Report – Killchain, Hypnos, Amon Amarth– 3.5.2014, Košice, Colloseum Club
V tretí deň počasím zmietaného mesiaca lásky na naše územie priplávala na svojom vikingskom drakkare severská dnes už legenda, aby si premiérovo vychutnala priazeň tunajších obdivovateľov ich bojovného a hymnického death metalu. Cieľom švédskej výpravy, ale i tej našej rožňavskej sa stala opäť raz košická bašta tvrdej hudby, klub Colloseum. Vetrom ošľahávané mesto bolo v spomínanú sobotu na svoje pomery takmer ľudoprázdne, akoby sa všetko obyvateľstvo snažilo ukryť v strachu vo svojich príbytkoch pred zarastenými robustnými metalistami. Priznám sa, dlho som váhal či sa na ich vystúpenie naozaj pôjdem pozrieť, videl som ich predtým len raz v živote na festivale Masters of Rock v roku 2008 a aj keď ich hudba mala už vtedy správne gule, k opätovným vypočutiam nahrávok som sa nikdy nedostal a ani som sa nesnažil. Pár dní pred koncertom sa ale tieto ľady pohli a hudbe Hory osudu z Tolkienovej Stredozeme som konečne dal šancu, čo ma našťastie aj nakoniec presvedčilo. No a tak sme od poobedia so súputníkmi blúdili po Košiciach, hľadajúc útočisko pred studeným živlom s poriadnym škvŕkaním v žalúdkoch. Aké bolo naše prekvapenie, keď sme sa po niekoľkých neúspešných snahách dostať sa do obľúbených reštaurácií ocitli v miestnom keltskom hostinci, ktorý navodil presne tú správnu atmosféru. Luxusný výber jedál, sympatická obsluha a lahodný zlatý mok – ozaj trefné!
Po doslovnom prežraní sa sme sa pomaly pohli k miestu konania, klub bol ale ešte zavretý, tak sme sa stavili ešte v neďalekom bare, aby sme veľmi nevysmädli, keďže som dobre vedel, že priestory Collosea budú praskať vo švikoch a k nejakému nápoju sa bude ťažko dostať, podobne ako na nedávnom koncerte GAMMA RAY, ktorý som si taktiež odreportoval. A nemýlil som sa, po vstupe do jeho útrob to vyzeralo ešte nádejne, ľudia neprichádzali v húfoch, akonáhle sa ale rozozneli prvé tóny lokálnej grindcorovej mlátičky KILLCHAIN, vzduch navôkol oťažel. Áno, viem, blížila sa severská búrka, ale taký nával tiel som veru nečakal. Hudba spomínanej kapely bola samozrejme technicky brilantne zvládnutá, najmä tie gitarové vyhrávky, bohužiaľ nie v štýle, ktorý by mi vyhovoval ako poslucháčovi. Neviem si pomôcť, aj napriek tomu, že môj kolega Buky sa mi vyhrážal, že ich vôbec nesmiem haniť, inak mi nedá – grind vo mne proste vyvoláva negatívne a podivné pocity, predsa len som nejaký ten melodik.
HYPNOS je česká deathmetalová legenda, ktorá ctí odkaz ešte legendárnejších KRABATHOR, v ktorých dlhé roky pôsobil aj ich líder Bruno, basgitarista a spevák, neskôr ale opúšťajúci ich rady. Vo svojich mladších rokoch som prepadával aj takejto hudbe, keď je chropot zrozumiteľný, dokážem sa povzniesť aj nad agresívnejšie a extrémnejšie podanie metalu. Tvorbu HYPNOS ale naozaj nepoznám, síce som ich už raz videl naživo, ale bohužiaľ vám neviem priblížiť playlist ani koncepciu celého vystúpenia, to by skôr zvládli iní recenzenti. Čo ale viem, to je fakt, že o takúto muziku je v našej zemi neutíchajúci záujem a z toho, čo som videl a počul, môžem usúdiť, že chalani sa sem určite ešte radi niekoľkokrát vrátia.
No a teraz k hlavnej hviezde večera: Nech si každý myslí čo chce, AMON AMARTH je až na pár výnimiek z dávnejších albumov melodický power metal s drsným vokálom, podobne ako ich krajania ARCH ENEMY. Švédi to proste s ľúbeznými tónmi vedia, no a keď sa do toho primieša hymnické skandovanie, o atmosféru je postarané. Johan Hegg je navyše frontmanom na správnom mieste, publikum dokáže poriadne vyhecovať a aj keď spočiatku jeho výzor valibuka naháňa strach, verte mi, že tento chlapík sa dokáže aj spokojne usmievať a nielen vyzývať svojich nepriateľov do boja. Gitarové duo Johan Söderberg a Olavi Mikkonen si svoje party užívali v nekonečných prestrelkách sól a vyhrávok, samozrejme došlo aj na obligátne vlasaté „veterné mlyny“. Z piesní, ktoré som poznal, ma najviac potešili starinka „Death By Fire“, zborová „Guardians Of Asgaard“ a asi najlepšia piseň kapely vôbec, „Twilight Of The Thunder God“, zaznievajúca až v prídavku. Všetko šlapalo v pekelných obrátkach, Bohovia boli určite potešení, po čase sa mi ale už ich piesne začali akosi zlievať do jednej zvukovej gule (hlavne asi kvôli plocho nazvučeným bicím Fredrika Anderssona) a nebolo príjemné dívať sa na pódium zo vstupných schodov, keďže som sa pred AMON AMARTH šiel nadýchať čerstvého vzduchu, ale do davu som sa už nedostal. Ak mi to niekto bude mať za zlé, tak pardon, ale názor je názor a aj keď nemôžem kapele uprieť zabijácku hitovosť a štatút metalovej legendy, mňa si ani týmto vystúpením nezískali natoľko, aby som sa ešte viac ponoril do ich výtvorov. Našťastie majú priazeň mojich priateľov, ktorí si ich koncert vychutnali naplno a odniesli si z neho srdečný zážitok. A myslím, že to je hlavné, Vikingovia splnili svoje poslanie, odovzdali svoje všetko a my sme sa mohli vydať na nočné potulky mestom a opäť nejaké to jedlo. Neuveríte, ale ešte teraz sa vo mne bijú dve rozdielne názory (použil som ten negatívnejší, len stále neviem či schválne) – asi vo mne naozaj bude aj kus deathmetalistu…
Autor: Peter „Smeťo“ Smerek
Fotky: Mišo Patz
