Report – Svit Železničný Masaker – Svit – 15.08.2020

Je to presne mesiac, čo sa uskutočnilo toto podujatie a ja som sa konečne dostala ku krátkemu zhodnoteniu z tejto výbornej akcie, ktorá sa aj tento rok konala v auguste vo Svite. Aj napriek všetkému sme sa stretli mnohí na tomto magickom mieste pod Tatrami. Priznám sa, že neviem komu, za akých okolností skrsla myšlienka usporiadať mini festival hneď vedľa železničnej stanice vo Svite. Nápad to bol však veľmi dobrý, pretože toto miesto má svoju nezameniteľnú atmosféru. Spája sa tu nedávna minulosť s prítomnosťou. Minulosť vidieť hlavne v interiéri stanice, od backstage, až po WC. Za prítomnosť môžeme považovať nás všetkých, čo sa akcie zúčastnime a prostredia, v ktorom sa tento malý festival koná. Každý rok sa na malom pódiu vystriedajú kapely rôznych štýlov, takže každý si tu nájde niečo pre seba a častokrát možno narazí účastník aj na niečo nové, čo sa mu zapáči. Atmosféra je tu doslova rodinná, stretnete tu deti, mládež, ale aj starších pánov a dámy. Tento rok bola zostava ochudobnená o grindcore kapelu, pretože na poslednú chvíľu zrušila účasť poľská kapela Straight Hate. Zamrzelo, ale čo už, tento rok ma už asi nič neprekvapí, jedine, že by sa ešte objavil Cthulhu? Zvyšok line-upu tvorili slovenské a české kapely, nakoniec je to tak každý rok.
Festival otvorila kapela Slight lie z Prešova. Ide o staronovú kapelu, ktorá v minulom roku vydala svoj posledný album s názvom Countdown a začala sa čoraz viac ukazovať aj na pódiách. Tak ako minulý rok, išlo o melodický, nazvem to heavy metal. Výrazné zastúpenie majú gitary a čistý spev. Žiaľ, práve počas ich vystúpenia som zistila, že so mnou nechce spolupracovať môj foťák. Mojou hlavnou úlohou bolo totiž fotiť. Priznávam teda, že tento set som vnímala na pol ucha. Aj keď je vidieť, že skupinu hrať baví, za mňa osobne je to ešte miestami trochu kostrbaté. Väčšina hudobných nápadov sa mi zdala klasická, nie veľmi vyčnievajúca z radu podobných skupín. Aby som však len nekritizovala, vystúpenie malo veľmi dobrý ohlas u divákov a myslím si, že v budúcnosti o nich ešte budeme počuť.
Pódium nezostalo dlho prázdne, lebo vcelku rýchlo nastupuje ďalšia slovenská skupina s pre mňa ťažko vysloviteľným názvom. Som zvedavá, či sa mi ten ich názov podarí dobre napísať teraz – Guzzle Booze. Ide o pomerne mladé zoskupenie (minimálne osadenstvo), ktoré však veľa koncertuje a vďaka tomu ich už poznajú minimálne poslucháči na strednom Slovensku. Ďalším pozitívom bolo, že hneď prvé EP im vydal Support Underground. Hrajú to na thrashovú nôtu novej vlny, takže starí thrasheri si možno zamrmlú. Momentálne v zostave figurujú dve gitary, bass gitara a bicie. Zostavu spomínam zámerne, pretože jedna gitara sa asi v polovici setu chalanom pokazila a zvyšok koncertu už odohrali trochu improvizovane. Niektorí ľudia si to možno ani poriadne nevšimli (haha). Za mňa musím pochváliť bass gitaru, ktorú som dobre počula a zvukovo mi ladila k hudobnému štýlu.
Pôvodne mala na tejto akcii vystúpiť kapela Famma z východného Slovenska, ale vošli im do cesty akési patálie, takže ich nahradila úderka zo Šurian zvaná Circular Saw. Práve na nich som bola aj vcelku zvedavá. Pôvodne totiž inklinovali k thrash metalu, no v poslednej dobe ich vývoj smeruje k old school death metalu. Nečakala som nič dobré (nič v zlom chalani), a to čo som počula ma naozaj pozitívne prekvapilo. Vcelku záživný death metal s prvkami thrash metalu. Svoje zohrala aj dobrá komunikácia gitaristu s publikom, ktorý mal krátke a hlavne úprimné príhovory. Tá spontánnosť sa mi páčila, žiadne strojené vopred pripravené ďakovačky, prípadne strohosť. V blízkej budúcnosti sa snáď dočkáme aj plnohodnotného debutu, na ktorý sa musím povedať, vcelku teším, hlavne na základe toho, čo som počula. Ak si dobre pamätám, Circular Saw zahrali aj nejaké tie staršie veci, tak sa ich vývoj dal celkom pekne zachytiť. Držím palce do budúcnosti aj do ďalšej tvorby, len tak ďalej.
Na konci ich setu sa odohrala počas pauzy prvá simulovaná bitka medzi šermiarmi z Cechu Goliath z Popradu. Na pódiu sa nachystala prvá česká kapela tohtoročného festivalu. Pre mňa dosť veľká neznáma s menom Darkwind. Skupina bola založená už v roku 1997 a pôvodne bola ovplyvnená hlavne druhou vlnou severského black metalu. Čoskoro však začínajú pridávať aj prvky deathu a tak sa formuje súčasná death black metalová tvár Darkwind. Na konte majú len dva dlhohrajúce albumy a bohatú históriu. Zaujímavosť, na ktorej kapela dosť stavia je fakt, že za mikrofónom sa od roku 2014 objavuje Tista ako vokalistka. Momentálna je zostava zložená zo štyroch členov, čo musím podotknúť, že nemajú bass gitaru, ale dve gitary. V celkovom sounde mi preto trochu chýbali hĺbky. Skupina v minulom roku vydala zatiaľ svoj posledný album – Ventum Tenebris. Ako som už písala, dosť veľký dôraz je kladený na spevoch, ktoré sú miestami aj dobre zrozumiteľné. Druhou doménou je množstvo gitarových melódií, ktoré sú navzájom poprepletané. Nuž, celkom zaujímavosť, ale mňa pre mňa osobne po niekoľkých skladbách dosť monotónne. Na druhej strane, ako sa hovorí proti gustu…, čo nezaujalo mňa, mohlo osloviť iných.
Pokračovalo sa opäť po slovensky, pretože prichádzajú na rad death metalisti Realms of Chaos. Chalani ma zakaždým niečim prekvapia, lebo ešte sa mi nestalo, že by niečo v ich podaní bolo rovnaké. Sledujem ich v podstate od úplných začiatkov a odvtedy prešli dlhú cestu, ktorá im momentálne prináša prvé zaslúžené úspechy. Zo zostavy zmizla druhá gitara, dôvody odchodu síce kapela neprezradila, ale prezradila, že nejaké prekvapenia nás už čochvíľa budú čakať. Ich vystúpenie vo Svite je tým pádom opäť o gitaru inšie. Sľúbené prekvapenie došlo až pár týždňov po tomto koncerte. Skupina totiž svoj debut s názvom „The Seed“ vydala u švédskeho vydavateľstva Downfall record. Keby nezasiahol do našich životov Covid-19, mohli sme sa dočkať aj krstu. Či sa ešte tento rok stihne debut pokrstiť, uvidíme. Na koncerte teda väčšinu playlistu tvorila nová várka skladieb. Ono sú aspoň pre mňa také staronové, pretože niektoré skladby som už počula aj inde. Realms of chaos so sebou priniesol technický náklepový death metal a ťaživú atmosféru. V podstate som sa veľkú väčšinu ich setu sústredila na rôzne nuansy v ich hudbe, keďže The Seed nemám ešte do hĺbky napočúvaný. Priznám sa, že tento typ death metalu mi vyhovuje viac v kluboch, ako na festivale. Teším sa na nejaký klubový koncert, prípadne aj krst.
Ďalšia česká kapela prináša úplne iný hudobný štýl. Prichádzajú totiž Mad Days, ktorí hrajú hlave na rockovú nôtu, no nevyhýbajú sa ani overenej klasike ako ACDC a pod. v podobe prerábok na ich spôsob. V radoch fanúšikov vidím množstvo tričiek Mad Days, a tým pádom aj ich fanúšikov. Opäť tu máme dočinenia so ženským vokálom, ktorý zabezpečuje útla blondínka s poriadnym hlasom. Zvyšok osadenstva tvoria starší páni, no ani náhodou nepatria do starého železa, práve naopak. Celá kapela bola neustále v pohybe, občas vybehli aj priamo k ľudom do areálu. Jediné, čo ma trochu zaskočilo, že ma pán sbskár zastavil, že ich nemôžem fotiť z fotopitu, pričom žiadna iná vystupujúca kapela nemala s týmto problém. Nuž, asi prianie kapely, rešpektujem to. Mad Days prítomných ľudí myslím celkom dobre vyhecovali a ich vystúpenie sa mnohým páčilo práve kvôli kontaktu kapely s prítomným publikom. Z môjho pohľadu veľa urobí práve vystupovanie kapely a to majú bratia Česi naozaj na úrovni.
Čo by to bol za festival, keby chýbal poriadny punk. Tento rok sa organizátori rozhodli pre hlohovskú stálicu na punkovej scéne – Nekulturu. Trojica punkačov sa teda postavila pred rôznorodé publikum vo Svite, ktoré ich prijalo s nadšením. Nechýbalo pogo, do ktorého sa zapojili či punkáči, či metalisti. Priznávam, že túto hlohovskú legendu nemám až tak napočúvanú ako Punkreas, ktorý vystúpil minulý rok, a tak som si nemohla z chuti zahulákať všetky skladby. Nekultura však hrá veľmi dobre stráviteľný punk, ktorý rozveselí a roztancuje aj zombiekov :). Ako to už pri punku býva, striedajú sa vážnejšie „neprispôsobivé“ témy skladieb s provokačnými a odľahčenejšími. Čo viac napísať, bolo mi opäť raz cťou, snáď čoskoro sa vidíme a počujeme.
Na záver večera prichádzajú lúpežníci, alebo teda česká all stars rocková kapela YBCA. Ako ich opísať? Myslím, že to musíte proste vidieť. Hudobne si predstavte niečo na spôsob tvrdšieho rocku, možno vzdialene pripomínajúceho aspoň mne Morčatá na Úteku. Textovo skupina vychádza hlavne z kadejakých rozprávok a starších českých piesni, ktoré samozrejme textovo upravuje. Ak ste teda fanúšikmi prerábok niektorých českých „klasických“ kolotočárskych skladieb na rockový spôsob a ujetých kostýmov, narazili ste na tú správnu kapelu. YBCA je teda hlavne o bohapustej zábave a recesii, ktorá niekomu môže a niekomu nemusí vyhovovať. Pre ilustráciu postačia snáď fotky a video, ktoré si môžete pozrieť nižšie.
Na záver by som chcela poďakovať organizátorom za túto skvelú akciu, za priateľskú atmosféru a hlavne sa chcem ospravedlniť za omeškanie. Dúfam, že sa stretneme aj ďalší rok.

 

Fotografie – Mrtvolka

 

Mrtvolka

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj