Report – DEFEATED SANITY, PUTRIDITY, VOMITOUS, MORTALLY INFECTED, 30. november 2013, Collosseum Club, Košice
dec06

Report – DEFEATED SANITY, PUTRIDITY, VOMITOUS, MORTALLY INFECTED, 30. november 2013, Collosseum Club, Košice

Zverejnené v dec 6, 2013

Už sa budem asi často opakovať, keď poviem, že death metalisti majú v Košiciach ako na ružiach ustlané, no vždy mi to príde, ako keby si to ľudia nevážili, resp. kašlali na to, alebo už sme fakt takí vymierajúci druh ? Na zostavu sa nedá povedať ani jedno slabé slovo. Či už sú to Bratislavskí rezači MORTALLY INFECTED, ktorí patria k špičke blížiacej sa k vrcholu slovenského brutal deathu, švédska nádej VOMITOUS, nekompromisní taliani PUTRIDITY alebo samotný štít európskeho brutálneho death metalu – DEFEATED SANITY. Už fakt neviem, čo výnimočnejšie a kvalitnejšie nás tu musí prísť navštíviť, aby došlo aspoň 100 ľudí, alebo som už fakt naivný a každý už kašle na poriadnu dávku death metalu? Dosť už bolo môjho šteku, poďme k muzike, o ktorú tu vlastne ide. Úvod tejto akcie patril Bratislavčanom MORTALLY INFECTED. Zvuk zo začiatku bol trochu roztrasený, neprehľadný, ale časom sa zvuková hmla trochu rozpustila až k úplnej spokojnosti, ktorá trvala až do samotného záveru. Nasadenie chalanom rozhodne nechýbalo, mastili ako o dušu, Sead naklevál poriadne ako sa na pravého klepača rezňov patrí. Spevák Weget má zlaté prasa v hrdle, jeho hlboký growl spolu s úletmi do bravčovinového priemyslu boli okrasou tohto koncertu. Škoda toho zvuku v úvode, inak parádny začiatok akcie. Po menšej pauze prichádza na pódium družina VOMITOUS na čele s menším chlapčekom, vzhľadom pripomínajúcim nejakého Ufóna (malý, vyholená hlava, odstávajúce uši), no keď zareval do mikrofónu, až som z kože vyletel. Jeho ultra hlboký growl, ktorý siahal až do samotného pekla (alebo lepšie jadra zeme?), bol priam učebnicovo ukážkový. Mohutnosť, to by bolo zrejme najvýstižnejšie slovo tohto koncertu, tie ich mastné a zároveň šťavnaté slammy museli rozhýbať krky snáď aj tým najpráchnivejším mŕtvolám. Bol to jeden hudobný buldozér, ktorý vyštartoval z pódia a rozmačkal všetko, čo sa hýbalo. Je mi až divné, že takáto fakt vyspelá kapela, chybičky by ste ťažko hľadali, má za sebou len 2 EP. Na záver môžem len povedať, že debut tejto kapely bude veľkou udalosťou európskeho brutal deathu. Publikum už bolo pomaly hudobne zdevastované a to ani zďaleka nebol koniec. Prišlo totiž na ďalšie totálne peklo – PUTRIDITY. Taliani sú známi svojou nekompromisne brutálnou hudbou bez hocijakej zastávky a presne takto sa nám predviedli aj v Košiciach. Od prvého tónu brutálny náklad bez jedinej možnosti akéhokoľvek vydýchnutia, samozrejme došlo aj na nejaký slamm, ktorý bol riadne mäsitý, ale ten nám len zmohutnel atmosféru a zatajil dych. Pri tom všetkom je ich hudba značne technická a prepracovaná, aj keď sa môže zdať chaotická, no práve tá ich spontánnosť je veľké plus. Spevák nezaostával za svojimi kolegami a predvádzal chliev hodný majstra odboru, kto vlastne z vystupujúcich tam nepatrí ? Úplne prvotriedny náklad, ktorý rozmetal aj to posledné, čo ešte stálo živé. Silno tlieskam a hulákam! Blížil sa nám záver tejto...

Čítaj ďalej

Report – MASTERS OF ROCK WINTER ’13, 23.11.2013, Sportovní hala Euronics, Zlín, CZE

Zverejnené v dec 6, 2013

Masters Of Rock je vraj dlhodobo najväčší československý rock/metalový fesťák. Ja osobne som oň už stratil záujem. Ale poznáte aj jeho zimnú mutáciu – „Winter Masters Of Rock“? 23. 11. 2013 som sa tento jednodňový koncertný minifestival vybral navštíviť po 1.- krát. Akcia sa do minulého roku konala na Zlínskom zimnom štadióne, teraz to organizátori presunuli vedľa do „Sportovní haly Euronics“, zrejme kvôli predpokladanej nižšej účasti. Po príchode na miesto činu a vyzdvihnutí akreditácie sa hrnieme do haly, aby sme zistili, že už hrá KEEP OF KALESSIN (na turné so SOILWORK). Sú chudobnejší o speváka Thebona, ale gitarista Obsidian C. dobre zvládol aj svoju vokálnu rolu. Predstavili najmä piesne z najaktuálnejšieho CD „Reptilian“, inak napr. klipovka „Ascendant“ či „Introspection“. Ako sa neskôr ukázalo, mali pod pódiom viac ľudí než kapela idúca po nich. Poliaci DECAPITATED (na turné s CHILDREN OF BODOM) nie sú pre tunajších fans žiadnou novinkou. Sám som ich už videl hrať na veľkom feste, v malom i veľkom klube, tak teraz zase čosi iné. Potešil ma ich typický výborne masívny zvuk, na 2. strane opäť sklamal kratší nevybalansovaný set (výrazná prevaha posledného CD „Carnival Is Forever“ / absencia hitu „Day 69“). Estetický bonus: gitarista Wacław „Vogg“ Kiełtyka nám akosi zapustil fúzy aj bradu. :-) Nasledujúca partia sa volá ReVAMP a je na tour s KAMELOT. V rámci ich setu sa bližšie rozhliadame po hale a dokonca nachádzame možnosť dívať sa na stejdž viac-menej zozadu. Veľmi zaujímavý pohľad! ReVAMP predvádzajú nelineárnu, pomerne progresívnu paletu metal-štýlov, kde prevláda symphonic. Pozerá sa na nich dobre, za čo môže najmä speváčka Floor Jansen (ex-AFTER FOREVER, čerstvo NIGHTWISH). Po dlhšej prestavbe a miernych naťahovačkách prichádza vlastne už jeden z headlinerov – Švédi SOILWORK. Ich modern melodeath s prímesou metalcore spĺňa všetky klišé daného štýlu, naživo to ale nie je moc „na odpadnutie“. (Priveľa IN FLAMES!) …Ale pravoverní fanúšikovia si myslia niečo iné a SW tu majú veľmi slušnú kulisu. Zo setlistu: okrem viac noviniek z aktuálneho „The Living Infinite“ dominujú songy éry 2003 + vyššie, zo starej bol tuším len jeden. No a z vizuálneho hľadiska to veľmi metalové nebolo – proste moderna. Do Zlína boli prizvaní aj epic/melodic metaloví veľmajstri z krajiny 1000 jazier, AMORPHIS. Táto kapela ma naživo nikdy nesklame… Dredovlasý Tomi Joutsen spieva aj dnes ako z CD-čka; či už je to growling, alebo čistý vokál. Ani jeho piati kolegovia (služobne všetci starší) sa nedajú zahanbiť a inštrumentálnu vyspelosť dokazujú s kľudom i noblesou. Z novej dosky „Circle“ sa hralo až príliš, na 2. strane mnohé prostredné albumy zostali opomenuté (len 1 track z „Elegy“, konkr. „Against Widows“). Napriek tomu zatiaľ najlepšia záležitosť večera, čo dokázali pecky ako...

Čítaj ďalej
Recenzia – PERSONA GRATA – „Reaching Places High Above“
nov16

Recenzia – PERSONA GRATA – „Reaching Places High Above“

Zverejnené v nov 16, 2013

Svet zahlcujú kopy kapiel, či už mladého alebo staršieho dáta, ktoré nás svojou zložitou a technickou hrou chcú ohúriť, no zabúdajú na jednu dôležitú vec. Ich hudba stráca dušu, prirodzenosť a stávajú sa z nich iba umelé klony preplnené miliónmi tónov bez zmyslu zložiť akúkoľvek štruktúru, ktorá dáva zmysel. Prečo som zvolil takýto úvod? Nuž preto, pretože kapela, o ktorej budem písať – PERSONA GRATA, je pravý opak tohto trendu. „Reaching Places High Above“ je albumom síce prešperkovaným kopou melódii, rytmických zvratov a bohatých kompozícií, no hlavne títo páni dostali do daru cit pre zmysluplné a atmosférou podliate štruktúry skladieb, ktoré pôsobia ako čerstvý vzduch. Chalaniská, ako už z úvodu vyplýva, si zvolili cestu progresivity, prevažne rockovú, aj keď aj ten metal sa tu sem-tam ukáže. Ich hudba vychádza zo starých koreňov žánru, ktoré do zeme zaborili kapely ako PINK FLOYD, ich odkaz silno počuť v skladbe „Istanbul“, hlavne v cite pre vytvorenie atmosféry a tým vytvoriť úrodnú pôdu pre tak bohatú kompozíciu, akou je nasledujúca skladba „Orient Express“. V nej zo začiatku môžeme naraziť na kanadských matadorov RUSH, ich inšpiráciu hlavne vidím v rytmických hrách. Neodmysliteľnou súčasťou je taktiež hra flauty, ktorá ako keby šla pod taktovkou Iana Andersona (JETHRO TULL) a krásne vypĺňa strednú časť skladby “Edge of Insanity“ či v „Orient Express“ . Nakoniec sa nezabúda ani na novšiu školu prog. rocku v zastúpení Švédov PAIN OF SALVATION, ktorých kus započujeme hneď v úvodnej „Ace“. No dosť bolo o inšpiráciách, poďme k tomu, čo robí z tejto, na prvý pohľad neoriginálnej hudby, ten svieži vietor. Hneď prvé, na čo narazíme, je prekvapujúco čerstvý a hlavne šťavnatý a vyrovnaný zvuk. Každý jeden nástroj má svoje neodmysliteľné miesto v tejto hudobnej maľbe tónov, ani jeden nie je prioritný, všetky slúžia celku, takáto vec sa v poslednej dobe už fakt nevidí. Takéto niečo je fakt radosť počúvať, žiadna umelina, čistá prirodzenosť. Hlavným tromfom je však ich cit pre štruktúry skladieb, ako som spomínal v úvode. Zoberme si takú „Orient Express“, každý jeden tón je na svojom mieste, vynechaním jedného by to celé spadlo a rozpadlo sa. Zároveň sa tento zhluk tónov mení na čarovnú jazdu práve tým orientálnym expressom, všetko pôsobí úplne autenticky, sem-tam sa aj pridajú nejaké sample zvukov, aby daná kulisa bola priam dokonalá. Zároveň to platí aj pre skladbu“ Edge of Insanity“, tá sa od svojej šiestej minúty mení na prechádzku po lúke, stačí len zavrieť oči a ste hneď tam. To je to čaro hudby. Ešte, samozrejme, nesmiem zabudnúť na takú dôležitú súčasť, akou sú jednotlivé výkony kapelníkov. Je to priam až nemožné vybrať jedného a určiť ho ako stavebný pilier kapely alebo povedať o ňom, že on prevyšuje toho, alebo toho. Práve tento súlad a vyrovnanie robí z tejto kapely výborné zoskupenie, nikto sa s nikým nepredbieha, aj keď to možno tak pripadá...

Čítaj ďalej
Recenzia – INFERNO – ”Omniabsence Filled By His Greatness” ( Agonia Records 2013 )
nov12

Recenzia – INFERNO – ”Omniabsence Filled By His Greatness” ( Agonia Records 2013 )

Zverejnené v nov 12, 2013

Nastala jeseň a s ňou trocha toho pochmúrnejšie počasie. Najlepší čas na počúvanie nejakej tej temnejšej hudby. Príkladov by sa dalo menovať mnoho čo už vyšli, vyjdú, alebo práve vychádzajú. Koncom septembra vyšiel nový album českej black metalovej kapely Inferno s názvom „Omniabsence filled by his greatness“. Šiesta dlho hrajúca nahrávka ukazuje nové hudobné smerovanie kapely, ktoré začalo pribležne na predchádzajúcom albume Black devotion. Inferno si prešlo od roku 96 celkom dlhú cestu ,čo sa týka hudobnej aj filozofickej stránky a názory na kapelu samotnú sú rôznorodé, ale to je v tomto momente úplne jedno. Osobne som nebol nikdy veľkým fanúšikom, ale prečo nedať šancu novému albumu? Musím povedať, že po prvom počúvaní albumu, som nevedel čo sa to vlastne stalo. Dlhá minutáž jednotlivých skladieb, ich štruktúra a atmosféra robia jeden celok. Spomínaná atmosféra je vedená v obskúrne, miestami disharmonických rovinách, ktoré by sa dali prirovnať k francúzskym kapelám ako Blut aus Nord alebo Deathspell Omega. Kapela ale za to tlačí na pílu, rýchle sypačky sa na albume nachádzajú v hojnom množstve, vyvalia sa hneď po intre a sú prelínané s odľahjčenejšími, pomalšími pasážami. Sem-tam zablúdia aj nejaké melódie, ktoré skladby príjemne osviežia. V melodickejších a pomalších pasážiach, tak, ako aj vo zvuku albumu, sa neubránim pocitu, že tu sa kapela nechala ovplyvniť švédskou školou, konkrétne kapelou Ondskapt. Vokál je na albume posadený skôr do nižších polôh a spolu z jeho ozvenou vyznie ako ďalší nástroj. Celkový zvuk je na vysokej úrovni, trúfam si povedať že na svetovej, ale na druhú stranu sa nie je čomu diviť, keďže o nahrávanie sa postaralo švédske Necromorbus štúdio, kde nahrávajú kapely ako napr. spomínaný Ondskapt, alebo Watain. Jediné, čo mi trocha nesedí je miestami až prílišné používanie klepačiek. Najlepšie pasáže podľa môjho názoru sú práve tie pomalšie, oveľa viac to zvýrazňuje atmosféru skladieb. Taktiež až možno prílišná inšpirovanosť švédskou scénou, cez zvuk začínajúc, obal a trailer k albumu končiac. Ale aj napriek tomu je z „Omnoabscene filled by his greatness“ dobrý pocit a poslucháčsky zážitok. Ako som spomínal, nebol som nikdy fanúšik Inferna, ale tento album je na česko-slovenské pomery nadpriemerný a možno ho radiť k „svetovým“ kapelám. Recenzia: Pedro  Hodnotenie: 8/10 1.Pervasion 2.The Firstborn from Murk 3.The Funeral of Existence 4.Revalations Through the Void 5.The Vertical Fissure of the Most Distant End 6.Metastasis of Realistic...

Čítaj ďalej
Report – XICHTOPLESK, 1. novembra 2013, Collosseum Club Košice
nov08

Report – XICHTOPLESK, 1. novembra 2013, Collosseum Club Košice

Zverejnené v nov 8, 2013

Už štvrtýkrát sa v Collosseu koná akcia, ktorá vás chce svojou nepredvídateľnou zábavou poriadne preplieskať. Jedná sa totiž o bizarný festival multižánrového charakteru. Potkneme sa tu o rôzny elektronický sekaný breakcore, divné folkové zoskupenia, oddychové chilloutovky či grindové masakre a práve o tieto gitarové šialenstvá nám v tomto reporte pôjde, predsa sme len metalový webzine, aj keď zabrdneme aj do iných hudobných svetov. Pre nás, metalochtivých ľudí, sa akýmsi headlinerom stali ABORTION, znovuzrodená legenda, ktorá si drtí svoje už od začiatku 90-tych rokov, tak som bol zvedavý, ako si títo páni ešte poriadia s takýmto nákladom, pretože ešte som nemal tú česť sa s nimi stretnúť zoči-voči. Pozvanie nakoniec odmietla powerviolencová špička z Ostravy – SHEEVA YOGA, no namiesto seba poslala rovno dve náhrady – PRÜGELKNABE a OTLOUKÁNEK, čo neboli o nič menšie masakre, košickú tvrdú scénu zastupovali THORWALD, o hlavnú hudobnú zverinu sa mali postarať SEDEM MINÚT STRACHU. Line-up aj pre nás metalovo orientovaných ľudí bol celkom lákavý, tak ignorácia tejto akcie neprichádza do úvahy. Už pri vchode nás milo očakával Ander z Košíc, aj keď len v 2D verzii, ktorý nás svojim očarujúcim úsmevom pekne privítal, škoda že nakoniec skončil v žraločej tlame, pravidelný návštevníci Collossea určite pochopia. Ander nepredstavoval jedinú výzdobu clubu, keď nerátam spomínaného žraloka, či motorové cirkuláre, no tie už patria medzi stálice výzdoby. Steny boli polepené rôznymi avantgardnými obrázkami Lovecraftovo zmutovaných mníšok, chrobákov a podobnej hávede, či gore tematikou ladených komixov z produkcie zinu JAZVA, ktorého prvé číslo ste si mohli zakúpiť na mieste. Zadarmo sa ponúkalo ovocie, aby sme boli zdraví, pri schodoch do 777-mičiek ste mohli ochutnať rôzne štipľavé nátierky vegánskej kuchyne, alebo plnené baranie rohy v paradajkovej omáčke, čiže nielen naše uši si mohli užiť, ale došlo aj na naše maškrtné jazýčky. Kapely začali hrať s menším omeškaním, čím som získal čas na degustáciu piva a jedla, tie vegánske chuťovy fakt stáli zato. Prvá skupina, ktorá ma zaujímala a vytrhla z degustácie bola GORDON SHUMWAY. Parobci z Banskej Bystrice hrajúci mix crust/grindu s občasnými odbočkami do death metalu, čo aj hrdlo hlásalo tričko MORBID ANGEL vzrastovo malého gitaristu. Zvuk bol ešte trochu rozhádzaný, no nasadenie chlapcov ma hneď chytilo. Grindové naklepané pasáže striedali crustové živelné veci, ktoré občas gitarista osviežil MORBID ANGELovským riffom, proste chalani išlo do toho na plné obrátky. Začiatok ako má byť. Ostravčania nám akosi meškali, tak sa na pódium mohli ísť pripraviť moje hlavné hviezdy ABORTION. Leprovi a spol. to netrvalo veľmi dlho a tak sa masaker mohol začať. Gitary ostré ako čepeľ, nasadenie na ich vek až prekvapivo valcujúce, bicie sa drvili jedna radosť a basa dunela ako kanón. Na tvári a z celkového dojmu bolo jasné, že to týchto pánov jednoducho baví a žijú tým. Medzi pesničkami došlo na vtipné hlášky na témy true metalistov, nekvalitného piva či vyholených zmrdov. Hudobne sme sa pohybovali...

Čítaj ďalej
Recenzia – MYSTERIOUS ECLIPSE – „Hell Of Pain“
nov01

Recenzia – MYSTERIOUS ECLIPSE – „Hell Of Pain“

Zverejnené v nov 1, 2013

Zo sveta sa na nás valí neuveriteľná lavína nových nahrávok, čo aj zbehlému človeku začína prerastať cez hlavu. Slovensko síce nepredstavuje taký nápor, no aj tu sa človek musí často obzerať okolo seba, aby mu niečo neprekĺzlo cez prsty. Nové Mesto nad Váhom nám vypľulo zbehlú kapelu MYSTERIOUS ECLIPSE, ktorá by vám svojou nahrávkou Hell of Pain mohla poriadne zašpiniť prsty, pretože ich death/black so šarmantnou frontwomankou Petrou je poriadna dávka špinavosti pre vaše uši. Nahrávku otvorí atmosférické intro ako vystrihnuté z dielne DEAD CAN DANCE, podobne aj na začiatku piesne „Soulkeeper“, na čo hneď nadviaže blackový riff, ktorý by ste mohli nájsť v továrňach rôznych death/black kapiel ako BELPHEGOR, či starších BEHEMOTH. Aj v ostatných skladbách by sme mohli naraziť na podobné prvky, druhá melodická „Hell of Pain“ pripomenie AMON AMARTH, posledná „Ruža“ vám môže pripomenúť slovenskú LUNATIC GODS, v čom vidím tiež slepú uličku, a tak by sme mohli hľadať donekonečna. Tým chcem poukázať, že nahrávka prevára a vyvára postupy a riffy už zabehaných veličín, čím stráca na jedinečnosti. Na druhej strane nechcem tým povedať, že by ich tvorba bola celá len ako cez kopírku, nájdeme aj tu zaujímavé nápady, napr. zvonkohru, alebo tajomné klávesy nakombinované s blackovým podkladom v skladbe „Back in Black“, ktoré vytvárajú pocit magičnosti a podnecujú fantáziu k vytvoreniu obrazu niečoho tajomného. Nesmieme zabudnúť ani na pekne skonštruované a zaujímavo melodické sóla, hlavne pri posledných dvoch skladbách albumu, ktoré tvoria neodmysliteľnú súčasť nahrávky. Veľké pozitívum tiež vidím vo vokálnej stránke. Petra, áno je to dievča, čo vydáva tieto pekelné zvuky, zvláda hravo uškriekané blackové pasáže, alebo zájde aj do hĺbok growlu. Jediné, na čo by si mala dávať pozor, sú melodické doprovodné spevy, ktoré v piesni „Parallel Universe“ pôsobia dosť kŕčovito a rušivo, čo skladbe a vôbec celkovej tvorbe kapely vôbec nepristanú. Keď si to zhrniem dokopy, tak chalani a slečna z Nového Mesta nad Váhom neprinášajú nič nové, no so zabehanými postupmi sa vedia vyhrať a priniesť do toho aj kus svojej nápaditosti. Na záver ešte pochválim minimalisticky ladený artwork albumu, ktorý vďaka nenútenému a jednoduchému dizajnu skvelo zapadá do konceptu albumu. Recenzia: 6,5/10 Hodnotenie: Lukáš „Bukáčo“ Polák  ...

Čítaj ďalej