Report – Master, Death on Arrival, Radiation – 19. 3. 2023 – Randal Club, Bratislava
mar27

Report – Master, Death on Arrival, Radiation – 19. 3. 2023 – Randal Club, Bratislava

Zverejnené v mar 27, 2023

A pokračovanie môjho víkendu plného starých death metalových legiend. Deň predtým zaplnila Randal zostava bývalých členov Death, pod názvom Left to Die a koniec týždňa patril jednému charizmatickému bradatému borcovi a jeho kapele Master. Na to, že Master nejako viac vnímam od albumu The Spirit of the West, čiže bezmála dvadsať rokov, tak sa mi až do minulého roka stále záhadne vyhýbali. Paula Speckmanna som síce stretol ráno na Symbolicu, ale pretože ja som kvôli práci mohol prísť len na posledný deň, tak to zase neklaplo. Šťastena mi dopriala až na minuloročnom OEF, kde na poslednú chvíľu nahradili v lineupe Pyrexiu. Pripadol im čas niekedy neskoro v noci, čo kvôli únave asi jemne skresľovalo môj pohľad na nich. Medzitým som s Paulom zbuchol rozhovor (https://metalexpress.sk/2022/10/rozhovor-paul-speckmann-master-death-strike-ex-krabathor-pripojit-sa-ku-krabathor-bola-ta-najlepsia-vec-ktora-sa-mi-mohla-stat/), no a 19. marca som si ich mohol konečne v pokoji vychutnať v klube. Master samozrejme neprišli sami. Pôvodne s nimi mali vystúpiť ukrajinskí brutal death metalisti Schizogen (napr. pred pár rokmi na Slamtastic Party sme s nimi mali tú česť), ale žiaľ kvôli aktuálnej situácií u našich východných susedov nemohli opustiť krajinu. A tak sa role supportu ujali bratislavskí Radiation a pre mňa totálne neznámi Death on Arrival z Brna. Ako prvá nastúpila domáca mlátička Radiation. Ako sami hovorili, tak v Bratislave nehrali dlhé roky. Ja osobne som ich asi naposledy videl pred tromi rokmi v Poprade, čiže rozhodne sa ich človek nepreje. A tešil som sa na nich minimálne podobne ako na Master. Čo sa týka nejakej novej hudby, tak nepatria medzi najaktívnejšie bandy (to si trochu vynahrádzajú v iných kapelách, či projektoch, napr. Goatcraft), ale padli slová o tom, že po šiestich rokoch by niečo nové už malo vzniknúť. Tak snáď. No a čo vám budem, keď rozbehli ten svoj rádioaktívny ansábel, tak to hučalo veľmi dobre. Takí Sodom na steroidoch. Aj keď musím priznať, neviem či som si to v minulosti až tak nevšímal, ale z mnohých skladieb srší taký heavy metalový opar, čo príjemne kontrastuje s tým, keď Radiation znova podkúria pod kotlom. Do toho Mrožov sarkazmom napáchnutý suchý humor medzi skladbami a je vymaľované. S kolegyňou Mrtvolkou sme sa zhodli, že napriek tomu, že brázdime pomerne aktívne po koncertoch kde sa dá, tak meno kapely Death on Arrival sa nám ešte do uší nedostalo. Na stoloch ste ale mohli nájsť vizitky s nejakým QR kódom, kde sa môžete niečo málo o kapele dozvedieť. Nuže, Death on Arrival je mladá kapela z Brna. Doteraz splodili nejaké to EP a vraj hrajú thrash. No, toho thrashu tam zase až tak veľa nie je, skôr prevažuje death metal a tu a tam sa nakukne do pootvorenej izby s cedulkou thrash metal...

Čítaj ďalej
Report – Left to Die, Sněť – 18. 3. 2023 – Randal Club, Bratislava
mar24

Report – Left to Die, Sněť – 18. 3. 2023 – Randal Club, Bratislava

Zverejnené v mar 24, 2023

Keď sa ku mne niekedy minulý rok dostala informácia, že Left to Die, teda dvaja bývalí členovia bájnych Death – Rick Rozz a Terry Butler + dvojica Matt Harvey (Gruesome, Exhumed…) a Gus Rios (Gruesome, ex-Malevolent Creation, Resurrection…) si dá „dostaveníčko“ v Bratislave, tak mi bolo hneď jasné, kde sa budem v ten večer potĺkať. Keďže v čase keď Chuck Schuldiner zomrel mi bolo jedenásť rokov a keď sa niekoľkokrát dostavil do Čiech, tak som ani netušil, čo to je death metal, logicky som nemal šancu vidieť skladby tejto legendy v originálnom znení. Ale jedno malé porovnanie by tu bolo. Je to zhruba deväť rokov, čo v Bratislave, v tej istej budove, len o poschodie vyššie, rozbalili svoj set Death to All, v tom čase v zložení Sean Reinert (R.I.P.), Paul Masvidal, Steve DiGiorgio a Max Phelps. Vtedy sa v setliste nachádzali najväčšie hity Death s prihliadnutím na album Human, ktorý táto zostava po boku Schuldinera stvorila. Z toho večera mi najviac utkvel v hlave fakt príšerný zvuk z ktorého som bol tak hluchý, že som nepočul prichádzajúci vlak na stanici. Späť do súčasnosti. Večer s dátumom 18. marca sa mal niesť v duchu toho najoldschoolovejšieho, čo Death stvorili. Tento fenomén bol spôsobený tým, že vyššie spomínaná dvojica bývalých členov Death sa podieľala na druhom albume Leprosy, ktorý mal zaznieť v celej svojej dĺžke, poprekladaný niekoľkými kúskami z debutu Scream Bloody Gore. Lákadlá to boli veľké a očakávania ešte väčšie. Podarilo sa ich naplniť? Do klubu som prišiel s riadnym predstihom. V podstate tam nebol ešte nikto, okrem merch guya, ktorý si rozkladal tovar a zamestnancov klubu. Tak som si odbehol oproti do pizzerie na večeru, lenže keď som sa vrátil, tak miesto činu už obliehali zástupy vyznávačov istej „Smrti“. Plagát na dverách hlásal okrem programu aj informáciu, že na mieste sa nachádza aj posledných tridsať lístkov a tak muselo byť každému jasné, že dnes bude nátresk (čo sa aj potvrdilo, keďže sa kapacita naplnila a koncert sa vypredal). Tradične som postretával kopu postavičiek zo scény. Dovialo sem borcov z Piešťan, Serede, Púchova, Popradu, Humenného… V publiku bola často počuť maďarčina (neskôr som pozrel na rozpis turné a nebolo to spôsobené iba ideálnym sobotným termínom, ale aj tým, že toto turné Maďarsko tentokrát obišlo). Takže sme sa tu všetci v dobrej vôli zišli a zostávalo už len jediné – nejaký ten rámus. O ten sa v pozícií zahrievača publika postarala v posledných rokov slušne rozbehnutá česká kapela Sněť. Na členov sa dobre pozerá nielen pre ich hudbu, ale je mi sympatická taká až ich zarážajúca usilovnosť, ktorá z nich srší. Okrem záležitostí spojených s kapelou totižto organizujú aj indoorový...

Čítaj ďalej
REPORT – Leprous, Monuments, Kalandra (7.3.2023, Bratislava, MMC)
mar17

REPORT – Leprous, Monuments, Kalandra (7.3.2023, Bratislava, MMC)

Zverejnené v mar 17, 2023

Post-covidové baženie po koncertoch stále nedosiahlo svoj vrchol a ja z každej strany počúvam o ďalšej a ďalšej vypredanej akcií. Koncertné sucho nás všetkých poznačilo. Niektorí sa nevedeli dočkať návratu do klubov, no pre niektorých bolo nesmierne ťažké znova sa plahočiť v dave ľudí a ja ešte teraz cítim tú vlnu adrenalínu, ktorý sa mi vlieva do žíl zakaždým, keď vstupujem do klubu. Našťastie tesne pred dnešným koncertom MMC-čko nebolo ani zďaleka zaplnené, takže stres opadol a nastala radosť a veľké očakávania. Dnes prišli do Bratislavy Nóri LEPROUS, hudobný fenomén dnešnej doby. Na turné im robia spoločnosť djentoví novátori MONUMENTS a snová folková formácia KALANDRA. Tesne pred koncertom sme sa bavili o zložení turné a boli sme dosť skeptickí k účasti kapely KALANDRA. Po vypočutí zopár skladieb tohto švédsko-nórskeho kvarteta som si predstavila snovú folkom nasiaknutú šou v štýle Wardruna, ktorá nechá vašu myseľ voľne plávať v pokojných vlnách nadpozemského priestoru a vaše telo sa bude len kývať zo strany na stranu v objatí hypnotickej muziky. Avšak na toto sme dnes večer psychicky nastavení neboli (prišli sme predsa na LEPROUS), takže som sa bála, aby nás takéto vystúpenie v momentálnom rozpoložení mysle neunudilo k smrti. Ale sakra som sa mýlila! Vystúpenie KALANDRA bolo síce v prvom rade hypnotické, snové, ale aj poriadne nabušené rýchlymi vystupňovanými post metalovými pasážami, ktoré spolu s éterickým spevom vokalistky vytvárali veľmi špecifickú atmosféru. Štart koncertu ako aj jeho zakončenie sa niesli v pokojnom duchu. Dve gitary nápadne podobných gitaristov (ako by ich jedna mater mala) vytvárali atmosferickú stenu k čomu dopomohlo aj využitie sláčika. Bubeník len jemne hladkal bicie metličkami a príjemný vokál talentovanej speváčky sa vznášal klubom ako pierko. Na druhej strane sa nebáli do setlistu zaradiť rýchlejšie skladby s metalovým drajvom a jednu viac folkovejšiu vec, kde použili aj špecifický dychový nástroj. Ponúkli naozaj vydarený štart pestrého hudobného večera. Oproti hypnotickej atmosfére, ktorú na pódiu zanechali KALANDRA, vystúpenie MONUMENTS sľubovalo energický koncertný zážitok s prívlastkami moderný, djentový, či progresívny. Britská kapela MONUMENTS pod krídlami Century Media Records vydala minulý rok štvrtý album v poradí s názvom „In Stasis“, ktorý dostal počas tohto turné v setliste najviac priestoru. Dôvodom bude zrejme aj výmena speváka po predchádzajúcej doske „Phronesis“. Aj keď kapelu až natoľko nepoznám, zdá sa mi, že nový vokalista Andy Cizek má dosť podobný hlasový fond ako pôvodný Chris Barretto. Čisté vokály síce kapela celkovo využíva vo väčšej miere ako na predošlých nahrávkach, ale Andy má krásny čistý hlas, pokiaľ nezatiahne mierne falošne, ako napríklad aj dnes večer. Zdalo sa mi, že niekedy až príliš tlačí na pílu, jeho prejav bol trochu kŕčovitý, ale do konca setu sa uvoľnil a posledné 2-3...

Čítaj ďalej
Report – Ravenarium, Together as one, Vanguard, Dogma Inc. – Randal Music Club, 24.02.2023
mar05

Report – Ravenarium, Together as one, Vanguard, Dogma Inc. – Randal Music Club, 24.02.2023

Zverejnené v mar 5, 2023

Keď sa po dlhom čase vrátila na koncertné pódia opäť kapela Ravenarium, bola som unesená. Písal sa február v roku 2016 a Ravenarium odohrali po 13 rokoch v Randali svoj koncert v obnovenej staronovej zostave. V tom čase sa v ich set liste nachádzali staršie skladby z ich tvorby, no aj no niekoľko piesní z novej tvorby. Už prvé skladby z novej tvorby sľubovali, že pôjde o posun smerom k progresívnejším postupom, komplikovanejším kompozíciám, či iným prvkom v ich hudbe, ktoré predtým až tak nevystupovali do popredia. Uplynulo úctyhodných 7 rokov a po Novom roku ohlásilo Ravenarium dátum vydania a krstu nového albumu na deň 24.02.2023. Dnešný večer sa pri tejto príležitosti stretli na jednom pódiu dohromady štyri kapely. Ako hostí pre tento dôležitý míľnik si vybrali kapelu Dogma Inc., českú skupinu Vanguard a nemohla chýbať personálne spriaznená skupina Together as one, alebo inými slovami pocta skupine Death. Do Randalu som prišla niečo po siedmej a privítal ma jeden z členov Ravenarium, ktorý mal pre účastníkov prichystaný prípitok v podobe Jaegermeistra. Túto malú pozornosť som síce odmietla, ale určite potešila mnohé iné smädné krky. Taktiež bola možnosť pri vstupe zakúpiť si aj čerstvé nové CD od Ravenarium, ktoré dnes čakalo na svoj krst. Klub bol už trochu zaplnený, väčšina stolov bola obsadená, ľudia sa poistili dopredu. Keďže som tento večer fotila a zároveň aj píšem tento report, pretože si chcem uchovať pamiatku na túto akciu a kolegov z iných médií akosi nevidela, možno som si niektoré detaily pri kapelách nevšimla, takže ma v tomto smere ospravedlňte. Hoci to na slovenské pomery nie je veľmi zvykom, koncert sa začal na čas a presne o 19:30 sa rozoznelo intro k prvej skladbe Dogma Inc. Okolo tejto skupiny bolo dlhšiu dobu ticho, ani počas pandemických rokov ich akosi nebolo vidieť na pódiách. Aké boli príčiny ich neaktivity neviem. Po približne troch rokoch sa teda táto stálica na slovenskej scéne objavuje opäť na pódiu a práve pri takejto peknej príležitosti. Dogma hrá groovy metal, zväčša v stredných tempách na spôsob Pantera. Aj v tento večer dokázali, že to so svojimi nástrojmi stále vedia. V roku 2017 vyšiel zatiaľ ich posledný album Blacksun Flowers, ktorý im vydal už nebohý Juraj Haríň vo svojom vydavateľstve Slovak Metal Army. Práve jemu bola venovená aj jedna zo skladieb, ktorá tento večer odznela. Od ich posledného počinu som nezaznamenala novší materiál a tak aj dnes večer odzneli hlavne skladby z posledného albumu. Publikum bolo ešte nie veľmi rozprúdené, no na druhej strane hudba Dogmy veľmi nevyzýva do akcie. Kapela odohrala pomerne krátky set, ale asi to bolo aj z časových dôvodov. Na pódiu im to stále ide dobre a potešilo ma, že som ich po dlhšom čase zas počula. Pokračovalo sa naďalej podľa plánu a na pódium sa nachystala jediná zahraničná kapela...

Čítaj ďalej
REPORT – Napalm Death, Siberian Meat Grinder, Dropdead, Escuela Grind (Brno, Sono,16.2.2023)
mar02

REPORT – Napalm Death, Siberian Meat Grinder, Dropdead, Escuela Grind (Brno, Sono,16.2.2023)

Zverejnené v mar 2, 2023

Legendárne turné CAMPAIGN FOR MUSICAL DESTRUCTION minulý rok oslávilo 30 rokov a odložený termín českej zastávky si vyslúžil naozaj kvalitný priestor, a to vychýrené brnianske SONO. Kruhový pôdorys klubu so zvukárom umiestneným v strede zaručuje naozaj každému skvelý zvukový zážitok ako aj výhľad na pódium bez ohľadu na miesto kde stojí. Dokonca sú tu po obvode umiestnené balkóny v dvoch radoch nad sebou, takže v tomto priestore sa naozaj nikto nemusí báť toho, že by bol ochudobnený o výhľad na pódium. Organizácia pod taktovkou OBSCURE promotion zaručila rýchly vstup do klubu a začiatok koncertu na minútu presne. Podmienky teda sľubovali excelentný hudobný zážitok. Ale či to tak naozaj bude, záležalo už len na kapelách. ESCUELA GRIND sú novou krvou v extrémnom podzemí, ale za tých pár rokov existencie si vybudovali celkom slušné meno. Minulý rok si zahrali na festivale Obscene Extreme, čo je samo o sebe úspechom, lebo Čurby má nos na kvalitné kapely, ktoré zatiaľ nik nepozná. Ešte ani poriadne nezačali hrať, no vokalistka sa už rozcvičovala behaním po pódiu. Útla nízka žienka so silným a nasratým hlasom vrieskala do mikrofónu ako o život. Power violence ako vyšitý zaručil energický štart večera a už toto vystúpenie naznačilo, že celé turné nesie jasný odkaz tolerancie, antifašizmu a búrania rozdielov medzi ľuďmi. Klub počas ich setu ešte nebol zaplnený, takže som ich sledovala z prvých radov a aj napriek absencií nejakej výraznej mely pred pódiom, si vyslúžili slušný aplauz a po úspešnom zahriatí publika sa mohli spokojní pobrať do zákulisia. SIBERIAN MEAT GRINDER som prvý raz videla práve v tomto priestore a bola to vtedy taká pecka, že som si utekala kúpiť triko aj CD. Práve preto mi tentoraz prišli o niečo vlažnejší, ale „po prvé“ je to proste vždy niečo výnimočné. Keď si však znova premietnem v hlave ten bordel počas ich setu pred pódiom, a ktorý nestrácal ani sekundu na sile a intenzite, tak ten môj zlý pocit sa rozplynul vo vetre. Vpredu to vrelo, kapela si to užívala a ponúkala hit za hitom, pričom vyvrcholením boli skladby „No way Back“ a „One United Family“. No aj napriek tomu,  ich crossover zmiešaný s rapom, silne ovplyvnený thrash metalom, ktorý často obsahuje aj prvky moderných metalových žánrov ako napríklad metalcore podľa mňa nevoňal minimálne polovici osadenstva. Keďže nasledovali dve legendy HC/punku a grindu, tak boli Rusi na tomto turné naozaj taká päsť na oko. Ale malo to byť pestré, tak to bolo pestré a aj oni nepochybne prilákali mnoho fanúšikov. A ináč, prišiel aj ten šéfino Medveď, to bola fajn vsuvka. DROPDEAD je legendárnou HC/punk kapelou z Rhode Islandu, ktorá pôsobí na scéne už viac než 30 rokov. Ja som v ich prípade úplný nováčik. Názov bandy som síce už niekde počula, ale tvorba...

Čítaj ďalej
Report – Tarah Who, Prong, Life Of Agony – Praha, Futurum Music Bar – 21. 1. 2023
feb14

Report – Tarah Who, Prong, Life Of Agony – Praha, Futurum Music Bar – 21. 1. 2023

Zverejnené v feb 14, 2023

Životná agónia, ktorá neprestala baviť ani po tridsiatich rokoch Dve legendy newyorskej hardcorovej scény zavítali v sobotu 21. februára do pražského klubu Futurum. Hlavným ťahákom boli Life of Agony, ktorí vyrazili na európsku časť svetového turné aby si pripomenuli neuveriteľné tridsiate výročie vydania kultového albumu River Runs Red. Ako hostí si prizvali nemenej známu úderku Prong. Keď v roku 1993 vyšiel tento album spevákom kapely bol ešte Keith Caputo. V súčasnosti je už z neho Mina Caputo, čo fanúšikom ich údernej hudby zjavne a správne nevadí a tak mohli usporiadatelia spokojne zahlásiť, že majú vypredané. Sála bola obrazne plná takmer k prasknutiu. Čo spôsobilo, že mi prvá kapela Tarah Who? z Los Angeles robila žiaľ zvukovú kulisu v pomaly sa hýbucom rade na šatňu. Takže ťažko môžem zhodnotiť ich set. Po príchode som sa poobzeral po publiku a videl som, že dnes pôjde hlavne o párty šedivejúcich hláv ľudí po štyridsiatke. Mládež bola prítomná pomenej, ich hudobné idoly sú už zjavne novšieho rázu. Prong nabehli okolo deviatej večer na scénu razantne a postupne zahrali výborný prierez svojou tvorbou, ktorá má pevné trashové základy. Prítomní diváci sa spočiatku akoby ešte šetrili na hlavnú kapelu, ale nakoniec sa našli aj tí čo si skočili z pódia do publika ako sa na koncert tohto typu patrí. Frontman Tommy Victor okrem spevu zvláda aj úlohu gitaristu – tú si vyskúšal aj v kapelách Danzig a Ministry, výborne pracoval s publikom a s úsmevom na tvári si ho dokázal bez problémov podmaniť. Najväčší ohlas s playlistu mala jednoznačne Snap Your Fingers, Snap Your Neck postavená na sekanom riffe z albumu Cleasing, ktoré presne o rok oslávi tiež tridsiate výročie. Kapelu hnal dopredu razantne aj bubeník, ktorý svojou jedinečnou hrou spestril známe skladby. Po potrebnej prestávke nastal čas na Life OF Agony. Ako som už spomenul od roku 2011 sa datuje prerod Keitha Caputa na Minu čo však vôbec neubralo kapele na razancii. A hneď po intre od Pink Floyd a prvých vlastných tónov sa spustil správny hardcorový kotol plný tých čo potrebovali zo seba dostať prebytočnú paru. Prítomní obživli ako mŕtvoly vo Walking Dead. V rámci zamerania turné sa logicky hralo najviac z albumu Rivers Run Dead, ktoré bolo mimochodom časopisom Rolling Stones zaradené medzi 100 najväčších metalových albumov, aj vrátane intier čím sa ich set trochu natiahol a tak sa tí prezieraví už pomaly začali vytrácať pre veci do šatne čím sa však pripravili o niekoľko ďalších skvelých skladieb. Na adresu kapely sa dá povedať len to, že hrala ako by malo ísť o jej posledný koncert a vôbec sa nešetrila. Bubeníčka Veronica Bellino, ktorá hrá z LOA už päť rokov sa ukázala...

Čítaj ďalej