TOP 10 – Nejextrémnější metalová alba, část 1.
nov25

TOP 10 – Nejextrémnější metalová alba, část 1.

Zverejnené v nov 25, 2023

Toto dílko je rozšířením původního instagramového článku z konce července. Vždycky mě na metalu strašně bavilo pozorovat tu touhu kapel/projektů vytvořit extrémnější dílo, než jejich předchůdci. Znáte to, jedno desetiletí děsil rodiče Alice Cooper, během následujícího se křižovali nad koncerty Venom a v dalším se mohli mračit nad obaly alb Cannibal Corpse v obchodech. Přesto, co si budeme říkat, jak čas plyne, stává se to v podstatě těžším a těžším úkolem posluchače znepokojit či prostě hudbu někam dále do hlubin posunout, aby zároveň byla stále uhratelná, proveditelná naživo nebo aby se nepřelila čistě do noise žánrů ceněných jen těmi největšími fajnšmekry se zdevastovanými ušními bubínky. Přesto se však evoluce nezastavila a tak jsem se rozhodla dát do kupy pár bizárků, které by vám neměly uniknout. Zároveň mi je jasné, že s tím slůvkem „nejextrémnější“ se pouštím na tenký led, ale nechte mě to vysvětlit – zatímco u této první desítky kapel se jedná především o intenzitu techničnosti, brutality a náhody vyhnané do absurdna, totálně znepokojující, zvrácenou, sžíravou atmosféru okusíme až u dalšího dílu. Stejně tak by se našly daleko větší hudební extrémy v noise žánrech (např. gorenoise), ale mým záměrem bylo vybrat nahrávky, které se stále více méně pohybují okolo metalových břehů. Takže, dneska se podíváme hlavně na kapely v Brutal Death/Goregrindových vodách. Pořadí berte s rezervou. Příjemnou zábavu. 1.ENCENATHRAKH – Encenathrakh (2015) Kapela, na kterou jsem narazila náhodou v hlubinách internetu, ještě dříve, než se ke mně dostalo číslo slovenského Earsturbation zinu s rozhovorem. A co nabízí? Totální improvizovaný chaos s náhodnými výbuchy agrese, nejvíce hnaný výborným bubeníkem Weaselem Walterem, který mimo to hraje i ve free jazz uskupeních, videa určitě na internetu najdete. Některé části skladeb (jestli to tak lze nazývat) zní trošku plánovaně, ale z 95 % půjde o improvizaci. Celkově všichni členové mají společné, že hrají v nespočtu projektů, mohli byste znát např. Krallice (společné pro baskytaristu a kytaristu) Gorguts či Artifical Brain. Kde na to berou čas? Takhle by zněl starý Devourment na steroidech po zrušení všech skladatelských mantinelů.     2. CADAVORACITY – Cadavoracity (2023) Novinka z Indonésie, ačkoli bubeníkem není nikdo jiný, než thajský magor Polwach Beokhaimook, který se na tomto listu měl původně vyskytnout ve 3 kapelách, ale nakonec jsem to zkrouhla na dvě. A než se mi začnete smát za fetiš na bubeníky, posuďte sami – asi to bude hlavně šílená hra na bicí, která kapely činí extrémními, protože tohle není náhoda. Opět zde máme blastbeatový nepředvídatelný extrém, těžší na strávení, ale ne až tak náhodný jako Encenathrakh.       3. INTESTINAL ENGORGEMENT – Putrefying Consumption on Dismemberment (2022) Duo z Panamy. Jedna z kapel, která se vydala podobnou...

Čítaj ďalej
Recenzia – Ravenarium – Hypertowers – 2023
nov16

Recenzia – Ravenarium – Hypertowers – 2023

Zverejnené v nov 16, 2023

Ďalšou nahrávkou tohto roka, ktorej existencia je pre mnohých prekvapením, je druhý album Ravenarium. Ten prvý, s názvom Sounds For A Dying Age, vyšiel pred viac ako 20 rokmi. V tej dobe ma zaujímala iná hudba, takže Hypertowers je pre mňa viac-menej prvým zoznámením sa s kapelou. Aj keď som ich naživo už kedysi videl, žiadne dojmy sa nedochovali. Nový album určite viacerých potešil, lebo minimálne v bratislavskom metalovom podzemí majú Ravenarium svoje meno. Nový album bol nahratý v zostave Peter Fedorčák (gitara, vokál), Peter Nagy (gitara), Martin Vacula (basgitara) a Lukáš Michálek (bicie). Žánrovo sa dá súhlasiť so zaradením technický death metal, aj keď skôr v zmysle toho, čo sa takto nazývalo pred 20 a viac rokmi. Tiež je treba dodať, že páni sa nijako neobmedzujú a zbytočné hranice si nekladú. Hypertowers je výdatná porcia hudby a keď zoberiem do úvahy jej náročnosť, možno až príliš veľká, ale o tom neskôr. Album začína dramatickým introm, ktorý uvedie jednotný koncept albumu, ktorým je téma času. Dvojka Deathclock roztočí šialený kolotoč rôznych motívov a ukáže, čo môžete od albumu čakať. Miestami djentovo nabasovaný zvuk, elektronické zvuky, a tá pasáž s basou a tikaním hodín, za mňa výborné a odvážne. Pri ďalších skladbách sa však kormidlo obráti k tradičnejším vodám, aj keď sa stále dá hovoriť o nezvyčajných kombináciách a experimentálnych prvkoch. Modernejší zvuk Deathclock sa stráca a zvukovo znejú mnohé veci až zastaralo, čo je pri technicky náročnej nahrávke škoda. Agresivita nie je pre Ravenarium priorita, ale viac ostrosti by nezaškodilo. Melodic death a tech death/thrash motívy potom chytajú heavy nádych. Možno to bude pre niektorých plus, istá nostalgia, ale ja mám pochybnosti. Žánrovo sa pohybujeme od rockových vecí (titulná Hypertowers), cez heavy power kúsky (Lost Dimensions of Life), až po death/thrashové tvrdšie skladby (tých je predsa len väčšina). Ako som vyššie spomenul, album je dosť dlhý, čím trpí jeho druhá polovica, pri ktorej už často pozornosť nestačí. Osobne preferujem počúvanie albumu na dvakrát, vtedy sa najlepšie prejaví sila týchto skladieb. Posledné dve veci Timeless a Until Blood Soaks sú výborné tech death záležitosti, aj vďaka hovoreným samplom majú podmanivú atmosféru a mnohé pasáže by sa mohli páčiť napríklad aj fanúšikom progresívnych Alkaloid, prípadne iných spriaznených projektov. Ďalšou mojou obľúbenou skladbou je štvrtá Lost Dimensions of Life. Skôr heavy power záležitosť so skvelým refrénom a zaujímavými melódiami. Dosť odlišná tvár ako spomínaná Deathclock a záver albumu, ale Ravenarium majú široký záber. A hlavne robia to, čo chcú, bavia sa pri tom a na žánrovú konzistentnosť až tak nehľadia. Album Hypertowers je trochu roztrieštený, jednotný koncept sa týka len textovej stránky, ale obsahuje výborné a zábavné skladby, ktorým nechýbajú odvážne nápady...

Čítaj ďalej
Surgery – Living Dead – Darker than Darkness Records, 2023
nov12

Surgery – Living Dead – Darker than Darkness Records, 2023

Zverejnené v nov 12, 2023

Na Tatry sa pomaly znáša voda vo forme snehu a pod Tatrami, z hlbín undergroundu po čase zase vyviera horúci prameň. Mojím cieľom nie je nejaké lákanie na turistické atrakcie v okolí Popradu, ale to sa nám tu len po piatich rokoch urodilo nové dielko v kolíske menom Surgery. Kapelu vídam pomerne často behom roka a tak nejaké sľubné ukážky sa už chtiac-nechtiac ku mne dostali aj v predstihu. No a to chcem povedať, že zneli dobre a tak moje nádeje k tomu, že aj celý album by mohol byť podarený sa značne zvyšovali. Pred pár týždňami prešiel mojim sitom v ušiach nový album Prison of My Life. S hudobnou náplňou tam problém nemám, ale s obalom sa nejako neviem stotožniť. A podobná situácia nastáva v mojom prípade aj u Surgery. Kapela tu siahla po službách fínskeho borca počúvajúceho na meno Toni Hietomaa a napriek tomu, že jeho portfólio obsahuje aj väčšie mená ako Cadaveric Incubator, Funebre, Torsofuck, či českých thrasherov Faüst, tak mne jeho štýl veľa nehovorí. Ale proti gustu… Samotný návrh možno nie je zlý, len z toho prevedenia na mňa sála taká možno detinskosť? Ale áno, rozumiem, že je to štýl daného umelca. No nič. Poďme k hudobnej náplni, ktorá je o triedu vyššia (ale to už jemne spoilujem). Borci sa asi dosť zhliadli v zombie hororoch, keďže textová náplň prvých dvoch skladieb sa opiera o túto tému (čo mne vážne nevadí a som za to rád). Reč je teda o titulnej Living Dead a Zombie Influence. Atmosféru navodí krátke daždivé intro s hromom v pozadí a vyvalí sa Living Dead. Tu by som chcel podotknúť, že v momente keď Tomáš ešte nezatlačí s hlasivkami úplne na pílu a ide si v relatívne čistejšom prejave, tak by som si ho vedel predstaviť spievať aj v nejakej hardcore kapele. A neviem či to bolo aj vážne chcené, ale práve táto skladba má v sebe aj trošku toho HC (a nemyslím tým Hlohovec, aj keď Hlohovec je hardcore sám o sebe, ale to je na inú tému, ha). No a práve trvalý príchod Tomáša do zostavy Surgery (nejaký čas tam iba suploval, keď predchádzajúci spevák Rasťo nemohol z časových dôvodov absolvovať koncerty) považujem za šťastný ťah. Apropo, personálne zmeny v kapele. Oproti minulému albumu Absorbing Roots sa zostava dosť obmenila a zostali z nej v Surgery iba gitarista Rado a basák Robo. Čiže nejaké zmeny (aj keď nie zase úplne markantné) v hudobnom smerovaní proste prísť museli. Aby som sa ešte na chvíľu vrátil ku skladbe Living Dead, tak tu hosťuje Jozef „Falusoid“ Kováč (Bloody Redemption, Pseudosapiens, Pyopoesy, či divnoprojekt Falusoid). Čo sa ešte týka hosťujúcich hudobníkov, tak...

Čítaj ďalej
Recenzia – Doomas – R’LYEH – Gothoom Productions – 2023
nov09

Recenzia – Doomas – R’LYEH – Gothoom Productions – 2023

Zverejnené v nov 9, 2023

Ak by som mal urobiť zoznam najaktívnejších ľudí v slovenskom metalovom undergrounde, určite by tam nechýbalo meno Peter “Doomas” Beťko. Stojí hlavne za Gothoom festivalom a vydavateľstvom Gothoom Productions, možno trochu v pozadí sú pre niektorých jeho hudobné aktivity, konkrétne doom/death metalová kapela Doomas. Napriek takmer dvadsaťročnej existencii je album R’LYEH len tretím radovým albumom. V roku 2008 vyšiel debut Seven Sins, potom LaMuerte v 2015 a EP Portal v 2019. Aj z toho je jasné, že kapela nie je prioritou a tvorí sa vtedy, keď je čas a chuť. Výhodou je, že nehrozí nadprodukcia a skladby sa k poslucháčovi dostanú pekne vyzreté. Názov novinky jasne hovorí, akej téme sa budeme venovať, kde sa berie inšpirácia, ale aj o tom, aká asi bude atmosféra nahrávky. Album R’LYEH, to je 8 skladieb, z ktorých dve už môžete poznať z EP Portal, a viac ako 50 minút ťažkého temného doom a death metalu. Doom metal nie je na Slovensku často hraný štýl, a ak ho už aj niekto hrá, je to skôr vo forme stoner doomu (Fat, Bongsilisk alebo Old Tomb), prípadne je preferovaná experimentálnejšia cesta (napr. Therapist alebo 0N0). Doomas pristupujú k žánru pomerne klasicky, ale neboja sa primiešať aj ďalšie ingrediencie, a vďaka tomu si vytvárajú charakteristickú tvár. Prvé štyri skladby sú pestrejšie a často aj rýchlejšie, s výrazným dotykom death a trochou black metalu. Tiež je výrazná orchestrálna zložka, resp. atmosférický klávesový podkres. Do tejto prvej polovice nahrávky spadajú aj dve skladby z predchádzajúceho EP, konkrétne Abyss a Portal, ktoré sú však v novej verzii. Členité, tempovo a náladovo premenlivé skladby majú na pomery žánru hitový potenciál a dramatický efekt sa podaril na výbornú. Druhá polovica, teda ďalšie štyri skladby, sa podstatne viac držia doom metalu a na prvé počutie pôsobia trochu chudobnejšie a nevýrazne. Je to však spôsobené hlavne kontrastom s prvou polovicou, pozornejšie počúvanie odhalí mnoho zaujímavých motívov. Aj keď piata Hounds of Tindalos ma nezaujala ani po mnohých opakovaniach. Naopak, posledná Consumed By The Ocean: Father! vďaka jemnej melanchólii a odlišnej nálade jednoznačne funguje a predstavuje výborný záver. Samostatnou kapitolou je výborný vokál. Vďaka nezvyčajnému frázovaniu a brutálnej hĺbke často uveríte, že album nahrala nejaká lovecraftovská obluda. Mimozemský a neľudský dojem sa málokedy podarí evokovať hodnovernejšie ako tentoraz. Inštrumentálne je album očakávateľne na vysokej úrovni, je počuť, že muzikanti vedia, čo robia. Obal nie je úplne podľa môjho vkusu, zdá sa mi príliš priamočiary a predvídateľný. Doomas vydali výborný a zaujímavý doom metalový album, ktorý však ostáva v tradičných žánrových vodách bez experimentov. Nie je to ľahké počúvanie, aj keď pár motívov sa do uší dostane rýchlo, najmä z prvej polovice albumu. Druhú budete odhaľovať...

Čítaj ďalej
Prison of My Life – Purgatory – Hellforge, 2023
okt15

Prison of My Life – Purgatory – Hellforge, 2023

Zverejnené v okt 15, 2023

Toťka nitrianski bachari majú vonku nový album. Teda hej, ja viem, že pláva na hladine scény niekedy od marca, ale je stále aktuálny, tak čo, boha. Opäť mi tak pristál v lone, podobne ako ten minulý menom Madhouse a ja sa mu teda s pomocou Budhovou, budem snažiť trošku preniknúť pod vrstvu hrošej kože. Hneď tu skraja poviem, že obal sa mi veľmi nepáči. Je tam toho napchatého akosi priveľa, čo vytvára taký chaos farieb a tvarov. Ale ak to bol zámer, tak potom kvitujem. Ale mne ten o niečo jednoduchší a tak nejako „pinkfloydovský“ obal predchodcu sedel viac. Popojedem. Som si tak trošku nabrnkol aj ten minulý album a prečítal som si moju recenziu, aby ma to nakoplo na požadovanú vlnu. Posunuli sa niekam Prison of My Life alebo zostali stáť na mieste, len s trošku obmenenou dekoráciou? Takto. Okolo štýlového zamerania kapely sa nepohlo nič. Stále je to melodickejší death metal, ktorý sa tak nenútene okolo vás motá väčšinou v strednom tempe, aby prišiel tvrdý úder na solar v podobe rýchlejšej veci ako napríklad titulná Purgatory. ALE! Je tu cítiť o niečo väčšia vyhratosť a skladateľské, no, nenazvem to rovno umenie, ale taká väčšia nápaditosť. Tu by som vyzdvihol úvodnú skladbu Gates of Evil s pomerne chytľavým hlavným motívom a najmä šmakóznym sóličkom ku koncu. Je zaujímavé, že skladby, ktoré si zakladajú viac na atmosfére sú umiestnené skôr v prvej polovici albumu a o niečo väčšie sekanice sa krčia skoro na konci. Pod číslom šesť môžete nájsť môjho favorita (ak by to niekoho nedajboh zaujímalo…), skladbu Heresy. To, čo mi na nej najviac imponuje je to, že z nej sála určitá naliehavosť a nejakým zvláštnym spôsobom sa proste tlačí do uší. Vrátim sa ešte na chvíľku k tej mojej recenzií minulého albumu. Tak tam som spomenul, že z Prison of My Life je značne cítiť Illdisposed, Disbelief, Dark Tranquility a ja neviem ešte koho. Tentokrát by som pridal ešte jedno meno, ktoré ale že fest cítim zo skladby Ancient Spirits. Ide najmä o ten refrén, ktorý akoby len tak náhodou vypadol z pera tej imaginárnej kapely Dethklok z animáku Metalocalypse. Možno zvláštne prirovnanie, ale je to proste tam. Chcel by som povedať (resp. napísať, no…), že keď som si album Purgatory pustil prvýkrát, tak mi iba tak ledabolo prebehol hlavou. Možno to bolo tým, že som si ho pustil ako podmaz k práci, neviem, ale trvalo to niekoľko posluchov, kým sa začal odhaľovať. Taká hanblivá striptérka, no (hehe). Nie je to album na prvý posluch (preto tie reči o hrošej koži v úvode). Trvá to chvíľu, kým tie ozubené kolieska v hlave správne zapadnú jedno do druhého....

Čítaj ďalej
Recenzia – We Still Here – Drowning – 2023
okt05

Recenzia – We Still Here – Drowning – 2023

Zverejnené v okt 5, 2023

Blúdenie po bandcampe sa niekedy naozaj vyplatí. Nedávno som narazil na trojskladbové EP mne doteraz neznámej kapely We Still Here a čakalo ma veľké prekvapenie. Samozrejme pozitívne, o negatívnych hudobných prekvapeniach sa mi písať nechce. Kapela We Still Here doteraz vydala len album Unbroken (2020), ale ten je hudobne viac deathmetalovejší ako recenzované EP, ktoré je oveľa melodickejšie a metalcoreovejšie. V každom prípade sa oplatí počúvať aj starší album, pretože je to svieža a pestrá melo-deathmetalová nahrávka. Na novom EP Drowning ma v prvom rade zaujali vokály. Niekoľko death metalových polôh, niekoľko melodických, vokálne linky sa prepletajú, dopĺňajú, niekedy idú naraz rovnaký text, niekedy každý niečo iné. Je z toho pestrá zmes a refrény sú poriadne chytľavé a výrazné. Nutne treba poznamenať, že všetky sú veľmi kvalitné, žiadne falošné tóny ani trápne, prípadne presladené momenty sa nekonajú. Gitarové riffy (ale aj celkovo inštrumentálna stránka) pripomenú žánrové klenoty Whoracle a Colony švédskych majstrov In Flames. Skladby majú skvelý spád a fungujú od začiatku do konca. Určite by sa našlo mnoho motívov, ktoré by sa dali identifikovať ako nie príliš originálne, ale komu to vadí, keď sú tak výborne urobené. Drowning sa pohybuje na hranici melodického death metalu a metalcoru. Inštrumentálne silno ovplyvnený vyššie spomínanými albumami z druhej polovice 90-tych rokov, do toho pestrá zmes kvalitných vokálov, množstvo melódií a skvelých harmónií. Nahrávku som vždy otočil niekoľkokrát po sebe, tie tri skladby sú skrátka málo. Kontakt: https://westillhere.bandcamp.com https://www.facebook.com/WeStillHereBand/ Drowning by We Still...

Čítaj ďalej