Pred niekoľkými týždňami mi pristála v schránke škatuľka a v nej bola, bola ,bola ,bola… No, Bambuľka to nebola. V balíčku bol nový album Malignant Tumour a keďže nebol uvedený odosielateľ, tak vlastne ani netuším kto mi ho poslal. A odkiaľ vzal moju adresu. Ale fajn. Přátelé, kamarádi, tak ja vám tú
recenziu napíšem.
Nejaké tri roky dozadu som robil rozhovor s Bilosom v rámci vydania debutu Sick Sinus Syndrome a samozrejme padla otázka aj na Malignant Tumour a na ich prípadný ďalší album. Už vtedy to bolo päť rokov od posledného albumu The Metallist. Bilos tam vtedy spomínal, že na nových skladbách pracujú, ale sám netuší kedy sa ďalšia nahrávka dostane na svet. V medzičase vyšiel druhý album Sick Sinus Syndrome a vyzeralo to, že Malignant Tumour sú tak (aspoň na chvíľu) položený na vedľajšiu koľaj. Samozrejme, človek sa nevie rozkrájať a nedá sa robiť milión vecí naraz. Každopádne, časová medzera medzi poslednými dvoma albumami sa rozrástla až na osem rokov. Čo je dosť. Ale nový album je tu a to je to hlavné.
Malignant Tumour si za vyše tridsať rokov na scéne prešli všeličím. Okrem iného na čas premiestnili svoj základný tábor z milovanej Ostravy do Holandska, keď pracovný život zavial Bilosa za hranice. Ale najmä tu boli zaujímavé štýlové otočky. Z útrob patológie na spôsob starých Carcass, cez grindový mlynec ála Agathocles, až ku koreňom vyostreného rock n rollu, ktorý vybrusoval Lemmy a spol. Ja mám rád všetky tieto etapy vývoja kapely a je evidentné, že tá posledná baví Malignant Tumour asi najviac. Aj keď pamätníci možno budú mrmlať. Keď si pustím hocijaký album od Burninhell (2005) smerom k súčasnosti a privriem oči, tak všade vidím tie ostravské hute, fľašky Ostravaru a v pozadí stále niekto huláka „Baník pyčo!“. Nenapadá mi žiadna iná kapela z okolia, ktorá by bola tak silne spojená s jedným mestom. A inak to nie je ani v prípade
nového albumu Maximum Rock ´n´ Roll. Opäť sa tu taví ťažký kov a.k.a. heavy metal, ku ktorému sú pridávané zmesi crustu, rock n rollu a ja neviem ešte čoho. Je treba uznať, že kapela sa vie za tie roky solídne obracať vo svojom štýle a vie napísať chytľavé songy. Stačili možno také dva posluchy a už som si bez problémov našiel svojich favoritov. Od titulnej Maximum Rock ´n´ Roll, Fire on the Road, Lovely Girls, či Hard Pint of Heavy. To sú všetko energické veci, ktoré by si vedeli nájsť miesto na nejakom albume Motorhead. Okrem týchto a im podobných skladieb tu máme dva „ploužáky“ – Critical Situation a When Death Embrace You. Na mňa o niečo viac zapôsobila druhá menovaná. Jediným takým slabším kúskom je pre mňa Bet on It, ktorá je v niektorých pasážach taká dosť nezáživná. Ale plusové body jej zase pridáva refrén.
Zvuk asi nemá cenu nejako pitvať. Už si ani nepamätám, kedy sa mi dostal pod ruky nejaký album, kde by som musel v tejto oblasti niečo vyčítať, ak nerátam nejaké demá, či niečo podobné. Malignant Tumour si tento album nahrávali sami, vo svojom štúdiu a tak je jasné, že si do toho nenechali kecať a výsledok stojí za to.
Keď kapela zverejnila názov albumu a obal, tak som mal také trošku zmiešané pocity. Nie som ten typ, ktorý musí mať na každom albume zástupy mŕtvol, scenérie z najhlbšieho kruhu pekla a čosi podobné. Ale je pravda, že tento obal mi prišiel taký, že by sa páčil aj mojej malej neteri. Potom si ale človek uvedomí, že Malignant Tumour sa radi plácajú v irónií, či sarkazme a tak som bol zvedavý ako ma uvedú do kontextu. Ten prišiel až s klipom k titulnej veci. No a ten je… Proste klasický Malignant Tumour a ich klipy. Samozrejmosťou je nadhľad, sranda a taktiež, čo dokáže urobiť transplantácia exhumovaného srdca Lemmyho Kilmistera s jedným, nie až tak drsným démonom. Vtipné sú tiež odkazy na Michaela Jacksona, Queen, Barbara Conana, Pulp Fiction, Pomádu… No je to pekný guláš. Ale stojí za pozretie. A apropo, keď už som vyššie spomenul obal, tak ten má na svedomí Woody, ktorý sa okrem iného stará o vizuál festivalu Mighty Sounds.
Takže tak. Ak máte radi rock n rollovú podobu Malignant Tumour, tak vás album nesklame. Pre ostatných odkazujem iba toľko, že skúsiť ho môžete tiež. Možno vás príjemne prekvapí. Na mojom brehu panuje spokojnosť.
