Recenzia – PERSONA GRATA – „Reaching Places High Above“
Svet zahlcujú kopy kapiel, či už mladého alebo staršieho dáta, ktoré nás svojou zložitou a technickou hrou chcú ohúriť, no zabúdajú na jednu dôležitú vec. Ich hudba stráca dušu, prirodzenosť a stávajú sa z nich iba umelé klony preplnené miliónmi tónov bez zmyslu zložiť akúkoľvek štruktúru, ktorá dáva zmysel. Prečo som zvolil takýto úvod? Nuž preto, pretože kapela, o ktorej budem písať – PERSONA GRATA, je pravý opak tohto trendu. „Reaching Places High Above“ je albumom síce prešperkovaným kopou melódii, rytmických zvratov a bohatých kompozícií, no hlavne títo páni dostali do daru cit pre zmysluplné a atmosférou podliate štruktúry skladieb, ktoré pôsobia ako čerstvý vzduch. Chalaniská, ako už z úvodu vyplýva, si zvolili cestu progresivity, prevažne rockovú, aj keď aj ten metal sa tu sem-tam ukáže. Ich hudba vychádza zo starých koreňov žánru, ktoré do zeme zaborili kapely ako PINK FLOYD, ich odkaz silno počuť v skladbe „Istanbul“, hlavne v cite pre vytvorenie atmosféry a tým vytvoriť úrodnú pôdu pre tak bohatú kompozíciu, akou je nasledujúca skladba „Orient Express“. V nej zo začiatku môžeme naraziť na kanadských matadorov RUSH, ich inšpiráciu hlavne vidím v rytmických hrách. Neodmysliteľnou súčasťou je taktiež hra flauty, ktorá ako keby šla pod taktovkou Iana Andersona (JETHRO TULL) a krásne vypĺňa strednú časť skladby “Edge of Insanity“ či v „Orient Express“ . Nakoniec sa nezabúda ani na novšiu školu prog. rocku v zastúpení Švédov PAIN OF SALVATION, ktorých kus započujeme hneď v úvodnej „Ace“. No dosť bolo o inšpiráciách, poďme k tomu, čo robí z tejto, na prvý pohľad neoriginálnej hudby, ten svieži vietor. Hneď prvé, na čo narazíme, je prekvapujúco čerstvý a hlavne šťavnatý a vyrovnaný zvuk. Každý jeden nástroj má svoje neodmysliteľné miesto v tejto hudobnej maľbe tónov, ani jeden nie je prioritný, všetky slúžia celku, takáto vec sa v poslednej dobe už fakt nevidí. Takéto niečo je fakt radosť počúvať, žiadna umelina, čistá prirodzenosť. Hlavným tromfom je však ich cit pre štruktúry skladieb, ako som spomínal v úvode. Zoberme si takú „Orient Express“, každý jeden tón je na svojom mieste, vynechaním jedného by to celé spadlo a rozpadlo sa. Zároveň sa tento zhluk tónov mení na čarovnú jazdu práve tým orientálnym expressom, všetko pôsobí úplne autenticky, sem-tam sa aj pridajú nejaké sample zvukov, aby daná kulisa bola priam dokonalá. Zároveň to platí aj pre skladbu“ Edge of Insanity“, tá sa od svojej šiestej minúty mení na prechádzku po lúke, stačí len zavrieť oči a ste hneď tam. To je to čaro hudby. Ešte, samozrejme, nesmiem zabudnúť na takú dôležitú súčasť, akou sú jednotlivé výkony kapelníkov. Je to priam až nemožné vybrať jedného a určiť ho ako stavebný pilier kapely alebo povedať o ňom, že on prevyšuje toho, alebo toho. Práve tento súlad a vyrovnanie robí z tejto kapely výborné zoskupenie, nikto sa s nikým nepredbieha, aj keď to možno tak pripadá...
Recenzia – INFERNO – ”Omniabsence Filled By His Greatness” ( Agonia Records 2013 )
Nastala jeseň a s ňou trocha toho pochmúrnejšie počasie. Najlepší čas na počúvanie nejakej tej temnejšej hudby. Príkladov by sa dalo menovať mnoho čo už vyšli, vyjdú, alebo práve vychádzajú. Koncom septembra vyšiel nový album českej black metalovej kapely Inferno s názvom „Omniabsence filled by his greatness“. Šiesta dlho hrajúca nahrávka ukazuje nové hudobné smerovanie kapely, ktoré začalo pribležne na predchádzajúcom albume Black devotion. Inferno si prešlo od roku 96 celkom dlhú cestu ,čo sa týka hudobnej aj filozofickej stránky a názory na kapelu samotnú sú rôznorodé, ale to je v tomto momente úplne jedno. Osobne som nebol nikdy veľkým fanúšikom, ale prečo nedať šancu novému albumu? Musím povedať, že po prvom počúvaní albumu, som nevedel čo sa to vlastne stalo. Dlhá minutáž jednotlivých skladieb, ich štruktúra a atmosféra robia jeden celok. Spomínaná atmosféra je vedená v obskúrne, miestami disharmonických rovinách, ktoré by sa dali prirovnať k francúzskym kapelám ako Blut aus Nord alebo Deathspell Omega. Kapela ale za to tlačí na pílu, rýchle sypačky sa na albume nachádzajú v hojnom množstve, vyvalia sa hneď po intre a sú prelínané s odľahjčenejšími, pomalšími pasážami. Sem-tam zablúdia aj nejaké melódie, ktoré skladby príjemne osviežia. V melodickejších a pomalších pasážiach, tak, ako aj vo zvuku albumu, sa neubránim pocitu, že tu sa kapela nechala ovplyvniť švédskou školou, konkrétne kapelou Ondskapt. Vokál je na albume posadený skôr do nižších polôh a spolu z jeho ozvenou vyznie ako ďalší nástroj. Celkový zvuk je na vysokej úrovni, trúfam si povedať že na svetovej, ale na druhú stranu sa nie je čomu diviť, keďže o nahrávanie sa postaralo švédske Necromorbus štúdio, kde nahrávajú kapely ako napr. spomínaný Ondskapt, alebo Watain. Jediné, čo mi trocha nesedí je miestami až prílišné používanie klepačiek. Najlepšie pasáže podľa môjho názoru sú práve tie pomalšie, oveľa viac to zvýrazňuje atmosféru skladieb. Taktiež až možno prílišná inšpirovanosť švédskou scénou, cez zvuk začínajúc, obal a trailer k albumu končiac. Ale aj napriek tomu je z „Omnoabscene filled by his greatness“ dobrý pocit a poslucháčsky zážitok. Ako som spomínal, nebol som nikdy fanúšik Inferna, ale tento album je na česko-slovenské pomery nadpriemerný a možno ho radiť k „svetovým“ kapelám. Recenzia: Pedro Hodnotenie: 8/10 1.Pervasion 2.The Firstborn from Murk 3.The Funeral of Existence 4.Revalations Through the Void 5.The Vertical Fissure of the Most Distant End 6.Metastasis of Realistic...
Report – XICHTOPLESK, 1. novembra 2013, Collosseum Club Košice
Už štvrtýkrát sa v Collosseu koná akcia, ktorá vás chce svojou nepredvídateľnou zábavou poriadne preplieskať. Jedná sa totiž o bizarný festival multižánrového charakteru. Potkneme sa tu o rôzny elektronický sekaný breakcore, divné folkové zoskupenia, oddychové chilloutovky či grindové masakre a práve o tieto gitarové šialenstvá nám v tomto reporte pôjde, predsa sme len metalový webzine, aj keď zabrdneme aj do iných hudobných svetov. Pre nás, metalochtivých ľudí, sa akýmsi headlinerom stali ABORTION, znovuzrodená legenda, ktorá si drtí svoje už od začiatku 90-tych rokov, tak som bol zvedavý, ako si títo páni ešte poriadia s takýmto nákladom, pretože ešte som nemal tú česť sa s nimi stretnúť zoči-voči. Pozvanie nakoniec odmietla powerviolencová špička z Ostravy – SHEEVA YOGA, no namiesto seba poslala rovno dve náhrady – PRÜGELKNABE a OTLOUKÁNEK, čo neboli o nič menšie masakre, košickú tvrdú scénu zastupovali THORWALD, o hlavnú hudobnú zverinu sa mali postarať SEDEM MINÚT STRACHU. Line-up aj pre nás metalovo orientovaných ľudí bol celkom lákavý, tak ignorácia tejto akcie neprichádza do úvahy. Už pri vchode nás milo očakával Ander z Košíc, aj keď len v 2D verzii, ktorý nás svojim očarujúcim úsmevom pekne privítal, škoda že nakoniec skončil v žraločej tlame, pravidelný návštevníci Collossea určite pochopia. Ander nepredstavoval jedinú výzdobu clubu, keď nerátam spomínaného žraloka, či motorové cirkuláre, no tie už patria medzi stálice výzdoby. Steny boli polepené rôznymi avantgardnými obrázkami Lovecraftovo zmutovaných mníšok, chrobákov a podobnej hávede, či gore tematikou ladených komixov z produkcie zinu JAZVA, ktorého prvé číslo ste si mohli zakúpiť na mieste. Zadarmo sa ponúkalo ovocie, aby sme boli zdraví, pri schodoch do 777-mičiek ste mohli ochutnať rôzne štipľavé nátierky vegánskej kuchyne, alebo plnené baranie rohy v paradajkovej omáčke, čiže nielen naše uši si mohli užiť, ale došlo aj na naše maškrtné jazýčky. Kapely začali hrať s menším omeškaním, čím som získal čas na degustáciu piva a jedla, tie vegánske chuťovy fakt stáli zato. Prvá skupina, ktorá ma zaujímala a vytrhla z degustácie bola GORDON SHUMWAY. Parobci z Banskej Bystrice hrajúci mix crust/grindu s občasnými odbočkami do death metalu, čo aj hrdlo hlásalo tričko MORBID ANGEL vzrastovo malého gitaristu. Zvuk bol ešte trochu rozhádzaný, no nasadenie chlapcov ma hneď chytilo. Grindové naklepané pasáže striedali crustové živelné veci, ktoré občas gitarista osviežil MORBID ANGELovským riffom, proste chalani išlo do toho na plné obrátky. Začiatok ako má byť. Ostravčania nám akosi meškali, tak sa na pódium mohli ísť pripraviť moje hlavné hviezdy ABORTION. Leprovi a spol. to netrvalo veľmi dlho a tak sa masaker mohol začať. Gitary ostré ako čepeľ, nasadenie na ich vek až prekvapivo valcujúce, bicie sa drvili jedna radosť a basa dunela ako kanón. Na tvári a z celkového dojmu bolo jasné, že to týchto pánov jednoducho baví a žijú tým. Medzi pesničkami došlo na vtipné hlášky na témy true metalistov, nekvalitného piva či vyholených zmrdov. Hudobne sme sa pohybovali...
Recenzia – MYSTERIOUS ECLIPSE – „Hell Of Pain“
Zo sveta sa na nás valí neuveriteľná lavína nových nahrávok, čo aj zbehlému človeku začína prerastať cez hlavu. Slovensko síce nepredstavuje taký nápor, no aj tu sa človek musí často obzerať okolo seba, aby mu niečo neprekĺzlo cez prsty. Nové Mesto nad Váhom nám vypľulo zbehlú kapelu MYSTERIOUS ECLIPSE, ktorá by vám svojou nahrávkou Hell of Pain mohla poriadne zašpiniť prsty, pretože ich death/black so šarmantnou frontwomankou Petrou je poriadna dávka špinavosti pre vaše uši. Nahrávku otvorí atmosférické intro ako vystrihnuté z dielne DEAD CAN DANCE, podobne aj na začiatku piesne „Soulkeeper“, na čo hneď nadviaže blackový riff, ktorý by ste mohli nájsť v továrňach rôznych death/black kapiel ako BELPHEGOR, či starších BEHEMOTH. Aj v ostatných skladbách by sme mohli naraziť na podobné prvky, druhá melodická „Hell of Pain“ pripomenie AMON AMARTH, posledná „Ruža“ vám môže pripomenúť slovenskú LUNATIC GODS, v čom vidím tiež slepú uličku, a tak by sme mohli hľadať donekonečna. Tým chcem poukázať, že nahrávka prevára a vyvára postupy a riffy už zabehaných veličín, čím stráca na jedinečnosti. Na druhej strane nechcem tým povedať, že by ich tvorba bola celá len ako cez kopírku, nájdeme aj tu zaujímavé nápady, napr. zvonkohru, alebo tajomné klávesy nakombinované s blackovým podkladom v skladbe „Back in Black“, ktoré vytvárajú pocit magičnosti a podnecujú fantáziu k vytvoreniu obrazu niečoho tajomného. Nesmieme zabudnúť ani na pekne skonštruované a zaujímavo melodické sóla, hlavne pri posledných dvoch skladbách albumu, ktoré tvoria neodmysliteľnú súčasť nahrávky. Veľké pozitívum tiež vidím vo vokálnej stránke. Petra, áno je to dievča, čo vydáva tieto pekelné zvuky, zvláda hravo uškriekané blackové pasáže, alebo zájde aj do hĺbok growlu. Jediné, na čo by si mala dávať pozor, sú melodické doprovodné spevy, ktoré v piesni „Parallel Universe“ pôsobia dosť kŕčovito a rušivo, čo skladbe a vôbec celkovej tvorbe kapely vôbec nepristanú. Keď si to zhrniem dokopy, tak chalani a slečna z Nového Mesta nad Váhom neprinášajú nič nové, no so zabehanými postupmi sa vedia vyhrať a priniesť do toho aj kus svojej nápaditosti. Na záver ešte pochválim minimalisticky ladený artwork albumu, ktorý vďaka nenútenému a jednoduchému dizajnu skvelo zapadá do konceptu albumu. Recenzia: 6,5/10 Hodnotenie: Lukáš „Bukáčo“ Polák ...
Recenzia – HAIL OF BULLETS – “ III: The Rommel Chronicles “ ( Metal Blade Records 2013 )
“ Pot a drina chránia krv “ ( Erwin Rommel ). Tento výstižny výrok vyjadril ešte za ťažkých čias druhej svetovej vojny, dnes už legendárny poľný maršál a jeden z najlepších nekonvenčných bojových taktikov, po ktorom sú dodnes jeho metódy známe v oblasti armády. História je silným čerpacím prameňom a inšpiráciou pre každého, kto sa horlivo ale aj laicky o potvrdené fakty zaujíma, vášnivo sleduje dokumentárne cykly a v podstate by bol najradšej svedkom, keby to mohol zažiť resp. pravý opak, radšej nikdy. V dnešnej dobe existuje spústa znalostí či už sú potvrdené ako fakty alebo podané na tej konšpiračnej úrovni, každopádne zvedavosť a záujem nepustí a tieto poznatky sa hrdo interpretujú do rôzných foriem umenia ako obrazy, film a to podstatné o čo sa tu jedná je hudba. Verným príkladom, ako sa krásne dá do extrémnej muziky vtlačiť zmyselnosť udalostí, čo sú v historických análoch zapísané natrvalo, je holandská smrtiaca mašinéria hrdo a oddane nazývajúca sa HAIL OF BULLETS. Samozrejme mohol by som tu písať o ďalších mnohých iných, čo sa opájajú militarizmom ale v rámci vlastných možnosti je to skôr okrajový element využitia vojnovej tématiky do death metalu. Žezlo držia BOLT THROWER no ubehol už nejaký čas, čo sa títo veteráni zrejme nadobro odobrali do výslužby teda aspoň čo sa vydávania týka a bolo načase to predať ďalej. Legenda ostane legendou na svojom vydobytom vrchole, nápady sú však stále v pohybe a tak je nutné ich posúvať a využívať. No poďme ale späť k “ pozdravu striel “ a k ich veľmi prepracovanej tématike druhej svetovej vojny, ktorú podávajú vyložene profesorsky smrtiaco staroškolsky. Veľký rafinovaný a oddaný prístup týchto pánov je z cela jasný, pretože hrajú to čo je pre nich už život sám, hrajú čo im ide najlepšie a vyslovene tým spôsobujú rozochvenie vôd dnešnej death metalovej scény, kapiel je obrovská spústa a veľmi rýchlo sa v tom dá stratiť, prísť dnes s niečím originálnym je už prakticky bolehlavová záležitosť. Či už sú HOB originálny o tom niet pochyb, samozrejme je na to viac uhlov pohľadu no ak mám hovoriť za seba je to jednoznačne, pretože sa nedajú s nikým spliesť, štrukturálne je to samo o sebe starý poctivý death metal z najlepších čias podaný v dnešnej záplave rôzných zvukových krás a solidných produkcií ale to čo je ich silným atributom toho, že doslova svojím prejavom zatlču do zeme je efektivita, už čo to odohrané, skúsenosti a chuť hrať. Majú za sebou vydané dva vynikajúce koncepčné albumy a to prvotina „…Of Frost And War „(2008), pojednávajúca o udalostiach východného frontu, krutej ruskej zimy až po pád Berlína a druhá vydaná spomienka “ On Divine Winds“ (2010),...
Report – BelUša Deathfest 12.10. 2013
Vopred sa vám chcem ospravedlniť, ale tento report som musel poňať trochu inak. Totiž bude paralelne zverejnený aj v miestnych novinách. Preto mi dozaista všetci metalisti prepáčia, že je napísaný vo všeobecnosti, aby ho mali šancu pochopiť aj ostatní mimo metalovú komunitu. Ďakujem za pochopenie… Siedme pokračovanie festivalu tvrdej hudby je úspešne za nami. Zahanbujúco sa musím priznať, že som sa tohto veľmi zaujímavého metalového festivalu zúčastnil po prvý krát. A vôbec toho neľutujem. To čo sa dialo v staručkom kultúrnom dome zanechalo vo mne pozitívne zážitky. Takýto a im podobné regionálne koncerty majú svoj význam. Sú ukážkou, že aj v našich končinách dokážu vzniknúť zaujímavé hudobné skupiny, ktoré ak by vznikli v „hudobne“ vyspelejšej krajine, tak by žali väčšie úspechy. Ale zostaňme pekne na zemi, v našom maličkom Slovensku. Názov tohto festivalu s prídavkom DEATH môže niekoho odradiť. Smrť je definitívna v živote človeka. V živote hudobníka to môže byť naopak – znovuzrodenie vďaka ktorému môže sprostredkovať svoje myšlienky svetu. Je pravda, že tento metalový štýl patrí medzi tie „najtvrdšie“. To ale neznamená, že by ľudia, ktorí ho hrajú patrili medzi agresívnych. Povedal by som, že práve naopak. Vďaka hudbe môžu dať von zo seba všetko negatívne a sústrediť sa na to lepšie a hľadať iné cesty. Nálada počas vystúpení jednotlivých skupín je veľmi uvoľnená, stretávajú sa tu známi z blízkeho aj ďalekého okolia. Proste jedna veľká metalová rodina, ktorá prišla s jedným spoločným cieľom. Naživo si vypočuť nádeje domácej scény, okorenené o hosťa spoza rieky Moravy. Tým hosťom nebol nikto menší, ako skupina HYPNOS. Skupina, ktorá pred pár rokmi prežila „znovuzrodenie“ a opäť tvorí naplno novú hudbu. Pre info skupinu vydáva nemecké hudobné vydavateľstvo a tento rok uzrelo svetlo sveta už štvrtý album s názvom „Heretic Commando“. A keď už takýto hudobníci po svojom vystúpení na Beluša Deathfeste vyhlásia, že to bol ich najlepší koncert roku 2013, tak k tomu netreba už nič dodávať. Azda len že tento rok vystúpili okrem iného aj na jednom z najväčších európskych festivalov BRUTAL ASSAULT. Každoročne sa ho zúčastnia tisíce hudobných fanúšikov. Pri vystúpení SUBURBAN TERRORIST je na prvý pohľad vidieť, kto je tu doma. Ľudia sa bavia na pódiu aj pod ním. Vládne skutočne uvoľnená atmosféra, podobne ako počas celého festivalu. Ťažko opísateľná dávka energie pulzuje sálou a zanecháva v hlavách zúčastnených nezabudnuteľné pocity. Bavia sa mladí, starí, ženy, muži, dokonca aj deti. Okrem dvoch spomenutých skupín dostali možnosť aj THE INFINITE WITHIN, KEEP ON ROTTING, BRUTE, DOOMAS, SUBURBAN TERRORIST, ČAD, HYPNOS a SANATORIUM. V dobe, keď azda poslednou pravidelnou kultúrnou akciou je nedeľný futbalový zápas, či návšteva pohostinstva môžeme byť radi, že existujú ľudia bez predsudkov, ktorí povolia takúto a jej...
Headbanger FM
- Headbanger_FM (11.5.2026 22:00) 11. mája 2026
- Headbanger_FM (4.5.2026 22:00) 4. mája 2026
- Headbanger_FM (27.4.2026 22:00) 27. apríla 2026
- Headbanger_FM (20.4.2026 22:00) 20. apríla 2026
- Headbanger_FM (13.4.2026 22:00) 13. apríla 2026
