Report – Black Valentine vol.6 – 11. 2. 2023 – Rock Fabric, Poprad
feb14

Report – Black Valentine vol.6 – 11. 2. 2023 – Rock Fabric, Poprad

Zverejnené v feb 14, 2023

Môj štvormesačný koncertný pôst skončil. Od októbrového Belusa Deathfestu som nikde nebol. Ak mám byť však úprimný, tak som ani nemal veľmi chuť tráviť svoje víkendy niekde na cestách. Asi na mňa začína sadať nejaký prach senility alebo ja neviem čo. Každopádne ísť ešte v deň koncertu na zopár hodín do práce, tak to nebol nápad z kategórie najšťastnejších. V momente ako som usadol do vlaku, tak sa moje viečka začali automaticky zosúvať smerom nadol. Asi tomu napomáhalo aj monotónne pilníkovanie si nechtov nejakej pani sediacej oproti mne. Ešteže ma prebral čerstvý podtatranský vzduch v Poprade. No a nemalo zmysel nejako extra strácať čas a tak som si hneď nasmeroval cestu do klubu. V tom momente však v klube okrem personálu a niekoľkých nedočkavcov nebol nikto (bude to tým, že to bolo viac ako dve hodiny pred oficiálnym začiatkom). Tento časový náskok sa vyplnil so zvítavaním sa a pokecom s množstvom postavičiek zo scény. Treba povedať, že po tých niekoľkých mesiacoch mi toto zase dobre padlo. Relatívne presne podľa plánovaného rozpisu (+/- nejakých päť minút) sa začalo pódium otriasať pod náporom agresívnych tónov. Ťažká úloha otváracieho aktu pripadla Košičanom Mordum. Predsa len zahriať publikum dá zabrať. Ničoho takého sa však nebolo treba báť, pretože Mordum rezali od prvej sekundy ako nejaký nôž odporúčaný Horstom Fuchsom. Asi do polovice prvej skladby trvalo, kým sa zvuk ustálil a už bolo všetko v poriadku (a v poriadku to zostalo až takmer do záveru večera). Možno taká trápna poznámka, vzhľadom na to ako dlho sa ja potulujem po undergroundovej scéne, ale ak sa nemýlim, tak Mordum som doteraz nemal šancu niekde vidieť. Pretože má kapela vonku nový album In Peccato Mortali, tak sa samozrejme podstatná časť setlistu venovala práve jemu (budem sa snažiť, aby do konca mesiaca vyšla aj recenzia na tento podarený kúsok). Apropo, setlist. Prekvapením (aspoň teda pre mňa určite) bolo zaradenie coveru Zapálili jsme onen svět od Master´s Hammer. Death metalová forma dala tejto blackovej bábovičke pekný tvar a aj keď Ľubo Lokša nie je Franta Štorm, tak okrem jeho tradičného hlasového prejavu, mu celkom išli aj black metalové škreky. Oči mi však najviac zabiehali dozadu. Robo Kuzma (okrem Mordum aj Contempt, či Infer) to je motor, ktorý chce mať pod kapotou asi každá kapela. Až taká blasfemická jazda presnosti, rachotiaca plechová kavaléria (heh, nemyslím tým ten starý český seriál o kombajnistoch). Prejdime trochu do športovej terminológie. Výhoda domáceho prostredia. Hocijakí športovci vždy vyťahujú to, že ak ich ženú domáci fanúšikovia, tak je to pre nich niečo ako povolený doping. Ak ste niekedy videli Surgery na domácej popradskej pôde, tak je vám asi jasné, že táto kapela to má zhruba...

Čítaj ďalej
Report – Origin, Monstrosity, Intrepid, Reject the Sickness – Melodka, Brno (26. 1. 2023)
feb08

Report – Origin, Monstrosity, Intrepid, Reject the Sickness – Melodka, Brno (26. 1. 2023)

Zverejnené v feb 8, 2023

Áno, někdo se uráčil zvednout svůj kostnatý zadek ze zajetého komfortu a vyrazil za kulturou do Brna, a ne tak ledajakou. Do brněnské Melodky v rámci ultimátní Monsters Of Death tour zamířily čtyři zahraniční bandy o různých deathmetalových příchutích, aby nám všem vycinkaly ciferníky. A že se jim to povedlo. Již během cesty vlakem bylo možné potkat spousty vlasatých figur v metalové výzbroji, tedy v kapelních tričkách, až jsem byla překvapená, kolik lidstva se žene na extrémní muziku. O iluze jsem však byla brzy připravena s tím, že většina z nich vyrazila radši okouknout Manowar, kteří ten stejný den hráli ve Vodově hale. Co už.  Nedbaje zpoždění s Českými drahami jsme s kolegou dorazili na místo akorát včas a Melodka již byla z velké části zaplněná, ti lidé přeci jen nejsou tak marní. Naopak potěšilo vidět po takové době spoustu známých tváří. Po prvním koštnutém pivu již přichází na scénu Intrepid, mladá estonská partička drhnoucí svůj Death metal již od roku 2016, jak ostatně hlásala i jejich trička k prodeji. S jejich tvorbou jsem se seznámila předem jen letmo, o to více si mě jejich vystoupení získalo. Klukům to šlapalo a nejspíše si nikdo nevšiml zmíněných potíží s kytarou jednoho z muzikantů. Naopak, viděli jste někdy kytaristu, který hrál na kytaru opravdu obráceně? Jakože, s tlustými strunami od spod? Nuže, máme tu Hendrixe smrtelného kovu. Ten nás zaplavoval Morbid Angelovskými riffy, sólovými vyhrávkami a s kulometnou palbou bicích se jednalo o vskutku příjemný zážitek. Všemu dodával správný šmrnc i mladistvě vyhlížející dredatý zpěvák Raiko, který se nebál interakcí s publikem a vystoupení si viditelně užíval. Vystoupení bylo satanužel krátké jakožto od otvírací kapely, ale i tak se postarali o prvotní bolesti za krkem. Jeden fun fact – to, že Estonsko je velikostně jako jedna vesnice, to bych pobrala, ale zjištění, že Intrepid mají společnou zkušebnu s mými oblíbenými brutálními Baalsebub, to už je pěkná haluz. Po otvíráčku nastupují belgičtí Reject the Sickness s lehce modernějším přístupem ke svému deathovému umu. Ze sestavy pro mě byli sice nejméně zajímavým článkem, no i tak mohu s jistotou říct, že předvedli špičkový výkon. Z frontmana Guye čišela pozitivní energie, usmíval se, hecoval přihlížející a kapela celkově vyznívala o něco sehraněji než předešlí zabijáci, však už mají 15 let na krku. Na řadu přišlo i skandování, jejich vcelku zapamatovatelné a chytlavé skladby si o to říkaly. Přestože mi během celého večera nepřišel zvuk kdovíjak křišťálový (asi proto, že jsem byla permanentně nacpaná vepředu), této partičce se podařilo kytary i basu jasněji procpat ven. Věřím, že si nové fanoušky určitě získali. Vážení, teď však přichází vesmírná demolice, která mě odmrštila až kamsi na Mars. Ano, s tvorbou amerických Origin jsem obeznámená důkladně, ale když spustili ten...

Čítaj ďalej
Report – Katatonia & Solstafir & SOM – Vienna Arena – 29.01.2023
feb04

Report – Katatonia & Solstafir & SOM – Vienna Arena – 29.01.2023

Zverejnené v feb 4, 2023

Katatonia je dlhodobo jedným z najväčších pojmov na poli atmosferického metalu. Páni majú vonku uplne čerstvý a  očakávaný  album Sky Void of Stars, ku ktorému prebieha aktuálne turné. Spolu s “vesmírnymi kovbojmi” z Islandu  Sólstafir a nádejnými Američanmi SOM to je  zostava, ktorú napriek tomu, že posledné nahravky posmutnelých švédov mi neimponujú, tak veľmi ako staršia tvorba z  prelomu tisícročí, ťažko odmietnuť. Celý večer zahajovali, už pred solídne zaplnenou veľkou sálou viedenskej Areny, spomínaní SOM. Ich príjemný postrock oplýval mohutným zvukom, celkom peknými melódiami a jemným, vysokým vokálom, ktorý niekedy znel až ako ženský. Necelá hodinka, počas ktorej odohrali približne päť, alebo šesť skladieb nenudila, nebola pre mňa, ale ani ničím špeciálne zaujímavá. Vystúpenie američanov však bolo prijemnym a dôstojným  rozjazdom pred veľkými vecami, ktoré ešte mali prist. No a po američanoch prišiel čas na Islanďanov. Fascinuje ma ako Sólstafir dokážu v tom svojom postmetale, alebo povedzme postrocku organicky skĺbiť krásne, hitové melódie, mohutné gitarové steny s (v pozitívnom zmysle slova) humpoláckym, niekedy až punkovo pôsobiacim vokálom, ktorý však nepostráda emócie. Niečo cez hodinu dlhý set bol na to, o akú pomalú hudbu ide, dostatočne energický, podporený výborným zvukom a na rozdiel od Katatonie mi v playliste nechýbali žiadne položky. Odznelo osem skladieb. ktoré boli spravodlivo povyberané z histórie kapely, (ak nepočítam úplné začiatky, keď hrali ešte black metal). Odzneli samozrejme povinné hity ako Fjara a Otta a všetko bolo zakončené dvanásť minútovou, epickou Goddess of the Ages. Treba povedať, že pre mňa osobne, bolo vystúpenie Sólstafir jednoznačným vrcholom večera. Niečo po desiatej, presne podľa plánu, už začínali headlineri. V provizórnej zostave, bez zakladajúceho člena Andersa Nystroma. Ten sa tohto turné nezúčastňuje z “osobných dôvodov”. Zastupuje ho gitarista Entombed AD, Nico Elgstrand. A aj keď by som Katatoniu radšej videl s regulérnym gitaristom, nemôžem proti náhradníkovi nič namietať. Záskok svoje party zvládol bez problémov a profesionálny výkon kapely to nijako neovplyvnilo. Švédi začínali podla očakávania prvým singlom z aktuálneho albumu, skladbou Austerity, ktorú nasledovala ďalšia položka z aktuálnej dosky Colossal Shade. Pokračovalo sa v podobnom duchu, čiže prierezom tvorby z poslednej etapy existencie kapely. Odzneli osvedčené veci ako Deliberation, July a My Twin, doplnené o pre mňa menej výrazné a menej atraktívne skladby z tohto obdobia.  Setlist bol teda v drvivej väčšine postavený zo skladieb z albumov od Great cold Distance po novinku, ktorá bola zastúpená najväčším počtom skladieb. Jedinou výnimkou, bola úplne na záver hitovka Evidence z albumu Viva Emptiness. Tým sa dostávam ku môjmu  jedinému a výrazne subjektívnemu problému s vystúpením Katatonie, ktorý som naznačil už na začiatku a tým je setlist. Chápem, že turné propaguje novinku a nemám proti tomu žiadne výhrady. Nečakal som ani, že budem...

Čítaj ďalej
Report – Dream Theater – AXA NTC Aréna Bratislava – 27.01.2023
jan31

Report – Dream Theater – AXA NTC Aréna Bratislava – 27.01.2023

Zverejnené v jan 31, 2023

Piatok 27. januára pôsobil ako bežný šedivý a chladný deň, počas ktorého sa väčšina ľudí po zotmení poberie v preplnenej premávke do tepla domov alebo miestneho pohostinstva. My sme v tom mali jasnejšie, a tak sme po práci zvolili chládok priestorov haly Národného tenisového centra. Čím sme boli bližšie k miestu, tým sme častejšie stretávali ľudí odetých do čiernej farby. Moja prvá úvaha bola, že tam budem asi najmladší! Po príchode k vstupu som videl v diaľke nápis „šatňa“, ktorý ma v ťažobe vrstiev zimného odevu potešil. Avšak pri dverách som ihneď začul krik sympatického sekuriťáka: „Šatňa nie je!“ Skvelé, tento priestor začínam mať rád, čoraz viac. Vo vnútri športového stánku panoval chládo a mierny opar. Už po pár sekundách mohol divák zavoňať záchodový odor hodný tretej cenovej – smäd za koncertným pivom pravdepodobne prekvapil kapacitu priestorov. Na prekvapenie, divácka účasť bola zatiaľ skromnejšia. Kupujem si nápoj a hľadám si neutrálne miesto kdesi v strede. Hľadisko pôsobilo zatiaľ ako šachovnica a boky haly boli zahalené čiernou plachtou. Stage bol tradične pripravený na predkapelu, ktorá mala nástrojovku v popredí hlavných účinkujúcich.ARION z Fínska bola vskutku zaujímavá voľba. Aj keď mi je symfonický power metal viac menej vzdialený, nepoznal ju nik z mojich opýtaných žolíkov. Postupný príchod každého člena bol ako zo starých učebníc a začiatok koncertu nenechal nič na náhodu v zmysle tradičných metalových trópov. Spevákove árie siahali po strop arény, až ho vyzliekli zo sidovky do tielka. Vlasy viali, gitarové a klávesové sóla šľahali z reproduktorov v sprievode dvojkopákov. Neviem, ako to tí Fíni robia, ale v každom veku vyzerajú veľmi mlado. Šesť skladieb Arion vygradovali, a tak sa postupne lepšil aj dosť nejasný a plechový celkový zvuk. Pódiový prejav mali choreograficky zvládnutí bravúrne, až som mal pocit, že sme na nejakej talentovej súťaži. Muzikantsky v rámci subžánru a národnosti zvládnuté na jednotku, akurát ich koncertu chýbal aspoň jeden prvok, čo by to celé okorenil, ozvláštnil. A tak po treťom pokriku „Bratislava eeee oooo“, to aj profesionálne uzavreli a prenechali pódium hlavnému chodu večera. Po rozsvietení pôsobila NTC aréna stále chladne a poloprázdne. Publikum pôsobilo skôr ako stretávka pánov v rokoch, ktorí si prišli zaspomínať na staré (prog)rockové časy, než oslava svetového a stále sviežeho progresívneho rock/metalu. Kým sme sa stihli občerstviť nápojmi, prvé toalety boli už úplne uzavreté. Čudujem sa, že to tam dámy pri merch stánku celý čas vydržali. Rešpekt. Pódium bolo predpripravené na ich pomery minimalisticky len s „menšou“ zostavou bicích nástrojov a stage klávesmi. Zároveň v pozadí boli veľké závesy, ktoré predpovedali tradičné „drímovské“ premietanie. Koncert DREAM THEATER odpálila skladba The Alien, ktorá im zabezpečila ocenenie Grammy. Celé turné sa nesie v duchu ich posledného...

Čítaj ďalej
Report – Festival Mažoretiek – Weranda – 13.1.2023
jan23

Report – Festival Mažoretiek – Weranda – 13.1.2023

Zverejnené v jan 23, 2023

Piatkový program na povestný piatok trinásteho vo Werande sľuboval nádielku až piatich kapiel. V ostatných klubov po Bratislave akosi nič nebolo, no mali už ohlásený program, tak sa organizátor rozhodol dať tento koncert do Werandy. Na akciu som sa vyberala s istými obavami, pretože Weranda je dosť malý priestor, nemá ani pódium a pravdepodobnosť, že sa tu zíde pomerne veľa ľudí, umocňovala moju obavu. Ak ste ešte na Werande neboli, trochu vám ju priblížim. Tento podnik sa nachádza hneď pri hrádzi v Petržalke. V podstate je to bufet, ktorý má však od minulého roku aj zastrešenú verandu. Na druhej strane cesty sa nachádzajú aj ďalšie stoly a lavice, ktoré počas dobrého počasia slúžia hlavne pre cyklistov. V letných mesiacoch sa koncerty zvyknú konať práve v tejto druhej časti, kde je aj malé pódium. Čo sa týka vnútorných priestorov, kapely žiaľ nemajú k dispozícií ani menšie pódium a tak je to so zvukom celkom problematické. Po mojom príchode dnešný večer som bola celkom prekvapená, ako sa organizátori pohrali s priestorom. Bicie a aparát boli umiestnené v pravej časti miestnosti. Takto som to ešte nevidela. Po Werande sa už pohybovali známe postavičky, niektoré aj v kostýmoch a boratovkách, ako sa na takúto akciu patrí. Ľudia boli rozlezení všade po vnútornej, aj vonkajšej časti. Jednou z výhod celého tohto podniku je aj to, že aj keď je človek vo vnútri, cez sklenené okná vidí, čo sa deje vo vnútri. Náhodný okoloidúci by sa asi nad dnešným večerom pozastavil, ako nad zvláštnou párty plnou zvláštnych úkazov a ľudí….ale o tom až neskôr. Čo na nás tento večer čakalo? Vystúpili Blamage, Pornthegore z Rumunska, Abortion, Jozef Žemla a na záver Francúzi s názvom AxDxT. Počuli sme crust, grind-core, gore-grind a dajme tomu goticko-disco metal, ako sa vyjadril majstro z Hlohovca. Začalo sa s miernym časovým sklzom a rovno našou bratislavskou crustovou kapelou Blamage. Zostavu tvoria štyria hudobníci v zložení basa, gitara, bicie a spev. Hoci zvukovo to nebola moc sláva, treba to brať optikou, že ide o stiesnené a improvizované pomery a v tomto ohľade to bolo vlastne víťazstvo. Aj napriek menším nedostatkom ma táto kapela bavila, pretože skladby sú krátke, úderné, energické, s klasickými crustovými riffami a melódiami. Zatiaľ má tato skupina na konte len jedno demo s názvom „At the gates of hell“ s troma skladbami. Vystúpenie Blamage teda prešlo pomerne rýchlo, lebo toho ešte veľa nemajú. Hoci texty sú po slovensky, spevákovi som moc nerozumela, len niektoré slová, trochu by som popracovala na výslovnosti. Keďže demo Blamage sa mi páčilo, no nejako mi unikali ich koncerty, bola som rada, že som ich mala konečne možnosť počuť. Na rad prišli Rumuni s...

Čítaj ďalej
Report – Memory Error – Matrix Club – Kanianka – 12.11.2022
nov29

Report – Memory Error – Matrix Club – Kanianka – 12.11.2022

Zverejnené v nov 29, 2022

Keďže sa svet konečne ako tak dostal do normálu po dobe zákazov, rozhodli sa mnohí organizátori obnoviť svoje každoročné koncerty. Jednou z nich je aj Memory Error v Kanianke, ktorý po pauze pokračoval svojim 11 pokračovaním. Tentokrát pripravili organizátori naozaj pestrý line-up. Počas večera zaznel punk, deathcore, grindcore a death metal v rôznych podobách. Ani tento koncert sa nezaobišiel bez menšej zmeny. Pre zdravotné problémy nevystúpila kapela Empty Hollow. Nakoľko však aj napriek tomu figurovalo na tomto koncerte ďalších sedem kapiel, náhrada nebola. Počas večera odzneli sety od Stále nič, Embolism, Depresy, Anime Torment, Stercore, Stellaris a Craniotomy. Čo sa týka klubu Matrix v Kanianke, musím sa priznať, že som tu ešte nikdy predtým nebola a bola som príjemne prekvapená. Klub je veľký a pojme snáď aj 400 -500 ľudí. Tento večer sa tam totiž zišlo až 300 platiacich a prirátajme si k tomu ešte kapely. Jediný nedostatok, ktorý pocítili avšak len fotografi boli hlavne zo začiatku slabé svetelné podmienky a nie veľmi veľké a ani nie vysoké pódium. Kapely tak boli v tesnej blízkosti fanúšikov a myslím si, že aj to prispieva k priateľskej atmosfére, ktorá tu celý večer vládla. Koncert sa mal začať už o piatej, takže sme o tejto hodine boli nastúpení v klube. Ako prvá odohrala česko-slovenská skupina Stále Nič. Ich históriu som veľmi neštudovala, takže sa priznám, že neviem, či ide o novú, alebo dávno zabehnutú kapelu. Z môjho pozorovania a počúvania by som však povedala, že ešte nemajú toho až tak veľa za sebou. Skupina má štyroch členov, pričom na pohľad na mňa pôsobili ako mladšie ročníky od 20 – 30 rokov. Nástroje sú obsadené klasicky – bass gitara, dve gitary a spevy a samozrejme aj bicie. Na Bandzone majú uverejnených niekoľko skladieb a z nich nám zahrali, pričom v pamäti mi utkvela hlavne skladba „Nezmysel“. Čo ma celkom zaujalo bolo, že tým, že časť kapely pochádza zjavne zo Slovenska, aj texty sú československé. Pri niektorých vyslovene počuť, že kde sa viac hodilo české slovo, je vsunuté do rýmu. Stále nič nám teda ponúkli pohľad na svoju doterajšiu tvorbu, ktorú tvorí klasický dovolím si povedať česko-slovenský punk. Skladby sú v stredných, až rýchlejších tempách a do sveta kričia svoje témy, ako to už pri punku býva. Publikum bolo ešte vcelku vlažné, však večer sa ešte len rozbiehal. Po približne pol hodine ukončili svoj set, aby dali priestor domácej kapele Embolism. Chalanov som na živo videla naozaj dávno, ako som to zhodnotila, uplynuli až 4 roky, kedy som ich mala možnosť vidieť naposledy. Odvtedy sa toho celkom dosť zmenilo, pretože kapele sa medzičasom podarilo zložiť nový materiál na dosku, ktorá snáď čochvíľa uzrie aj svetlo sveta. Zostava sa nezmenila, stále tu figurujú bratia na gitare a basovej gitare, spevák ničí hlasivky aj v Attack of rage a bicie zostali tiež...

Čítaj ďalej