Viete ako Radim zo Spasm vždy na koncertoch položí zásadnú otázku: “Kto tady čumí na porno?“ a dav po vzore letného hitu
od Verony dá všechny ruce nahoru? Ja to trochu pozmením a spýtam sa: „Kto tu počúva porngrind?“ No v mojom blízkom okolí asi len ja, ale to je fu(c)k. Ale pozrime sa, čo sa nám to tu vykotúľalo za pekný disk z južného teritória našej rodnej cházky. Po piatich rokoch od predošlého kotúčika She Asked for It, sa títo Satanovi milovníci latexu a lásky v podobe fyzickej – Enema Shower, rozhýbali a u nemeckého vydavateľstva Rotten Roll Rex (zo známejších stajňových kolegov môžem spomenúť Pulmonary Fibrosis, Plasma, alebo Last Days of Humanity) im vychádza brožúrka pre návštevu S/M zoologickej záhrady, teda Sadomazoo. No a v podstate sa nič výrazne nezmenilo. Stále je to ten milý a láskyplný goregrind, na aký sme u tejto grupy zvyknutí.
Hneď v intre úvodnej skladby si ako brigádnik v dabingu, odbil svoju rolu najväčší rohatý klátič a rodinný priateľ Glena Bentona, one and only Satan. No a po jeho straníckom príhovore sa dá do pohybu krásne zahuhlaný a masívny goregrindový kolotoč piesonky The Goat. Tak to vlastne ide cez celý album, iba sem tam to preruší nejaká estetická vsuvka z moviečka pre
dospelých, kde sa nejaké žieňa dožaduje výprasku. Moja anténka však spozornela pri tretej skladbe She Is the Hogcaller, ktorou sa nesie jednoduchý, avšak veľmi chytľavý riff, ktorý zostal vo mne ako urológov palec pri vyšetrení prostaty.
Veľké plus dávam za texty, čo pri goregrindových kapelách nebýva pravidlom. Apropo texty. To je kategória sama o sebe. Z tých najvydarenejších považujem už spomínanú She Is the Hogcaller (balada o milovníčke ošípaných), Slug Slime Sodomy (lovestory medzi slimákom a tajomnou neznámou) a Tentacle Erotica (tu by asi aj mr. Lovecraft nahodil zmyselný úsmev a doprial si pár minút o samote…).
Po vzore známej čarovnej formulky, že sex predáva, je vytvorený aj obal. Na príklade čašníčky s plnou táckou erotických pomôcok, môžete vidieť ako to dopadne, keď bývate na dedine a domáce zvieratá sa vám stanu až príliš blízkymi. Toto je výsledok.
Sprdnúť by som asi mal len za strohý booklet, kde sa človek okrem textov a obsadenia kapely nedozvie nič. Človeka by aj zaujímalo, v akom štúdiu sa album nahrával, pretože zvuk sa podla mňa dosť podaril. Ale inak som spokojný a mojim ušiam dopriavam už ani neviem koľké roztopašné číslo s týmto EP, pretože táto šestica skladieb zmizne rýchlejšie ako fľusanec cez leto na horúcom asfalte. Takže ako zvykne hovoriť Necro – Gore je láska.
