Report – Festival Mažoretiek – Weranda – 13.1.2023
Piatkový program na povestný piatok trinásteho vo Werande sľuboval nádielku až piatich kapiel. V ostatných klubov po Bratislave akosi nič nebolo, no mali už ohlásený program, tak sa organizátor rozhodol dať tento koncert do Werandy. Na akciu som sa vyberala s istými obavami, pretože Weranda je dosť malý priestor, nemá ani pódium a pravdepodobnosť, že sa tu zíde pomerne veľa ľudí, umocňovala moju obavu. Ak ste ešte na Werande neboli, trochu vám ju priblížim. Tento podnik sa nachádza hneď pri hrádzi v Petržalke. V podstate je to bufet, ktorý má však od minulého roku aj zastrešenú verandu. Na druhej strane cesty sa nachádzajú aj ďalšie stoly a lavice, ktoré počas dobrého počasia slúžia hlavne pre cyklistov. V letných mesiacoch sa koncerty zvyknú konať práve v tejto druhej časti, kde je aj malé pódium. Čo sa týka vnútorných priestorov, kapely žiaľ nemajú k dispozícií ani menšie pódium a tak je to so zvukom celkom problematické. Po mojom príchode dnešný večer som bola celkom prekvapená, ako sa organizátori pohrali s priestorom. Bicie a aparát boli umiestnené v pravej časti miestnosti. Takto som to ešte nevidela. Po Werande sa už pohybovali známe postavičky, niektoré aj v kostýmoch a boratovkách, ako sa na takúto akciu patrí. Ľudia boli rozlezení všade po vnútornej, aj vonkajšej časti. Jednou z výhod celého tohto podniku je aj to, že aj keď je človek vo vnútri, cez sklenené okná vidí, čo sa deje vo vnútri. Náhodný okoloidúci by sa asi nad dnešným večerom pozastavil, ako nad zvláštnou párty plnou zvláštnych úkazov a ľudí….ale o tom až neskôr. Čo na nás tento večer čakalo? Vystúpili Blamage, Pornthegore z Rumunska, Abortion, Jozef Žemla a na záver Francúzi s názvom AxDxT. Počuli sme crust, grind-core, gore-grind a dajme tomu goticko-disco metal, ako sa vyjadril majstro z Hlohovca.
Začalo sa s miernym časovým sklzom a rovno našou bratislavskou crustovou kapelou Blamage. Zostavu tvoria štyria hudobníci v zložení basa, gitara, bicie a spev. Hoci zvukovo to nebola moc sláva, treba to brať optikou, že ide o stiesnené a improvizované pomery a v tomto ohľade to bolo vlastne víťazstvo. Aj napriek menším nedostatkom ma táto kapela bavila, pretože skladby sú krátke, úderné, energické, s klasickými crustovými riffami a melódiami. Zatiaľ má tato skupina na konte len jedno demo s názvom „At the gates of hell“ s troma skladbami. Vystúpenie Blamage teda prešlo pomerne rýchlo, lebo toho ešte veľa nemajú. Hoci texty sú po slovensky, spevákovi som moc nerozumela, len niektoré slová, trochu by som popracovala na výslovnosti. Keďže demo Blamage sa mi páčilo, no nejako mi unikali ich koncerty, bola som rada, že som ich mala konečne možnosť počuť.
Na rad prišli Rumuni s názvom Pornthegore. To, čo sa rozpútalo počas ich vystúpenia som vo Werande ešte nezažila, ale verím, že sa tu už niečo podobné zomlelo. Chalani boli oblečení v šúštákoch ako z rokov 90tých, na hlavách mali kukle, bubeník odniekiaľ zohnal dokonca šilt s červeným plexisklom, na začiatku mali v rukách tenisové rakety. Ako intro znela nejaká disco skladba na štýl Two 
Unlimited. Všetci, s výnimkou bubeníka mali bezdrôtové gitary, či mikrofón, takže sa mohli pohybovať hocikde po miestnosti. Počas ich vystúpenia nechýbal mosh, na plafóne sa ocitol minimálne jeden človek, bola aj veslovačka, spevákovi doniesol niekto asi tri piva naraz, gitarista si počas setu odbehol ku baru a popri hraní si lupol nejaké to poldeci, spevák sa trochu pováľal po zemi. Jednoducho gore-grind so všetkými prvkami, od show, až po rozbláznených fanúšikov. Pivo tieklo potokom a aj po Werande.
Po rozmarných Rumunoch prichádza na rad opäť Slovenská kapela Abortion. V stiesnenom priestore Werandy sa ako tak ukladajú na svoje miesta. Gitarista Libor si sám doladil zvuk, ale myslím si, že nebol úplne spokojný, v rámci možnosti však dosiahol celkom slušné znenie. Potom už spustili svoj klasický set, ktorý mnohí dobre poznáme. Odzneli overené staršie, aj nové skladby, od „Bomby na Nitru“, cez novšiu „Princ Hoax“, „Kokoti na kokaine“, až po cover od Napalm Death – „You Suffer“. Pred skladbami sa dopĺňa Lepra s Ondrom a Liborom vo vtipných dialógoch a hláškach. Vždy sa počas ich vystúpenia zasmejem. Bicie sa nemôžu zaobísť bez kravského zvonca. Aj keď zábava oproti predošlej trochu poľavila, stále sa našlo aj zopár notorických mosherov. Na konci som si dala zas dve minúty svojej „slávy“, účinkovaním v skladbe „A ja ta nechcem, a ja nemilujem…“. Tým, že Weranda je malý, no zato útulný priestor, cítila som sa ako keby Abortion hrali pre nás vo väčšej skúšobni.
Na scénu vstupuje Jozef Žemla a jeho sólová disco metalová hudba. Samozrejmosťou je blond parochňa, elektrická gitara, reťaz a iné drobné ozdoby, ktoré dopĺňali jeho image. Miestnosť sa opäť ocitla v opare z parostroja. Milovníci tohto interpreta samozrejme s radosťou očakávali na jeho známe hity. Práve počas Jozefa Žemlu sa však začala u účastníkov prejavovať akási davová ospalosť. V mnohých prípadoch to asi bolo kvôli množstvu alkoholu. Akosi sa to pred „pódiom“ ukľudnilo, až to bolo podozrivé. Nuž, možno to bolo aj tempom skladieb, keďže Jozef Žemla nemá klepačky a tak sa mosherom znížila hladina endorfínov a dostavila sa únava. Svojich skalných fanúšikov však určite potešil, boli mu celý čas na blízku a aj on sám sa neskôr vyjadril o akcii ako o vydarenom večierku.
Zostala už len posledná kapela večera, Francúzi AxDxT. Keďže opäť išlo o gore-grind, opäť figurovali masky, parochne atď., stačí pozrieť fotky. Páni hrajú v trojici gitara, basa a bicie. Začínalo sa opäť nejakou disco skladbou a potom už sa na nás valili ťažkopádne tóny gore-grindových riffov s štýle tupa, tupa. Oproti Rumunom však už nemali takú podporu u divákov. Väčšina účastníkov už len bezmyšlienkovite postávala, alebo posedávala a kde tu sa niekto vybral na pár minút „zatancovať“. Nuž, prejavila sa proste únava. Niekedy počas ich setu Jaro buchol aj svoje konfety, aby sa na Werande po tejto akcii nenudili pri upratovaní. Priznám sa, že ani ja som už akosi nevládala a tak som sa pár songov pred koncom vybrala domov.
Ďakujem organizátorom za túto besnú akciu. Lietať ľudí na strope Werandy som ešte ja osobne nezažila, rovnako ako ani veslovačku, či gitaristu, ktorý si počas svojho setu objednával pivo pri bare. Bola to jedna veselá a úprimná akcia plná smiechu, „tanca“, zábavy a dobrých ľudí. Zároveň sa určite zapíše k jednej z tých bizárnejších, ktoré sa odohrali v tomto podniku. Aj kvôli tomu, aby sa na ňu len tak nezabudlo, prinášam tento report.
Viac Fotiek nájdete v albume Metalexpress na Facebooku – TU
