Report – Cruent – Grinding Jesus Brothers – Human Humus – Collosseum – 25.1.2020

Je utorok, ja sedím v Bratislave pri malom pive a čakám, čo všetko vypadne z úst človeka, ktorý je hlavou a srdcom celého Rotten Sound, no nie len tejto skupiny. Reč je samozrejme o spevákovi Keijovi. Keďže je tento pánko ukecaný, ešte som nestihla všetky jeho slová spracovať. Rozhovor si budete môcť samozrejme tiež prečítať, ale o tom neskôr. Z celého rozhovoru si však najviac pamätám rečnícku otázku: „Tak podľa teba, nie je život chaos?“ Vtedy som odpovedala neurčito, ale dnes môžem povedať, že chaos sa stal na niekoľko nasledujúcich dní mojou súčasťou. Rotten Sound je pre mňa od tohto dňa súčasťou chaosu a chaos je Rotten Sound. Je piatok a dozvedám sa medzi prvými, že koncert Rotten Sound v Košiciach nebude. Prečo? Nikto zo skupiny nechce prezradiť jasnú príčinu, personálne problémy, opakujú stále. Do Košíc teda mierim sama a som nesmierne rada, že sa organizátori nakoniec rozhodli koncert uskutočniť, aj napriek neúčasti týchto Fínov.

Niečo pred siedmou otváram bránu na Collosseum klube, no v dolnej časti ma privítajú len samé neznáme tváre. Koncert sa totiž koná v menších priestoroch klubu 777. Na poschodí sa všetko ešte len pripravuje. V tomto priestore som ešte nezažila koncert, takže pre tých, ktorí sa tu ešte tiež nevyskytli. Je to jedna veľká miestnosť na poschodí, rozmerovo mi pripomína najviac už neexistujúci bratislavský klub Obluda. Pódium nie je vysoké a hudobníkov neoddeľujú žiadne bariéry, ako v dolnej časti. Kontakt skupín s divákmi je tak o niečo „intímnejší“.

Ako prvá prichádza svoj kus muziky predviesť domáca košická úderka Cruent. Hoci sa na scéne pohybujú už naozaj dlho, akosi som na nich nemala šťastie. Až dnes si ich môžem pozrieť po prvýkrát. Zostava je akási okresaná, trochu mi to pripomenulo Contempt pred rozpadom. Na pódiu stojí totiž len gitarista a bubeník. História Cruent je dosť rozmanitá, takže aby som tu niečo tradične nedoplietla, radšej si o nej prečítajte v knihe Monstronomicon. Kapela toho zo svojho života veľa nezdieľa, takže neviem, či bass gitarista odišiel, alebo len proste nemohol. Tento nástroj mi však dosť chýbal, pretože celá hudba stratila hĺbky. Cruent kombinuje brutal death metal s gore prvkami. Niektoré skladby boli ťaživejšie, pomalšie, s väčším dôrazom na gitarové pasáže, iné zas až nabádali do „tanca“. Čakala som, ako budú reagovať domáci, predsa len, Cruent je legenda tunajšej scény, ale väčšina si len podupkávala na mieste, podobne ako ja. Trochu ma sklamala malá rozmanitosť a absencia bass gitary, ale na druhej strane, čo nového sa dá do tohto žánru vniesť? Zahraté bolo všetko poctivo a úlohu prvej kapely si Cruent splnili na výbornú.

Grinding Jesus Brothers patria k mojim obľúbencom od ich začiatkov. O to viac ma teší, keď je koncert od koncertu čoraz lepší. Chalani prišli zo Stropkova (a iných miest), aby nás trochu schladili do severských grindových tónov. Začalo sa, ako inak introm, z albumu Reign of Evil a pokračovalo sa aj ďalšími skladbami z tohto 12 minútového zárezu. Našťastie v tvorbe sa usilovne pokračuje, a tak sme mali možnosť počuť aj nové skladby. Grinding Jesus Brothers dokážu veľmi dobre pracovať s melodikou severského strihu a atmosférou (aspoň z môjho pohľadu). Striedajú sa pomalšie pasáže s náklepovými, rýchlymi. Pre mňa osobne viac na počúvanie, ako na nejaké znásilňovanie parketov. Podobne to pravdepodobne vnímali aj ostatní, pretože nedošlo k nejakému veľkému pohybu medzi ľuďmi. Zvukovo tiež nemám čo vytknúť, zostáva mi len vyzvať chalanov, nech dajú už dohromady materiál v štúdiu.
Na koniec večera prichádzajú nepísaní headlineri z hranice medzi ničotou východu a západu – Human Humus. Len nedávno oslávili svojich 10 rokov na scéne, veľkolepo na domácej pôde. Ich posledný album „The obligatory struggle“ stále rezonuje a skladby z neho tvorili veľkú časť playlistu. Začalo sa tradične sludge introm, na ktoré som už aspoň ja zvyknutá, no a potom sa už mohlo naplno začať „grindovať“. Patrí medzi overenú klasiku, že spevák Ižďo pobehuje ako zmyslov zbavený, zavše sa trochu poškrtí mikrofónom a pod., vzduchom lietajú dready, ktoré dopadávajú na gitaru. Gitara preráža svojim zvukom o niečo viac nad bass gitaru, ale tak som na to aj zvyknutá. Pri Human Humus sa už niekoľko ľudí aj odviazalo, a tak nastal prvýkrát za večer výraznejší pohyb. Ižďo lietal od pódia, k ľuďom a späť, takže Human Humus si mohli odškrtnúť titul najakčnejšia kapela večera. Ako som už dávnejšie písala, týchto Popradčanov mám radšej na menších pódiách, nie že by som im nedopriala veľké. Bolo cítiť väčšiu energiu, možno to bolo blízkosťou kapely k divákom. Toto vystúpenie Human Humus bolo jedno z najintenzívnejších, aké som zažila. Podľa mňa bolo krásne vidno, ako sa za tie roky kapela zohrala, ako dokáže pracovať s publikom (čiže s nami). Bola by naozaj škoda, keby sa táto rozbehnutá mašinéria teraz zastavila. S jedlom rastie chuť a tak, keď už to vyzeralo, že kapela má ukončiť svoje vystúpenie, podarilo sa dovolať jedného prídavku. Potom sa už naozaj odobrali kade ľahšie.

Aj napriek neprítomnosti Rotten Sound som si koncert užila a som rada, že som mohla vidieť aspoň tieto tri slovenské kapely. Úplne mi postačovala slovenská tvorba a konečne si môžem v svojom zozname odškrtnúť Cruent. Snáď to nebolo moje posledné stretnutie s nimi. Takže vďaka Sacred Audio, snáď aj niekedy nabudúce v Košiciach!

Mrtvolka

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj