Päť kubíkov goregrindu!
mar01

Päť kubíkov goregrindu!

Obujte si škrpále, vyžehlite puky na nohaviciach, napľujte si do dlane, sekrétom si premažte ofinu, upravte si ju hrebeňom zo zadného vrecka, no a samozrejme vyzvite drahú do tanca. Tá bude rada a určite ocení vaše tanečné kreácie telo na telo. Ovšem pokiaľ to telo nepristane skokom na jej hlave. Pretože aj tá možnosť tu je a hudobná náplň tohto splitka dokáže prebudiť vo vašich vnútornostiach (parketovú) beštiu. V tomto gore tíme Avengers svieti aj meno slovenského zástupcu. Spermoni spod Prístavného mosta si pre uši gore nadržaných jedincov pripravili päticu skladieb (vrátane coveru od Agathocles) + intro, zo zeme javorového sirupu a hokeja prinášajú Holy Cost päť skladieb a germánsky gore triumvirát, menovite Cerebral Enema (8 skladieb, medzi nimi aj cover od Nasum a hosťujúci Brian Forgue zo Syphilic), Bowel Evacuation (7 skladieb v ktorých narazíte aj na cover od Rompeprop) a Plasma (5 skladieb s vokálom jemným ako horský potôčik) z vás vybúcha posledné zbytky síl. Ak sa už nedočkavo zalizujete a chcete touto stelesnenou radosťou obohatiť svoju zbierku, kontaktujte Sperm of Mankind na ich FB, alebo nemecké vydavateľstvo Endwar Records. Ja len dodám, že na našich stránkach sa určite vyskytne aj recenzia. Linky: Sperm of Mankind: https://www.facebook.com/Sperm-Of-Mankind-184552611976 Endwar...

Čítaj ďalej
Retro – Motorhead – 1916 – WTG Records, 1991
feb28

Retro – Motorhead – 1916 – WTG Records, 1991

Dva dni dozadu ubehlo presne 30 rokov odvtedy, čo Lemmyho légia skazy vypustila do sveta rozbušku menom 1916. Takže ideálny čas si tento album oprášiť. 1916 bol album, ktorý odštartoval sériu podarených kúskov v deväťdesiatych rokoch (nasledujúce March or Die, Bastards a Sacrifice netreba zvlášť pripomínať), po nie až tak vydarenej druhej polovici predchádzajúceho desaťročia. Album predznamenával singel The One to Sing the Blues a vcelku sa mu aj darilo. Táto skladba je otvárakom 1916, no ale pri všetkej úcte, tak aspoň teda ja by som ju z dramaturgického hľadiska posunul na iné miesto. Ale to zase nie je nejaký závažný problém. Následne sa vyvalí priehrštie hitov – I´m So Bad (Baby I Don´t Care), No Voices in the Sky a Going to Brazil. Toto je taký trojzubec chytľavosti, pri ktorého počúvaní ste stále na ihlách a stačí vám pár taktov a už si hmkáte a chytáte syndróm nervózneho kolena. Rock n roll až na kosť. Ako keby si Buddy Holly, Jerry Lee Lewis, Little Richard a Chuck Berry nahodili kožené bundy, opásali sa nábojnicovými pásmi, buchli do seba fľašu Jacka a nastavili stojan mikrofónu trochu nahor. Prvú polovicu albumu ukončuje Nightmare/The Dreamtime, ktorá je tak silne atmosférická, dofarbená výraznými klávesami (dovtedy nie zrovna bežný jav u Motorhead) a rovnako výraznou basou. Druhá polovica na nás nevyhrkne hneď z fleku niečo tvrdé a rachotiace, ale necháva nás v mdlobách relaxovať pri Love Me Forever. Opäť do tej doby nie až tak tradičný track z Lemmyho chránenej dielne (neskôr tento slaďák prerobila napr. Doro). Angel City oplýva opäť netradičným prvkom, ktorým je saxofón. To sú presne tie veci, ktoré tento album povznášajú na vyšší stupienok. Aj keď sa hovorí, že Motorhead drhli dokola tú istú skladbu (v podstate sa to zakladá na pravde), tak na tomto albume popustili uzdu fantázie a nakukli aj do komnaty s magickým číslom trinásť a vytiahli odtiaľ nejaké nápady, ktoré možno nezapadali do vtedy presne vystavaných mantinelov o predstave ich hudobného smerovania, ale v konečnom dôsledku pôsobili sviežo a to bol podľa mňa recept úspechu 1916. Do tých vyjazdených koľají zmetalizovaného rock n rollu sa vraciame v ďalších troch skladbách. Make My Day je možno taká najmenej výrazná skladba z albumu, ale možno preto, že je taká „obyčajná“ tak práve tu vyčnieva a po rokoch počúvania tohto albumu sa v mojom rebríčku posúva ostrými lakťami stále viac do popredia ako takí tí závodní korčuliari v ľadových korytách (nie som športový typ, tak netuším ako sa ten šport skutočne volá). Späť do hitového súdka sa vraciame vďaka R.A.M.O.N.E.S. Jeden a pol minútová pocta priekopníkom punku z New Yorku. Sám Joey Ramone v jednom rozhovore povedal: „Bola...

Čítaj ďalej
Enema Shower – Pandemic Prostitution – Self-Released, 2020
feb26

Enema Shower – Pandemic Prostitution – Self-Released, 2020

Pamätáte tie časy, keď tie prastaré hard rockové kapely typu Black Sabbath, Deep Purple, Uriah Heep… dokázali behom roka vydať dva/tri albumy a ani sa pritom veľmi nezapotili? Teda ja viem, že až takí pamätníci, ktorí by si reálne tú dobu pamätali asi tieto riadky veľmi nečítajú, avšak hudobné archívy existujú. Kam týmto tliachaním vlastne mierim? No neprešiel ani rok, čo som sa vyhral s poslednou dávkou zvrhlostí z pohraničnej oblasti s Maďarskom a už si tu perverzne s nimi laškujem znova. Enema Shower využili túto dobu koncertom neprajúcu, ktorá sa ťahá ako telesné sekréty z genitálnych oblastí, na nahratie niečoho malého, milého a ohlušujúceho. A tak mi pred niekoľkými dňami v schránke pristála stuhou previazaná škatuľka a v nej bola, bola, bola, bola… Ehm, trojskladbové EP, krásne nazvané Pandemic Prostitution. Toto radosť vytvárajúce miníčko obsahuje iba tri skladby, ale aj to stačí na chvíľkové zahnanie hudobného hladu. Takže hneď z fleku nám nejaký pán oznámi, že konečne chytili niekoho, kto to má rád mrtvě. A počet partnerov sa zastavil na číslovke sto. Fajn. Táto dojemná zoznamovacia seansa nesie meno Fresh from Morgue. Striedanie dvoch vokálnych polôh (efekt/zachraptelý škrek) a následná pochodová pasáž mi pekne premasírovali mozgové hemisféry. Na rad sa dostane aj spomalenie a dokonca aj nejaké to sóličko (nejako veľa zdrobnenín používam, pozn. mne samému). Pri druhej skladbe – Bile máme opäť intro, akurát teraz nám o nálezoch rozpráva monotónny dámsky hlas. A pretože čas je drahý, tak hneď skočíme do tupa-tupa rytmu a kýveme prdeľkami v presne stanovených mantineloch goregrindu. O tejto skladbe som musel hodiť pár slov s Necrom, či je v tom zapletená stará holandská gore brúska Bile. Ale nie je. Inšpiráciou bolo zdravotníctvo a Necrova operácia žlčníka. No a na záver opäť intro s trochu pesimistickým prednesom. To je vcelku v kontraste asi s najpozitívnejšími tónmi z tejto trojice. Pandemic Prostitution mi príde ako vcelku punková vec, kým vokál nestiahne hĺbky na svoju stranu. Potom skladbe narastú gule ako po nadmernom užívaní testosterónu. Spomenul som ten punk. V poslednej skladbe je to narážka na takú jednoduchosť, ale keď si porovnám Pandemic Prostitution po zvukovej stránke s jej predchodcom Sadomazoo, tak aktuálna vec je takým jeho punkovejším príbuzným. Na Sadomazoo som chválil hutný a masívny buldozérový zvuk. Tu sa mi zvuk zdá taký plochejší a po vypočutí nemám pocit, že by mi niekto fľasol poza uši. Najprv mi vadil, ale postupne som si na to zvykol. Ale pretože nahrávka zrejme vznikla v skúšobni, tak je to vlastne vcelku podarené. Smrdí z toho underground a to ja mám rád. Na záver malý dodatok. Ak po tejto zbierke nehanebnej radosti túžite, tak si ju môžete stiahnuť...

Čítaj ďalej
Recenzia – InnerSphere – Omfalos – Slovak Metal Army – 2021
feb25

Recenzia – InnerSphere – Omfalos – Slovak Metal Army – 2021

Logo InnerSphere som svojho času zaregistroval na viacerých koncertných plagátoch, ale priamo k ich tvorbe som sa nedostal. Ideálny čas teda nastal, keď sa naskytla možnosť recenzovať ich nový album. Popis melodic death metal s prvkami doomu, v promo materiáloch sa mihne aj slovo progresivita, takže celkom sľubná kombinácia kľúčových slov, aj keď výsledok môže mať mnoho podôb. Kapela vznikla v 2015 v Plzni, o rok na to vydali prvé EP, neskôr v 2018 debutový album Amnesia u MetalGate. Nový album Omfalos vychádza s etiketou Slovak Metal Army, s pozmenenou zostavou: Míra Litomerický (gitara, spev, sample), Lukáš Mai (gitara), Marek Hubocký (basgitara, doprovodný spev) a Filip Wintr (bicie). Hudba InnerSphere potrebuje pozorného poslucháča, aspoň čo sa týka začiatočného objavovania. Pre nepripraveného najprv nevýrazné skladby na pomedzí melodického death metalu a ďalších extrémnych prímesí v sebe ukrývajú množstvo dychberúcich momentov. Ale tie sa odkrývajú postupne, máloktoré chytia na prvýkrát. Väčšinou stredné tempo s tendenciami spomaľovať je zaujímavou spleťou melodických gitarových vyhrávok spolu s často sekanou strojovou rytmickou sekciou. Hlboký rev je dokreslený melodickým, ale nie úplne čistým vokálom, ktoré hlavne v refrénoch spoja sily. Výraznú rolu pri budovaní nálady majú klávesy a orchestrálne prvky. Celok pôsobí bombasticky a monumentálne, množstvo energie vyvierajúcej z hudby pôsobí veľmi optimisticky a príjemne. Základom prakticky každej skladby je zaujímavý úvodný riff alebo melódia a silný refrén. Napríklad vo štvrtej Fire je hymnický charakter refrénu sprevádzaný až power metalovými motívmi, samozrejme v dobrom. Vo vhodnom okamihu album spomalí a ponorí sa do doom metalového bahna, šestku Wisdom síce jemne presvetľuje gitara, ale osudové nálady prevládajú. To isté sa dá povedať aj o záverečnej The Fall. Z opačného pólu spomeniem titulnú Omfalos s jemným úvodom, epickým refrénom a výbornou nosnou melódiou. Nechýbajú ani skvelé gitarové sóla, to z deviatej The Embodiment by sa nestratilo ani na prog-rockovom albume. Zložitejšia kompozícia skladieb nejde proti faktu, že si zachovávajú pesničkovosť a chytľavosť. Pri niektorých motívoch si človek povie, že ich už niekde počul, ale deje sa to v rozumnej miere. O produkciu, nahrávanie a zvuk sa postaral Dan Friml v The Barn studio, takže o zvukovej kvalite netreba pochybovať. Úderný, čistý, ale nepôsobí synteticky a umelo. Artwork vytvorila Martina Samková. Videoklip Omfalos (tu) vystihuje moje pocity pri počúvaní. Fascinovaný zasnený pohľad na hviezdnu oblohu, keď si človek uvedomí svoju bezvýznamnosť v porovnaní s nepredstaviteľne veľkým vesmírom. Na prvý pohľad nenápadná nahrávka sa s opakovaným počúvaním rozvinie do nečakaných rozmerov. Aspoň v mojom prípade to tak bolo a v podstate tento proces stále pokračuje. Dnes mi cestou do roboty hral v hlave dokola refrén titulnej skladby. InnerSphere výborne kombinujú extrémnu hudbu s nečakanou chytľavosťou, Omfalos sa dá počúvať veľakrát...

Čítaj ďalej
Inferno vydá čoskoro nový album Paradeigma (Phosphenes of Aphotic Eternity) a vyjdu aj reedície raných nahrávok!
feb21

Inferno vydá čoskoro nový album Paradeigma (Phosphenes of Aphotic Eternity) a vyjdu aj reedície raných nahrávok!

Tento rok sa zatiaľ ukazuje ako veľmi plodný na nové nahrávky, tentokrát potešíme asi najskôr black metalistov. Po štyroch rokoch od posledného albumu, prichádza 7. mája nový album od českej kapely Inferno. Debemur Morti Productions zverejnili nedávno trailer k tomuto albumu, ktorý si môžete vypočuť nižšie. Nový album nesie názov Paradeigma (Phosphenes of Aphotic Eternity) a bližšie informácie sa dozvieme na začiatku marca, kedy bude zverejnený prvý singel. Okrem nového albumu pripravili Inferno pre svojich fanúšikov aj reedície raných nahrávok z 90 rokov. Nigredo Records a Bestial Invasion Records spoločne vydajú digipack dvoch demonahrávok Peklo na Zemi (1996) a Temná poselství dávných předků (1997). Debut Duch slovanské síly sa pre zmenu v zámorí dočká exkluzívneho CD vydania s novým grafickým spracovaním a preloženými textami. Vydavateľ bude Black Metal Store z Brazílie. O všetkých týchto novinkách kapela informovala prostredníctvom svojho FB. Väčšina informácií v tomto texte teda pochádza zo zdieľaných príspevkov na Facebooku. Kontakt: https://www.facebook.com/InfernoCZBM https://pureinferno.bandcamp.com/ infernobandcamp@gmail.com  ...

Čítaj ďalej
Piaty ročník festivalu Carnival of Souls prebehne online v marci!
feb21

Piaty ročník festivalu Carnival of Souls prebehne online v marci!

Speciální pátý ročník festivalu divné hudby Carnival of Souls pro podporu kapel a klubů – živá vystoupení rozmanitých hudebních uskupení u vás doma on-line a bez vstupného! Celá akce je striktně apolitická a v žádném případě neslouží jako protest, nebo kritizování aktuální situace. Je pořádána nadšenci a muzikanty, aby hudbou vnesli trochu světla do temnoty. Tohoto unikátního festivalu se zúčastní: Postcards From Arkham Na prvním ročníku našeho festivalu zahráli jeden z prvních koncertů vůbec! Od té doby ušli cestu na špičku scény. To dokázali i svou aktuální čtvrtou deskou Oakvyl, na které se podílel Jens Bogren (Opeth, Devin Townsend, Katatonia) a opět rozvířili vody progresivní hudby. Ani v čase pandemie nespí a připravují dokonce film! Více informací se dozvíte na Carnival of Souls! Minority Sound Cyber metal je obzvláště v dnešní době stále aktuální! Pražští Minority Sound zahrají jeden z mála koncertních setů, které stihli s deskou Toxin (na produkci spolupracoval Rom Di Prisco) odehrát! Právě jejich čtvrté album se stalo milníkem v diskografii. Nedávno také nahráli zbrusu nový singl, takže je na co se těšit. Arch of Hell  Legendární brněnská melodic metalová kapela vydala v průběhu pandemie svou třetí desku s názvem Arrival, která je neskutečně originální hudebně i tematicky. Právě na našem festivalu zazní nové skladby téměř premiérově! Jejich energická pódiová prezentace vás zvedne z gauče i doma! + Soutěžní kapela Chcete se svou kapelou zažít tento unikátní festival? Pošlete do 22. února na email carnivalofsoulsfest@gmail.com promofotku + hudební ukázku na YouTube. Kapely zveřejníme, a ta, která získá nejvíce hlasů, zahájí celý festival! Speciální poděkování patří M-Klub Valmez a IS Produkce! EVENT: https://www.facebook.com/events/3647972581918167/ Text prebratý z FB...

Čítaj ďalej