Samsara – Charon´s Lullaby – Independent, 2024
nov17

Samsara – Charon´s Lullaby – Independent, 2024

Netuším prečo mi opäť prischla recenzia na Samsaru, keď takúto formu doom metalu v podstate nepočúvam. Keď už, tak sa držím niekde pri kapelách typu Cathedral, Reverend Bizarre, Count Raven, Lord Vicar… Ale fajn. Možno je zaujímavé vidieť aj uhol pohľadu z dosť iných sfér. Je pravda, že som písal recenziu na ich debutový album When the Soul Leaves the Body a ten môj text som si znova prebehol. Pobavil ma posledný odsek, kde som vyjadril nádej, že ďalší album snáď Tibor a spol. stihnú vydať skôr ako za ďalších osem rokov. No, stihli. Tentokrát to trvalo sedem rokov. Ale sranda bokom. Tu treba vysvetliť, že kapela prešla dosť zásadnými personálnymi zmenami a z obdobia prvého albumu zostal v kapele už iba sám Tibor. Okrem neho aktuálne Samsaru tvoria Martin Sokol (basa) a Lukáš Michálek (bicie, Modern Age Dying, Ravenarium…). A hudba akú produkuje Samsara sa jednoducho nezloží za jedno sobotné popoludnie niekde pri pive. Takže ja tieto časové okná dokážem pochopiť. „Cháronova uspávanka“ vyšla ešte na jari tohto roka. Alebo teda vyšla… Samsara poslala svoj album do sveta v digitálnej forme a po nejakom čase síce album vyšiel aj vo fyzickej podobe, ale na náklady samotnej kapely. Je mi trošku záhadou, že žiadny label kapelu nezastrešuje a nesiahol po nej, pretože recenzie na ich prvý album a aj na tento aktuálny sa niesli v pozitívnych vlnách. Ale možno samotná kapela chce mať plnú moc nad sebou. Neviem a je mi to v podstate aj jedno. Album sa teda ku mne dostal. Aj keď sa musím priznať, že s časovým odstupom. Tibor mi ešte v septembri prízvukoval, či sa na to pozriem. No a poznáte to. Človeku sa nakopí milión iných vecí a ani sa mu do toho veľmi nechce. Ale uzrel čas. Aj vonku. Nechcete proste počúvať takúto muziku, keď je vonku teplo ako vo vyhni a zhora sa na vás rehoce slniečko. Nie. Takáto hudba si vyžaduje aj poriadne melancholickú náladu, ktorú vám prinesie až neskorá jeseň. Úplne vás pohltí tá atmosféra, keď sa po prechádzke na cintoríne, kde na hroby dopadajú zvraštené, do sýtych tónov hnedej a červenej sfarbené listy stromov a vy sa ošľahaný vetrom vrátite domov. Za súmraku sa usadíte do kresla, zapálite si sviečku a pustíte si tento album. Možno až taká meditatívna chvíľka. A práve vtedy má Charon´s Lullaby najväčšiu silu a dokáže sa pohrať s vašou hlavou štýlom nezbedného elektrikára a poprepájať vám fázy. A zrazu z vás vytečú emócie, ktoré ste u seba už dávno nepostrehli. Zhruba takto to aspoň funguje na mne. V porovnaní s prvým albumom sa skrátila celková stopáž, čo ako fanúšik pomerne iných a na rýchlosť...

Čítaj ďalej
Recenzia – Porenut – Mislives – Sky Burial – 2024
nov14

Recenzia – Porenut – Mislives – Sky Burial – 2024

Black metal je ideálny hudobný prostriedok na vyjadrenie rôznych názorov a myšlienkových pochodov, často hodne osobných. Svojou pomerne nezvyčajnou cestou kráča aj dvojica Porenut a Neplex, ktorí tvoria kapelu resp. projekt Porenut. Čierny humor, absurdnosť, negativita, nechuť k okolitému svetu, to všetko sú témy, na ktoré narazíte v textoch. Projekt Porenut existuje už viac ako desať rokov, ale Mislives je len tretí radový album. Aj to len čiastočne, keďže ide o prerobený debut Mislife. Literatúry znalého človeka okamžite zaujme venovanie albumu dvom spisovateľom, konkrétne Jonášovi Záborskému a Ladislavovi Klímovi, „ktorí sa snažili a zlyhali“. „Album o bludných kruhoch.“ Naozaj nie každodenný námet a účinné lákadlo, aby som sa albumu venoval viac. Po intre s príznačným názvom Kráčam, kurim, kašlem sa rozbehne pomerne rýchly black metal. Gitary hrajú klasické tremollové melódie podložené svižnými bicími, ktoré sa neboja zmien tempa. Veľmi silnou stránkou Porenut je schopnosť vložiť do skladby časť alebo motív, ktoré pôsobia nepatrične, akosi veselo, či už melódia alebo rytmus, a vďaka tomu skladby naberú na zaujímavosti. Mimo týchto nezvyčajných častí je však stále na albume hlavne veľa veľmi pekných a atmosféricky pohlcujúcich skladieb, ktoré sa nesú v klasickom black metalovom duchu. Niekedy melancholickejšie, temnejšie, inokedy agresívnejšie a monumentálnejšie, s havraním vokálom, album odsýpa rýchlo a ten, kto má rád black metal, nemôže byť sklamaný. Mojím favoritom je štvrtá položka V súmraku, majestátnosť. Trochu škoda, že viac nerozumieť textu, pretože táto zložka Porenut jednoznačne stojí za to. Absurdné, šialené, so svojským humorom, ironické, navyše s množstvom kultúrnych odkazov. Nechýbajú írečité a zastarané slová, archaická stavba viet a vyjadrovanie, k tomu nejaké tie vulgarizmy. Keď sa dá, treba jednoznačne sledovať aj textový odkaz, Mislives sa dostane na vyššiu úroveň. Oproti predchádzajúcej nahrávke Postnihilera je Mislives predsa len menej šialená a menej zvláštna. Oveľa viac sa drží v tradičných black metalových koľajach a pre mnohých bude možno stráviteľnejšia. Album Mislives bolo nahrané a mixované v Nihil Centrum, mastrované v SPK Studio. Okrem Neplexa (vokál) a Porenuta (nástroje) s nahrávkou pomohol aj Oliver Zisko (bicie). Skvelý a originálny obal vytvoril Ján Bátorek. Fyzicky vyšiel album na kazete u Sky Burial a na CD u Necroeucharist Productions. Black metalová nahrávka s výbornými a divnými textami, ktorá sa až na niekoľko momentov drží relatívne tradičnej cesty. Nie je tak odvážna ako Postnihilera, ale nezameniteľný prístup Porenut ostal zachovaný. Mislives je ideálne počúvanie, keď v hlave začnú hlodať pochybnosti a existencialistické myšlienky. Kontakt: https://www.facebook.com/PorenutSk/ https://porenut.bandcamp.com Mislives by...

Čítaj ďalej
Demonic-Eyed vydali nový album – „V“!
nov07

Demonic-Eyed vydali nový album – „V“!

K opisu nového albumu sa vyjadril gitarista a spevák Ľuboš – Na albume sme sa zamerali na mytológiu takzvaného súčasného matrixu fungovania spoločnosti. Je to uzavretie našej pentalógie. Nahrali sme v SPK Audio, zmixoval a zmastroval ho Adam Mičinec, obal namaľoval Robo Ivan, grafickú úpravu zbuchol Julo Tomáš. Texty napísali členovia Demonic Eyed a Rachel Herrmannová. Skladby z albumu budú zaradené aj do koncertného setu kapely. Čoskoro pribudne aj videoklip na jednu skladbu z albumu. Pozdravujeme všetkých kamarátov a podporovateľov. Nový album zatiaľ fyzicky vychádza na kazetách pod labelom Jablká ďaleko od stromu. Odkaz na nový album: Spotify Odkazy na kapelu: https://www.facebook.com/demoniceyed https://crashsoundistribution.bandcamp.com/album/demonic-eyed-5...

Čítaj ďalej
Predstavuje sa skupina Råkvä!
okt10

Predstavuje sa skupina Råkvä!

Do baru príde basáčka, gitarista a bubeník. Sadnú si za stôl, objednajú si drinky. Hm, toto nie je začiatok vtipu (aj keď to tak môže vyzerať), ale v mojej hlave teatrálne vykreslený bod vzniku kapely Råkvä. Pretože nie som úplne zasvätený do toho, komu z tejto trojčlennej kapely skrsol nápad dať ju dokopy, tak môžem pokladať aj tento alternatívny scenár za právoplatný. Vec sa má tak, že kapela Råkvä vznikla koncom minulého roka. Pol roka si vyhradili na proces produkcie potných žliaz v skúšobni a aktiváciu hypertenzie pri tvorbe skladieb. Po tomto časovom úseku sa nečakane rozleteli zaplombované dvere na skúšobni. Z jej útrob vyšli tri postavy v slnečných okuliaroch (silný trademark kapely), slávnostne odstrihli pupočnú šnúru na digitálnom albume, nesúcom krstné meno „Zdochlinári utrpenia“ a uložili ho miesto inkubátora do priehradky imaginárneho prehrávača. Týmto novorodencom sa môžete potešiť na platformách Bandcamp, či Spotify, ktorých linky nájdete na konci článku. Aby som ale nenechal v úplnej anonymite tých, ktorí vlastne vypĺňajú Råkvu zvnútra (áno beriem, trápny vtip). Zozadu má pod palcom rytmus majster svojho remesla Miro (Abortion, Infected Words, Cineres, ex-Corrupted Melody, God Defamer…), brnkátka ako vajíčka varené natvrdo krája na šiestich strunách Necro (Enema Shower, Urinaemia, Prison of my life…), ktorý sa delí o vokály s temnou pani slovenského undergroundu Mrtvolkou (ex-Rumaska, btw. šéfredaktorka MetalExpressu, konexie kam sa človek pozrie, haha), ktorá zvláda ešte masírovať struny na basgitare. Čo sa týka žánrového zaradenia, tak indíciu už zrejme dávajú tie interpunkčné znamienka v názve kapely. Råkvä produkuje blackom ovanutý crust. Niečo také ako keby niekto pochoval Anti-Cimex a Aura Noir do jedného hrobu a Wolfbrigade by tento tandem exhumovali. Ale veď, čo ja vám budem stále vykecávať. Najlepšie urobíte ak skúsite sami na priložených linkoch, eventuálne ešte lepšie niekde naživo pri pódiu. Svoju premiéru si už odbili a ohlasy si prisvojili prívlastok pozitívny. FB: https://www.facebook.com/rakvaband Bandcamp: https://rakvaofficial.bandcamp.com/album/zdochlin-ri-utrpenia?fbclid=IwY2xjawF0uQFleHRuA2FlbQIxMQABHXwXhuo1lxuLzFs2y7fubpSB5738z0uf4uqL_0OIK-80MdgIGcJUKpc1xA_aem_jJOxl7CfjuK5Za9b82tYFA...

Čítaj ďalej
Recenzia – Butcher The Impostor – The Susmageddon – Subside Distribution – 2024
sep26

Recenzia – Butcher The Impostor – The Susmageddon – Subside Distribution – 2024

Brutal death metal a medzinárodné projekty, to je často využívaná kombinácia. Možno si niekto pamätá na recenziu EP Archetype Of Destruction, projektu, za ktorým bol Kristián Jablonický a Američan Christian Sorensen. Ich spolupráca pokračuje ďalej a prečo nezaložiť ďalší projekt. Takže tu máme Butcher The Impostor, slamming brutal death metal tematicky zameraný na skôr mladšiu generáciu online hráčov. Dosť nezvyčajný námet pre texty BDM kapely. Konkrétne hovoríme o hre Among Us. Že nepoznáte? Ani ja som nepoznal, teraz aspoň viem, že niečo také existuje. The Susmageddon je krátke EP, necelých 14 minút a 5 skladieb. Zvukovo ani hudobne žiadne hnanie do extrému, pohybuje sa v klasických medziach súčasného moderného slammingu s občasným spestrením v podobe výkrikov a sci-fi zvukov. Pravdepodobne to súvisí s herným motívom. O hre sú aj texty, plné „gamerského“ slangu a slov, ktoré budete hľadať nie cez translator, ale cez urban dictionary. Slam vie byť hodne jednotvárny, ale Butcher The Impostor sa snažia pridať prvky, ktoré tomu bránia. Rytmicky menej priamočiare časti, technickejšie motívy, trochu pobeháme po hmatníku. Tiež sú do skladieb vložené atmo spestrenia. Zvuk je celkom nabasovaný a drtivý, s plechovými bicími a na pomery BDM výraznejšou basgitarou. Páni si nahrávku zvukovo ošetrili sami, takže dobrá práca a pochvala. Graficky sa CD drží hernej predlohy, vrátane fontu. V booklete si môžete pozrieť rôzne obrázky súvisiace s textami piesní, je to jednoduché, ale zábavné. Dokonca sú k nahrávke aj pribalené zberateľské herné kartičky. Kristián (vokál, gitara, basa) a Christian (bicie) ku konceptu pristupujú originálne a nápadito, niečo takéto som v prípade metalovej kapely nečakal a nevidel. Možno si mnohí poviete, že je to pekná blbosť a ani to nestojí za počúvanie. Ak navyše nemáte radi slamming BDM, tak asi aj máte pravdu. Ja proti žánru nič nemám a koncept Butcher The Impostor je zmenou oproti krvavým nechutnostiam. Navyše oceňujem originalitu celého projektu, orientáciu na mladšiu generáciu, ktorá často až zúfalo chýba. Kašlite na predsudky a dajte si The Susmageddon, je to zábavná nahrávka. Kontakt: https://butchertheimpostor.bandcamp.com/ https://www.instagram.com/butchertheimpostor/ The Susmageddon by Butcher The...

Čítaj ďalej
Recenzia – Perversity – Spiritual Negation – Metal Age Productions, Great Dane Records – 2024
sep19

Recenzia – Perversity – Spiritual Negation – Metal Age Productions, Great Dane Records – 2024

Perversity jednoznačne patria medzi najdlhšie existujúce a stále fungujúce slovenské death metalové kapely. Nikdy neuhli z cesty hodne brutálneho a temného death metalu a to už existujú takmer 30 rokov! Napriek nie príliš aktívnemu vydávaniu nahrávok je aktuálne recenzovaný Spiritual Negation ich šiestym radovým albumom, čo je úctyhodné číslo. Meno Perversity som prvýkrát zaznamenal pri skladbe Eyes of Primitivism Closed Forever na kompilačkách vydavateľstiev Metal Age Productions a Adipocere Records, ktoré sa mi kedysi dávno súbežne dostali do rúk. Bavila ma a to som ešte ani nevedel, že ide o slovenskú kapelu. Vtedy bol aktuálny debutový album In the Garment of Lust (2003). Odvtedy už uplynulo veľmi veľa času. Nasledovali ďalšie albumy: Words Like Poison (2004), Beyond the Reach of Heaven (2008), Ablaze (2011) a Idolatry (2017). Zostavy kapely sa menili a jedinou istotou ostal gitarista Jozef „Dodi“ Košč, vďaka ktorému meno Perversity stále existuje. Na albume Spiritual Negation sa k nemu pridali Marek Baran (bicie), Juraj Handzuš (vokál), Radoslav Smrek (basgitara) a Martin Calko (gitara). V skladbe Epitome of Diabolization pomohli hostia Lenka „Ena“ Serafinova (vokál) a René Blahušiak (gitarové sólo). Death metal na spôsob Perversity je prísny, temný, ostrý a dosť brutálny. Tieto atribúty si držia počas celej svojej existencie, ale na Spiritual Negation tento koncept dotiahli do dokonalosti. Po intre Feasting (žiadne zombie mliaskanie a prežúvanie, nie, a to huslové ťahanie strún!) nasledujú tri rýchle a natlakované skladby, ktoré útočia s maximálnou intenzitou a nenechajú ani sekundu uvoľnenia. Napriek tomu sa nezabúda na zaujímavé melódie a v podstate chytľavé motívy. Atmosféra, akú nájdete na albumoch veličín Morbid Angel, Immolation, Deicide, prípadne pri mnohých death metalových nahrávkach od poľských susedov. Už je ten tlak neznesiteľný? Je tu piata titulná skladba a potrebné spomalenie. Napätie však ostáva, atmosféra graduje. V ďalších skladbách sa opäť vracia nekompromisná rýchlosť, občasné spomalenie len zvýrazní ich brutalitu. Album uzaviera najpestrejšia Epitome Of Diabolisation, pomalšia, so ženským vokálom, ktorá sa viac hrá s náladami a je kompozične členitejšia. Skvelý záver! Musím pochváliť aj krátke, ale nápadité sóla, ktoré ozvláštnia viacero skladieb. Album funguje hneď na prvé vypočutie napriek tomu, že nejde o žiadnu prvoplánovú záležitosť. A postupne sa rozvíja ďalej, takže trvácnosť je vysoká. Zároveň na poslucháča kladie vysoké nároky a pri pozornom počúvaní patrične vyčerpá. Po čosi cez 37 minútach intenzívnej hudby a pocitov si treba odpočinúť. Aj to hovorí o kvalitách tejto nahrávky. Nič povrchné a ľahko skonzumovateľné. Vražedne intenzívny zvuk vytvoril Martin Barla v MF Studios v Poprade. Zvýrazňuje sofistikovanú temnotu, je ostrý, prirodzený, ale nie špinavý ani zahuhlaný. Žiadna hniloba, žiadne bahno. Parádny artwork namaľovala Janka Varadyova (JanaVe Art). Album vyšiel na vinyle u Metal Age Production, digipack CD...

Čítaj ďalej