Report – Gorgoroth, Vital Remains – 24.3.2014, Bratislava, Randal Club
mar30

Report – Gorgoroth, Vital Remains – 24.3.2014, Bratislava, Randal Club

Zverejnené v mar 30, 2014

24. Marca sa v bratislavskom klube Randal odohrala zatial najtemnejšia akcia za tieto 3 mesiace roku 2014. Hlavnými účinkujúcimi boli nórski Gorgoroth a americkí Vital Remains, ktorí si ako predkapelu dotiahli mládých nórov Homoferus . Táto pekelná kombinácia bola predzvesťou kvalitného kultúrneho vyžitia pre každú temnú dušu. Predkapela Homoferus ukázala celkom podarené vystúpenie a prezentovanie ich atmoferického black metalu. Čo môžem pochváliť na ich hudbe, sú docela zaujímavé klavírové linky vložené do skladieb, ktoré tam sadli jak riť na šerbel. Ak máte čas a chuť, tak si ich vyhľadajte na internete – mne stačilo koncertné vystúpenie, ináč nemám potrebu ich hudbu vyhľadávať. Po atmosférických black-metalistoch malo prísť pre mňa to najočakávanejšie ! Nekompromisný rúhačský death metálový náklad od Vital Remains. V tejto kapele sa už premlelo obrovské množstvo hudobníkov, čo ma aj trošku mrzí, lebo mi tam chýbal Dave Suzuki, ktorý v tejto kapele okrem vokálov bol aj na poste gitaristu,bicmana aj basáka – a každý post ovládal precízne. Taktiež veľkým a známim menom bol Glen Benton, ktorý bol súčasťou tejto boho-rúhačskej partičky. Na vystúpení mi vadila jedna vec. To už je aj hádam klasika pre klub Randal –zvuk. Okrem zvuku bolo všetko super, komunikovali s ľudmi, dali rozkaz na „Wall of Death“ (taký mini a smiešny, ale bol :D ), spevák aj vbehol medzi ľudí a rozpútal pogo. Vydarené vystúpenie, ktoré som si užil…škoda toho Suzukiho na poste gitaristu a Bentona na vokáloch, ale tak nemôžem chcieť všetko. Posledné vystúpenie večera bolo temné, chladné a energické s nádychom starých „tradícií“ black metalu. Na pódium nabehli Gorgoroth, ktorých zostava po rokoch je tiež obmenená. Vokálov sa ujal Hoest z kapely TAAKE. Myslím, že lepšie tento post nemohol byť obsadený a s Hoestom vystúpenie Gorgoroth vyžarovalo úplné zlo, temnotu a iné „negatíva“. Páčilo sa mi, že vystúpenie bolo seriózne, takže žiadne milé komunikácie s divákmi, žiadne trápne tlapkanie si rukami medzi skladbami, iba nekompromisná rúbanica od začiatku do konca. Čo ma však sklamalo trochu, bolo obecenstvo… ľudia si tam hopsali jak keby im tam hral Puding Pani Elvisovej… dokonca jeden párik si tam začal tancovať a robiť otočky a podobné hlúposti. Ľudia absolútne nechápali a už ani nevedia asi kto sú Gorgoroth, nevedia o čom je black metal, nechápu posolstvo a vôbec to vystúpenie nebrali s rešpektom. Neviem či by si to títo „srandisti“ dovolili takéto tancovačky a trápnosti pred dvadsiatimi rokmi, na nejakom poriadnom UG blackovom koncerte. Akcia bola podarená a tešíme sa na ďalšie, ktoré MetalExpress navštívi ! Report:...

Čítaj ďalej
Report – WITHIN TEMPTATION World Tour 2014, 12. 03. 2014, BRATISLAVA, Incheba
mar27

Report – WITHIN TEMPTATION World Tour 2014, 12. 03. 2014, BRATISLAVA, Incheba

Zverejnené v mar 27, 2014

Našinec bol ešte donedávna nútený jazdiť za slávnymi umelcami do zahraničia. Prosperujúce agentúry však búrajú bariéry, snažia sa ťahať k nám veľké mená…a tu sa dostávam k tomu, že k 12.03.2014 sme sa dočkali aj prvého príchodu holandskej symphonicmetalovej legendy WITHIN TEMPTATION na Slovensko. Za týmto husárskym kúskom stojí tunajšia bookingovka Octopus Promotion. Akcia sa pôvodne mala konať v klube Refinery Gallery, pre veľký záujem verejnosti ju organizátori napokon presunuli do známejšej/osvedčenejšej/väčšej Incheby. To všetko, samozrejme, v Bratislave. Po príchode na miesto činu nás prekvapila veru poriadna fronta, siahajúca cez polku parkoviska. Darmo, pri vstupe je len jeden turniket. Ja mierim k „press“ okienku, kde kolegovci-foťáci práve dostávajú inštrukcie, ako môžu na oboch dnešných kapelách cvakať. Len prvé 3 skladby; bez blesku. Je 20:00 a v sále haly začína jediná dnešná predkapela, Rakúšania SERENITY. Čo k nim? Nič prevratné, nič inovatívne a predsa nám spôsobili milý úsmev. Ich prachobyčajný symphonic/power metal je totiž plný úprimnej radosti, vidieť, že sa snažia a popritom si toto turné s WT užívajú. Kontakt s publikom umocňujú aj ďakovačky po Slovensky. Jediná dáma medzi pánmi, Clémentine Delauney, sa objavuje sporadicky v niekoľkých skladbách a potešila aspoň oko nedočkavého návštevníka. Hudobne (to, čo chcú uši) totiž ozaj len priemer. Počas prestavby sa nad celým pôdiom rozprestrela obrovský plachta s motívom albumu „Hydra“ (čosi podobné som zažil u KREATOR či JUDAS PRIEST) a my len počujeme buchot členov crew, prestavujúcich stage. Intro sa spúšťa v avizovanom čase bez zbytočného čakania, plachta efektne padá a WITHIN TEMPTATION to odpaľujú s „Let Us Burn“. Zvuk veľmi nevnímam, prv musím rozdýchať vizuálnu stránku konceptu: pódiu dominujú 2 obrovské hydrie hlavy, v strede prepojené chrliacim sa ohňom. Ten je už, pochopiteľne, len súčasťou videoprojekcie, ktorá sa na najbližšie takmer 2 hodiny stane neoddeliteľnou súčasťou celého koncertu (rozumej: Je to masaker!)… Pri skladbe „Paradise (What About Us?)“ sa nám hudobníci, na čele so sympoškou Sharon den Adel, začali viac hýbať a máme tu 1. „hosťa“ – škoda, že Tarja sa nám prihovára len z obrazovky a že o nič lepšie na tom nebudú ani ďalší špeciálni súputníci. Nejdem naťahovať, po fínskej opernej dive sa postupne sa k slovu dostáva (resp. nedostáva) Howard Jones, XZIBIT a v prídavkoch aj Keith Caputo. Od zvuku som očakával len to najlepšie a výsledok veľmi potešil. Bol výborný, precízny vyšperkovaný už od začiatku. Čo ma trochu ranilo, je (až prílišná) poprednosť gitár, ktoré odsúvali ostatné nástroje do úzadia, pričom najviac si to odniesli klávesy. Vadí to pri starších skladbách, ktoré sú kompozične postavené na ich dominancii. Zjednodušene povedané: majestátny zvuk gitár vyhral nad klávesami. Inak Sharon den Adel je priam až neuveriteľná – občas bystrím „pozornosť“,...

Čítaj ďalej
Recenzia – DEFLORACE „Suffering“ (Pařát magazine, 2014)
mar25

Recenzia – DEFLORACE „Suffering“ (Pařát magazine, 2014)

Zverejnené v mar 25, 2014

Matadori českého death metalu DEFLORACE – sa po desiatich rokoch od posledného albumu „Massacre“ hlásia o slovo. Nový album „Suffering“  vyšiel de facto ako príloha uznávaného českého magazínu PAŘÁT. Presnejšie hľadajte 56 číslo, kde nájdete tento album pribalený. Hudobne sa tu žiadna deflorácia nekoná. Treba to chápať tak, že si už skupina odkrútila na scéne zopár rôčkov na to, aby vedela čo chce a ako to chce zahrať. A zub času sa na samotnej produkcii podpísal len v tom pozitívnom slova zmysle. Album obsahuje 9 plnohodnotných skladieb. Čo sa týka hudobného zamerania, tak sa žiadneho prekvapenia nedočkáte. Opäť si to DEFLORACE valia v death metalovom duchu starej školy. Hneď úvodná skladba s trochu klišé, ale stále aktuálnym názvom „In The Name Of God“ seká, rúbe, až počuť čvachtanie krvi. Hneď po nech nasleduje titulná „Suffering“ ktorá odokrýva úplne kvality nahrávky. Je v nej viacero zvratov, zmien tempa a to ja môžem (úsmev). A v zhruba podobnom duchu sa nesie aj zvyšok necelých 30 minút dlhého albumu. A ani textovo sa žiadna zmena nekoná. Skupina je verná svojmu „vražednému“ imidžu. A v našich krajinách je to téma v podaní DEFLORACE originálna. Veď uznajte, skupina sa jej venuje už vyše 20 rokov a dovolím si tvrdiť, že si ju už môžu dať patentovať ako ochrannú známku. Tento krát dostali   poctu takí „labužníci“ ako Ondrej Rigo, Herta Čermínová, či Zdislaw Marchwicki. Ručím vám, že by ste sa veru nechceli stretnúť zoči voči s týmito podivnými bytosťami. Jedno vám ale odporučiť môžem. Nahrávka vám určite neublíži, maximálne vám môže spôsobiť menšiu závislosť. Čo dodať na záver? Asi toľko, že by si z tejto nahrávky mohli zobrať ponaučenie mladé tuzemské skupiny. Keď si ide človek za svojim cieľom a verí si, tak to prináša ovocie. Podobne ako posledný album „Suffering“, ktorý priniesol plný kôš pre DEFLORACE. 3 z 5 Roman Demon...

Čítaj ďalej
Recenzia: KYPCK „Имена На Стене“ / „The Names On The Wall“ / ( Hiili Hiilesmaa / Ranka Kustannus, 2014 )
mar23

Recenzia: KYPCK „Имена На Стене“ / „The Names On The Wall“ / ( Hiili Hiilesmaa / Ranka Kustannus, 2014 )

Zverejnené v mar 23, 2014

Fínsky buldozér nám v hlbokom bahne ( album „Ниже“ / Lower, 2011 ) natrvalo nezapadol a vyrazil na ďalšiu púť ruskou, nekončiacou pláňou s cieľom zájsť až k zóne „Černobyľu“, no predtým si ešte spraviť odbočku ku koľajniciam vedúcim do koncentračného tábora „Auschwitz Birkenau“, kde zaznamenala zrejme ten najsilnejší pohľad na fakty čo sa tam udiali a tak títo naši pútnici stvorili zrejme najsilnejšiu baladu o očiach slzivých ako tepny prameňa, ale k tomu sa ešte dostaneme. Od zaborenia sa do hlbokého spomenutého bahna prešli tri roky, bahno sa prehlbovalo a tuhlo zároveň v mysliach poslucháčov stále viac a viac, nuž ale húževnatý motor z Oulu/Tampele sa rozhodol dať opäť do pohybu a s ešte väčšou odhodlanosťou, ktorú pri svojom odpočinku nadobudol tak v pásových koľajách po sebe vrýva do ruskej zeme svoj ďalší odkaz. Základňa riadiaca tento kolos sa nijako výrazne nezmenila až na odchod a zrejme stratenie natrvalo pôvodného bubeníka K.H.M Hiilesmaa, ktorý sa evidentne radšej vrátil späť po starých koľajách domov a zasadol k producentským postom. Nepotrvalo dlho a jeho miesto zaujal nový ale už čo to skúsený Antii Karihtal, bývalé kladivko vo Fínskych gothťákov CHARON. Základ bol tiež posilnený už oficiálne druhým gitaristom S. Kukkohovim, ktorý doplňal rytmickú gitaru predtým len v rámci tour. Nuž čo nám táto menšia personálna výmena a posilenie priniesla? To prezradia ďalšie výlučne nového materiálu sa týkajúce riadky, ktorý v rámci istého poetického vnímania nesie názov „Имена На Стене“/ „The Names On The Wall“.( K názvu albumu a nasledujúcich periel chcem konštatovať, že ich píšem v oboch jazykoch aj v Ruskom aj Anglickom preto, že sa tak zachováva význam textov v hudbe kapely.) K originalite a rukopisu by poslucháč očakával, že na začiatku sa opäť objaví nejaké to Intro, resp. hrmenie, ako je tomu na predchádzajúcich dvoch ťažkopádnych výpravach, nuž tentokrát sa to nekoná a úvod nám zčista jasna otvorí šesť minútovka „Пророк“/ „The Prophet“. Do éteru vyznievajúca gitara sa rozbehne s riadne hutným nabasovaným „sludge“ podmazom, s nesmierne tuhým driveom bicích sa zleje do ubijajúcej ťažkotonážnosti v sprievode zákerne znejúcim alkohrdlom E. Seppänena, ktorý ale samozrejme v tomto blúdení nôr dlho neostane a vychrlí nám silný epický refrén. Veľmi kvalitný a výborný začiatok albumu, čo mi rozžiaril oči. Cíteľne je poznať produkčne vyššiu vyspelosť a dojem, že na toto sa Kypck opäť starostlivo pripravovali a tomu nasvedčuje ďalšia „pesňa“ „Имя На Стене“/ „Name On The Wall“, ide o jasnú hitovku a skladbu, čo bolo možné počuť ešte pred vydaním novinky a hneď aj rovno s videoklipom, kde si postava čo hrá sám Seppänen prechádza depresiami a blúdi tak po zimných uliciach kultúrne významného Sankt Peterburgu. Opäť nesmierne precítená melancholická...

Čítaj ďalej
Recenzia – Čo slabšieho prešlo cez METALGATE minulý rok?
mar20

Recenzia – Čo slabšieho prešlo cez METALGATE minulý rok?

Zverejnené v mar 20, 2014

Pokiaľ ste čítali prvú časť tohto dvojdielneho seriálu, mohli ste zistiť, že sa tu zaoberáme nahrávkami, ktoré vyšli pod krídlami vydavateľstva METALGATE RECORDS. V prvej časti som rozobral tri nahrávky, ktoré ma výrazne nadchli a tým pádom skončili s vysokými hodnoteniami. Teraz je čas ísť trochu nižšie z kopca, síce až také výrazné to nebude, hlavne pri prvej nahrávke, no druhá už bude trochu skok zo schodov kvality. Poďme na to!     SIX DEGREES OF SEPARATION – „The Hike & Other Laments“ (2013, METALGATE RECORDS) Pri týchto pánoch je veľmi ťažké napísať niečo originálne, pretože ich hudba ma svojím originálnym prevedením úplne zmetie zo stola. I napriek tomu musím hneď ako prvé podotknúť a to je vlastne aj to, čo ma najviac mrzí a čo zráža kvalitu nahrávky nižšie, že ich originalita bojuje proti nim. Ako to myslím? Nuž tak, že ich vlastný ksicht sa zároveň pre nich stal akousi klietkou, z ktorej sa nevedia vymaniť a dostať. Je to dosť paradoxné, keďže väčšina kapiel po nájdení vlastnej tváre vyťaží z toho čo najviac a následne rozširuje mantinely svojho vytvoreného žánru. Tu sa mi však zdá, že mantinely sa akoby viac zamurovali a nepustili nikoho ani o krôčik ďalej. Dokonca mám pocit, že sa polievočka už príliš dlho varí stále dookola bez zmeny jedinej prísad. Nehovorím, že je to odkopírované do bodky, no často narazíme na ten pocit: „toto som už raz počul“ a to si stačí len pustiť predchádzajúce nahrávky, hlavne „Of Us“. Pokiaľ by sme zabudli na tento fakt, tak nahrávka znie veľmi prirodzene a sviežo, nádherné melodické hrátky v skladbách „The Hike“ či „For Jana“, ktoré svojou prácou s melodikou fakt berú dych. Na druhej strane tu narazíme na hluché miesta, ktoré nám dokopy nepovedia nič, ako vzor môžem použiť hneď prvú skladbu „Calm Between The Storms“ alebo piatu „The Hike II“. K výkonu speváka sa už pomaly nedá napísať nič negatívne. Doctor si vytvoril úplne identický a svojský vokál, vďaka čomu ho spoznáte snáď aj vo veľkom dave na námestí v Bangkoku, keby na vás zakričal. Menšie námietky by som mal aj k zvuku, ktorý mi príde trochu umelý a hlavne nevyrovnaný, gitara a bicie sa nám trochu strácajú, dokonca bicie pôsobia až takým vlažným dojmom a sú zabudnuté niekde v diaľke. Pokiaľ si to tak spojíme, tak musím povedať, že album hlavne trpí vďaka svojej uzavretosti v sebe samom a bojí sa ísť na výlet, hoci aj malý. Zároveň tu nájdeme kopu skvelých melodických vychytávok či hluchých miest. Pokiaľ by som predtým nepočul album „Of Us“, tak by som dal tomu 7, no takto musím ešte kúsok ubrať. Hodnotenie: 6/10 Odkazy na kapelu: https://www.facebook.com/sdoscz?fref=ts http://bandzone.cz/sixdegreesofseparation       RETURN TO INNOCENCE – „The Ring of Moon“ (2013, METALGATE RECORDS) Rok 2010 predstavoval pre kapelu RETURN TO INNOCENCE začiatok útlmu...

Čítaj ďalej
Recenzia – Čo dobré prišlo cez METALGATE minulý rok ?
mar13

Recenzia – Čo dobré prišlo cez METALGATE minulý rok ?

Zverejnené v mar 13, 2014

Česká scéna nám za minulý rok priniesla samé lakoty, či už hovoríme o EARDELETE, PERFECITIZEN, VIRTUAL VOID alebo DOBYTČÍ MOR. Tento článok však bude patriť veciam, ktoré vydala stajňa METALGATE. Rozhodne pôjde o zaujímavé tituly, na ktoré si treba lepšie posvietiť, v lepšom prípade zaobstarať. Preto som sa rozhodol tieto nahrávky rozdeliť do dvoch skupín, tie čo sú veľmi dobré a stoja za vašu zvýšenú pozornosť a potom tie druhé, ktoré až tak neuchvátia, no svoje miesto si nájdu tiež. Začíname od toho lepšieho a to pekne zaradom – KEEP ON ROTTING, TORTHARRY a ISACAARUM. Vojdi spolu so mnou cez metalovú bránu!       KEEP ON ROTTING – „Unforessen Consequences“ (2013, METALGATE RECORDS) Na začiatok sa hneď vrhneme do asi najkomplikovanejšieho albumu, ktorý uzrel svetlo sveta minulý rok v tejto stajni. Chalani z Litoměříc po prvom EP “The Beginning“ prichádzajú s plnohodnotným albumom „Unforessen Consequences“, v ktorom svoje schopnosti a zručnosti ukazujú v oveľa lepšom svetle a to vôbec nechcem povedať, že EP je zlé. Na „place“ 34-roch minút sa rozpúta hurikán plný nápadov, krkolomných rytmických zvratov, melodických vychytáviek, technických až equilibristických kúskov, až sa vám môže hlava z toho zatočiť. To rozhodne môže, toľko liniek sa na jednej kope fakt nevidí, čo si automaticky bude žiadať veľa pozornosti a poriadnu porciu trpezlivosti pri púšťaní tohto diela. Strávený čas budete musieť merať v hodinách. Hudobne nám chalani prinášajú to najlepšie zo súčasnej modernej školy death metalu (narážky na metalcore/deathcore sú taktiež na mieste), kúsok THE FACELESS, sem-tam VEIL OF MAYA či v úvodzovkách moderny ako BETWEEN THE BURIED AND ME či TEXTURES, no nič doslova a do písmena. Moderátorom tohto galaprogramu je vydarený growl striedajúci sa s corevejším uvrieskaným prejavom, kde obidvaja moderátori to zvládajú na jedničku a nestratili by sa ani v komerčnej konkurencii. Zvukomalebnosť albumu je na vysokej úrovni, gitary náramne režú, basa bublá ako pri hore spomínaných kapelách, všetko krásne vykreslené a v mohutnom a ucelenom prejave vypustené do sveta. Moderným chalanom sa fakt vydaril prvotriedny debut, ak teda neberieme EP ako album. Po hráčskej či tvorivej stránke vyšperkované dielo, ktoré si však na oplátku bude žiadať veľa času a pozornosti, no stojí to zato! Hodnotenie: 8/10 Odkazy na kapelu: http://bandzone.cz/keeponrotting https://www.facebook.com/pages/keep-on-rotting/131013326912682?fref=ts       TORTHARRY – „Follow“ (2013, METALGATE RECORDS) Nájde sa tu vôbec niekto, kto by týchto veteránov nepoznal? Snáď nie. Ak si to zrátame: 23 rokov existencie, 8 radových albumov (po novom spočítaní), vystúpenia pomaly po celom svete, tejto bande môžeme kľudne priradiť titul Legenda, pokiaľ ešte neboli korunovaní, tak iste len čakajú na inauguráciu. S čím prichádzajú na novinke „Follow“? Do nových výletov sa nepúšťajú, zázemie tvrdo vybojované si nedajú za žiadnu cenu. Prečo by to aj robili? Ich „oldschoolovo“ poňatý death metal prináša stále ovocie, sú za tým roky skúseností a hlavne oddanosti tomuto kovu,...

Čítaj ďalej