Report – Exodus, Niakara – 3. 8. 2024 – MMC, Bratislava
Prehrabal som sa trochu v mojich vlastných archívoch a zistil som, že Exodus som naposledy videl pred šiestimi rokmi v Zlíne v spoločnosti Sodom, Death Angel, Cradle of Filth… Celkom doba. Samozrejme to bolo spôsobené obdobím sucha v podobe covidu a preto si myslím, že nejaký ten koncert by medzi tým možno pribudol. V tej dobe to mierili do finále svojej kariéry (no skoro) Slayer a tak Gary Holt mal svoje povinnosti v tomto podniku a tak ho vtedy nahradil v zostave Kragen Lum z Heathen (v Exodus hrá na poste druhého gitaristu Lee Altus, čiže v tom čase tvorili gitarovú sekciu Exodus obe gitarové krídla práve z Heathen). V tento horúci augustový večer bol však už Gary naplno k dispozícií a tak Bratislavu čakal Exodus v plnej poľnej. Klasicky vlakom som si to štrádoval do hlavného mesta ešte s jedným kamarátom a z terasy pri MMC sme sledovali ako sa plocha pomaly zapĺňa čiernoodencami s bohatou nádielkou nášiviek na svojich vestách. Pre mňa osobne bolo na takúto parádu celkom teplo, ale imidž stojí nad osobným pohodlím. Asi. Nakoniec sa priestor zaplnil celkom príjemne, čiže síce bolo ľudí dosť, ale tak akurát, že človek nemal pocit, že zdieľa svoj osobný priestor ešte s ďalšími desiatimi ľuďmi (tohto som si „užil“ dosť nedávno na AC/DC). Chválim, že časový rozpis sa darilo dodržiavať (čo mi nesmierne vyhovovalo vzhľadom na to, že posledný vlak z Bratislavy odchádza už pred jedenástou večer…) a tak o trištvrte na osem sa ozvalo intro, čo značilo, že sa na pódium dostaví jediný support dnešného večera. Pomerne nové meno na scéne, ale tvorené ostrieľanými hudobníkmi – Niakara. Ak vám nerobí problém čítať slová od konca, tak môžete ľahko dedukovať odkiaľ vietor fúkal. Túto kapelu dal dokopy Zdeněk Kub po svojom odchode z Arakainu a dopĺňajú ho Mayo Petranin (Castaway (tí sa predstavia tento týždeň pred Armored Saint), Symphonity…), Petr Voháňka (Proximity, ex-Pessimist…), Martin Pavlíček (ex-Et Moriemur…) a Pavel Kubát (Solfernus, ex-Root…). Čiže sami vidíte, že sa jedná o naozaj pestré zoskupenie hudobníkov, kde každý pochádza z rôznych zákutí tvrdej hudby. No a pretože Zdeněk je mozgom kapely, tak gró koncertu tvorili skladby, ktoré behom dlhých rokov zložil v Arakaine on. A tak sme sa dočkali zárezov ako 311. Peruť, Šer Chán, Jesus Business, či Barbaři. Je vidieť, že kapela sa nesústredí na jednu konkrétnu éru a dokáže načrieť do hociktorého obdobia. Ak by som však samotný zvuk a smerovanie Niakary mal niekam zaradiť, tak mi príde, že tak trochu nadväzujú na časy Arakainu okolo albumu Metalmorfoza. Čiže taký kompromis medzi starým Arakainom a tým, čo malo v ich kariére ešte prísť (tu tak trochu nadväzovala skladba Zlatá...
Report – Obscene Extreme Festival 2024 – 3.-7. 7. 2024 – Bojiště, Trutnov (Mrkva, Necro)
MRKVA Prvá polovica júla u mňa už pekných pár rokov patrí len jedinému a to festivalu Obscene Extreme. Dokonca mi príde, že už aj v práci si zvykli, že nemá zmysel v týchto dátumoch so mnou hocijako počítať. Možno to bude tým, že to dávam patrične najavo. Tak, či onak, deň pred odchodom som si opäť od srdca zanadával, keď som balil niekoľko kvázi potrebných vecí do batohu. Trošku sa mi rozsypala zostava s ktorou som posledné roky zvykol chodiť do tejto Mekky extrémnej hudby, ale moju velectenú riť prichýlila dvojica kamarátov, takže mi aspoň odpadla tá nekonečná cesta vlakom. Už po ceste do Trutnova trochu spŕchlo, čo mala byť asi taká predzvesť vecí nadchádzajúcich. Ale idylku, ktorú dotvárala svojim spevom Celine Dion (môžem byť nejako podvedome jej fanúšikom?) to nerušilo. Aby sa predišlo pomerne prepchatému stanovému mestečku ako tomu bolo na 20. ročníku, tentokrát organizátori prezieravo prenajali aj druhú stranu lúky a tak bolo miesta všade dosť. A človek aspoň nespal postojačky ako je zvykom na kopci. A tá zdravotná prechádzka každý deň mala tiež niečo do seba. Čo nemalo niečo do seba boli moje technické schopnosti, keď sa mi podarilo odtrhnúť zips na stane a tak som si v tom momente želal čo možno najsuchší ročník. Už len kvôli tým mojim poznámkam o niekoľko riadkov vyššie je asi každému jasné, že nič také nehrozilo. Ako spomínam vždy pri reporte z OEF, tak nie som ten typ, ktorý celý deň čumí na kapely a tento festival je pre mňa takým dovolenkovým rezortom. Preto ak v nasledujúcom článku nenarazíte na kapelu, ktorá vás zaujímala, tak sorry, možno nabudúce. Ale aj z toho dôvodu dávame report dokopy dvaja, aby sme tento nedostatok, čo najviac eliminovali. Už už to vyzeralo, že tento rok stihnem aj Freak Fest, ale tesne som ho minul. Ale zase som už bol prítomný v publiku pri úplne prvej kapele Solitär. Ak ich nepoznáte, tak táto kapela vám predhodí chutnú várku crust/d-beatu s dvomi spevmi (mužským a ženským) a hlavne energie viac ako baterky Energizer. A pretože som sedel pri zvukárovi, tak aj zvuk bol čistý ako horská bystrina. Pred dvomi rokmi tu hral Bryan Fajardo s PLF od ktorých minulý rok odišiel a tento rok dorazil so svojou vcelku novou kapelou Trucido. A rapídna zmena štýlu sa tu samozrejme očakávať nedá a tak sme dostali opäť prvotriedny náhul ultra rýchleho grindu. Nie som veľmi priaznivec slamu a brutal deathu a tak som Utilize the Remains vynechal, ale za to pach chilli papričiek a tequily a sombréra vo vzduchu opäť prilákali moju pozornosť, pretože na pódiu skotačila mexická kultovka C.A.R.N.E. Párty to bola krásna a v podstate,...
Reportáž – Blind Guardian – MMC Bratislava
Už pri príchode pred bratislavské MMC bolo zrejmé, že posledná júnová nedeľa bude v tomto klube skutočne horúca. Dlhý rad dobre naladených fanúšikov v pestrofarebných tričkách hlavnej hviezdy večera sa ťahal až na chodník už takmer 2 hodiny pred začiatkom koncertu. Bolo počuť slovenčinu, nemčinu, maďarčinu aj angličtinu, takže ľudia sem prišli aj z okolitých štátov. Večer plný spomienok na dlhé obdobie, čo Blind Guardian pôsobí na scéne sa mohol začať. Ale po poriadku. Úloha predskokanov pripadla medzinárodnému telesu Symphonity, ktoré bolo pre mňa absolútnou neznámou. Kapela dostala približne polhodinku času na svoj power metal s klávesami. Vystúpenie Symphonity prinieslo ničím neurážajúci, no ani ničím špecifický, či originálny speed, alebo keď chcete power metal v štýle Rhapsody, či Sonata Arctica, ktorého oživením boli dvaja vokalisti. Hlavnému, vyšším hlasom spievajúcemu spevákovi, výzorom pripomínajúcemu Devina Townsenda, sekundovala posila, a to spevák na domácej scéne už pomerne etablovaných Castaway s hlasom posadeným o čosi nižšie. Odznelo nejakých päť, šesť skladieb, vokalisti sa pekne dopĺňali, klávesák správne hrozil a došlo aj na povinnú metalovú baladu. Ohlasy publika boli priaznivé a kapela vyzerala tiež spokojná a dobre naladená. Ako už som spomínal vyššie solídny, kvalitatívne na úrovni, neurážajúci set. Len mi chýbalo niečo, čo by sa mi zapísalo do pamäti, niečo, čím by Symphonity vyčnievali z mora ostatných melodických kapiel tohto žánra. Dvaja vokalisti na toto podľa mňa nestačia. Blind Guardian napochodovali na pódium, už totálne plného MMC, presne na čas a začali hneď pekne z ostra, osvedčenou Imaginations From the Other Side, z rovnomenného, dnes už klasického albumu. Pokračovalo sa prierezom z už niekoľko dekád trvajúcej kariéry týchto nemeckých veteránov, a setlist bol veru poskladaný náramne (čo si neodpustil humorne zdôrazniť aj spevák Hansi Kürsch v jednom z preslovov medzi skladbami). Nemohlo samozrejme zaznieť všetko, čo by som si želal – to by museli hrať ešte minimálne o hodinu dlhšie, ale aj tak som bol mimoriadne spokojný. Zazneli hity ako Nightfall, Script for my Requiem, prekvapila ma staručká Majesty z prvého albumu a samozrejme nesmel chýbať Bards Song – In the forest. Táto balada je taký Fear of the dark tejto kapely. Čiže je povinnou položkou každého koncertu a samozrejme ju viac menej odspievalo za Hansiho obecenstvo. Tieto osvedčené istoty boli doplnené o tri kusy z najnovšieho, celkom podareného albumu The God Machine a môžem s čistým svedomím povedať, že nešlo o slabé kusy. Nové veci znejú naživo prekvapivo „groovy“, zároveň však nestratili nič z pre kapelu typickej melodiky. Základnú časť setlistu potom uzatvárala opäť staršia Lost in the Twilight Hall. Samozrejme všetkým prítomným bolo zrejmé, že sa ešte nekončí. Nezazneli predsa Mirror Mirror a Valhalla! Očakávania sa potvrdili a Guardian pridali na záver ešte štyri kusy, z toho 2 vyššie spomínané, bez ktorých by ich obecenstvo z pódia asi nepustilo. Tie boli doplnené o ďalšiu baladu Lord...
Report – DIOCLETIAN + Altars Ablaze + Realms Of Chaos + Ruineun + Club 77 – 12.5.2024
Warmetal na Slovensku nemá príliš veľké zázemie a tak počet koncertov zameraných na tieto kapely sa blíži k nule. O to väčším potešením bola zastávka austrálskej mašinérie DIOCLETIAN v Klube 77 v Banskej Bystrici. Doprovod skazy im pôvodne mala robiť kapela Infer, ktorá však pár týždňov pred akciou zrušila svoju účasť. Toto sa stalo už nespočet krát za tie roky čo som si ich chcel pozrieť, tak to nevydalo ani teraz. Každopádne po príchode do BB cestou na miesto činu som si dal ešte krátku tematickú obhliadku pamiatok z druhej svetovej vojny a ponáhľal som sa aby som sa ponoril do prvých tónov nedeľňajšieho metalového inferna. Večer otvárali Zvolenskí RUINEUM svojim hnilobným death metalom. Kapela existuje od roku 2019 a má na konte jedno demo z roku 2022. Už ich istý čas registrujem, ale až doteraz som ich nemal možnosť vidieť a počuť. Ich tvorba sa pohybuje v stredných až pomalých tempách. Z kompozičného hľadiska sa hudba Ruineum najviac prikláňa k švédskej škole umenia smrtiaceho kovu, k čomu prispieva aj špecifický gitarový sound, ale ešte to nie je tá pravá HM dvojka. Môj celkový dojem je, že ich smerovanie ešte nie je celkom vykryštalizované, ale má v sebe veľký potenciál a určite si nájde svojich skalných fanúšikov. Chlapci zahrali pomerne krátky set, ktorý mi aj vyhovoval, lebo dnes večer som bol naladený na rýchlejšie tempá. Ďalšou kapelou bola domáca formácia REALMS OF CHAOS z Banskej Bystrice. Táto kapela na čele s Martinusom, známym mimo iného aj z legendárnych Dementor, drtí svoj death metal od roku 2016 a má za sebou aj prvé fullko The Seed z roku 2020. Hoci do svojho loga príliš fantázie nevložili, hudba je pravým opakom. Je to celom rýchly, technicky vymakaný, ale nie až moc pretechnizovaný death metal so všetkým čo k tomu patrí. Skladby sú výborne štruktúrované a nový bubeník Bubo pridal energiu a živelnosť do živých vystúpení. Dočkali sme sa aj prídavku vo forme technicky asi najpremakanejšej skladby, kde sa basák Rohan vrhol medzi osadenstvo a tak odohral poslednú skladbu. Tretí v poradí nasledujú československí ALTARS ABLAZE, ktorí podporili headlinerov na časti ich turné. Altars Ablaze hrajú devastujúci black death metal a musím priznať že ma úplne uchvátili. Skladby sú rýchle, agresívne a kompozične na vysokej úrovni. Súhra gitár je dobre premyslená a aj napriek blackmetalovej dravosti veľmi dobre čitateľná, ale pri tom nechýba tam ani tá pravá špina a zlosť čierneho kovu. Kapela na záver uviedla aj úplne nový song Bloodsoaked Beds. Koncerty Altars Ablaze budem ešte určite vyhľadávať. Čas neúprosne beží a na stage nastupujú headlineri večera, Austrálsky war metalový kult DIOCLETIAN. War metal sa tiež nazýva black deathmetalom , alebo...
Report – Cradle Of Filth – 7.3.2024 – MMC Bratislava
Cradle Of Filth vraj u nás hrali už viackrát, ale ja som zachytil iba jedno ohlásenie dávno na vychýrenom festivale vo Zvolenskej Slatine. Tento raz si Slovenskí fanúšikovia ich vystúpenie mohli užiť hneď dvakrát a to v Košiciach, ktoré bolo už týždne pred vystúpením vypredané a v Bratislavskom MMC. Samozrejme som si vybral MMC kam som dorazil po práci s malým predstihom. Pódium bolo už vyzdobené rôznymi rekvizitami v tvare obrovských kostlivcov či démonických figúr na oboch stranách, ktoré boli predovšetkým súčasťou show hlavnej kapely, ale spestrovali vizuálnu stránku každej vystupujúcej kapele. Znova som sa musel pousmiať nad skutočnosťou, že aj tento raz sa úloha predkapely brala doslovne a bicie aj zvyšná aparatúra bola postavená pred výbavu hlavných hviezd večera. Po dlhom monotónnom intru sa na pódiu objavila americká kapela DRIFT ako vystrihnutá z nejakých tovární postapokalyptickej ságy Mad Max. Táto, pre mňa kompletne neznáma kapela podľa popisu hrala industriálny rock, čo ako myšlienka neznie zle a v spojení s ich vizážou a samotnej show, majú určite slušný zástup fanúšikov. Jednotliví členovia vystupovali v rôznych maskách, trocha pripomínajúcich kapelu Mushroomhead, oblečení do nepriestrelných viest a všetcia kompletne sfarbení na čierno akoby práve pribehli na stage z nejakej uhoľnej bane. Problém s takýmito kapelami je práve to, že maximálne úsilie sa kladie na vizáž a hudobná stránka značne zaostáva za celým, v tomto prípade postapokalyptickým konceptom. Napriek tomu, že ich hudba nie je moja šálka kávy s rumom vystúpenie Drift vôbec neurazilo a ich 30 minutový set ubehol celkom rýchlo. Po rýchlom prehodení nasleduje druhá podporujúca kapela, talianski SICK ´N BEAUTIFUL. Hudobne išlo o avantgardnú rockovo metalovú kapelu, pre mňa tiež úplne neznámu. Vizuálna stránka sa ešte stupňovala oproti predošlým Drift, s taktiež „Madmexácky“ ladeným outfitom gitaristov, bubeníčkou nežného pohlavia a zvodne vyzývavou speváčkou so zeleno-čiernymi dreadmi a korzetom, ktorý tiež svietil na kľúčových miestach zelenou. Súčasťou ich show bola aj karbobrúska, ktorou speváčka trýznila špeciálnu (nehrajúcu) „metalovú“ gitaru. Osadenstvo sa oproti prvej kapele značne rozrástlo a toto vystúpenie si tiež celkom užívalo. K hudobnej stránke neviem veľa dodať lebo takéto „efektové“ kapely idú mimo môj radar, ale z hudobníckeho hľadiska to bolo do detailov premyslené, profesionálne zvládnuté a hlas speváčky bol silný, sebaistý, na moje potešenie žiadna 90atkova schéma „beauty and the beast“, čiže striedanie nežných ženských a drsných mužských vokálov sa nekonala. Na rad prichádzajú prví headlineri večera, WEDNESDAY 13 z Californie, ktorí toto turné ťahajú v znamení zaspomínania si na vydanie 22 rokov starého debutu horror punk – rockových MURDERDOLLS, ktorú v roku 2002 spevák Wednesday 13 zakladal spolu s už zosnulým a zaslúžene legendárnym bubeníkom Slipknotu, Joey Jordisonom, ktorý v tejto kapele pôsobil na poste gitaristu....
Therion, skrotená šelma v továrni na mäso svojich fanúšikov nesklamala
Therion už od polovice januára vyrazili na turné k poslednému dielu svojej trilógie Leviathan. Pred jeho záverom v Poľsku sa zastavili v bývalom Československu. Najskôr sa predstavili v Ostrave, následne si odskočili do Bratislavy, aby „československú“ trilógiu ukončili v piatok 15. marca v Prahe. Stalo sa tak v takmer úplne zaplnených priestoroch MeetFactory, kde im predskakovala fínska kapela SATRA, ktorá ma na konte zatiaľ iba čerstvý debut Sand Of Time. Z rôznych príčin som na miesto konania dorazil krátko po skončení ich setu, takže nemôžem zhodnotiť či aj naživo znejú ich skladby presvedčivo. Možno inokedy. Keďže mojou úlohou bolo aj fotiť, nastal problém ako sa prebojovať vďaka už nahusto rozostavanému publiku brániacemu si svoje nadobudnuté pozície, k nejakému dobrému „fotopointu“. Aj to sa stáva. Tvorbu tejto kapely som sledoval vždy z dostatočného odstupu a nezasiahlo ma ani ich prelomové album Theli a tak môžem k ich výkonu pristupovať s náležitým odstupom. A musím sa rovno priznať, že ma tento koncert nepresvedčil, aby som sa stal ich oddaným priaznivcom. Našťastie som bol asi jediný, kto bol na tomto koncerte nie úplne správne. Dokonca aj obsluha na bare sa evidentne celkom bavila. Podstatné je však, že ostatní si koncert týchto zaslúžilých symfonických metalistov užívali a pri razantnejších pasážach sa ukázalo, že je tu plno „hrozičov“ a pri pomalších sa pre zmenu oči zatvárali a tváre nielen žien zdobili slastné úsmevy. Takisto si z koncertu odniesli mnohí domov namiesto spomienok hlavne videozáznamy, lebo aj les rúk vytŕčajúcich z davu s mobilom v ruke bol pomerne hustý. Početné zoskupenie okolo zakladateľa Christofera Johnssona (pôvodne i spev, v súčasnosti už len gitara) vtrhlo na pódium so skladbou Blood of Kingu z 20- rokov starého albumu Sirius B. Po nej hneď nasledovala novinková Ruler Of Tamag a takýmto spôsobom sme sa prepracovali ich bohatou diskografiou až po dvadsiaty prvý zárez koncertu, ktorým bol podľa očakávania bez preháňania megahit To Mega Therion. Kapela je vďaka Johnssonovi a spevákovi Thomasovi Vikströmovi stále z časti švédska, no rozhodne sa dá považovať už dávno za medzinárodný projekt. V jej radoch totiž nájdete aj fínskeho bubeníka Samiho Karppinena, argentínskeho gitaristu Christiana Vidala či americkú opernú speváčku Loru Lewis. Tá je síce už od roku 2014 oficiálne vedená len ako štúdiová speváčka, no na toto turné sa predsa len s kapelou vydala a tak obohatila jeho celkový sound o svoj mohutný vokál. Dopĺňala tak druhú speváčku Rosalíu Sairem. Na záver musím skonštatovať, že kým má kapela svojich verných a početných fanúšikov, zaslúži si existovať až kým ich to bude vzájomne baviť. A ja si môžem myslieť čo chcem, či už o podivnom plesovom štýle ich obliekania, miestami teatrálnej prezentácii až po...
Headbanger FM
- Headbanger_FM (17.3.2025 22:00) 17. marca 2025
- Headbanger_FM (10.3.2025 22:00) 10. marca 2025
- Headbanger_FM (3.3.2025 22:00) 3. marca 2025
- Headbanger_FM (24.2.2025 22:00) 24. februára 2025
- Headbanger_FM (17.2.2025 22:00) 17. februára 2025
