Môj vzťah k pojmu „symphonic“ sa v priebehu rokov celkom zásadne menil. Začalo to symfonickým black metalom, ktorý som veľmi preferoval. Podobne aj nejaké tie symfonické prilepšenia v melodickom metale sa občas dali. Postupne však popis začal fungovať viac ako upozornenie. Najmä v power a gotickom metale často odišli gitary do pozadia a generické orchestrácie a „umenie“ valcovali všetko ostatné. Našťastie sa stále nájdu aj kapely, ktoré vedia pracovať so symfo prvkami vkusne a nezabudli, že gitary nie sú len kilá v pozadí. Test je jednoduchý: ak má hudba zmysel aj vtedy, ak si odmyslím orchester, tak album stojí za pozornosť.
O kapele Sinners Moon našťastie platí predposledná veta predchádzajúceho odstavca. Symfonické prvky hrajú v ich power/gothic metale veľmi dôležitú úlohu, ale metalové nástroje nestratili dôležitosť. Najprv som váhal, či je toto žáner na recenziu pre mňa, keďže sa v súčasnom vývoji príliš neorientujem. Ale človek musí skúšať veci aj mimo zvyčajného playlistu a Deep Dark Emotions som si nakoniec celkom vychutnal.
Sinners Moon mali doteraz na konte album Atlantis a EP Far Beyond the Stars. Tento rok konečne pribudol aj druhý radový album Deep Dark Emotions. Zostava sa oproti predchádzajúcim nahrávkam dosť obmenila a ak metalové archívy neklamú, tak z pôvodnej kapely ostal len gitarista Luken. Toho doplnili Patrik Pacher (bicie), Šárka Blatná (spev), Flavio Křeček (growl), Michal (basgitara) a Klaudia Čapková (klávesy).
Sinners Moon idú do toho hneď od začiatku naplno. Prvá „Revolution“ začne zostra – opulentná symfo zložka, masívne gitary, operný vokál sa strieda s growlom. Má to energiu, má to spád, počujem koniec 90. rokov. Kedysi Nighwish hrali metal a nie umenie a filmové soundtracky, pamätáte? Druhá „Scream It Out“ ukáže rockovejšiu tvár a skromnejšie aranžmány. Naopak, klávesy a orchestrálne prvky hrajú hlavnú úlohu v príjemne melodických „Forever Me“, „Velvet Scream“ a „Eyes Don’t Lie“. Občas si hovorím, že ten-ktorý motív mi niečo pripomína, ale je to len hlboko v hlave a konkrétne mená identifikovať neviem. Titulná skladba má aj svoje intro, ale v tomto prípade sú slušné nápady natiahnuté už na príliš dlhý čas. V druhej polovici albumu dostanú silnejšie slovo gitarové riffy – „Sacred Fear“, „Tomb Of Memories“ a aj záverečná „Final Destination“. Hodne tvrdé a inštrumentálne premakané. Práve „Tomb Of Memories“ zaujme rozprávkovou orientálnou atmosférou a dokonale vyváženým pomerom tvrdosť/chytľavosť. Veľmi sa mi páči aj „Shores Of The Fallen“ – romantická nálada, klavír, krásny spev.
Ešte spomeniem, že v poslednej „Final Destination“ hosťuje Ralf Scheepers. Legendárny hlas, ktorý môžete počuť na starých albumoch Gamma Ray a všetkých albumoch Primal Fear. Veľké a uznávané meno, bezpochyby. Ale že by skladbu nejako zásadne posunul sa nedá povedať. V každom prípade príjemný a prepracovaný záver albumu.
Album Deep Dark Emotions spĺňa najvyššie kritériá symfonického metalu. Zvukovo, skladateľsky, hráčskymi aj speváckymi schopnosťami. Album sa výborne počúva, na takmer hodinovej ploche si užijete epickú porciu hudby vo vysokej kvalite. Skvelé je, že symfonický zložka nie je na úkor metalovej, ale vzájomne sa dopĺňajú a zvýrazňujú.
Kontakt:
https://www.facebook.com/sinnersmoonofficial/
https://sinnersmoonofficial.com/
https://sinnersmoon.bandcamp.com/
