Keby sa stretli všetky kapely s názvom Antares, ktoré kedy existovali (minimálne podľa metalových archívov), tak by ich bol dostatok na menší dvojdňový festival. A objektívne zhodnotené, martinský Antares by boli jedným z headlinerov tohto festivalu. Skúsená kapela vznikla v roku 1994, ale albumy začala vydávať až v tomto tisícročí. Po nahrávkach Sad Hope (2001), Made in Fear (2003), Mind Collectors (2005) a Resurrection (2011) prichádza po viac ako desaťročí piaty album logicky a stručne nazvaný V. Nahraný bol v zostave Michal Miko (bicie), Juraj Mác (gitary), Michal Puškár (gitary), Peter Kaštil (vokál a basgitara) a Juraj Šimek (klávesy).
V rámci prípravy na recenziu som si vypočul celú diskografiu, väčšinu albumov prvýkrát, len Ressurection som v čase vydania viackrát otočil. Antares nikdy nehrali zásadne originálne, vždy po svojom spracovali rôzne inšpiračné zdroje. Treba uznať, že kvalitou nikdy nešetrili a nahrávky sa počúvajú dobre aj dnes.
Doomové prvky zostali na starších albumoch, rovnako aj modernejší groove zvuk predchádzajúcej Resurrection, na V sa hrá mocný death metal na viacero spôsobov. Album začne poriadne zostra, jednotka s krásne slovenským názvom „Pľuhavec“ má cannibalovský nekompromisný úvod, aj keď vokál nie je žiadny extrém a je celkom dobre zrozumiteľný. Skladba vrcholí parádnym refrénom, v ktorom je štedrá porcia melódií na spôsob Depresy. V nastúpenej ceste album pokračuje aj ďalej, ostré gitary v štýle zámorského death metalu sa striedajú s melodickým death metalom, nechýbajú gitarové sóla, ktoré zabrúsia až niekde k heavy metalu. V tretej „Keď človek nevie“ jemný vybrnkávaný úvod rozbije nekompromisný náklep, v šiestej „Ty ja my vy oni“ je intenzívna riffovačka odľahčená oddychovou pasážou v strede. Rýchlejšie časti sa niekedy pohrávajú s harmóniami typickými pre death/black metal, ale gitara tiež vie zjemniť až do hard rockových sfér.
Death metal ako ho hrajú Antares nie je extrémny, lepšie výraz je intenzívny. Nálož nápadov, zmien tempa a nálad, riffy, sóla, to všetko sa na poslucháča valí a nedovolí mu vydýchnuť. Deathové vokály neraz doplní aj melodický spev, ale v extrémnejších chvíľach dosahuje riadnu kadenciu, v „Proti srsti“ chrlí ako Archspire. Chlapi sa neboja prekračovať hranice a svoje nápady zbytočne žánrovo neobmedzujú. Síce nič prevratné, ale som rád, že to nie je rutinné cvičenie na tému klasický death metal.
Veľmi silnou stránkou V sú silné a jasné refrény, ktoré okamžite identifikujete a chytíte sa takmer na prvýkrát. V kombinácii s dobrými textami (niekedy anglicky, ale väčšinou slovensky) tvoria hlavné prvky, vďaka ktorým bez problémov rozlíšite skladby. Z nahrávky počuť profesionalitu, výborné hráčske schopnosti, ale zároveň aj obrovskú chuť hrať a tvoriť. Mohlo by sa to zdať samozrejmé, ale mnohé albumy toto nespĺňajú.
Zvukovo je album ošetrený na vysokej úrovni, aj keď som si v niektorých momentoch hovoril, že mohol byť aj odvážnejší a modernejší. Na druhej strane rozumiem, že väčšina ocení skôr death metalové tradície a zbytočne to ťahať niekde inde nemá zmysel. Chválim aj pekné nové logo, ktoré sa k hudobnej tvári Antares hodí, a rovnako aj čadovsky ladený obal.
Spôsob, akým Antares skombinovali rôzne formy smrtiaceho kovu, v spojení s neuveriteľnou energiou, intenzitou a entuziazmom, ukazuje cestu, ako sa dá urobiť tradičný death metal, ktorý znie zároveň aktuálne a zaujímavo. Radosť počúvať!
Kontakt:
https://www.facebook.com/antaresdeathmetal/
https://bandzone.cz/antares
Hodnotenie: 8,5/10
