Recenzia – HAIL OF BULLETS – “ III: The Rommel Chronicles “ ( Metal Blade Records 2013 )
okt30

Recenzia – HAIL OF BULLETS – “ III: The Rommel Chronicles “ ( Metal Blade Records 2013 )

Zverejnené v okt 30, 2013

“ Pot a drina chránia krv “ ( Erwin Rommel ). Tento výstižny výrok vyjadril ešte za ťažkých čias druhej svetovej vojny, dnes už legendárny poľný maršál a jeden z najlepších nekonvenčných bojových taktikov, po ktorom sú dodnes jeho metódy známe v oblasti armády. História je silným čerpacím prameňom a inšpiráciou pre každého, kto sa horlivo ale aj laicky o potvrdené fakty zaujíma, vášnivo sleduje dokumentárne cykly a v podstate by bol najradšej svedkom, keby to mohol zažiť resp. pravý opak, radšej nikdy. V dnešnej dobe existuje spústa znalostí či už sú potvrdené ako fakty alebo podané na tej konšpiračnej úrovni, každopádne zvedavosť a záujem nepustí a tieto poznatky sa hrdo interpretujú do rôzných foriem umenia ako obrazy, film a to podstatné o čo sa tu jedná je hudba. Verným príkladom, ako sa krásne dá do extrémnej muziky vtlačiť zmyselnosť udalostí, čo sú v historických análoch zapísané natrvalo, je holandská smrtiaca mašinéria hrdo a oddane nazývajúca sa HAIL OF BULLETS. Samozrejme mohol by som tu písať o ďalších mnohých iných, čo sa opájajú militarizmom ale v rámci vlastných možnosti je to skôr okrajový element využitia vojnovej tématiky do death metalu. Žezlo držia BOLT THROWER no ubehol už nejaký čas, čo sa títo veteráni zrejme nadobro odobrali do výslužby teda aspoň čo sa vydávania týka a bolo načase to predať ďalej. Legenda ostane legendou na svojom vydobytom vrchole, nápady sú však stále v pohybe a tak je nutné ich posúvať a využívať. No poďme ale späť k “ pozdravu striel “ a k ich veľmi prepracovanej tématike druhej svetovej vojny, ktorú podávajú vyložene profesorsky smrtiaco staroškolsky. Veľký rafinovaný a oddaný prístup týchto pánov je z cela jasný, pretože hrajú to čo je pre nich už život sám, hrajú čo im ide najlepšie a vyslovene tým spôsobujú rozochvenie vôd dnešnej death metalovej scény, kapiel je obrovská spústa a veľmi rýchlo sa v tom dá stratiť, prísť dnes s niečím originálnym je už prakticky bolehlavová záležitosť. Či už sú HOB originálny o tom niet pochyb, samozrejme je na to viac uhlov pohľadu no ak mám hovoriť za seba je to jednoznačne, pretože sa nedajú s nikým spliesť, štrukturálne je to samo o sebe starý poctivý death metal z najlepších čias podaný v dnešnej záplave rôzných zvukových krás a solidných produkcií ale to čo je ich silným atributom toho, že doslova svojím prejavom zatlču do zeme je efektivita, už čo to odohrané, skúsenosti a chuť hrať. Majú za sebou vydané dva vynikajúce koncepčné albumy a to prvotina „…Of Frost And War „(2008), pojednávajúca o udalostiach východného frontu, krutej ruskej zimy až po pád Berlína a druhá vydaná spomienka “ On Divine Winds“ (2010),...

Čítaj ďalej
Report – BelUša Deathfest 12.10. 2013
okt29

Report – BelUša Deathfest 12.10. 2013

Zverejnené v okt 29, 2013

Vopred sa vám chcem ospravedlniť, ale tento report som musel poňať trochu inak. Totiž bude paralelne zverejnený aj v miestnych novinách. Preto mi dozaista všetci metalisti prepáčia, že je napísaný vo všeobecnosti, aby ho mali šancu pochopiť aj ostatní mimo metalovú komunitu. Ďakujem za pochopenie… Siedme pokračovanie festivalu tvrdej hudby je úspešne za nami. Zahanbujúco sa musím priznať, že som sa tohto veľmi zaujímavého metalového festivalu zúčastnil po prvý krát. A vôbec toho neľutujem. To čo sa dialo v staručkom kultúrnom dome zanechalo vo mne pozitívne zážitky. Takýto a im podobné regionálne koncerty majú svoj význam. Sú ukážkou, že aj v našich končinách dokážu vzniknúť zaujímavé hudobné skupiny, ktoré ak by vznikli v „hudobne“ vyspelejšej krajine, tak by žali väčšie úspechy. Ale zostaňme pekne na zemi, v našom maličkom Slovensku. Názov tohto festivalu s prídavkom DEATH môže niekoho odradiť. Smrť je definitívna v živote človeka. V živote hudobníka to môže byť naopak – znovuzrodenie vďaka ktorému môže sprostredkovať svoje myšlienky svetu. Je pravda, že tento metalový štýl patrí medzi tie „najtvrdšie“. To ale neznamená, že by ľudia, ktorí ho hrajú patrili medzi agresívnych. Povedal by som, že práve naopak. Vďaka hudbe môžu dať von zo seba všetko negatívne a sústrediť sa na to lepšie a hľadať iné cesty. Nálada počas vystúpení jednotlivých skupín je veľmi uvoľnená, stretávajú sa tu známi z blízkeho aj ďalekého okolia. Proste jedna veľká metalová rodina, ktorá prišla s jedným spoločným cieľom. Naživo si vypočuť nádeje domácej scény, okorenené o hosťa spoza rieky Moravy. Tým hosťom nebol nikto menší, ako skupina HYPNOS. Skupina, ktorá pred pár rokmi prežila „znovuzrodenie“ a opäť tvorí naplno novú hudbu. Pre info skupinu vydáva nemecké hudobné vydavateľstvo a tento rok uzrelo svetlo sveta už štvrtý album s názvom „Heretic Commando“. A keď už takýto hudobníci po svojom vystúpení na Beluša Deathfeste vyhlásia, že to bol ich najlepší koncert roku 2013, tak k tomu netreba už nič dodávať. Azda len že tento rok vystúpili okrem iného aj na jednom z najväčších európskych festivalov BRUTAL ASSAULT. Každoročne sa ho zúčastnia tisíce hudobných fanúšikov. Pri vystúpení SUBURBAN TERRORIST je na prvý pohľad vidieť, kto je tu doma. Ľudia sa bavia na pódiu aj pod ním. Vládne skutočne uvoľnená atmosféra, podobne ako počas celého festivalu. Ťažko opísateľná dávka energie pulzuje sálou a zanecháva v hlavách zúčastnených nezabudnuteľné pocity. Bavia sa mladí, starí, ženy, muži, dokonca aj deti. Okrem dvoch spomenutých skupín dostali možnosť aj THE INFINITE WITHIN, KEEP ON ROTTING, BRUTE, DOOMAS, SUBURBAN TERRORIST, ČAD, HYPNOS a SANATORIUM. V dobe, keď azda poslednou pravidelnou kultúrnou akciou je nedeľný futbalový zápas, či návšteva pohostinstva môžeme byť radi, že existujú ľudia bez predsudkov, ktorí povolia takúto a jej...

Čítaj ďalej
Report – THE DILLINGER ESCAPE PLAN, MAYBESHEWILL, CIRCLES – 8.10.2013 Randal
okt20

Report – THE DILLINGER ESCAPE PLAN, MAYBESHEWILL, CIRCLES – 8.10.2013 Randal

Zverejnené v okt 20, 2013

Poviem Vám príbeh jedného jesenného koncertu v Bratislave. Uprostred nevídanej koncertnej sezóny, presnejšie 8.10. 2013 roku pána, zavítali do klubu Randal po takmer presne troch rokoch panoši zo zámoria, vychýrení THE DILLINGER ESCAPE PLAN. Narozdiel od návštevy predchádzajucej si síce nedoniesli zbrojnošov našincu drahocenných, avšak junáci od MAYBESHEWILL a CIRCLES určite potešili oko nejednej slečny. CIRCLES sú austrálčania, a kto mal dočinenia najmä s modernými kapelami z tejto zeme, tomu to muselo byť takmer ihneď jasné. Perfektný a vývažený zvuk, aký v metalovej produkcii len tak ľahko nezažijete spolu s presnými muzikantskými výkonmi a príjemne nadpriemernými skladbami, ako to dokážu iba ľudia, ktorí žiju v zemi, kde sa ich všetko pokúša zabiť. Očividne si život viac cenia a do všetkého dávajú celú svoju dušičku. Ale teraz naozaj. Zvuk bol naozaj vysoko nadpriemerný, počuť bolo každý tón, až sa človeku nechcelo veriť, že nejdú z playbacku. Spevák mi svojim prejavom pripomínal Daniëla de Jongha z TEXTURES, ako farbou hlasu, tak aj nasadením. Skladby síce boli vcelku podobné a dieru do sveta so svojim „djentom“ nespravia, vidieť sa ich však oplatí. Plus ten zvuk… Na MAYBESHEWILL som sa tešil neskonale, ide totiž o kapelu, ktorá mi otvorila brány k post rocku. Ako to však často na post rockových kapelách býva, aj tu sme mohli iba snívať o intimite, ktorá na nás dýcha z albumov. Kapela totiž naživo znela oveľa agresívnejšie, avšak ich povestná radosť pretrvala. Z každej jednej skladby čišalo obrovské nadšenie, z pódia na nás sršali dávky energie. Basák sa nervózne hmýril, maličký gitarista sa radostne metal a klávesak do nás hustil svoje zelektrizované melódie, zatiaľ čo bubenník si išiel ten svoj post rockový „grúv“. Úsmev ma neopustil počas celého koncertu, aj keď priznám sa, asi zo tri krát sa mi stalo, že ma kapela nachvíľu stratila a ja som premýšľal, či som vypol sporák. Kapela hrala na Slovensku prvýkrát a pre fanúšikov muselo byť potešujúce, že vo svojom sete neopomenuli hádam ani jednu dôležitú skladbu, ani jeden svoj album. Zazneli „Paris Hilton Sextape“, „Not For Want Of Trying“ či moja veľmi obľúbená „How To Have Sex With A Ghost“. Chlapci sú to veru poskromní, čiže až neskôr som si uvedomil, že som strávil večer s kapelou, ktorá ma silno ovplyvnila v mojom hudobnom vkuse. Vrchol večera sa priblížil a dav sa netrpezlivo zoskupil v sále. Postarší a leniví sa postavili dozadu, odvážni a hlúpi (alebo nevedomí) sa pripravili dopredu. Tentokrát však pred leviatanom, akým je THE DILLINGER ESCAPE PLAN neutiekli ani tí vzadu. Pokiaľ vás nemasírovali okolo stojací vpredu, masírovali Vám očka také jemné svetielka, ktoré si títo amíci doniesli a poistili si tak, aby všetci v sále cítili bolesť. Enormné dávky stroboskopu nám najprv vzali hlas, následne zrak. O sluch sa už samozrejme postarali páni za nástrojmi. Setu nemôžem vytknúť nič, prebehli všetko podstatné a spevavé hitovky („Black Bublegum“, „Milk Lizzard“,...

Čítaj ďalej
Recenzia – KOЯN – „The Paradigm Shift“ (Prospect Park, Caroline Records 2013)
okt10

Recenzia – KOЯN – „The Paradigm Shift“ (Prospect Park, Caroline Records 2013)

Zverejnené v okt 10, 2013

Páni. Tak toto bola rakovina uší z ktorej mi ešte teraz steká krv z bubienkov. Z mojej nu-metalovej ikony na ktorej som vyrástol mi ostal nejaký pop-metalový odpad. KoЯn boli pre mňa vždy takou tou temnou stranou tohto štýlu, kde všetko znelo úzkostlivo, melanchonicky, kruto, tuho. Bola to kapela so svojim špecifickým zvukom o čo sa starali hlavne gitaristi nespočetným množstvom efektov (sample používali minimálne) a samozrejme Fieldy s jeho vyšrotovanou basou, ktorú keď počul hocikto, ihneď vedel, že dostal facku od KoЯnu. Davisov vokál, ktorý bol prepchatý emóciami tak, že mi šlo vytrhnúť srdce pri niektorých pasážach a ktorý častokrát nahrával v štúdiu so slzami v očiach, aby mal poslucháč/fanúšik čo najlepší a najautentickejší zážitok a šiel až na hranicu svojich možností. Kapela, ktorá hrala tak temnú hudbu vo svojom štýle, že negativita a zlosť ktorú vedeli predviesť naživo vycucala negativitu a zlosť z publika a nad koncertom visel opar tohto všetkého, ktorý sa rútil ako jedna obrovská nasratá búrka plná pocitov a preto boli ich koncerty neskutočný zážitok pre fandov po celom svete. Bohužiaľ, v kapele začali individuálne problémy, ktoré prerástli v ubiják kapely samotnej a v roku 2005 dospeli k odchodu gitaristu Heada a v roku 2006 k odchodu bubenníka Davida. Vtedy pre mňa KoЯn umrel nenávratne a každy ďalší album po tomto kapelnom rozvode bol čím ďalej, tým horší pre mňa. Nádej mi svitla pri Paradigm Shift, keď som sa dozvedel, že do kapely sa vracia Head. Omyl. Toto hovno, ktoré mi roztrhalo uši nemá nič spoločné s tým, čo som očakával a to som naozaj neočakával nejaký návrat ku koreňom kapely. Nedokážem popísať moje neskutočné sklamanie. Prvé, čo ma prefackalo tentokrát bola neskutočná veselosť albumu. Aj riffy ktoré mali vyznieť ťažko a choro zneli proste…veselo. Ďalší mi dal facku vokál, ktorý je naozaj suchý, neemotívny a iba v rámci základných Davisových možností. Ako tretiu som dostal facku v podobe úplne štandardného zvuku gitár a basy (tú chrapotajúcu Fieldyho basu počuť len ďalekým oblúkom v zopár songoch). Kde je originalita ??? Ja chápem, že je ťažké prísť v kapele hrajúcej X rokov podobné dokola s originálnym riffom, ale veď oni niesú až také zlé. Neboli by vôbec, keby kapela nezahodila úplne svoju tvár, ktorá ju robila tým niečím iným ako zvyšok konkurencie. A tou bol ich nezameniteľný zvuk nástrojov. Namiesto toho mi bola naservírovana porcia typického novodobého nudného nu-metalového hovna s nezameniteľným vokálom, ktorý im je v tomto prípade aj tak nanič, keďže je výkonovo hlboko pod jeho (Johnatanovými) možnosťami a o úplne typickom zvuku bez niečoho špeciálneho ani nevravím. A toto bolo ešte zabalené v pozlátku KoЯn, do ktorého sa vrátil jeden so zakladajúcich...

Čítaj ďalej
Recenzia – HATESPHERE – „Murderlust“ (Massacre Records 2013)
okt10

Recenzia – HATESPHERE – „Murderlust“ (Massacre Records 2013)

Zverejnené v okt 10, 2013

Hatesphere je Dánska Thrash/Death kapelka fungujúca už od roku 1998, čo je u väčšiny takto dlho fungujúcich kapiel viac-menej záruka kvalitného albumu po toľkých rokoch a páni len potvrdzujú, že niesú výnimka. Moderný Thrash/Death, ktorému nieje čo vytknúť a aj keď ja osobne niesom veľmi priťahovaný hocičím rezaným s thrashom, títo ma sympaticky oslovili jedným náhodne nájdeným klipom, potom ďalším a nakoniec som sa rozhodol vypočuť celý album, konkrétne ich najnovší počin s názvom Murderlust. Tento album je, ako by som to povedal…jednoznačne nárez, to sa ale aj očakáva. Mix a mastering je tiež na vysokej úrovni, takže nepríjemného posluchu sa netreba báť, ale je problém pre mňa aspoň trocha popísať ten album ako celok. Cítim z neho nejaký Exodus, starší thrash metal, trocha Legion Of The Damned, niečo modernejšie na štýl Darkane. Jednoznačne štýlový záber kapely je veľmi široký a to sa veľmi pozitívne odráža na celkovom vyznení a nádychu albumu. Pri posluchu nebudete ochudobnení aj o temnejšie, melodickejšie a deathovejšie pasáže, prípadne songy, konkrétne napr. Fear Me, ako aj inštrumentálnu vsuvku v podobe songu In Process, aj keď najväčšia sila tkvie práve v klepákových, technických a thrashových častiach songov, miestami s nádychom groove metalu, čo jednoznačne posúva kapelu pri live vystúpeniach na post ,,kapela, ktorá spraví to najväčšie peklo a vy musíte byť v tom moshi,,. Stále, je to jedna z kapiel ktorých je podobného štýlu mnoho a aj keď sú v tomto smere viac originálni a so širokým záberom, konkurencia je dnes silná a stále si tento album užije najmä thrashový fanda. Recenzia: Wonder Hodnotenie: 7/10 1. Murderlust 2. Pandora’s Hell 3. Fear Me 4. The Violent Act 5. Punishable by Death 6. In Process 7. Iconoclast 8. Darkest of Forces 9. Refill the Chest 10. Assassin (MUSE cover)...

Čítaj ďalej
Recenzia – IWRESTLEDABEARONCE – „Late For Nothing“ (Century Media 2013)
okt10

Recenzia – IWRESTLEDABEARONCE – „Late For Nothing“ (Century Media 2013)

Zverejnené v okt 10, 2013

„Zmena je život.“ To je ta prvá vec ktorá ma pri tejto kapele napadá. Nejedná sa iba o ich samotnú tvorbu ktorá dokáže pomotať hlavu, ale aj o nedávny odchod vokalistky Krystal Cameron. Mal som strach, čo bude s kapelou, či nová vokalistka ktorú nabrali bude stačiť tejto kapele, nakoľko má kapela už čo to za sebou po počinoch Ruining it for Everybody (2011) a Cameron´s Departure (2012). Nakoniec som sa dočkal. Už začiatkom tohto roku začali unikať informácie, že kapela pripravuje niečo nové. V máji došlo k potvrdeniu vydania nového a zároveň debutového albumu pre novú speváčku Courtney LaPlante. Toto pre mňa dovtedy neznáme meno vo mne vyvolalo pochybnosti typu „zvládne to táto mladá slečna“, no po zverejnení prvého songu „Thunder Chunky“ ktorý je jemne atypický oproti predchádzajúcej tvorbe, pochybnosti okamžite opadli a ja som sa nevedel dočkať celého albumu. K vydaniu albumu došlo v Auguste. Po vypočutí som bol milo prekvapený so zjemnením bláznivosti v pesničkách a zároveň o akúsi snahu vážnosti, no tejto kapele to neradno veriť. Dobre vieme, že sa jedná o prvotriedných bláznov a kvalitných hudobníkov. Album prináša masívny zvuk v sprievode chytľavých melódií a zároveň progresívnych moderných prvkov, do ktorých sa miešajú klávesové vsuvky. Samozrejme si kapela nemohla odpustiť prísun neočakávaných vyhrávok pri ktorých sa prichytíte, že sa smejete ako idioti v električke. Pre mňa hlavným songom tohto albumu je samotný „Boat Paddle“ na ktorý kapela vypustila aj svojrázny klip. Ale nesklamal ani návrat ku koreňon „Carnage Asada“ modernejší „Firebees“ alebo poriadny zmyslový náklad „The Map“. Podľa môjho názoru sa tento bláznivý ring wrestlerov z medveďmi posunul opäť o kus dopredu, i keď som si to pri ich hudobných výkonoch nemyslel, že je to možné. Zmena vokalistky kapele neuškodila, skôr ju sprístupnila širšej verejnosti. Odporúčam vypočuť pri šálke teplého kakavka počas jazdy na morskom koníkovi. Recenzia: RaspaR Hodnotenie: 9/10   1. Thunder Chunky 2. Letters to Stallone 3. Snake Charmer 4. Boat Paddle 5. Firebees 6. Mind the Gap 7. Carnage Asada 8. The Map 9. That’s a Horse of a Different Color 10. I’d Buy That for a Dollar 11. Inside Job 12. It Don’t Make Me No Nevermind...

Čítaj ďalej