Na našich stránkach sme už o slovenskej kapele ANTARES čo-to popísali. Či už to bola recenzia na ich posledný album s názvom „V“, alebo upútavky na koncerty, na ktorých hrali, či ich dokonca organizovali. Rozhovor s nimi sa nám však podarilo zrealizovať až v tomto roku a možno aj dobre, pretože práve tento rok oslavujú 30 rokov pôsobenia na scéne. Tém bolo preto hneď niekoľko :). Na otázky odpovedal vokalista Peter Kaštíl za čo mu veľmi pekne ďakujem.
Keďže sme s vami na našich stránkach ešte nerobili žiadny rozhovor, prosím predstav bližšie Antares. (súčasná zostava, krátka história…)
Ahoj, v prvom rade a hneď na úvod veľká vďaka za poskytnutý priestor. Začnem hádam najzásadnejšou informáciou, že tento rok zapíjame 30 rokov fungovania ANTARES, čo znamená, že sme už takí dinosauri našej scény. Kapelu sme založili ešte ako spolužiaci na strednej a po počiatočnej tvorbe niekde na hrane hard rocku a metalu sme rok čo rok len tvrdli, čo sa muziky týka. Čiže išli sme presne opačným smerom, ako napríklad taký Gladiator😊. Postupne sa ten náš hudobný ksicht ustálil niekde okolo škatuľky melodický death, ale ako to s tými škatuľkami býva, nie vždy je to úplne presné. Za tie roky, hoci sme mali dlhú pauzu medzi predposledným a posledným dielom, sa nám podarilo vydať 5 albumov. Posledný nedávno, v roku 2022. Všetko sa to dialo v zásade v pôvodnej zostave. Za celú históriu sa nám menil len piaty člen na poste klávesáka, resp. neskôr basgitaristu. Ale najdôležitejšie aj po tých dlhých rokoch je, že nás to stále baví.
V roku 2022 ste sa vrátili s novým albumom s názvom V. po jedenástich rokoch pauzy. Čo sa dialo v Antares počas týchto rokov?
11 rokov je fakt dosť, ale je to obdobie, ktoré delilo vydanie posledných dvoch albumov. Skutočná pauza trvala od konca roka 2013 zhruba do začiatku roka 2019. Čiže 6 rokov. V tom, pre ANTARES, hluchom období sa nám rodili deti, zamestnávala nás práca a určite tam bol aj nejaký faktor mierneho kapelného vyhorenia. Takže pauza padla vhod, hoci nik z nás nikdy nevyhlásil definitívny koniec. Možno to v nás podvedome stále driemalo, že sa opäť budeme chcieť vrátiť. Stalo sa a dúfame, že sa z toho teší aj pár ľudí naviac, nielen my /smiech😊/.
Možno trochu provokatívna otázka, ale nedá mi nespýtať sa. V poslednom období vnímam dva trendy. Buď sa kapela vráti a pokračuje tam, kde skončila napríklad v 90-tých rokoch (Thalarion, Orkrist), alebo sa vráti, no ich tvorba je odlišná – Apoplexy. Hoci Antares oficiálne neskončil, máte 11 rokov pauzy a tým pádom ste sa mohli vrátiť aj v inom šate. Nemali ste teda chuť na nejaký experiment?
Zrejme pár drobných odlišností by si našla, ak by si detailne porovnávala posledný album s tými ostatnými. Ale my tú našu muziku robíme tak zvnútra, tak ako ju máme radi. Nehrnieme sa za nejakým uznaním vďaka trendovosti, alebo s cieľom „poďme hrať to, čo práve teraz ľudí baví.“ Je to náš štýl, ktorému rozumieme asi najlepšie, vieme sa v ňom orientovať a stále veríme, že je dosť takých, ktorí počúvajú podobnú muziku. A keď to poviem nadnesene…, old school thrash a death zažívajú v zahraničí renesanciu, postupne to prichádza aj k nám, takže ak vydržíme ešte chvíľku, snáď budeme opäť „trendy“ aj s našim melodic deathom švédskeho strihu.
Aké rozdiely vnímate medzi vašim albumom z roku 2011 a posledným albumom? Čo zostalo vo vašej tvorbe zachované a čo ste zmenili?
Tieto dve diela sú si dosť podobné, čo sa priamočiarosti týka. Na Resurrection, z roku 2011, sme ešte nechávali priestor takej tej našej záludnej kreativite a menej tradičným pasážam v skladbách. Výsledkom bolo, že naživo sa dali hrať tak maximálne 4 kúsky z albumu. Dnes z aktuálnej dosky hráme naživo myslím okrem 2 skladieb všetky. Čiže chceme čo najviac dostať našu muziku aj naživo medzi ľudí.
Vydávali vás Metal Age a tým pádom ste jednou z mála kapiel na Slovensku. Ako sa vám podarilo dostať sa k nim a ako ste spokojní s prácou vášho vydavateľa?
Raz som mal veľmi fajn tričko s nápisom: „Všetko, čo je dobré, je z Martina“ 😊 Takže to dobré sa spojilo a ANTARES vydal konečne album v najviac domácom vydavateľstve. S Mortisom sme sa veľmi korektne dohodli a vážime si, že nás zobrali pod svoje krídla. V dnešnom svete šírenia hudby cez sociálne siete je fenomén vydavateľstva v metalovom undergrounde možno nie až tak významný, ako v minulosti, ale sme radi, že sa môžeme pýšiť značkou METAL AGE.
Keďže od vášho posledného albumu uplynul už nejaký čas (2 roky), ako ho s odstupom vnímate? Aké boli naňho ohlasy a zmenili by ste dnes niečo?
Recenzie boli v zásade všetky pozitívne. Za mňa je naozaj najväčší plusom, že tie skladby sú skvelé naživo a veľmi dobre sa nám hrajú. Keby sme ešte trochu potrénovali, dali by sa zahrať naživo kompletne. Takže meniť by som nemenil nič a teším sa na pokračovanie, pretože sa začína to tvorivé obdobie, kedy vznikajú nové texty, nové rify a to je vždy parádne dobrodružstvo.
Melodický death metal na Slovensku reprezentuje len niekoľko kapiel. Prečo ste sa rozhodli hrať práve tento štýl a ktoré známe kapely zo svetovej scény sú vašou inšpiráciou.
Netajíme sa tým, že nás ovplyvnila švédska škola, aj keď každý z nás počúva rôzne kapely. K In Flames alebo Children of Bodom nás začali recenzenti prirovnávať už po vydaní albumu Made in Fear a určite to lichotilo. Ja konkrétne mám veľmi rád Soilwork, In Flames, Edge of Sanity, ale pochopiteľne aj Kataklysm, čo o mne veľa ľudí vie. Zvyšok kapely zasa fičí na Arch Enemy, Dimmu Borgir ale aj na Catastrofy či Čad. Takže je to pestré a výsledkom je ten náš antaresovský melodic death.
Od vydania nového albumu ste začali aj intenzívne koncertovať. Odohrali ste v rôznych kútoch Slovenska, ale ak sa nemýlim, koncerty v zahraničí ste nemali. Čím to podľa vás je? Mali by ste prípadne záujem o koncerty aj mimo Slovenska, alebo z pracovných a rodinných dôvodov si takéto niečo nemôžete dovoliť?
To bolo mojim cieľom, dostať kapelu opäť na pódiá a zažiť tú neskutočnú energiu, keď vám ju ľudia vrátia. Nebolo jednoduché nájsť spôsoby a možnosti, zahrať si. Všetky staré kontakty už boli ta tam a po tej dlhej pauze ľudia úplne zabudli, že ANTARES vôbec existoval. Takže ideme postupne. Začali sme robiť vlastné akcie a výmenami sme sa dostali na pódia v iných mestách. Čo sa týka zahraničia, tam práve čakáme, kedy nám spriaznené kapely vrátia požičané a dostaneme sa do Rakúska či Maďarska. Ide im to nejak pomaly, ale sme trpezliví. Samostatná kapitola sú Čechy. Tam by sme radi hrali oveľa viac, ale je tam obrovský pretlak super kapiel, takže nie je jednoduché sa tam dostať. Hrali sme v Brne, ale tiež pevne dúfam, že sa k našim západným susedom dostaneme čoraz častejšie.
Ktorý z koncertov v posledných rokoch považujete za výnimočný, a ktorý naopak za sklamanie? Bol nejaký koncert, ktorý považujete za prelomový vo vašej kariére, alebo na taký ešte čakáte?
Hmmm, prelomový koncert, taký asi ešte nebol. Ak máš na mysli niečo také, že po ňom za nami prišiel niekto so slovami, „hráte skvele, berieme vás na európske turné“😊. Ale fantastický koncert nám napríklad pripravili chalani z WAYD v Prešove, na konci minulého roka. Fans boli neuveriteľní a to je to palivo, čo vás ženie dopredu. Paradoxne to bol koncert deň po tom, čo sme usporadúvali a hrali na druhom pokračovaní Svätomartinského Randálu, kde nanešťastie prišlo naozaj málo ľudí. Nerozumiem filozofii dramaturgie metalových koncertov v Bratislave, kde sa snažia momentálne na sebe parazitovať často v jeden a ten istý deň 3 kluby. Víťazom tak nie je nik a porazení takmer všetci. Presne to sa stalo minulý rok, keď popri našom koncerte v Randali boli koncerty aj na Pink Whale aj vo Fuge. Výsledkom bolo to, že u nás v Randali bolo necelých 50 platiacich, v Pink Whale cca 20 a vo fuge asi 30. A pritom možno stačilo pozisťovať dopredu, kde sa čo deje a vymyslieť dátumy tak, aby to vyšlo čo najlepšie vo všetkých kluboch. To je však problém väčších miest, kde funguje viacej klubov a piatky a soboty sú v týždni vždy len raz.
Tento rok oslavujete 30 rokov na scéne. Je to naozaj úctyhodné číslo. Máte nejaké míľniky, ktoré ste dosiahli a je niečo, čo by ste ešte chceli dosiahnuť?
Určite chceme ďalej tvoriť a tým pádom prísť s ďalším dielom. Momentálne riešime, či to bude len nejaké EP, alebo spravíme rovno celý nový album. Každopádne, aj teraz mi ide hlavou jeden skvelý text do novej skladby, ktorá má pracovný názov „Bociany bez krídel“, takže žijeme a tvoríme. Určite by bolo fajn dostať sa na pódiá mimo Slovenska a pritiahnuť do klubov čoraz väčšie počty a mladých ľudí. To by bolo skvelé.
Vzhľadom na to, že ste na scéne dlho, chcem sa spýtať, ako vnímate jednotlivé dekády vášho pôsobenia? Aké najväčšie rozdiely si všímate v rámci scény?
S bázňou a nostalgiou spomíname na roky po vydaní albumu Made in Fear a vydanie tretej dosky Mind Collectors. Keď sme ju krstili, v martinskom RockPube sa nedalo hýbať a vraj sa niektorí ani nedostali dnu. To bolo fantastické obdobie. V poslednom období sa našťastie rozbehlo živé hranie po pandemickom útlme, ale ľudia nejak prestali na koncerty chodiť. Nie úplne, ale v takom počte, ako kedysi, to už zrejme nebude, hoci netreba prestať dúfať. A čo mi najviac chýba sú práve mladí metalisti. Neverím, že nie sú. Určite ich je dosť, ale asi nepotrebujú až tak veľmi konzumovať hudbu naživo. Občas mi to pripadá, že dnes je cieľom zašiť sa v klube počas koncertu čo najviac a obava je z toho, či sa nájde nejaký tmavý kút, odkiaľ to budem môcť pozerať naživo. Keď sme chodili v ich veku na koncerty my, najväčší strach bol z toho, či sa dostaneme dopredu, alebo aspoň do druhého radu od pódia. Ale to je už také trošku senilné horekanie, takže s tým asi prestanem.
Tento rok už po tretíkrát organizujete v novembri koncert s názvom Svätomartinský Randál. Ste z Martina, prečo ste sa rozhodli robiť túto akciu práve v Bratislave? Ako dopadli prvé dva ročníky? Ako ste boli vy a kapely spokojné s akciou? Je niečo, čo by ste v budúcnosti chceli prípadne zlepšiť?
V Bratislave robíme túto akciu preto, lebo vždy sme tu počas našej kariéry mali skvelé koncerty. Ľudia tu muzike rozumejú a vedia ju podporiť. Samozrejme, že tých akcií a miest, kde sa konajú je veľa, takže nie vždy je to čo sa návštevnosti týka, terno. Prvý Svätomartinský randál dopadol fajn, ten druhý poznačila slabá návšteva, ale nevzdávame sa. To dokáže každý. Pevne verím, že na tú našu oslavu príde ľudí dosť a budú si pýtať aj ďalšie ročníky. Line-up je myslím pestrý a kapely skvelé, takže sú všetci 8. novembra vítaní. Zaznejú veci, ktoré sme už dlho nehrali a na reakciu publika sme samozrejme zvedaví aj my sami. Okrem toho však bude týždeň predtým, 31.10. aj hlavná oslava na domácej pôde v RC Mlyn, kde budú okrem fans gratulantmi aj OHEŇ, BREAKING THE TAROT a mladá banda z Turca TOXIC CHAOS.
Pripravujete pri príležitosti 30 výročia vašej kapely pre fanúšikov aj nejaké prekvapenie? Ak áno, tak kedy sa môžeme naňho pripraviť?
Prekvapenia budú práve okolo týchto 2 koncertov. Ale keďže ide o prekvapenia, tak to je všetko, čo môžeme povedať.:)
Budete mať pri príležitosti osláv 30 rokov na scéne aj nejaký špeciálny set? Čím sa bude líšiť od vášho štandardného setu?
Ako som už spomenul, zaznejú veci, ktoré sme nehrali už strašidelne dlho. Chceme oprášiť Made in Fear, Mind Collectors a ďalšie skladby. Uvidíme, ako zafungujú dnes, či budú večné, ako napríklad AFFECT z prvého albumu, ktorý naživo funguje aj po 24 rokoch od vydania.
Kde vás môžeme v blízkej budúcnosti vidieť? Máte už potvrdené nejaké zaujímavé miesta, koncerty, festivaly?
Dobre, že sa pýtaš😊 Ak nás niekto nepozve niekam ešte skôr, tak najbližšie sa uvidíme v Kanianke na CRUENTUM AURES vol.8, za čo vďačíme chalanom z Performed. Potom sa veľmi tešíme na premiérovú účasť na FLESH party v Seredi a na ROCK POD KAMEŇOM v Snine. V auguste by sme mali zahrať v Turzovke, v septembri v Žiline spolu s Catastrofy na benefičnej akcii na podporu lesoochranárskeho spolku VLK a potom už prídu narodeninové koncerty v Mlyne a v Randáli. Koncertný rok uzavrieme opäť v Prešove, na predvianočnej metalovej paráde.
Aké máte ďalšie ciele do budúcnosti? Aké pripravujete novinky? Budete mať aj nejaký nový merch?
Veru, nový merch by sa patril. Nejaké mikiny a nové tričká sú v pláne, takže určite dáme vedieť hneď, ako budú k dispozícii.
Touto tradičnou otázkou teda končím rozhovor. Prajem vám ďalšie úspešné roky na našej scéne a veľa dobrých koncertov. Záverečne slová sú vaše.
Ešte raz vďaka za podporu a priestor, za to, že sú ľudia ako Ty, ktorí venujú svoj čas a energiu podpore metalu. Ten nikam neodišiel, stále tu je a bude. Je to tak už desiatky rokov a metaloví fans sú tí najúžasnejší na svete. Aj vďaka nim to robíme, aj vďaka nim môže ANTARES osláviť jubileum, ktorého sa väčšina kapiel nikdy nedožila. Veľmi radi si pripijeme osobne s každým práve na koncertoch, kde sa chystáme, alebo kam nás ešte zavolajú.
ALL THE BEST
Peter & ANTARES
Kontakty:
https://www.facebook.com/antaresdeathmetal
https://www.youtube.com/@antaresdeathmetal4721
https://bandzone.cz/antares
https://open.spotify.com/artist/4xe7P7wDSZZOslnvVPaCA8?si=xtz7O5JWQxibFQYMdHAo3w
https://www.instagram.com/antares_deathmetal
Použité fotografie pochádzajú z FB stránky Antares
