Kapelu Infer príliš predstavovať netreba, aj keď od posledného radového albumu Sede Vacante Aeternum uplynulo už neuveriteľných desať rokov. Aj keby ste ju nepoznali, tak pôsobenie členov v zostavách kapiel Nomenmortis, Mordum, Phantasma, Perversity a ďalších napovie, že ide to tuhého a potešia sa všetci fanúšikovia temnej a brutálnej hudby. Keby náhodou ani tieto názvy niekomu nič nehovorili, tak super, že číta túto recenziu a má tipy na ďalšie počúvanie. Ale vrátim sa k samotným Infer, Aeon of Deathless Blight bol nahraný v zostave Peter S. (rytmická gitara a vokál), Peter M. (hlavná gitara), Richard D. (basa) a Robo K. (bicie), ako hosť Svarthen (klávesy). Lyrics by Spící hrdlo Antikrista. Takto poeticky to je uvedené v booklete. Vychádza pod značkou švédskeho vydavateľstva Nigredo Records.
Aeon of Deathless Blight je v podstate pomerne logickým vyústením hudobnej cesty Infer. Prvé albumy sa pohybovali viacmenej v black metalových vodách, tretia radovka Sede Vacante Aeternum sa presunula do teritória temnej smrti, a na novinke sa tieto žánre premiešali, v niektorých častiach úplne, niekde stoja pri sebe. Ale predsa len black metal prevláda.
Úvodná Vision of Primal Horror je jediná vyslovene pomalá položka na albume, možno pre niektorých intro, ale v skutočnosti plnohodnotná vec výborne pracujúca s temnou náboženskou atmosférou, ktorá korešponduje s avizovaným motívom gnostického hororu. Nasledujúce dve kompozície sú takmer výhradne black metalové, rýchle klepačky striedajú ešte rýchlejšie, občas sa mihne náznak smrti, ale len ako jemné korenie. Nie prvý a posledný krát si človek spomenie na meno Marduk. Pomaly sa objavujú náladové party, rovnako aj výborné chaotické sóla (napr. v predposlednej World of Ash je parádne), na ktoré si radi počkáte. Postupne pribúdajú death metalové ingrediencie a tento proces vyvrcholí piatou Salvation Through Devastation, ktorá predstavuje esenciu temného DM, plynulé striedanie pomalých a rýchlych pasáží pri zachovaní nepriepustnej temnoty. Za mňa najlepšia vec. Druhá polovica albumu vyvrcholí záverečnou kompozične pestrou a zároveň najdlhšou Definite Reversion, kde opäť preberie žezlo smrtiaci kov. Dramaturgicky je album veľmi dobre zostavený, s vyrovnaným podielom všetkých zložiek počas celej dĺžky.
V niektorých momentoch pôsobí žánrový kontrast medzi skladbami príliš výrazne, čiastočne je však vyvážený jednotnou atmosférou nahrávky. Kompozične komplikované časti sa striedajú s jednoduchšími víchricami, takže je aj čas na oddych. Motívy sú postupne budované a patrične využité, nedochádza k zbytočne rýchlym premenám a zbytočnému chaosu. Ale ako celok pôsobí album hodne rýchlo, temne a rozhodne nie je jednoduchý na počúvanie. Čosi vyše polhodiny je tak akurát, poslucháča vyžmýka dostatočne, keďže záchytných bodov veľa nie je, čo komplikuje orientáciu.
Album bol nahraný a zmixovaný v štúdiu Martina Barlu, o master sa postaral Magnus „Devo“ Andersson, toho budete poznať asi ako ex-basáka Marduk. Zvuk výborne korešponduje s hudobnou zložkou a dotvára atmosféru totálneho zmaru a zhudobnenej nočnej mory. Autorkou pekného predného obalu v odtieňoch sivej je rumunská umelkyňa Luciana Nedelea.
Infer sa vrátili so silnou nahrávkou, ktorá poteší priaznivcov death/black metalu a určite bude figurovať v mnohých top rebríčkoch tohto roka. Osobne som od Infer čakal veľa a určite nemôžem povedať, že by ma sklamali. Výborná nahrávka s dlhou trvanlivosťou.
Kontakt:
https://www.facebook.com/infer666
Hodnotenie: 9/10
