Recenzia – Manyac – Death sentence for Tomorrow – 2020 – Independent
mar04

Recenzia – Manyac – Death sentence for Tomorrow – 2020 – Independent

Kapela Manyac sa v minulom roku prihlásila so svojim debutovým albumom. Hoci vznikli už v roku 2009 v Seredi, akosi sa im nechcelo na svet priviesť plnohodnotný album a tak musela prísť pandémia, aby sa k tomu konečne dokopali. V auguste vypustili album s názvom „Death sentence for tomorrow“. Kapela ho vydala zatiaľ na vlastné náklady a ku mne sa tiež dostala jedna fyzická kópia, za čo kapele ďakujem. Obal je digipakové balenie a vo vnútri nájdete CD, ktoré je potiahnuté čiernou farbou s logom Manyac. Je škoda, že tu nenájdete priložený booklet, ale v zásade ho ani netreba, lebo spevákovi je rozumieť veľmi dobre. O titulný cover sa postarala Pandrava. Tento cover považujem ja osobne za jeden z tých najvydarenejších v minulom roku. Veľmi dobre totiž vyjadruje ústrednú myšlienku albumu. Vo vnútri, aj na zadnej strane je pokračovanie tohto jej diela. Farebnosť coveru je jedna z vecí, čo ma tiež upútala. Nie je to klasický tmavá farba, ani čierno-biela, no máte pocit, že sa pozeráte na obraz, na ktorom sa toho aj veľa odohráva. Vhodne je použitý aj font, ktorý je dobre čitateľný. Ešte predtým ako prejdem k hudbe, v krátkosti aj o textoch, tie sú rôzne, prítomná je protivojnová tematika ako hovoria samotné názvy – Tears of Baghdad, alebo Into the war. Taktiež zaznieva kritika politickej situácie v skladbách D.S.F.T. , Leadershit a … And loop swings in the wind, či kritika katolíckej cirkvi v Conclave of demons. Odľahčenejšie po textovej stránke sú skladby Speed Campaign alebo March of the dead. V zásade mi takéto rôznorodé texty neprekážajú, hlavne keď majú aj hlavu a pätu. Napokon, tento typ metalovej hudby je spätý s vyššie spomenutými témami. Hrať thrash a nemať ani jednu skladbu proti vojne, alebo o vojnovej udalosti, to ho ani nemusíte hrať, hehe. Skupina nahrala album vo Flameart N-semble Studiu v rokoch 2019/2020. Zvuk je krásny čistý a vyvážený na všetkých postoch. Postupné nahrávanie a predpokladám, že aj starostlivé mastrovanie urobilo svoje a výsledok je naozaj dobrý. Za zaujímavosť možno považovať, že tak ako aj nahrávanie zabralo skupine nejaký čas, ani jednotlivé skladby nevznikli v rovnakom časovom úseku. Dá sa tým pádom vytušiť, prípadne porovnať, staršiu tvorbu aj napredovanie. Skladby Conclave of demons či Tears of Baghdad vznikli už niekedy okolo roku 2015, ale skladby Speed Campain a Into the war sa dokončili tesne pred nahrávaním. Pieseň s názvom March of the dead vznikla ešte v roku 2012 s predchádzajúcou zostavou. Otázka za milión znie, ktorý hudobný štýl vlastne Manyac prezentuje. Z môjho pohľadu je to jemnejší, no energický, nie až tak bojovo zameraný thrash metal, ktorý znie moderne, čisto. Počuť vplyvy velikánov ako Kreator, alebo Slayer, alebo napr. aj Annihilator, Exodus, Sepultura, Metallica. Ale nechajme škatuľky bokom, toto...

Čítaj ďalej
Päť kubíkov goregrindu!
mar01

Päť kubíkov goregrindu!

Obujte si škrpále, vyžehlite puky na nohaviciach, napľujte si do dlane, sekrétom si premažte ofinu, upravte si ju hrebeňom zo zadného vrecka, no a samozrejme vyzvite drahú do tanca. Tá bude rada a určite ocení vaše tanečné kreácie telo na telo. Ovšem pokiaľ to telo nepristane skokom na jej hlave. Pretože aj tá možnosť tu je a hudobná náplň tohto splitka dokáže prebudiť vo vašich vnútornostiach (parketovú) beštiu. V tomto gore tíme Avengers svieti aj meno slovenského zástupcu. Spermoni spod Prístavného mosta si pre uši gore nadržaných jedincov pripravili päticu skladieb (vrátane coveru od Agathocles) + intro, zo zeme javorového sirupu a hokeja prinášajú Holy Cost päť skladieb a germánsky gore triumvirát, menovite Cerebral Enema (8 skladieb, medzi nimi aj cover od Nasum a hosťujúci Brian Forgue zo Syphilic), Bowel Evacuation (7 skladieb v ktorých narazíte aj na cover od Rompeprop) a Plasma (5 skladieb s vokálom jemným ako horský potôčik) z vás vybúcha posledné zbytky síl. Ak sa už nedočkavo zalizujete a chcete touto stelesnenou radosťou obohatiť svoju zbierku, kontaktujte Sperm of Mankind na ich FB, alebo nemecké vydavateľstvo Endwar Records. Ja len dodám, že na našich stránkach sa určite vyskytne aj recenzia. Linky: Sperm of Mankind: https://www.facebook.com/Sperm-Of-Mankind-184552611976 Endwar...

Čítaj ďalej
Enema Shower – Pandemic Prostitution – Self-Released, 2020
feb26

Enema Shower – Pandemic Prostitution – Self-Released, 2020

Pamätáte tie časy, keď tie prastaré hard rockové kapely typu Black Sabbath, Deep Purple, Uriah Heep… dokázali behom roka vydať dva/tri albumy a ani sa pritom veľmi nezapotili? Teda ja viem, že až takí pamätníci, ktorí by si reálne tú dobu pamätali asi tieto riadky veľmi nečítajú, avšak hudobné archívy existujú. Kam týmto tliachaním vlastne mierim? No neprešiel ani rok, čo som sa vyhral s poslednou dávkou zvrhlostí z pohraničnej oblasti s Maďarskom a už si tu perverzne s nimi laškujem znova. Enema Shower využili túto dobu koncertom neprajúcu, ktorá sa ťahá ako telesné sekréty z genitálnych oblastí, na nahratie niečoho malého, milého a ohlušujúceho. A tak mi pred niekoľkými dňami v schránke pristála stuhou previazaná škatuľka a v nej bola, bola, bola, bola… Ehm, trojskladbové EP, krásne nazvané Pandemic Prostitution. Toto radosť vytvárajúce miníčko obsahuje iba tri skladby, ale aj to stačí na chvíľkové zahnanie hudobného hladu. Takže hneď z fleku nám nejaký pán oznámi, že konečne chytili niekoho, kto to má rád mrtvě. A počet partnerov sa zastavil na číslovke sto. Fajn. Táto dojemná zoznamovacia seansa nesie meno Fresh from Morgue. Striedanie dvoch vokálnych polôh (efekt/zachraptelý škrek) a následná pochodová pasáž mi pekne premasírovali mozgové hemisféry. Na rad sa dostane aj spomalenie a dokonca aj nejaké to sóličko (nejako veľa zdrobnenín používam, pozn. mne samému). Pri druhej skladbe – Bile máme opäť intro, akurát teraz nám o nálezoch rozpráva monotónny dámsky hlas. A pretože čas je drahý, tak hneď skočíme do tupa-tupa rytmu a kýveme prdeľkami v presne stanovených mantineloch goregrindu. O tejto skladbe som musel hodiť pár slov s Necrom, či je v tom zapletená stará holandská gore brúska Bile. Ale nie je. Inšpiráciou bolo zdravotníctvo a Necrova operácia žlčníka. No a na záver opäť intro s trochu pesimistickým prednesom. To je vcelku v kontraste asi s najpozitívnejšími tónmi z tejto trojice. Pandemic Prostitution mi príde ako vcelku punková vec, kým vokál nestiahne hĺbky na svoju stranu. Potom skladbe narastú gule ako po nadmernom užívaní testosterónu. Spomenul som ten punk. V poslednej skladbe je to narážka na takú jednoduchosť, ale keď si porovnám Pandemic Prostitution po zvukovej stránke s jej predchodcom Sadomazoo, tak aktuálna vec je takým jeho punkovejším príbuzným. Na Sadomazoo som chválil hutný a masívny buldozérový zvuk. Tu sa mi zvuk zdá taký plochejší a po vypočutí nemám pocit, že by mi niekto fľasol poza uši. Najprv mi vadil, ale postupne som si na to zvykol. Ale pretože nahrávka zrejme vznikla v skúšobni, tak je to vlastne vcelku podarené. Smrdí z toho underground a to ja mám rád. Na záver malý dodatok. Ak po tejto zbierke nehanebnej radosti túžite, tak si ju môžete stiahnuť...

Čítaj ďalej
Mini Rozhovor – Old Tomb – Zoznámte sa!
feb21

Mini Rozhovor – Old Tomb – Zoznámte sa!

Na slovenskej scéne sa prednedávnom objavilo nové zoskupenie s názvom Old Tomb. Veľa však o ňom ešte nie je známe, a tak som oslovila kapelu, aby mi povedali o sebe trochu viac. Old Tomb ma prekvapili, pretože rovno vyrukovali s debutovým EP, ktoré ma hudobne naozaj zaujalo. Ich tvorba sa pohybuje na rozmedzí stoner a doom metalu, ktorého je na Slovensku ako maku, zvukovo tiež zaujme, rovnako ako aj atmosférou. Na moje otázky odpovedal spevák a gitarista Andrej a chcem mu týmto zároveň poďakovať. Takže nech sa páči, zoznámte sa s Old Tomb :)! Kedy a kde ste vznikli a aká je zostava Old Tomb? Zostavu Old Tomb tvoríme traja – Andrej (ja) (gitara, vokály), Maťo (gitara) a Tomi (bicie).  Vznik môžeme datovať niekedy na jar 2018. Mal som nejaké nápady, ktoré som chcel začať hrať aj s kapelou. Maťo sa ku mne pridal a najskôr hral na bicích. Asi o rok na to Tomi zistil, že by ho tiež bavila hrať podobná hudba, tak vystriedal Maťa za bicími a ten prešiel na gitaru. Odvtedy sa nám zostava nemenila. Ako vznikol nápad hrať práve doom/stoner, nie až tak častý žáner na Slovensku? Odkiaľ ste čerpali inšpiráciu? S Maťom tento žáner obľubujeme už dlhšie, okrajovo sme doňho zabrdli v našej predchádzajúcej kapele Whitehorn. Keď Whitehorn prestal hrať tak sa postupne objavili nové nápady, ktoré sme dali dokopy v podobe novej kapely. Osobne sú pre mňa inšpiráciou samozrejme klasické kapely ako Black Sabbath, Sleep, Electric Wizard ale aj súčasné kapely, napríklad Mammoth Storm. Samozrejme čerpáme aj z iných žánrov, napríklad post metalu alebo klasického heavy metalu. Vydali ste tento rok EP s názvom „Heir to the cosmic throne“ s troma skladbami. Kde ste ho nahrávali? EP sme nahrávali v skúšobni kapely Our Stories v Šali, čo je pre nás vlastne domáca pôda aj keď vlastnú skúšobňu máme v Galante. Nahrával nás, mixoval a mastroval Jakub Spiszak (Our Stories, Small Town Life, Genuine Jacks) a myslím, že sa mu podarilo zachytiť presne to čo sme chceli. Zvukovo sa nahrávka podarila nad očakávania, ešte keď si vezmeme, že v podstate vznikala v skúšobňových podmienkach. Kto je autorom coveru? Akú myšlienku predstavuje cover? Cover som robil ja. Zobrazuje dom na Angell Street v meste Providence kde časť svojho života prežil autor H.P. Lovecraft. Originál fotku som fotil ja keď som sa tam v roku 2015 bol pozrieť. Nahrávka rozpráva o jeho živote a takisto je pre mňa inšpiráciou pri písaní textov. Aká je lyrická náplň skladieb? Skladby opisujú život a dielo H.P. Lovecrafta. EP je v podstate akási pocta jeho tvorbe. Rozmýšľate aj nad fyzickými verziami? Určite áno, zatiaľ chystáme MC a CD. Je Old Tomb len projekt, ktorý neplánuje hrať naživo, alebo naopak nebránite sa aj koncertom? Určite sa chystáme hrať aj naživo....

Čítaj ďalej
Recenzia – Hyenism – The Sewer – 2020
feb16

Recenzia – Hyenism – The Sewer – 2020

Hyenism na seba upozornili hneď EP Wolfram III, ktoré bolo nominované na Radio_head Awards 2017 v príslušnej kategórii. Určite mnohí vtedy zaregistrovali kapelu, ktorá si pozornosť určite zaslúži. Tesne pred Vianocami minulého roku konečne vyšiel aj debutový album The Sewer. Koncoročnými rebríčkami asi moc zamávať nestihol, to je nevýhoda albumov, ktoré vychádzajú až tesne pred koncom roka. Samozrejme je to jedno, kvalita ovplyvnená nie je. Black metal v podaní Hyenism si berie prvky z rôznych podštýlov čierneho žánru. Výstavbou gitarových riffov idú do atmoblackových sfér, v niektorých pasážach by sa dali vystopovať post-blackové motívy. Melódie sa rozvíjajú veľmi nepravdepodobným smerom, pričom si však zachovávajú chytľavosť. Rovnaký prístup nájdete aj na melodickejších albumoch francúzskych Blut Aus Nord. Vokály zas niekedy škriekajú tak zúfalo a z úzadia, že by sa nestratili ani na DSBM trápeniach. Všetky tieto prvky sú pospájané do originálneho celku s charakteristickým rukopisom. Napriek zložitej štruktúre sa vynárajú pasáže, ktoré sa dostanú rýchlo do hlavy, a okolo nich je naoko neprehľadná chaotická zmes riffov a melódií. Je to ako prechádzka ešte neznámym veľkomestom, kde sa niektoré výrazné miesta spájajú do logicky prepojeného celku až časom. The Sewer je zhudobnená metropola, pre mnohých neprehľadná a nepriateľská, ale pre tých, ktorí chcú, je plné skvelých momentov. Aj v rozhovore s kapelou bolo spomenuté meno Imperial Triumphant, ktorí idú síce vo svojej šialenosti oveľa ďalej od bežných štruktúr, ale styčné body v náladách tu jednoznačne sú. Tmavé uličky, presvetlené námestia, pochmúrne priemyselné zóny, množstvo ľudí a zároveň nekonečná samota. Album pôsobí ako zovretý celok, popisovať jednotlivé skladby nemá zmysel, z môjho pohľadu je to prakticky jedna kompozícia. Výborné gitary, neuveriteľne pestré bicie, často prekvapivo výrazná basgitara, všetko podčiarknuté bezchybným zvukom. Duo Orthrus (gitara, basa) a Norhell (gitara, vokály) si na nahratie bicích dojednali poľského bicmana Krzysztofa Klingbeina. O mixovanie a master sa postaral Colin Marston, takže veľké meno s obrovským rešpektom. Chlapi sa obrátili na správnych ľudí a jednoznačne sa oplatilo. The Sewer by Hyenism Zaujme aj artwork, možno ešte viac keď zistíme, čo na ňom vlastne je. Fotografia zhluku vodných červov žijúcich v kale Jána Hamrského spracovaná grafikom Davidom Orthom je naozaj originálna a zároveň symbolická, takže album je dotiahnutý aj čo sa týka výtvarného prevedenia. Ešte by si zaslúžilo fyzickú podobu, snáď k tomu v blízkej budúcnosti dôjde. Asi ste už pochopili, že sa mi The Sewer páči, a to hodne. Už mám za sebou fakt veľké množstvo vypočutí a stále objavujem nové veci. Hyenism prostredníctvom black metalovej palety vytvorili pútavý obraz, ktorý zarezonuje s vnútorným stavom nejedného človeka. Dobre vystihnutý popis z ich bandcamp profilu: „Drowning in the Sewer of Anxiety…“ Kontakt: https://hyenism.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/hyenism Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Vladimír Pavelka už čoskoro vydá svoje Spomienky!
feb14

Vladimír Pavelka už čoskoro vydá svoje Spomienky!

Ak v tomto období nemáte náladu na šialené rýchle bicie a gitary, či ťaživé ostré rify, tento projekt sa vám zaručene bude páčiť. Vladimír Pavelka, prichádza totiž s novinkou nazvanou „Spomienky“. Ide o inštrumentálne skladby, plné rôznych nálad a príbehov z jeho detstva. Hoci je Vladimír zaneprázdnený hlavne v kapelách Cult of Fire a Death Karma, súčasná doba mu umožnila nahrať toto, na slovenské pomery neštandardné dielo. Na nahrávaní sa zúčastnili ako hostia na bicích Miroslav z Malokarpatanu, Algoru a Kroloku a na Djembe Peter Bubák z Obšaru a Piňazi de?. Ide teda v podstate o slovenský projekt. Viac k tejto sólovke prezrádza Vladimír: „Prvé skladby som zložil už v roku 2012, ale kvôli vyťaženiu v kapelách Cult Of Fire a Death Karma som projekt nedokončil. Správny čas nastal až v r.2016, kedy som nahral dvoj skladbové EP „Pod Nočným Závojom“ , ktoré vyšlo na 7″ vinyle. Nasledoval singel Aprilis. Po vydaní dvojalbumu Moksha/Nirvana pre Cult Of Fire, som už mal dostatok času na celkovú prípravu a s tým spojenú návštevu miest, o ktorých sú jednotlivé skladby. Na týchto miestach som nahral autentické zvuky zvierat a prírody. Tak vznikol album „Spomienky“. Album je o mojom šťastnom detstve, ktoré som prežíval u starých rodičov na dedine. Skladby opisujú moje bežné detské radosti – hru zo zvieratami na dvore, chytanie rýb do rúk v potoku, stavanie hrádzí z blata, alebo stáčanie medu s dedom v jeho úľoch, kúpanie sa vo vodnej nádrži Dubník, výlety na Čachtický hrad… Bola to krásna časť môjho života a tú som sa snažil opísať hudbou.  Užite si to.“ Takže ak sa tiež chcete „pozrieť“ na miesta, ktoré Vladovi prirástli k srdcu, vyberte sa spolu s ním už 26.2. do krajiny spomienok v okolí Čachtického hradu a do ďalších zákutí tohto kraju. Album vyjde digitálne na Bandcampe, alebo si ho môžete zakúpiť aj vo fyzickej kópii. Viac informácii nájdete nižšie. Album: Vladimír Pavelka – Spomienky Autor: Hudba – Vladimír Pavelka (Cult Of Fire, Death Karma …) Všetky autentické zvuky prírody nahral Vladimír Pavelka Track list: Rána Detské hry Dedov vodný mlyn Kostolník Poobedný odpočinok Túra na Čachtický hrad Výhľad do okolia Stáčanie medu Spolupráca: Bicie – Miroslav (Algor, Malokarpatan, Krolok) Djembe – Peter Bubák (Obšar, Piňazi de?) Layout – Marek Slavíček Mastering – Zdeněk Šikýř / Vladimír Pavelka Dátum vydania: 26.2.2021 Formát: Digipack CD, LTD LP Clear, LP Black, DIGITAL: www.beyond-eyes.bandcamp.com Distribúcia: www.beyondeyesshop.com Facebook: www.facebook.com/vladimirpavelkaofficial Už zverejnené skladby na...

Čítaj ďalej