Post-covidové baženie po koncertoch stále nedosiahlo svoj vrchol a ja z každej strany počúvam o ďalšej a ďalšej vypredanej akcií. Koncertné sucho nás všetkých poznačilo. Niektorí sa nevedeli dočkať návratu do klubov, no pre niektorých bolo nesmierne ťažké znova sa plahočiť v dave ľudí a ja ešte teraz cítim tú vlnu adrenalínu, ktorý sa mi vlieva do žíl zakaždým, keď vstupujem do klubu. Našťastie tesne pred dnešným koncertom MMC-čko nebolo ani zďaleka zaplnené, takže stres opadol a nastala radosť a veľké očakávania. Dnes prišli do Bratislavy Nóri LEPROUS, hudobný fenomén dnešnej doby. Na turné im robia spoločnosť djentoví novátori MONUMENTS a snová folková formácia KALANDRA.
Tesne pred koncertom sme sa bavili o zložení turné a boli sme dosť skeptickí k účasti kapely KALANDRA. Po vypočutí zopár skladieb tohto švédsko-nórskeho kvarteta som si predstavila snovú folkom nasiaknutú šou v štýle Wardruna, ktorá nechá vašu myseľ voľne plávať v pokojných vlnách nadpozemského priestoru a vaše telo sa bude len kývať zo strany na stranu v objatí hypnotickej muziky. Avšak na toto sme dnes večer psychicky nastavení neboli (prišli sme predsa na LEPROUS), takže som sa bála, aby nás takéto vystúpenie v momentálnom rozpoložení mysle neunudilo k smrti. Ale sakra som sa mýlila! Vystúpenie KALANDRA bolo síce v prvom rade hypnotické, snové, ale aj poriadne nabušené rýchlymi vystupňovanými post metalovými pasážami, ktoré spolu s éterickým spevom vokalistky vytvárali veľmi špecifickú atmosféru. Štart koncertu ako aj jeho zakončenie sa niesli v pokojnom duchu. Dve gitary nápadne podobných gitaristov (ako by ich jedna mater mala) vytvárali atmosferickú stenu k čomu dopomohlo aj využitie sláčika. Bubeník len jemne hladkal bicie metličkami a príjemný vokál talentovanej speváčky sa vznášal klubom ako pierko. Na druhej strane sa nebáli do setlistu zaradiť rýchlejšie skladby s metalovým drajvom a jednu viac folkovejšiu vec, kde použili aj špecifický dychový nástroj. Ponúkli naozaj vydarený štart pestrého hudobného večera.
Oproti hypnotickej atmosfére, ktorú na pódiu zanechali KALANDRA, vystúpenie MONUMENTS sľubovalo energický koncertný zážitok s prívlastkami moderný, djentový, či progresívny. Britská kapela MONUMENTS pod krídlami Century Media Records vydala minulý rok štvrtý album v poradí s názvom „In Stasis“, ktorý dostal počas tohto turné v setliste najviac priestoru. Dôvodom bude zrejme aj výmena speváka po predchádzajúcej doske „Phronesis“. Aj keď kapelu až natoľko nepoznám, zdá sa mi, že nový vokalista Andy Cizek má dosť podobný hlasový fond ako pôvodný Chris Barretto. Čisté vokály síce kapela celkovo využíva vo väčšej miere ako na predošlých nahrávkach, ale Andy má krásny čistý hlas, pokiaľ nezatiahne mierne falošne, ako napríklad aj dnes večer. Zdalo sa mi, že niekedy až príliš tlačí na pílu, jeho prejav bol trochu kŕčovitý, ale do konca setu sa uvoľnil a posledné 2-3 skladby boli už celkovo lepšie. Aj čo sa týka zvuku, počas prvých dvoch tretín koncertu sa nástroje strácali v hlučnom smogu a mala som problém aspoň minimálne si užiť koncert. Všetko to vynahradil záver, kedy bol zvuk už prispôsobený priestoru a dve hitovky z ostatnej dosky, „False providence“ a „Cardinal Red“ vyzneli fakt skvelo. Kapela si koncert patrične užívala, na pódiu ste mohli zaznamenať viac pohybu ako pod ním. Gitarista a basák dali zabrať nielen prstom, ale aj celému telu a spolu s vokalistom sa im darilo rozprúdiť aj publikum. Určite to bol dobrý ťah dať dokopy tak rôznorodé kapely, z ktorých každá zanechá v človeku iný pocit, iný zážitok a nie je to len o tom „čakaní na LEPROUS“, haha.
Ako som už spomínala vyššie, LEPROUS sú hudobným fenoménom dnešnej doby. Tento postreh zrejme nie je z mojej hlavy, ale dokonale sa s ním stotožňujem. To, že sú LEPROUS výnimoční naznačuje už fakt, že sa dostali pod kožu fanúšikom rôznorodých žánrov. Ja sama nedokážem vysvetliť svoju neskonalú náklonnosť k tejto kapele, lebo v klasickej konštelácií hviezd by mi Einarov vokál strašne vadil, ich špecifická rytmika by mi liezla na nervy a klávesy by som minimálne ofrflala. Ale LEPROUS si práve vďaka tým „rušivým elementom“ vo svojej originálnej muzike omotali okolo prsta nespočetne veľa fanúšikov a doslova ich zmysly vycvičili tak, aby pri zaznení skladby zbystrili, začali slintať a na tvári sa im objavil blažený úsmev. Pavlov reflex v praxi.
LEPROUS sa v našom hlavnom meste objavili už niekoľkokrát, či dole v Randali alebo v MMC-čku, a vždy to bol úžasný zážitok. Na tomto turné predstavujú svoj ostatný album „Aphelion“, ktorému sa v setliste venovali najviac, ale priestor dostali aj všetky predošlé nahrávky. Pokiaľ ide o setlist, LEPROUS ho majú vždy starostlivo vyskladaný a skladby usporiadané v dokonale premyslenom poradí. Aj vďaka tomu bolo celé dnešné vystúpenie dynamické a nestrácalo ani chvíľočku na sile. Koncert odštartovali skladbou „Have you ever?“ a začala sa najlepšia progová jazda tohto roka. Einar už nie je zďaleka jediný s klávesami na pódiu. Vo chvíľach keď ho náročné vokálne party nadmieru zamestnávajú, zastúpia ho gitarista Tor a basák Simen. Títo skvelí gitaristi spolu s kolegom Robinom odvádzajú skvelú prácu a popri absolútne profi výkone ešte zvládajú vedľajšie vokály na výbornú a vidieť na nich ako ich to neuveriteľne baví a napĺňa. No a vidieť Baarda je ako sledovať zriedkavo sa vyskytujúceho živočícha vo svojom prirodzenom prostredí. Zážitok ponúklo aj hosťovanie violončelistu Raphela Weinroth-Browna, ktorý si náramne užíval každučký part, ktorým obohatil nielen dnešný večer, ale aj posledný album týchto nórskych velikánov. Zo setlistu ma potešili skladby „The Price“, „Slave“, ale sklamalo ma, že nezaznela ani jedna so staršieho albumu „Coal“. Ale prekvapujúcim momentom bolo, keď si publikum v MMC vybralo z piatich skladieb tú najstaršiu, ešte z albumu „Bilateral“ – „Forced Entry“. Krásnym momentom bolo odohranie skladby „Castaway Angel“, ktorá je sama o sebe nádherná, ale po jej venovaní Ukrajincom, sa mi zdala ešte úžasnejšia. Koncert ukončili poslednou skladbou z posledného albumu „Nighttime Disguise“ a ešte samozrejme dali prídavok.
Čo viac dodať? Nóri sú v životnej forme a šliape im to ako dobre namazaný stroj. Tu sa ani nedá hovoriť o profesionalite, či vysokej úrovni ich vystúpení, lebo oni tú pomyselnú latku s hodnotou 100 % veselo preskakujú ešte s obrovskou rezervou. Po ich vystúpení vo vás zostáva taký zvláštny pocit, ktorý som zažila len pár krát v živote. Ten pocit, že v tomto momente som už videla a počula všetko, už nič lepšie v živote neuvidím a môžem jednoducho zomrieť. Proste totálny strop. Ten pocit samozrejme na druhý deň opadne a ja si pustím death metal, ale predsa… Už v tejto chvíli sa teším na ten koncert, ktorý bude lepší ako ten dnešný, lebo to zrejme v eufórií vybuchnem.
Za akreditácie ďakujeme OBSCURE production
Fotky spravila Mrtvolka
ďalšie fotky si môžete pozrieť v rozšírenej galérií na FB: https://www.facebook.com/media/set/?set=a.617767340348187&type=3
