Recenzia – SUNN O))) & ULVER “ Terrestrials “ ( Southern Lord, 2014 )
mar12

Recenzia – SUNN O))) & ULVER “ Terrestrials “ ( Southern Lord, 2014 )

Zverejnené v mar 12, 2014

Úroveň rozpoloženia medzi zemou a univerzom. Tam som sa niekde ocitol, keď ma zasiahli neobvyklé znejúce štruktúry už dnes velikánov v obore tiaživom, abstraktnom, minimalistickom a v hĺbke podstaty naplnenom. Áno, sú to predovšetkým Sunn O))), zoskupenie temných mysliteľov pohybujúcich sa splývavo v hlbinách zemských spájajúc sa cez prázdnotu nekonečného priestoru a ULVER, Nórskych zadumčivcov blúdiacích skrz fjordy, plný myšlienok bytia a životných filozofií, čo by tu spomínať bolo neadekvátne a skôr by sa hodilo týmto zaoberať niekde v tichosti v knižnici. Vzájomná ich spolupráca sa nám datuje už niekde do roku 2006 na kompilácií „WHITEbox“. Ide síce len o jednú 15 minútovú výpravu medzi nimi, čo nesie pomenovanie „CUT WOODeD“, ale na svoje si v tomto prišli a našli vzájomné spojenie v zmysle z cela originálnom a k statusu vnímania viacmenej nepochopenom. Na svet sa zrodilo, ak tu už teda nebolo dávno ( keďže obe kulty sa vo svojej tvorbe nechajú unášať prapôvodnými silami naturelu, zvuku existencie (filozoficky) ) ďalšie dielo, ktorého obsah rozvíjajú tri kompozície a celistvo sa zlievajú do pomenovania “ Terrestrials „. Názvy výprav by nám mali dať vodítko o čom pojednávajú, k tomu je nutné pristupovať individuálne o samote. Priestorovosť je počiatočným atributom a vnem sa prenáša do hypnotických a meditačných stavov. Obal vie pôsobiť podobne a je nepochybnou súčasťou. Samotný význam slova “ Terrestrial “ značí “ pozemskosť “ a význam sa prikladá v kozme inej, resp. iným planétam podobných Zemi. Majstri nám týmto zmyselne poukazujú na akúsi formu zrodenia a niečoho, čo zároveň v tomto zrode inde zaniká a tak úvodná kompozícia nesúc význam “ Let There Be Light “ ( budíž svetlo ) znie na dojem dosť slovne obyčajne a bežne zaužívane ale spĺňa podstatu štruktúry kompozície. Minimalizmus v tvorbe jak Sunn O))) tak Ulver na seba nenechá nikdy dlho čakať a darujú mysli poslucháča obraz, ktorý vidí iba on a zrejme ho každý vidí inak alebo ho proste neuvidí, záleží na vneme. Dlhé znenie akoby súčasne rozpínanie a zúžovanie špirály kolobehu bytia sa v strede výpravy viaže na zvuk trúby a tak sa do záveru jemne prelinie skrz náznak bubnových prechodov. Prekvapením je hlavne pozvoľnosť nálad Sunn O))), doznievanie ich riffových zemských štruktúr nemá charakter drsnosti a prevládne tak éterickosť, v ich význame to tiež zneje o dosť optimistickejšie. V nasledujúcej “ Western Horn „sa to ale trocha vyostrí a súbežne pôsobí bolestne, podmazovo chladnejšie, pocitovo zlievajúc zlovestnejšie. Ku koncu akoby sa zánik a zrodenie stretli v jednej línií, v jednom čase, v jednom mieste, dojmy nadobudli tentokrát mrazivosť. Kam ale zavedie posledná najdlhšie znejúca “ Eternal Return “ si z názvu cez posluch možno vydedukovať akési zlyhanie a zúfalé...

Čítaj ďalej
Report – Wacken Metal Battle Slovakia – Divízia Západ (Semifinále), 22. február 2014, U Očka, Bratislava
mar04

Report – Wacken Metal Battle Slovakia – Divízia Západ (Semifinále), 22. február 2014, U Očka, Bratislava

Zverejnené v mar 4, 2014

Východoslovenský boj máme už za sebou. Finále pozná prvých troch bojovníkov – ANSTRATUS, RAVENCLAW a KHADAVER. Teraz nadišiel čas, aby sa front presunul na západ a doplnil tým súpisku vojakov do finálnej podoby. No ešte predtým, ak sa dostanem k jednotlivým vystúpeniam, musím sa zmieniť význame tohto a vlastne aj minulého reportu. Kapely, neberte tieto reporty nejak osobne, áno sú dosť kritické, ale mne ide o to, aby sa rázne poukázalo na chyby a potom sa dalo z toho ťažiť, veď bez kritiky nebola nikdy žiadna kapela a práve vďaka nej by sa mali kapely ďalej posúvať. Vždy som chcel, aby sa tieto články brali smerodajne, nie aby sa kapely urážali, lebo tým dosiahnu len to, že budú prešľapovať na jednom mieste a vývoj zostane zabrzdený. Dúfam, že sme sa už pochopili a poďme teda k druhému semifinálovému kolu.   Klub sa nám oproti Košiciam nezapĺňal v takom hojnom počte, no nič nebránilo tomu, aby nadišlo hneď prvé vystúpenie s minimálnym časovým sklzom. Trnavčania FISHARTCOLLECTION sa do toho pustili nekompromisne. Ich hudba je prepletená rôznymi gitarovými sekanicami, vyhrávkami, rytmickými zvratmi a čo je hlavné, je to úplne neokukaná a svojská hudba. Keby sme veľmi chceli k niečomu prirovnať, so zatvorenými dvomi očami môžeme použiť mená ako NORMA JEAN alebo THE DILLINGER ESCAPE PLAN. Naživo ich hudba nabrala vyššiu úroveň a hlavne energiu, ktorá priam z nich sršala, za ktorú hlavne môže spevák Peťo Hija. Jeho rôznorodé hrdlo to naživo fakt valí. Bravúrne zvládal ukričané hardcorové screamy, zahĺbil sa aj do growlových hĺbok, či vystruhol rapový diktát s parádnym flowom. Ich nekonvenčnosť nekončí len pri hudbe, ale ostáva aj pri prezentácii. Peťovi je akosi každé pódium malé, tak od začiatku okupuje spodné rady pred stageom, kde občas zavíta priamo k publiku, alebo si spraví výlet až úplne dozadu ku baru. Gitarista sa taktiež nezahanbí a pohyb mimo pódia tiež náležite využíva. Ešte musím zmieniť, že do zostavy pribrali aj nového harmonikára, ktorý parádne zapasoval do konceptu ich hudby a posúva ich opäť o stupienok vyššie.   Druhí na rad prišli sereďskí chlapci MINDSTORM. Úplný protiklad hardcorovej hudby oproti prvému vystúpeniu. Tam kde na to idú FISHARTCOLLECTION cestou inovatívnou, MIDNSTORM sa striktne držia mantinelov žánru, možno by sa dalo povedať, že až príliš. Ich hudba je ďalšou odpoveďou na novú vlnu metalcoru/deathcoru. AS I LAY DYING, AUGUST BURN RED, ASKING ALEXANDRIA a spol. vzorec je tu taktiež využívaný, čiže zo začiatku pritvrdíme, použijeme nejaké tie overené breakdowny a dáme sladučký refrén (inak tieto melodické spevy mi už fakt prídu, ako keby kapely uzavreli tajnú dohodu, že všetci budeme znieť rovnako, aby sme si nemohli konkurovať a takto celé dookola). Energia z nich šla taktiež veľmi dobrá, hudba remeselne prevedená na vyššej úrovni, len škoda, že je to veľmi šablónovitá a neuveriteľne okukaná hudba, ktorej teraz máme všade na...

Čítaj ďalej
Recenzia – GRACE DISGRACED „Enthrallment Traced“ (Rusko, More Hate Production, 43:47)
mar03

Recenzia – GRACE DISGRACED „Enthrallment Traced“ (Rusko, More Hate Production, 43:47)

Zverejnené v mar 3, 2014

Ruskí „molodci“ na čele s „opernou“ divou expandujú naprieč svetom nielen svojou ropou, či vodkou. V posledných rokoch naberajú čoraz väčšiu odvahu a začínajú vo väčších náznakoch prezentovať aj svoju extrémne metalovú hudbu. Však by sa aj na tak veľkú krajinu patrilo. Je jasné, že taký okrajový žáner, akým je brutal death metal, to v krajinách východu nemá ľahké. Ale kde je vôľa, tam je cesta. Skupina si u mňa získala hneď sympatie vďaka dvom faktom. Tým prvým je, že je pomerne mladá a nebojí sa ísť so svojou kožou na trh. A druhým je post vokalistky Poliny, ktorá to jednoznačne ťahá za všetky emancipované ženy v brutal death metale. Vznik skupiny  sa datuje do roku 2004 a hneď rok na to vydala svoje prvé demo „Natural Death“. Je to pre mňa značná dávka nostalgie, keď skupina vydá v dnešnej dobe demo (úsmev). Materiál na prvom plnohodnotnom kotúčiku ku mne „dokvitol“ až dva roky po jeho vydaní, ale ako sa hovorí , radšej neskôr ako nikdy. V krátkosti by som ho ohodnotil jednoducho. Z nahrávky cítiť veľké nadšenie a chuť dať zo seba všetko. Ak by som trošku nepreštudoval booklet, tak by som si ani nevšimol prítomnosť ženského vokálu. Neviem čo že to za geneticky upravené vakcíny dávajú ruským dievčatám, ale hlasovým rozsahom sa už miestami vyrovnajú svojim testosterónom obdareným kolegom. Hudobne tu ide o brutal death metal s technickými vplyvmi. Nahrávka obsahuje množstvo melódií, ale aj brutal chlievik. Ak by som mal škatuľkovať, tak tu ide o old school techno death metal s vplyvmi skupín ako DEATH, starý CYNIC, či ATHEIST. Skupina má pred sebou ešte dlhú cestu a väčšej expanzii môže brzdiť hlavne teritórium pôvodu. Treba si ale priznať, že vypracovať sa do siene slávy death metalu nie je len o jednej nahrávke. Preto nelámem nad skupinou palicu a určite im fandím.   3 z 5 Roman Demon...

Čítaj ďalej
Recenzia – “ICED EARTH” – Plagues Of Babylon (Century Media, 2014)
feb27

Recenzia – “ICED EARTH” – Plagues Of Babylon (Century Media, 2014)

Zverejnené v feb 27, 2014

Hmm, no zdá sa, že to pôjde aj bez toho Barlowa. Ten sa po druhom neprekvapujúcom odchode z kapely vrhol na ďalšie projekty (najnovšie ASHES OF ARES) a zanechal muzikantov napospas hľadaniu adekvátneho vokalistu, ktorý by jej pomohol dokázať sa udržať v nastolenej rovnováhe tvorivosti. V podobe Stu Blocka sa im podarilo nájsť perfektnú kombináciu všetkých doterajších hlasov ICED EARTH, navyše so svojským prístupom. Stuov premiérový album Dystopia (2011) znamenal pre kapelu čerstvé nakopnutie, podarilo sa jej nadviazať na jeho kvalitu novou Babylónskou pliagou? Myslím, že áno, no pár múch by sa veru ešte dalo vychytať. Jon Schaffer a spol. už zrejme nikdy nesplodia materiál hodný porovnávania s legendárnym Something Wicked This Way Comes (1998), nemôžem ale tvrdiť, že novinka je priemerná alebo nejak podobne. Mám našťastie len zopár drobných výtiek. Za prvé musím spomenúť akýsi tupší zvuk bicích, ak to teda nie je len moje zdanie. Zvuk Morrisoundu, ktorý má na svedomí najklasickejšie albumy kapely, mal vždy tie správne gule, síce neviem kedy od nahrávania v danom štúdiu upustili, ale každopádne to asi nebol ten najsprávnejší ťah. Album som počúval na slúchatkách, tak nech mi verní odpustia. Potom sú tu opakujúce sa riffy Jona Schaffera. Na jeho bokovke DEMONS AND WIZARDS (kde spieva Hansi Kürsch, mimochodom taktiež hosť na albume) som tie „ušaté“ podobnosti až tak neregistroval, u ICED EARTH mi ale trošičku vadia. Našťastie je Jon poriadnym špekulantom a dokáže túto skutočnosť efektne zakryť. V rozporuplnom zmysle ma zaujala aj rozvláčnosť niektorých skladieb, to ale naopak môže mnohým imponovať. A teraz už len k plusom: Myslím, že stačí spomenúť, že Plagues Of Babylon obsahuje „The Culling“ a „Democide“, suverénne najlepšie veci od ICED EARTH za posledné obdobie, takisto ako aj podarený cover Johnyho Casha „Highway Man“, kde si zanôtili i Russell Allen (SYMPHONY X, ADRENALINE MOB) a Michael Poulsen (VOLBEAT). Baladickú starinku „Watching Over Me“ evokuje dojemná „If I Could See You“, kde s hlasom brilantne exceluje Stu. Nič prevratné, iba typický, no stále heroicky zvládnutý štandard. Súčasné rozpoloženie ICED EARTH mi ale sedí oveľa viac ako to s Ripperom Owensom v čele, tie albumy nemám bohvieako v láske napriek jeho super hlasu. Priaznivci určite metlia ostošesť, majú na to pádny dôvod. Hodnotenie: 7/10 Recenzia:...

Čítaj ďalej
Recenzia – APPEARANCE OF NOTHING – „A New Beginning“ (Power Prog, 2014)
feb26

Recenzia – APPEARANCE OF NOTHING – „A New Beginning“ (Power Prog, 2014)

Zverejnené v feb 26, 2014

Túto kapelu som premiérovo zaregistroval nejaké tie 3 roky dozadu, keď ma úplne nadchla ich tretia štúdiovka All Gods are Gone, kritikou veľmi pozitívne prijatá nahrávka, mixujúca progresívne prvky SYMPHONY X so svižným európskym power metalom a dokonca aj death metalom a jemným nádychom doomu, čomu napomohli aj skvelé hosťovačky Dana Swanö (ex-EDGE OF SANITY) a Devona Gravesa (PSYCHOTIC WALTZ). Takú „The Call Of Eve“ si púšťam dodnes s nadšením, nikdy by som nepovedal, že ma zaujme song s elektro rytmom v úvode. Títo šikovní Švajčiari sa vracajú po štyroch rokoch so svojim podľa názvu Novým začiatkom, nevidím ale žiaden dôvod, prečo by na svojom prejave mali niečo meniť. Tentokrát ale oproti poslednému spomínanému albumu o dosť ubrali z plynu, nechali viac vyniknúť hutnosť riffov a hitovosť sa dostaví až neskôr, čo chalanom aj celkom kvitujem, nakoľko sa k počúvaniu tejto dosky potom ešte mnohokrát rád navrátim. Mastermind APPEARANCE OF NOTHING, Marc Petralito (klávesy) skomponoval majestátnu kolekciu siedmich piesní na ploche 57 minút, z ktorej najviac vyčnievajú najdlhšie progresívne veci „The Seer“, „Echoes“ a titulná „A New Beginning“, kde sa miešajú rôzne štýly a nechýbajú pompéznosť s tradičnou gradáciou. Klipovka „Chains Of History“ má najväčšie predpoklady na hit celku, vyznávačov brutálnejších štýlov poteší growling v „Without A Reason“ a „Forsaken“. Dvaja hlavní vokalisti, Patrick Gerber (gitara) a Omar Cuna (basgitara), vlastnia hlasivky akurátne pasujúce do hudby, vedia presne kedy zjemniť a naopak pritvrdiť. Suma sumárum, pre fanúšikov rocku a metalu, ktorí si radi zmlsnú na lahôdke, do ktorej sú vmiešané prvky YES, JETHRO TULL a GENESIS, okorenené tvrdosťou NEVERMORE a THRESHOLD, je A New Beginning vítaným nosičom v ich zbierke, u mňa však viac zabodoval priamočiarejší predchodca – ten nekompromisne odporúčam vrelejšie. Hodnotenie: 7,5/10 Recenzia:...

Čítaj ďalej
Recenzia – PRIMAL FEAR – “Delivering The Black” (Frontiers Records, 2014)
feb26

Recenzia – PRIMAL FEAR – “Delivering The Black” (Frontiers Records, 2014)

Zverejnené v feb 26, 2014

Germáni si s heavy metalom vždy veľmi dobre rozumeli. Od 80. rokov nám ich najvytrvalejší okovanci servírujú niekedy poslabšie, inokedy ale zas naozaj výborné albumy. Nemôžem nespomenúť mojich miláčikov RAGE, od tých milujem úplne všetko, čo vytvorili. V prípade kapely, ktorú práve recenzujem, sa ale jedná o nevyvrátiteľný klenot hlavne od chvíle, kedy ich fénix nápadov po slabšom období v úvode storočia povstal na albume Devil´s Ground (2004) a od nasledujúceho Seven Seals (2005) už svoju životaschopnosť potvrdzovali iba excelentne. Na tento rok si pre nás pripravili nový album nazvaný Delivering The Black a aj keď mi jeho prvé vypočutie napriek skvelému zvuku a výkonom prišlo málinko rutinné, po tých ďalších už musím len pridávať body a užívať si parádne našlapaný hevík, akým sme u PRIMAL FEAR už dlho hýčkaní. Fistula Ralfa Scheepersa je vo svojom ranku neprekonateľná, taký hlas sa môže rovnať len zaslúžilým Bohom metalového Olympu a vôbec sa nedivím, že bol kedysi horúcim adeptom na post speváka na konkurze JUDAS PRIEST. Spolu so svojimi dvoma kumpánmi, resp. výhradnými autormi, basgitaristom Matom Sinnerom a gitaristom Magnusom Karlsssonom, dostávajú lačných headbangers do varu od začiatku do konca albumu, hymna strieda hymnu a poslucháča to všetko pohlcuje. Medzi najväčšie pecky radím určite už úvodnú „King For A Day“, atmosferickú skladbu s najdlhšou stopážou „One Night In December“… Ach, prečo vlastne spomínam skladby, keď album ako celok pôsobí tak celistvo, až to pôsobí ako jedna päťdesiaťminútová jazda bez výdychu? No, možno sa tu nájde jedna jediná výnimka v podobe krehkej balady „Born With A Broken Heart“, tú ale vzápätí strieda speedová rezačka „Inseminoid“ a eufória je rázom späť. Škoda, že som nemal možnosť zastihnúť kapelu v Colosseu na ich košickej zástavke v rámci turné, a to práve teraz v rozpoložení, kedy som sa na nich opäť namotal. Čo sa týka Delivering The Black, melodici by jednoznačne nemali váhať a album si zaobstarať. Chlapíci vám totiž doručili temnotu, ktorá ulahodí vášmu uchu a napumpuje krv do žíl! Hodnotenie: 9/10 Recenzia:...

Čítaj ďalej