Tento rok to s väčšími festivalmi so zahraničnou účasťou nevyzeralo veľmi nádejne, veď všetci vieme prečo. Aj napriek tomu sa podarilo v meste Litoměřice zorganizovať Death Coffee Party 8 s účasťou aj zahraničných kapiel. Festival sa uskutočňoval počas piatku a soboty (21.8.-22.8.) v areáli výstaviska, Záhrady Čech. Keďže ma najviac lákal sobotňajší program, rozhodla som sa piatok vynechať a prísť až v sobotu. Sobotňajší line-up bol pre mňa aj takým malým výletom do českej scény. Samozrejme, nemyslím tým notoricky známe spolky ako Spasm, Mincing Fury atď., Tortharry, alebo čoraz viac známejší organizátori tohto festivalu, Anime Torment, či Insistent. Na programe boli totiž aj skupiny, ktoré ak k nám na Slovensko aj zavítali, ich vystúpenia som prepásla, alebo som ich videla dávnejšie v Česku (to je prípad hlavne F.O.B. a DPK). Spomeniem napríklad Noisebleed, Backfist, Soul Decoder, Rise of Surya, alebo Sun was turned off. Zo zahraničných kapiel som po prvý krát počula a videla Companion aj Necrotted. Nakoľko som sa zúčastnila z našej redakcie len ja, výstupom bude len fotoreport a v krátkosti moje dojmy z festivalu. Ďakujem organizátorom, že mi umožnili fotenie a zároveň sa ospravedlňujem, za neskoršie spracovanie.
V sobotu som prišla o niečo skôr, aby som si trochu obzrela areál a okolie. Naposledy som tu totiž bola v roku 2017, ale zdržali sme sa vtedy len cca 3 hodiny. Dopracovala som sa k oficiálnemu vchodu pre návštevníkov, v ktorého blízkosti je aj parkovisko a miesto na stanovanie. V samotnom areáli sa ešte nenachádzalo veľa ľudí, takmer nikto, všetci dospávali predošlý večer. Priestranné pódium sa nachádza pod veľkým stanom, čo považujem za výhodu. Na bokoch boli stánky s občerstvením, aj ponukou rôznych nápojov. V ďalšej zastrešenej budove boli stánky s jedlom a pitím, priestorom, kde kapely predávali svoj merch. Keď som prišla, bolo práve po daždi a na chvíľu vyšlo aj slnko. Deň predtým bol snáď na celom území Česka jeden z najhorúcejších dní, takže mierne ochladenie padlo celkom vhod. Za svoju základňu som si zvolila stánok Bizarre Leprous (ďakujem za prichýlenie :)), ktorý sa nachádzal v tesnej blízkosti pódia, takže som bola hneď v centre diania.
Ako som už písala vyššie, zhodnotenie kapiel bude len v stručnosti, skôr sa zameriam na aspekty, ktoré ma pri jednotlivých kapelách zaujali. Niečo po oficiálnom začiatku, len s minimálnym sklzom, začala prvá kapela, Noisebleed z Prahy. Tvorba sa zameriava na modernejší deathcore, metalcore, miestami až progresívne znejúci metal. Hlavným ťahačom tejto skupiny je ženský vokál a vcelku poctivo vystavané skladby. Ako prví v poradí sa nevyhli apatickému publiku s malou interakciou. Nasledovala ďalšia česká kapela s názvom Backfist, ktorí sú na scéne od roku 2012, ale počula som ich až teraz. Hrajú vcelku rezký HC a opäť mi najviac zostal v pamäti spevák, ktorý mal najvýraznejší prejav. Kapela sa snažila zobudiť ešte prispaté obecenstvo a niektorí sa aj chytili. Ako tretí sa predstavili Soul Decoder, ktorých registrujem už celkom dlho, ale ešte som ich nemala možnosť vidieť na živo. Nakoľko sa mi páči ich opis hudby, ktorý majú na svojom FB profile, pozdielam ho s vami – extreme atmospheric quazi-stoner proggy semi-technical melodeath blackenedcore with Skyrim influences and Trap Aesthetics. Ja by som ešte dodala, že veľa riffov bolo sekaných, podľa môjho názoru je tam ešte okrem spomínaných vplyvov primiešaný občasne slam. Čo mi najviac utkvelo v pamäti? Gitarista s veľkou „zlatou“ reťazou na krku, veľa technických vyhrávok, rýchle tempá, rýchle bicie, ale aj expresívny spev, ktorý prechádzal zo stredných hĺbok do vysokého agresívneho screamu. Táto skupina mi trochu pripomína mladšiu vlnu technického death metalu, ale je to naozaj dosť veľká zmeska, takže som sa občas trochu strácala. Ich posledný album Haal-A-Khul som si vypočula podrobnejšie až neskôr a odporúčam k vypočutiu (pre tých, čo majú radi tento štýl). Nasledovala zmena štýlu v podobe grindcore úderky z Prahy – Insistent. Mala som síce možnosť vidieť ich na poslednej Fekal Party v Prahe, ale v tom čase sa ešte len rozbiehali. Za tých pár rokov už stihli svoju muziku úspešne rozšíriť, aj vďaka pomerne častým koncertom so známymi menami, debutovému EP, či účasťou na slit albume. Pre mňa radosť počúvať, ale katastrofa fotiť (haha). Kapela si totiž nechala svetla takmer zhasnuté a tak som si trochu pohundrala, lebo odfotiť jednu normálnu fotku bez blesku bol quest. Na druhej strane, malo to svoju atmosféru. Z rýchlych úderných temp sa opäť ocitáme vo svete progressívneho metalu, ktorý priniesla pražská kapela Rise of Surya. Oproti relatívne krátkym grind-core skladbám nasledujú päť, až šesť minútové opusy. Spev je o poznanie melodickejší a prvýkrát počujem celkom solídny čistý vokál. Skupina tento rok vydáva svoj debutový album a určite potešia každého, kto má rád tento štýl. Prvé vypustené skladby znejú veľmi dobre po hráčskej, aj speváckej úrovni. Z vážnejších tónov prechádzame opäť k rýchlosti, pretože na pódium prichádza na českej scéne známa a aktívna skupina DPK z Litvínova. Čo 
určite stojí za zmienku, že si niektoré skladby zaspievali, resp. zaimprovizovali s DPK na pódiu aj členovia iných účinkujúcich skupín, napr. Insistent, alebo Anime Torment. DPK vystriedala ďalšia česká stálica s názvom F.O.B, ktorá je na scéne už viac ako 20 rokov. Opäť tu máme dočinenia s celkom prepracovanou hudbou, dravým a energickým spevom, ktorý občas prechádza aj do čistého vokálu. Gitary sú melodické, nahustené, alebo presekávané, prípadne pomalé gradácie. Celkovo je hudba dosť melancholická a novšie skladby sa držia v modernejšom strihu death metalu, metalcoru. Po F.O.B. nasleduje ďalšia česká death metalová legenda, Tortharry. Treba vôbec niečo písať? Tortharry si stále držia svoj štandard, z ktorého nepoľavujú. Ich posledný počin ešte stále rezonuje, takže je mu prispôsobený aj playlist, ale samozrejmosťou sú aj staršie kusy. K pódiu pritiahli samozrejme svojich skalných fanúšikov. Tortharry striedajú organizátori festivalu – Anime Torment. Naposledy som ich videla v Žabčiciach pri Brne. Tu im aspoň podľa môjho názoru moc neprial zvuk, ale domáca pôda je domáca a som sa nemohla sťažovať na túto stránku. Prirodzene sa im dostalo veľkej odozvy a vidieť, že sa tešia veľkej obľube. Po prvý krát vidím v predných radách viac ženského publika ako mužov. Samozrejmosťou bol aj emocionálnejší a prirodzene uvoľnenejší pódiový prejav všetkých členov. Myslím si, že túto stránku majú Anime Torment už vďaka vytrvalému koncertovaniu takmer každý víkend (ak nie každý) už zvládnutú na perfektnú. Po poslednej domácej kapele už na scénu prichádzajú zahraničné kapely. Ako prví sa predstavila HC skupina z Rakúska – Companion. Žiaľ musím sa priznať, že práve tejto kapele som veľmi neprišla na chuť. Skladby sa mi dosť zlievali dohromady a hoci väčšina bola úderná ako sa na hardcore patrí, akosi mi tam proste niečo chýbalo. Nasledujú Nemci Necrotted, ktorí hrajú modernejší death metal s ďalšími prímesami, napr. brutal death metalu. Tu už máme čo dočinenia s poriadne energickým setom a rýchlosťou na všetkých postoch. V pamäti mi zostal hlavne spev, jemne teatrálny prejav bass gitary a bicie, ktoré sa mi miestami zdali ako jedny z najrýchlejších, čo zazneli tento večer (asi aj boli). Spev sa drží vo vyšších polohách, nejde až do klasického hlbokého growlu príznačného hlavne pre starší death metal. Okrem paľby za bicími dotvárajú celok aj vcelku chytľavé gitarové riffy s pískačkami a presekávaním a klasickými premosteniami. Ako celok vcelku príjemné počúvanie. Zo zahraničia sa na chvíľu vraciame opäť na českú pôdu so Spasm. Tu nemám veľmi čo napísať, keďže všetci vieme, že Spasm je proste Spasm so všetkým čo k tomu patrí. Tak ako si nevieme už predstaviť Gutalax bez ich oblečenia, okuliarov, hajzlových mís a toaleťákov, tak ku Spasm neodmysliteľne patria Boratovky, polonahí chlapi a maska mužského údu na hlave. Spasm ako inak nesklamali a roztancovali notoricky známymi skladbami celé osadenstvo. Na pódiu sa po tomto vydarenom sete objavuje headliner festivalu, Benighted. Hneď úvodné tóny napovedali, že to bude jedna veľká paráda po hudobnej stránke, ale aj čo sa týka pódiového prejavu. Okrem fotenia počas prvých skladieb som si tento set naozaj vychutnala. Niekedy v strede nesmela chýbať asi najznámejšia skladba s názvom „Slut“. Nakoľko skupina tento rok vydala aj nový album (mimochodom vynikajúci), objavujú sa aj nejaké novinky, ak si dobre pamätám. Keď už kvôli ničomu inému, tak kvôli tejto skupine sa na Death Coffee naozaj oplatilo vycestovať. Pre mňa osobne naozaj vrchol večera. Veľmi ťažkú úlohu dostala jediná slovenská skupina festivalu – Stercore, ktorá nastupuje hneď po Benighted. Na konci minulého roku vydali zatiaľ posledný album s názvom Indifference, ktorý sa už definitívne uberá smerom moderného deathcore na štýl Carnifex a pod. V zostave nastali od posledného albumu zmeny a je vidieť nový rukopis. Čo sa týka kvality a hráčskej úrovne, nemôžem kapele uprieť kvalitu, ktorá je na vysokej úrovni. Niektoré skladby však na mňa pôsobia trochu sterilne. Taktiež musím oceniť aj dobrý pódiový prejav a dynamické vystupovanie speváka Matúša. Čakajú nás posledné dve kapely večera. Jednou z nich je Mincing Fury atď. Ja radšej nič nenapíšem, lebo bude zle, že som na niekoho, alebo niečo zabudla (haha). Kachny boli a to je hlavné! Bolo aj tradičné váľanie sa po pódiu a iné divadelné prejavy. Zamrzelo ma len, že neodohrali celý naplánovaný set, tak snáď nabudúce a v plnej dĺžke. Oh wait, tak asi za dva, alebo za tri roky :(. Hold, to je údel posledných kapiel. Poslední teda odohrali Sun was turned off, čo teda naozaj o tejto hodine bolo, ale ďalší ďeň našťastie opäť vyšlo. A teraz trochu vážnejšie. Je to mladá česká kapela, ktorá sa tiež vezie na modernejšej vlne, čiže deathcore a metalcore. Priznám sa, že som bola trochu rozčarovaná a tak som im nevenovala veľmi pozornosť, ale z toho čo som počula, tak chalani to majú pekne našliapnuté.
Ešte raz ďakujem za tento festival, lebo to bol v podstate jediný väčší festival, ktorý som navštívila toto leto. Organizácia bola výborne zmáknutá, prostredie je veľmi pekné, počasie mohlo byť o niečo krajšie, ale nemôže byť všetko ideálne.
Určite odporúčam aspoň raz navštíviť a zažiť Death Coffee Party :).
Fotografie v o niečo lepšom rozlíšení nájdete na albume na FB – https://www.facebook.com/MetalExpress/photos/?tab=album&album_id=3454384781249154
