Na pokec s fanúšikmi – Tomáš Kasal
mar25

Na pokec s fanúšikmi – Tomáš Kasal

Už je to nejaký čas, čo sme naposledy dali slovo aj niekomu z vás (nás, všetci sme) fanúšikov. Tentokrát sa krátkemu výsluchu podrobil tatér, maliar a hudobný fanúšik, Tomáš Kasal. S Tomášom sa poznám už nejaký ten rok a keď si odmyslím mojich rodičov, ktorí mi namiešali genetický koktejl, tak práve on mal najväčší vplyv na môj výzor, pretože som u neho v štúdiu strávil nespočet hodín na tatérskych seansách. Takže, už púšťam k slovu práve jeho. Ako dlho sa venuješ tatérstvu? Tetovať som začal na vojne 95-96. Teraz sa tejto technike hovorí Handpoke.. Potom dlho, dlho nič a v 2010 som sa o tetovanie začal znova zaujímať. Kúpil som si svoj prvý china strojček a pomaličky sa to rozbiehalo. Kedy si si ty sám dal urobiť prvú kérku? Samozrejme som bol aj môj prvý klient. Takže som to skúšal na sebe. Na lýtko som si spravil vykúreneho vlka v adidaskách. Samozrejme žiadne tieňovanie, čistý black. Tetoval si aj hudobné motívy? Samozrejme. Môj najobľúbenejší rukáv bol celý o AC/DC. A ešte skupinu TOTO. Bola to skladačka portrétov všetkých hudobníkov, čo tam kedy hrali. Zaujímavé bolo, že chalan sa s nimi stretol osobne a že si ho všetci obkukávali a hľadali svoj portrét. Že vraj sa im to veľmi páčilo. To ma tak zahrialo pri srdci (tých hudobných motívov bolo podstatne viac, len ja osobne mám od Tomáša tetovania Johnnyho Casha, Craniotomy a obraz Satan I od H. R. Gigera, ktorý použili na svojom albume To Mega Therion Švajčiari Celtic Frost… pozn. red.). Viem, že aj maľuješ. Ako dlho sa venuješ tomuto a aké techniky používaš? Kde by si mohli prípadní zvedavci tvoje diela omrknúť? Maľovaniu sa venujem cca 25 rokov. Začal som olejom na plátno a momentálne sa zdokonaľujem v akryle, čo je úplne iná technika. Moje obrazy už nemaľujem na zákazku, teraz robím dizajny tetovaní na zákazku. Takže si maľujem, čo sa mne páči, ale je to momentálne pre mňa taká psychohygiena. Väčšiu časť mám vystavenú u nás v štúdiu a samozrejme aj doma. Vysvetli a priblíž nám, čo je to Colonia Corporation? Je to môj srdcový projekt. Oslovil som viacerých tatérov a umelcov zo Slovenska a Čiech, ktorí pre nás vytvárajú dizajny na tričkách, alebo mikinách, ktoré potom vo voľnom čase vyrábam doma v ateliéri technikou sieťotlač. Dosť ma to baví, je to taká alchýmia.. Máme ich v ponuke u nás v štúdiu, ale aj na eshope. Takto môžu mať ľudia dizajn od známych tatérov za pár €. Sú to limitované edície cca 20 kusov. Prejdime k hudbe. Chodíš na koncerty. Nejaké tvoje top, prípadne prvý, či nejako inak pamätný? Kam sa najbližšie chystáš (resp. chystal, kvôli...

Čítaj ďalej
Na východnom Slovensku vznikol Sordid Malice!
mar25

Na východnom Slovensku vznikol Sordid Malice!

Na východnom Slovensku vznikol a bol v týchto dňoch oficiálne ohlásený na sociálnych sieťach ďalší nový projekt s názvom Sordid Malice. Je to bočný projekt, ktorý tvoria Necronymous (Zeus) a Nihil, obaja členovia black metalovej kapely Iria. Už samotný názov a logo mnoho napovedia, konkrétne ide o symfonický black metal. Texty sa zameriavajú na hororové príbehy a životy známych sériových vrahov. Duo zatiaľ vypustilo singel v podobe lyric videa s názvom „A Wastebasket Made Of Human Skin“. Tento song sa spolu s ďalšími piatimi bude nachádzať na EP „Whole Human Bones …And Fragments“. V projekte si Nihil vzal na starosť orchestrálne pasáže a vokály. Necronymous bicie, gitary a basgitaru. O textovú stránku a koncepty sa starajú obaja. Grafiku na obal EP nakreslila Katarína Chochoľáková. Kontakt: https://www.facebook.com/sordidmaliceofficial/ Vypočujte si prvú ukážku na...

Čítaj ďalej
Rozhovor – Morna – „Sme len kapela, ktorá v danej kombinácii nominovaných, za daných okolností a v danom roku zaujala najviac“
mar25

Rozhovor – Morna – „Sme len kapela, ktorá v danej kombinácii nominovaných, za daných okolností a v danom roku zaujala najviac“

Skupina MORNA sa tento rok opäť dočkala patričného ocenenia, keď len nedávno prebrali prestížne ocenenie Radia FM v kategórii „Hard and heavy“. V minulom roku sme im nevenovali až tak veľa priestoru ako by si zasluhovali. Išlo len o krátke informácie o vydaní nového albumu „Scentient Cultist“ a pod. V tejto súvislosti sme požiadali Mornu o rozhovor, v ktorom sa budeme zaoberať hlavne novým albumom, dianím okolo awardov a všeobecnosťami. Na otázky odpovedal bubeník Jakub. Ahojte, predovšetkým vám chcem pogratulovať k víťazstvu Radio FM Awards, v kategórii hard and heavy. Mohli sme vašu bezprostrednú reakciu vidieť aj na živo, ale prezraďte, aké máte pocity po par dňoch? Čo to pre vás znamená byť opäť na „špici“ slovenskej tvorby? Ďakujeme! Spontánne emócie, ktoré nás ovládli po tom, ako sme sa dozvedeli, že sme cenu získali, sa postupne pretransformovali na pocit hrdosti a vďaky. Hrdosti v tom najlepšom možnom význame – teda pocitu, že to obrovské množstvo času a energie vložených do tohto albumu malo evidentne veľký význam a ľudia to ocenili, takže môžeme byť spokojní. Nevnímame to tak, že sme na akomsi pomyselnom vrchole slovenskej tvorby. Tak to nefunguje a nemá to ani svoju logiku. Vrcholom slovenskej tvorby sú každoročne všetci umelci a kapely, ktorí sú vybraní, počúvaní a posudzovaní. Sme len kapela, ktorá v danej kombinácii nominovaných, za daných okolností a v danom roku zaujala najviac. Vyhrali ste už po druhýkrát, čím to podľa vás je? Máte nejaký návod pre ostatné kapely, pokiaľ by mali tiež takéto ambície? Nemyslím si, že je správne hovoriť o nejakom návode. Návody majú zmysel pre pranie, varenie, na skonštruovanie prístrojov a strojov, či na to, ako sa naučiť ovládať nejaký software. Rovnako tak si nemyslím, že ambícia získať ocenenie Radio_Head Awards – alebo akékoľvek iné ocenenie – by mala byť existenciálnym a ultimátnym cieľom akejkoľvek kapely. Domnievam sa, že ak to má niekto v sebe takto nastavené, je to chyba. My sme to tak nikdy nemali, preto na to vlastne ani nedokážem nijako rozumnejšie odpovedať. Naše nastavenie bolo vždy jasné: robiť profesionálny obsah, robiť žánrovo zaujímavú a v istom zmysle inovatívnu muziku, čerpať neustále nové umelecké podnety ako inšpirácie (nie len v hudbe, ale aj v oblasti literatúry, filmu, snáď aj vizuálneho umenia), a oslovovať efektívne tú časť ľudí, ktorá o niečo takéto má záujem. Vôbec si nerobíme ilúzie o tom, že zaujímame všetkých. Ak by som to teda mal nejako zhrnúť – a ak môj pohľad vôbec má nejakú relevanciu pre ostatných ľudí – odporúčal by som asi robiť všetko naplno a s tými najvyššími ambíciami. Sme tak nejako všeobecne nastavení na to, že robiť niečo s najvyššími ambíciami automaticky znamená dostať...

Čítaj ďalej
Enema Shower – Sadomazoo – Rotten Roll Rex, 2020
mar24

Enema Shower – Sadomazoo – Rotten Roll Rex, 2020

Viete ako Radim zo Spasm vždy na koncertoch položí zásadnú otázku: “Kto tady čumí na porno?“ a dav po vzore letného hitu od Verony dá všechny ruce nahoru? Ja to trochu pozmením a spýtam sa: „Kto tu počúva porngrind?“ No v mojom blízkom okolí asi len ja, ale to je fu(c)k. Ale pozrime sa, čo sa nám to tu vykotúľalo za pekný disk z južného teritória našej rodnej cházky. Po piatich rokoch od predošlého kotúčika She Asked for It, sa títo Satanovi milovníci latexu a lásky v podobe fyzickej – Enema Shower, rozhýbali a u nemeckého vydavateľstva Rotten Roll Rex (zo známejších stajňových kolegov môžem spomenúť Pulmonary Fibrosis, Plasma, alebo Last Days of Humanity) im vychádza brožúrka pre návštevu S/M zoologickej záhrady, teda Sadomazoo. No a v podstate sa nič výrazne nezmenilo. Stále je to ten milý a láskyplný goregrind, na aký sme u tejto grupy zvyknutí. Hneď v intre úvodnej skladby si ako brigádnik v dabingu, odbil svoju rolu najväčší rohatý klátič a rodinný priateľ Glena Bentona, one and only Satan. No a po jeho straníckom príhovore sa dá do pohybu krásne zahuhlaný a masívny goregrindový kolotoč piesonky The Goat. Tak to vlastne ide cez celý album, iba sem tam to preruší nejaká estetická vsuvka z moviečka pre dospelých, kde sa nejaké žieňa dožaduje výprasku. Moja anténka však spozornela pri tretej skladbe She Is the Hogcaller, ktorou sa nesie jednoduchý, avšak veľmi chytľavý riff, ktorý zostal vo mne ako urológov palec pri vyšetrení prostaty. Veľké plus dávam za texty, čo pri goregrindových kapelách nebýva pravidlom. Apropo texty. To je kategória sama o sebe. Z tých najvydarenejších považujem už spomínanú She Is the Hogcaller (balada o milovníčke ošípaných), Slug Slime Sodomy (lovestory medzi slimákom a tajomnou neznámou) a Tentacle Erotica (tu by asi aj mr. Lovecraft nahodil zmyselný úsmev a doprial si pár minút o samote…). Po vzore známej čarovnej formulky, že sex predáva, je vytvorený aj obal. Na príklade čašníčky s plnou táckou erotických pomôcok, môžete vidieť ako to dopadne, keď bývate na dedine a domáce zvieratá sa vám stanu až príliš blízkymi. Toto je výsledok. Sprdnúť by som asi mal len za strohý booklet, kde sa človek okrem textov a obsadenia kapely nedozvie nič. Človeka by aj zaujímalo, v akom štúdiu sa album nahrával, pretože zvuk sa podla mňa dosť podaril. Ale inak som spokojný a mojim ušiam dopriavam už ani neviem koľké roztopašné číslo s týmto EP, pretože táto šestica skladieb zmizne rýchlejšie ako fľusanec cez leto na horúcom asfalte. Takže ako zvykne hovoriť Necro – Gore je...

Čítaj ďalej
Ďalším prírastkom do SMA je česká kapela WICTIMS!
mar23

Ďalším prírastkom do SMA je česká kapela WICTIMS!

Wictims je česká kapela, ktorá hrá deathcore už od roku 2004. Počas svojej existencie vydali 5 EP, jeden split CD a tento rok debutujú s albumom s názvom Lorn Echoes. Vydavateľsky ich zastrešilo Slovak Metal Army. Album má sedem skladieb, ktoré sa pohybujú okolo 4 minút. Skupina odohrala množstvo koncertov v Českej republike, no aj v zahraničí a je známa energetickými vystúpeniami. Keby nezasiahol aj Európu Covid-19, mohli sme si ich naživo pozrieť v Bratislave a v Košiciach. Na živé vystúpenie si teda budeme musieť ešte chvíľu počkať, tak si aspoň môžete medzičasom napočúvať ich debut. Kontakt: wictims@email.cz Súčasná zostava: Lead guitar – Marcus Synth master – Kozel Vocal – Hospi Rhythm guitar – Malci Bass – Ondra the King Drums – Pinky Album k vypočutiu online: http://wictims-sma.bandcamp.com Viac informácii: www.facebook.com/witctims www.slovakmetalarmy.sk www.facebook.com/slovakmetalarmy...

Čítaj ďalej
Teratoma – Overtures of the Flesh – Base Record Production, 2019
mar23

Teratoma – Overtures of the Flesh – Base Record Production, 2019

Dlhá a tmavá chodba ma vedie cestou k ťažkým dverám. Spoza dverí je počuť čvachtanie, kroky a nezrozumiteľné slová. Zohnem sa a snažím sa pozerať na obraz ťažko uveriteľnej hrôzy cez kľúčovú dierku. Úchylnejšia verzia doktora Frankensteina sa hrá a skladá si z ľudí vlastné Lego. Lenže tento doktor nečaká, kým sa jeho materiál odoberie na onen svet. Nie. Tento si proste ukrojí kde sa mu zachce, prišije kam sa mu zachce a ak to tieto zbedačené tvory prežijú, vždy si odpije vyprchnutého sektu pochybnej značky, ktorého fľaša je ulepená krvavými odtlačkami. Tie ktoré neprežijú, vešia na háky a tvoria tak bizarnú dekoráciu tejto zvrátenej ordinácie. Na nich si hodujú krysy, háveď ríše hmyzu a miliardy mikroskopických mrchožrútov. Znechutený týmto obrazom sa dávam na útek a iba dúfam, že ma nestihne podobný osud. Zhruba tak nejako na mňa pôsobí obal nového albumu španielskych death metalistov Teratoma. Pred cca tromi rokmi som sa dostal k ich predošlému štichu In the Inside… Reborn the Flesh a vlastne hneď v sekunde som sa stal ich fanúšikom. Preto moju zvedavosť hlodalo, čo táto španielska brúska zo seba dostane von. Ak by som mal novinku porovnať s predchádzajúcim EP, z ktorého som bol nadšený, tak tu Teratoma vsadila ešte viac na old school. Čo možno niekomu nebude tak po chuti, pretože na In the Inside… sa nebáli aj viac zbrutálnieť. Mňa osobne trochu irituje uťahanosť niektorých skladieb, ako Across the Empty Graves, alebo taký nevýrazný začiatok titulnej Overtures of the Flesh, kde by som po atmosférickom intre čakal ostrejší úvod. Ale všetko nahrádza a mňa do extázy dostáva najmä druhá polovica albumu menovite Shadow of Bedlam so šepkanými pasážami, Suicide Forest, kde ten riff z vás strháva flákoty mäsa, ako ten chirurg/mäsiar z úvodu a záverečná 1985, pri ktorej by som tú inšpiráciu Possessed vycítil, aj keby to samotná kapela neuviedla v booklete. Proste je to taký upgradovaný The Exorcist. Nenazývam to chybou, ale proste zrejme zmena štúdia v ktorom kapela nahrávala, mala celkom citeľný vplyv na celkový album. Na minulom albume ma bavila hutnosť s ktorou kapela valila, ako dobre namazaný tank cez bojové polia. Na aktuálnej porcií je to tiež tank, ale skôr tank uložený ako múzejný exponát. V prípade potreby by sa dal použiť, ale je určený iba na pohľad a výučbu. Aj keď mám nejaké výčitky, stále sa jedná o silný death metalový album kapely, ktorej by mala byť dopriatá väčšia pozornosť. A fanúšikovia death metalu, aký sa hral v jeho zlatej ére si pravdepodobne prídu na svoje. Hodnotenie:...

Čítaj ďalej