiči vo vydavateľstve nie je úplne bežná záležitosť. Obchodne to asi nebude príliš ziskový počin, ale máločo v tejto oblasti dnes také je. Preto som vďačný aj za takéto raritky. Slovak Metal Army na pekne spracovanom CD v slim obale s farebnou prednou stranou a jednoduchým čiernobielym bookletom s textami prináša demo-album Retribution od kapely Inprobus. Tí pochádzajú zo Štúrova, a aj keď je kapela nová, členovia sú životom ošľahaní chlapi a žiadni začiatočníci. V podstate doma, vlastnými prostriedkami a svojpomocne nahrali šesť kúskov death/thrashu v zostave Roman Macalák (basa, spev), Vojtech Német (hlavná gitara), Richard Német (rytmická gitara) a Szilárd Kurdi (bicie). Album začína pekne z ostra, chlapi sa s nejakým úvodom a introm nezaoberajú a od začiatku to valia naplno. Titulná jednotka začne slayerovským riffom, ktorý sa preleje do krátkeho gitarového sóla, proti takémuto uvedeniu sa nedá veľa namietať. Gitary aj napriek občasnému potlačeniu v mixe zostávajú ostré a nejde len o jednoduché linky, ale rôzne vyhrávky a premostenia, ktoré jednotlivé časti logicky prepájajú a vy sa tešíte na ďalšie gitarové sólo. Tie si zaslúžia špeciálnu pozornosť, znesú prísne kritériá čo sa týka kompozície aj melódie. Spoľahlivá rytmika je samozrejmosť, užijú si aj priaznivci výraznejšej basgitary. Čo sa týka vokálu, veľmi slušný štandard, ktorý často na seba strháva pozornosť vďaka zaujímavému frázovaniu a rytmickej spolupráci z ostatnými nástrojmi. V niektorých momentoch je vytiahnutý až príliš vpredu, čím sa zvuk akosi splošťuje a stráca energiu. Celkovo je zvuku čo vyčítať, ale je to demonahrávka, takže mám pochopenie a v konečnom dôsledku aj napriek výhradám je v kategórii môže byť. Som si však istý, že s vybrúseným štúdiovým zvukom by Retribution zabíjalo oveľa viac, takže sa teším na štúdiovú radovku. Retribution by Inprobus Jednotlivé skladby sú pestré a nejde o nejakú jednoduchú a „rovnú“ kompozíciu, takže nahrávka znesie viacero pozorných vypočutí. Na druhej sa strane sa na seba príliš podobajú a ťažko odlíšiť, kde presne sa na albume nachádzam, prospeli by chytľavejšie motívy a rôznorodejšie nálady. Takže sa môže ľahko stať, že album okolo vás preletí ani nebudete vedieť ako. Retribution je kvalitne urobené dielo, či už hudobne, ale aj graficky (najmä logo je parádne), a poteší všetkých, ktorí sa radi odreagujú pri staroškolskom death/thrash metale. Meno Inprobus si treba dobre zapamätať. Teraz to už chce plnohodnotný radový album s brutálnym zvukom a minimálne rovnako dobrými skladbami. Kontakt: https://www.facebook.com/inprobusSVK/ https://inprobus-sma.bandcamp.com/album/retribution https://www.slovakmetalarmy.sk/ Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Recenzia – BOLESNO GRINJE – The Last Grinjober (2020, Bizzare Leprous Productions)
okt22

Recenzia – BOLESNO GRINJE – The Last Grinjober (2020, Bizzare Leprous Productions)

Chorvátska stálica grindcorovej scény, BOLESNO GRINJE sa rozhodla osláviť 20 ročnú existenciu veľmi netradičným spôsobom. Vydanie nového materiálu v podobe dlhohrajúcej dosky je na jednej strane skvelým nápadom na oslavu, avšak v ich prípade ide aj o vydanie úplne posledného nosiča! Aktuálny album slúži teda aj ako rozlúčka kapely so svojimi fanúšikmi a s aktívnym pôsobením na scéne. Nový a v tomto prípade žiaľ aj posledný album nesúci meno „The Last Grinjober“ v dĺžke takmer 40 minút obsahujúc 16 skladieb vyšiel u českého vydavateľa Bizzare Leprous Production. Keďže názov kapely „bolesno grinje“ by sa dal preložiť ako „choré roztoče“ („sick mites“ z angl. prekladu), je logické, že vyobrazenie tohto malého článkonožca je súčasťou nielen ich loga, ale aj mnohých už vydaných dosiek. Aj obal posledného albumu obsahuje hnusného roztoča, ktorý kraľuje v popredí postapokalyptického výjavu s toxickou červeno-čiernou oblohou. Aj keď ide o naozaj miniatúrne tvory, svoj obludný vplyv dokazujú tým, že nám mnohým spôsobujú nepríjemnú alergiu. Jednoduchý obal čo sa týka nápadu aj farieb poňali chalani vynikajúco. BOLESNO GRINJE som spoznala viac menej ako death grindovú bandu a prvý album, ktorý sa mi dostal do rúk – „Chronicles from the tomb“ mal booklet aj názov dosť old school death metalový, čo bolo vtedy dôvodom môjho záujmu. Nakoniec sa z neho vykľulo niečo úplne iné ako som čakala, ale pritom tak vynikajúce. BOLESNO GRINJE ani na poslednej doske nepoľavili zo zabehnutého tempa. Na svojej novinke „The Last Grinjober“ pokračujú v zbesilej jazde v rytme energického death grindu. Nadupaný grind core na štýl ROTTEN SOUND, či NASUM je hojne sprevádzanými death metalovými gitarami, ale len málokedy sa grindové tempo spomalí. Album je od samého začiatku poriadne rýchlou jazdou, no keď sa predsa spomalí, tak to stojí za to. Na konci úvodnej skladby „Grinjav & bolestan“ máte pocit akoby ste sa ocitli na cintoríne, všade sú len kosti a zvyšky mäsa a v tempe death/doomového pohrebu hrozíte so zaťatou päsťou nad hlavou. Pomalšie temné pasáže sa na albume vyskytujú v celkom vysokej koncentrácií, ako napríklad v skladbách „I dreamed last night you were a monster“ alebo poslednej „Fuck the Sun“. Obe skladby sú svojou dĺžkou nad 4 minúty aj tými najdlhšími na albume a zdá sa, že prvá menovaná tvorí pomyselné intermezzo uprostred albumu a druhá album skvelo uzatvára. Milujem podobné vsuvky v inak rýchlej a nekompromisnej muzike. Predstavujú nielen miesta na oddych, ale prinášajú do muziky jedinečné momenty a hlavne zvláštne ponurú a nepokojnú atmosféru. „Fuck the Sun“ je okrem toho vybičovaná do totálnej blackoviny a tvorí naozaj skvelú bodku za celým albumom. Viem si predstaviť ako ju BOLESNO GRINJE hrajú ako úplne poslednú skladbu na svojich koncertoch. Škoda, že toho sa už nedožijeme :(. Ale...

Čítaj ďalej