Kongen festival na Liptove otvoril tento rok svoj deviaty ročník, aj napriek neľahkej situácii, kvôli ktorej padlo veľa iných hudobných podujatí. Na minulé ročníky sa mi ešte nepodarilo dostať a tak som sa v Borovej Sihoti ocitla prvýkrát. Festival sa uskutočňuje dva dni, pričom piatkový program patrí vždy metalu. Každý rok organizátori namixujú rôzne metálové žánre, od metalu, cez death metal, grind-core, až po black metal (tento rok nebol). Každoročne tu odohrá jedno väčšie meno, väčšinou z Českej republiky, prípadne Poľska. Tento rok padla voľba na Hypnos, v minulom roku to bol napríklad Malignant Tumour, jeden ročník odohral Obscure Sphinx. Zvyšok zostavy tvorili slovenské kapely, ale k tomu sa čoskoro dostanem. Oproti minulému roku došlo ešte k jednej zmene. Keď predchádzajúce roky ste tu našli až tri stage, tento sa zredukoval na dva. Hlavný, kde hrali živé kapely a „elektro“ stage, kde účastníci vítali spolu s DJom prvé slnečné lúče ďalšieho dňa. Ešte si dovolím malý exkurz k areálu, pre tých, ktorí tu ešte neboli, aby ste mali aspoň predstavu. Borová Sihoť sa nachádza na okraji Liptovského Hrádku. Dominantou je starý, ale zachovalý hotel, v ktorom sa nachádza aj reštaurácia. Nad celým areálom sa vypínajú lesy a kopce, v blízkosti tečie Váh a ako hovorí samotný názov, sú tu vysadené borovice. Prostredie je naozaj krásne, zelené, ale pozor, v noci je tu naozaj zima. V areáli sa ďalej nachádzajú chatky, kde sú ubytované jednotlivé kapely, pri chatkách sú
aj ohniská, čiže after party môžete mať aj pri chatke a ohníčku. Hlavný stage je priestranný a otočený smerom na hory. Vedľa vstupu sa nachádza budova, v ktorej bol priestranný backstage pre účinkujúcich a tak isto boli po celom areáli stánky s jedlom a pitím. Za zmienku možno stojí, že sa čapovalo pivo z miestneho pivovaru Liptovar, takže kto doteraz neochutnal, mal možnosť.
Neľahkej úlohy prvej vystupujúcej skupiny na festivale sa zhostili Pseudosapiens z Revúcej. Svoj set odštartovali podľa plánu, niečo po piatej. Ľudia sa v tomto čase ešte len zbierali a preto žiaľ prvých pár skladieb hrali vyslovene len pre pár hláv. Hneď na úvod prekvapil kvalitný zvuk, ktorý pretrval počas celého festivalu. S touto stránkou som bola nadmieru spokojná a preto sa k tomu ani veľmi nebudem v tomto texte vracať. Bola som celkom zvedavá na živé vystúpenie tejto kapely a treba povedať, že napriek nejakým maličkostiam znejú aj na živo skoro identicky ako z CD. Ich druhý album vydaný na sklonku minulého roku ma totiž naozaj oslovil svojou rôznorodosťou od hudobného podania až po texty (ťažšie, aj ľahšie, vtipné, aj vážne, vydarenejšie, aj slabšie…). Pseudosapiens začali hneď na úvod skladbou z posledného albumu s názvom Pseudológia, no nezabudli ani na staršiu tvorbu, napríklad „Kniha bez stránok, Ruská ruleta iné“. Set list bol teda vyvážený zhruba pol na pol. Spevák sa snažil hŕstke ľudí pod pódiom prihovoriť, k niektorým skladbám mal aj krátke predslovy. Svoj set zakončili skladbou „Nekonečník“, z posledného albumu a myslím si, že ňou prítomných, ktorí túto skupinu až tak nepoznajú aj celkom pobavili. „Keďže mi touto piesňou kleslo IQ“, musela som ho doplniť pri ďalšej kapele.
Z Košíc prijali na festival pozvanie Lunokhod, čo mňa osobne potešilo. Ich tvorba sa pohybuje na pomedzí metalu, HC, punku, ťažko ich niekde zaradiť, Lunokhod je skrátka Lunokhod, ako sami hovoria. V minulom roku taktiež vydali nový album s názvom Hnev. Bol to ich prvý experiment, kedy začali písať texty po slovensky. Či to bola dobrá voľba, ukáže asi len čas. So svojou poslednou tvorbou začali svoj set a odohrali niekoľko skladieb, napr. titulnú „Hnev“. Potom sa však vrátili aj k staršej tvorbe. Pri ich sete sa vytvorila medzi divákmi a nimi akási bariéra. Publikum sa zdržiavalo celkom ďaleko od pódia, ešte nebola tma, ešte sa z ľudí nestali zvery (hehe). Spevák a gitarista to okomentoval vtipnou narážkou. Kapele sa však asi prostredie páčilo rovnako ako mne, lebo spevák niekoľko krát spomenul, že sú radi, že tu môžu vystúpiť. Ako jednu z posledných skladieb zahrali „Freedom“, z vydareného albumu „Watch out…Season of discontent“ a nechýbala ani skladba „Lunokhod“.
S poslednými slnečnými lúčmi začala prvé akordy ťahať ďalšia revúcka úderka s názvom Bloody Redemption. Spevák Falusiod (aj Pseudosapiens) si ani moc nestačil vydýchnuť, len si prehodil tričko a už sa ocitol s gitarou opäť pred mikrofónom. Bloody Redemption sa radia ku klasikom death metalového žánru. Ich obľuba v tomto remesle je vidieť hlavne na gitarových riffoch, ktoré mi zavše pripomenú Death. Na ich debute z roku 2017 s názvom Infected Minds je bass gitara pekne počuteľná, no na živých koncertoch je vždy na mňa trochu príliš v úzadí. Na tomto koncerte dobre vynikli bicie, ktorých nazvučenie sa mi páčilo asi najviac. Spev som už spomínala aj v minulých reportoch, ale stále je u mňa veľké plus, že Falusoidovi dobre rozumieť a nemusíte ani texty vedieť naspamäť. Od debutu už uplynuli tri roky a tak kapela začína pracovať aj na nových skladbách. Dve z nich odzneli aj tento večer. Na prvé počutie sa mi zdali byť viac prepracovanejšie a viac do technického death metalu. Počkám si však na nejakú dobrú nahrávku. Okrem už spomínaných dvoch noviniek tvorili zvyšok setu hlavne debutové skladby, napríklad aj titulná Infected Minds.
Na areál padla tma, aj chlad. Na pódiu sa začali chystať Astarot z Popradu. Z mne neznámych príčin sa chystali trochu dlhšie, ale mne to dosť vyhovovalo, aspoň som si stihla konečne niečo zajesť. Astarot sú už všetko páni v rokoch, ale na pódiu sa cítia ako doma a aj to je cítiť. Nepočuť ich veľmi často, obvykle raz do roka odohrajú koncert tesne pred Vianocami v Poprade. S tvorbou sa už tiež až tak neponáhľajú, pretože posledný full album im vyšiel v roku 2009. To však vôbec nevadí, pretože ich koncerty bývavajú po zvukovej a kvalitatívnej stránke naozaj dobré. Páni hrajú death metal, s progresívnymi prvkami, či rôznymi odbočkami. Opäť ma trochu zarmútilo, že päť strunová bass gitara miestami trochu zanikala. Asi k najvýraznejším aspektom Astarotu patrí energický spev a prejav Jegora, ktorý má aj svoju špecifickú farbu. Zo skladieb zazneli napríklad „Reborn, Void, či „Neuron“. Koncert ukončili aj prídavkom a myslím si, že svojich fanúšikov na tomto festivale určite potešili svojim vystúpením, ktoré ako som už písala vyššie nebýva až tak často.
Fiery Waltz si dali naozaj príznačný názov k svojej hudbe. Po Astarote veľmi rýchlo dotancovali na pódium. Povedala by som, že na ich vystúpenie sa zhŕklo zatiaľ asi najviac ľudí pred pódiom. Naposledy som ich videla myslím pred tromi rokmi, takže som si musela trochu osvie
žiť pamäť. Fiery Waltz hrajú melodický death metal na štýl starých „In Flames“. Objavili sa v roku 2016 s EP, a odvtedy ich bolo možné vidieť na mnohých akciách po Slovensku. Ich koncertná činnosť je teda celkom aktívna. Dominantný je vokálny prejav, ktorý variuje medzi vysokým škrekom a growlom. Mne osobne viac imponuje growlový spev, ktorý ja naozaj hutný. Ani v jednej polohe však žiaľ nedokážem identifikovať texty, čo je trochu škoda. Skladby sa držia od stredných temp, až k tancovačkám. Väčšina muziky je komponovaná v podobných mantineloch, takže rôznorodosť a odklony od melodického death metalu tu veľmi nehrozia, ale na živo je to veľmi príjemná muzika. Ako osvieženie k trochu miestami ťažšie uchopiteľnému Astarotu ideálna voľba pred hlavným Headlinerom. Publikum bolo ešte viac aktívne ako počas predošlého vystúpenia, prelomili sa ľady.
Predpokladám, že čitateľom tohto reportu netreba predstavovať Hypnos, českú kapelu, ktorá povstala na konci 90-tých rokov z prachu legendy menom Krabathor. Už minimálne dve desaťročia ju tvorí s menšími pauzami ikonický bass gitarista a spevák Bruno a bubeník Pegas. Zvyšok súčasnej zostavy sa pridáva až v po prvom desaťročí. Hovoríme o death metale, s vlastnou tvárou a atmosférou, s hudbou ktorá je pilierom a snáď aj inšpiráciou pre mnohé ďalšie kapely. Hypnos touto hudbou žijú roky a je to proste vidieť. Taktiež je jasne vidieť aj ich postupný hudobný vývoj, ktorý sa možno pravoverným death metalistom v posledných rokoch až tak neráta. Nastal teda čas na lámanie chleba, pretože na pódiu sa objavili bannery Hypnos, veľká vlajka, všetko v štýle posledného albumu The Whitecrow. S omeškaním sme sa teda dočkali, a snáď aby Hypnos navodili atmosféru, začali rovno s The Whitecrow. Bruno sa špeciál
ne na túto skladbu obliekol do bieleho habitu, s bielou morovou maskou. Mohutný zvuk death metalu sa na nás valil zo všetkých strán. Po odznení prvej skladby sa na chvíľu stratil, aby zo seba zhodil habit a set pokračoval už ako smrteľný death metalista v ďalších skladbách. Set list bol prekladaný staršími, aj novšími skladbami, takže vyhovelo sa aj starším účastníkom, aj mladším ročníkom. Na Hypnos ma vždy fascinuje, že ich vystúpenie aspoň na mňa pôsobí veľmi profesionálne. Žiadny prehnaný afekt, krátke, ale trefné predslovy a zvuk takmer ako z prehrávača. Nech mi Bruno odpustí túto poznámku, ale miestami jeho bass gitara bola trochu dominantnejšia ako gitara. Hlavne pri niektorých riffoch by som uvítala trochu výraznejšiu gitaru. Možno to však bolo aj mojou pozíciou, keďže som stála priamo oproti Brunovi. Musel prísť Hypnos, aby sa ľudia rozhýbali, a tak sa počas niektorých skladieb strhol aj menší kotol. Summa summarum, koncert Hypnos splnil moje očakávania headlinera festivalu. Bola tu trochu show, bola tu atmosféra a bola tu hlavne kvalita. Na záver sme si vykričali prídavok, no ešte pred ním sa hrala poriadna starina, zo začiatku ich kariéry – „In Blood we trust“, na ktorú nedám aspoň ja dopustiť. Tento set mi ušiel naozaj rýchlo a budem naňho ešte chvíľu určite spomínať.
Pôvodne mali ako poslední vystúpiť Human Humus z Popradu. Tí sa však na poslednú chvíľu ospravedlnili, no organizátorom sa podarilo narýchlo zohnať vhodnú náhradu taktiež spod Tatier. Večer zakončil old school death metal v podaní Surgery. Naposledy som ich mala možnosť vidieť na už tradičnej akcii – Black Valentine v Poprade. Domáce prostredie je samozrejme priateľskejšie a tak som bola zvedavá, či sa im podarí strhnúť aj Borovú Sihoť. Aj napriek pokročilému času sa pred pódiom zdržiavalo ešte pomerne dosť ľudí, ktorí počas koncertu boli aj aktívni, možno viac ako počas Hypnos. Pomerne časté vystúpenia Surgery na rôznych podujatiach sa dobre podpísali na ich celkovom vývoji. Na pódiu pôsobia prirodzene a veľa spravila zmena speváka, vďaka ktorému má kapela iskru. Aj dnešný večer pobehoval s mikrofónom medzi ľudí, občas niekom dal niečo zahučať. Spevák je skrátka showman a to je dobre, pretože priniesol do Surgery energiu, ktorá akoby predtým trochu chýbala. Zároveň je akýmsi prepojením staršej generácie s tou mladšou. Skupina už má svoj zabehnutý setlist a prekladá nové skladby so starými. Dostalo sa aj na a ich vlajkovú hymnu, titulnú pieseň z posledného albumu Absorbing Roots.
Ďakujem organizátorom za tento krásny festival. Myslím si, že bol organizačne zvládnutý na výbornú. Už som dávno nezažila takú dobrú a priateľskú atmosféru menšieho lokálneho festivalu. Každému odporúčam aspoň raz navštíviť Kongen Festival, či už na obidva dni, alebo len ten metálový. Je tu výborná atmosféra, príjemní ľudia, krásna príroda, jednoducho festival, ktorý si zaslúži všetku chválu. Robíte to skvelo, ďakujeme!
Fotografie a text Mrtvolka – Metalexpress
