Kapela Plebs a ich pohľad na slovenský kolorit
jan16

Kapela Plebs a ich pohľad na slovenský kolorit

Prihláste sa všetci, kto máte hneď takto skraja roka chuť na niečo nové, málo známe, neotrelé a zároveň drsné, chytľavé a agresívne. Verím, že sa vás nájde dosť. Len čo dozneli posledné výbuchy silvestrovských delobuchov (a skončili maródky po ich „odbornom používaní“)  a taktiež prestali účinkovať nežiadúce vlastnosti alkoholu, istá kapela Plebs nečakala a šmarila medzi ešte mierne dezorientovaný ľud svoje prvé (a vzhľadom na to, že som si to aj pustil, tak verím, že nie posledné) EP 24/7. Takýmito slovami nám ho odprezentovali v mailboxe: „My sme Plebs a 2. 1. 2022 sme dali von naše prvé EP 24/7. Pôvodne sa to malo volať 15 minút praudy o Slovensku. To by bolo, ale moc praudivé a dlhé. Je tam všetko – drogy, sex, drahé autá, automaty, chlast, Bill Gates, Soros, no proste všetky nástrahy moderného Slováka.“ Z priloženého textu je určite jasné, že chalani „nevedia, čo je to sarkazmus“ (hehe). V kombinácií s úderným hc/metalom je to vcelku solídna rana na solar. Aby ste si tiež vedeli urobiť obraz, prípadne nadšene híkať, či popod fúzy nadávať, tak pripájame nejaké linky, ktoré by nemali ujsť vašim bystrým zmyslom. Kapela si zaslúži pozornosť, tak smelo do toho. https://mysmeplebs.bandcamp.com/releases?fbclid=IwAR2hvThHRouM9_ib9fIqF1384ckQo74T3zolPUGeJ72RSI6CqTxpjOnJhPg https://www.instagram.com/mysmeplebs/?fbclid=IwAR3sMc1uzY3Uz2XY_SPf0cp1OWiRUmCWjbtDUJHZc-SyBiY0Ot7lscpMUJQ https://www.facebook.com/mysmeplebs...

Čítaj ďalej
Dehydrated – After the Funeral – Bizarre Leprous Production, 2021
jan13

Dehydrated – After the Funeral – Bizarre Leprous Production, 2021

V novembri sa nám po štyroch rokoch od výborného comebackového albumu Resurrection ozvali zas a znova kultoví „Hydranti“. Nebolo to z ničoho nič, ako som niekde čítal. Kto ich sleduje, tak vie, že títo borci stále niečo kutia, skladajú a tak podobne. Takže bolo otázkou času, kedy prídu kontrakcie a nový prírastok scény bude na svete. Problém sa asi musel riešiť v otázke vydavateľstva, pretože po smrti Jura Haríňa bolo asi jasné, že Immortal Souls Productions bude už žiaľ minulosťou. Kapela tak presedlala za rieku Moravu a našla útočisko u Bizarre Leprous Production, čo ma vcelku prekvapilo, pretože tí sa sústredia väčšinou na všemožné odnože grindu a nejakého takéhoto vyložene old schoolového death metalu v ich stajni veľa nenájdete. Ale zase patria tu v okolí k tomu najlepšiemu. Okrem tohto asi nenastala v kapele žiadna zmena. A tak je na čase si položiť otázku. Nepodliezli Dehydrated tú vysoko nasadenú latku z roku 2017? Túto otázku nech si zodpovie každý sám. Ja to mám takto. Po až filmovom intre sa na mňa vyvalila kanonáda bicích titulnej After the Funeral. Pasáž zhruba niečo okolo minúty mi príde taká príliš obyčajná, ale od toho momentu ako sa ukáže pekne ohlodaný riff v celej svojej kráse, tak aj moje uši zbystrili. Taký ten závan začiatku deväťdesiatych rokov ála Massacre. K tejto modle majú Dehydrated celkovo blízko, pretože na predošlom albume si chlapi zobrali na paškál ich prastarú hitovku Dawn of Eternity a na EP And Death Shall Have No Dominion (2019) im čo to zamumlal samotný Kam Lee. Jedna vec na ktorú som si chvíľku musel zvykať, je Draganov tak trochu inak posadený vokál, ak si to porovnám s minulou nahrávkou. Príde mi, že ide viac do hĺbky a nepôsobí na mňa tak ostro ako minule. Čo ale nie je na škodu, len v tom cítim zmenu. Zvuk na celom albume mi príde mäkší, ak je to ten správny výraz. Nazvučenie gitár by som prirovnal k mačkaniu koženej sedačky. Taký ten milý zvuk, pri ktorom tým správnym ľuďom naskočí husia koža od rozkoše. Najpodarenejšie sú v tomto ohľade bicie. Moje dve prkotiny na hlave postihnuté tinnitusom sa vyškierajú od radosti. O Elevových schopnostiach netreba zbytočne diskutovať a mám dojem, že práve jeho nástroj prevzal na tomto albume takú vodcovskú funkciu. Krásne posúva a dramatizuje skladby. Presne to je prípad Scatering Ashes, najdlhšej kompozície na albume. Vyše sedemminútový opus, v ktorom sa nachádza na pomery death metalu možno až veľa. Hovorený úvod na ktorý nadväzuje až skoro doom metalová časť, ktorú zase rozrazí artiléria bicí, ktorú zase vystrieda veľmi chytľavý riff. A niekde uprostred čnie nad tým všetkým ešte heavy metalové sólo (tej melodiky...

Čítaj ďalej
POETRY IN TELEGRAMS: Chcel som, aby sa Gil Sharone v piesni The Crowds odviazal!
jan07

POETRY IN TELEGRAMS: Chcel som, aby sa Gil Sharone v piesni The Crowds odviazal!

Projekt POETRY IN TELEGRAMS sa pripomína tretím singlom z EP Trivial Optical Tricks. Pieseň The Crowds nahralo duo Štefeček (gitara, spev) – Sharone (bicie) a netradičné video k nej natočil/zostrihal Peter Čermák. Ide o akúsi kaleidoskopickú koláž, v súčasnosti populárny „visualizer“. Johny Štefeček k pesničke dodáva: „Chcel som, aby sa Gil v závere The Crowds odviazal a hral, čo len chce. Vo finále z toho vzniklo niečo ako voľná bubenícka jazda a song má takmer noise-rockovú príchuť.“ Gil Sharone sa aktuálne pripravuje na turné s Jerrym Cantrellom (gitarista Alice in Chains) a v minulosti bol bubeníkom mnohých ďalších osobností svetového rocku, napr. Marilyna Mansona alebo China Morena (Team Sleep). Koncom minulého roka vyšli postupne dva single Poetry in Telegrams: Boiling Alive (videoklip s Evou Kučíkovou v hlavnej úlohe) a Something/Anything (lyric video). Hlavou medzinárodného projektu je Johny Štefeček. Na predchádzajúcich štyroch minialbumoch spolupracoval s menami ako Thomas Lang (AUT/USA), Marco Minnemann (GER/USA) či Jørgen Munkeby (NOR). EP Melancholy a I, Koheleth boli nominované na Radio_Head Awards, obe v kategórii album roka Hard & Heavy. Nahrávky vznikajú v Grapow Studios, pod taktovkou nemeckého producenta Rolanda Grapowa. Viac informácií k novému CD i k predchádzajúcim albumom získate na oficiálnej webovej stránke www.poetryintelegrams.com. Piesne si môžete vypočuť na Bandcampe https://bit.ly/3wT5eCE i na všetkých zásadných streamovacích službách. POETRY IN TELEGRAMS, január 2022...

Čítaj ďalej
Čo si dovolil Ramchat, to už je vrchol!
jan04

Čo si dovolil Ramchat, to už je vrchol!

Limitované vinylové EP Krútňava od Slovákov Ramchat vyšlo v posledné decembrové dni. Ako druhú pieseň zo singla Martinčania zverejnili prerábku Karola Duchoňa Šiel, šiel, šiel. Pieseň však obsahuje Hiraxov text, takže nesie názov Miesto, kde piesne umierajú. Líder kapely, Pavel Hirax Baričák, sa k tomu vyjadril nasledovne: „Prečo som pretextoval tento parádny text? Nedarilo sa nám skontaktovať s autorom textu, a tak som si povedal, že napíšem svoj. Reflektujem v ňom terajšie dianie vo svete, ako sme sa na seba zlí, nerešpektujeme sa, nepočujeme sa, nevnímame iné postoje, len ego a presadzovanie si cez mŕtvoly a bez tolerancie toho svojho… zrkadlím v tých slovách aj ako sa správame k planéte, len tárame o jej záchrane, no svetové politické špičky v danej oblasti nerobia temer žiadne pokroky. Je to excelentne depresívny text, muzika čistý black metal, Karol Duchoň sa musí v hrobe obracať.“ Klip k piesni si môžete pozrieť tu: Samotné EP-ko či limitované trička k obom piesňam nájdete na Hirax Shope: https://www.hiraxshop.sk/search?q=ramchat Tlačová správa...

Čítaj ďalej
Suma sumárum 2021
dec31

Suma sumárum 2021

MRTVOLKA Tak ako po minulé roky, aj tento som sa rozhodla priniesť prehľad pre mňa zaujímavých nahrávok zo slovenskej scény. Nebude to teda rebríček, skôr krátke zhodnotenie daného albumu. Pri tých albumoch, kde bola urobená recenzia uvádzam len žáner, krátky popis a môj dojem z albumu. Albumy som ešte rozdelila na tie, ku ktorým bude po Novom roku recenzia. Na nasledujúce albumy bola urobená recenzia buď z môjho pera, prípadne niektorým z redaktorov Metalexpress. Recenzované albumy All Against Nothing – Vítam ťa v tme – All Against Nothing hrajú zmiešanú formu death metalu, metalcore a melodického metalu. Po zvukovej a lyrickej stránke veľmi vydarený album. Ak máte radi tento štýl, je to jedna z nahrávok, ktoré určite potešia vaše uši. ČAD – Medvede – štandardne kvalitatívne nevybočujúci ďalší radový album ČAD, kde si každý nájde minimálne jednu obľúbenú skladbu, ktorá mu utkvie v pamäti ako železný klinec. Merged in Abyss – The new era – Na recenzovanie tejto nahrávky som sa žiaľ neodhodlala, ale urobil tak namiesto mňa redaktor Nihil. Vypožičiam si teda jeho slová – Merged in Abyss nechýba inšpirácia a chuť nahrávať, The New Era je pestrá zmes rôznych black metalových smerov, na svoje si prídu black metalový tradicionalisti, ale vďaka spomínanej pestrosti materiálu aj priaznivci iných žánrov. Zaujmú najmä jednotlivé skladby, ako celku albumu trochu chýba ucelenejšie vyznenie, ktoré by poslucháča pohltilo a pustilo až na konci. V každom prípade veľký potenciál do budúcnosti. Patriarcha – Singularita – Tento rok sa so svojim debutom prihlásila aj skupina Patriarcha u Gothoom Production. Nedajte sa zmýliť ich názvom, ktorý nabáda, že azda ide o pagan black metal a pod. Ich novinka je naopak pestrou zmesou death metalu, s občasnými prímesami black metalu a progresívneho metalu. Za zaujímavosť stojí, že všetky texty sú po slovensky, hoci tomu názvy skladieb nenasvedčujú. Performed – Moronia – Jedna z posledných nahrávok, ktorá vyšla tento rok pod SMA. Ide o thrash metal s rôznymi melodickými vsuvkami a množstvom nápadov. Ak máte radi skôr melodickú odnož thrash v thrash metale, určite si prídete na svoje. Album, ktorý aj napriek svojej dĺžke určite nenudí, práve vďaka dobrej kompozícii skladieb a mnohým nápadom, s ktorými sa kapela popasovala naozaj dobre. Killchain – Roteness – Po dlhšom čase sa s novinkou prihlásili aj Košičania Killchain. Na novom albume dominujú dlhšie skladby, často so zložitou výstavbou, gitarovými sólami a Gabiho dravým vokálnym prejavom. Cítiť trochu odklon od hopsavého grind-core, nakoniec Killchain vždy inklinovali skôr k jeho kombinácii s death metalom. Väčšina skladieb nie je priamočiara, skôr na mňa pôsobí nezapamätateľným dojmom. Celkovo je však album ucelený a kvality všetkých hudobníkov a nahrávky ako takej sú nepopierateľné. Old Tomb – Heir to the cosmic throne – Pre mňa osobne jeden z najlepších objavov tohto roku. Ide o EP, štýlovo o doom metal v staršom špinavšom šate. Už samotný názov kapely...

Čítaj ďalej
Surma vydáva vianočný singel!
dec22

Surma vydáva vianočný singel!

Symphonic metalová Surma v těchto dnech vypustila vánoční singl “A Yuletide Tale”. Skladba je k poslechu jak na YouTube ve formě videoklipu, tak na všech streamovacích platformách. Surma je mezinárodní female fronted kapela, v čele se zpěvačkou Viktorií Surmovou a kytaristou Heri Joensenem (Týr), která v loňském roce celosvětově vydala své debutové album The Light Within pod křídly legendárního amerického labelu Metal Blade Records. Web: https://www.surma.band/ Facebook: https://www.facebook.com/surmaband Video k novej skladbe: Text – Tlačová správa...

Čítaj ďalej