Recenzia – ANNIHILATOR – „Feast“ (UDR 2013)
okt03

Recenzia – ANNIHILATOR – „Feast“ (UDR 2013)

Zverejnené v okt 3, 2013

Nie som thrash metalista, nikdy som nebol a asi ťažko budem. Ničmenej, zvyknem si vyberať nejaké kapely z tohto žánru, ktoré presmradli aspoň trochou originality a dokážu zaujať širšie publikum, ako len zarytých thrasherov. U Annihilatoru tomu tiež poväčšinou tak býva, ale album Feast je tak presmradnutý riffmi úplne typickými pre tento žáner (a pre kapelu samotnú), že som ho dvkarát prebehol a ani na x-tý posluch ho neviem dostať pod kožu. Pritom samozrejme je pre mňa táto kapela jedna z ikón metalu a Jeff Waters je pre mňa pán gitarista s veľkým P a skvelý skladateľ. Tuto síce cítim trochu z úplne prvých dvoch albumov, taktiež sú tu vkombinované aj niektoré prvky z novších, ale proste už je to pre mňa toľkokrát prevarené to isté, že som si vybral zopár lepšich skladieb a vyše polovice albumu ma vôbec nezaujalo. Absencia nejakej jasnej hitovky v mojich očiach je tiež ťarcha. Ďalší problém je pre mňa zvuk nahrávky, ktorý je samozrejme profesionálny, čistý, dobre vybalancovaný, ale nejak nenapomáha tomu, niečo vo mne vyevokovať, čo by ma donútilo si aspoň pokyvkať hlavou do rytmu. Album bude určite veľmi atraktívny pre milovníkov štýlu, ktorí ho budú omieľať, myslím si na dennej báze, lebo predsalen, je to Annihilator a robia si svoju prácu poriadne. Bohužiaľ, ja som sklamaný. Čakal som, že mi naservírujú zas niečo iné ako ostatné kapely (v danom štýle). Niečo lepšie. Že sa zasa prekonajú. Ale toho sa mi nedostalo. Album funguje ako podmaz k práci, ktorý bez povšimnutia prebehne a neurazí, ale ani neohromí. Wonder Hodnotenie: 6/10 1. Deadlock 2. No Way Out 3. Smear Campaign 4. No Surrender 5. Wrapped 6. Perfect Angel Eyes 7. Demon Code 8. Fight the World 9. One Falls, Two...

Čítaj ďalej
Recenzia – SOULFLY – „Savages“ (Nuclear Blast 2013)
okt03

Recenzia – SOULFLY – „Savages“ (Nuclear Blast 2013)

Zverejnené v okt 3, 2013

Toto nemohlo dopadnúť zle, keď do Soulfly nastúpil Tony Campos na basu (ex-Static X), ktorého príchod sa pozitívne odrazil už na predošlom albume s titulom Enslaved a Maxov syn Zyon Cavalera usadol za bicie. Soulfly má momentálne v jednu z najsilnejších zostáv v histórii kapely a je to cítiť od začiatku do konca nahrávky, ktorá rozmašíruje všetko, čo jej stojí v ceste. Páni s bohatými skúsenosťami vedia, ako vyčarovať pre seba ten najlepší zvuk v štúdiu. Surové, čitatelné, vybudzujúce a pritom uhladené. Zyonove bicie party ženú celú nahrávku vpred s úžasnou energiou, je z nich cíťiť úžasný zápal a nadchnutie pre kapelu. Gitary pod rukami Maxa a Marca sa nádherne striedajú v agresívnych riffovačkách a melodických vyhrávkách korenenými Rizzovými sólami ktoré pán gitarista komponuje naozaj svetaborne. Keď sa do tejto kombinácie pridá Tony, ktorý s jeho tučným zvukom basy podtrhne všetko a navrchu tohto tróni Maxov nezamenitelný vokál, vzniká naozaj smrtiaca, valiaca sa a devastujúca smršť, ktorá nenechá chladným nikoho. Kapela si pozvala k nahrávaniu zopár hostí na vokály a hneď v prvom Bloodshed štartuje guestlist Maxov druhý syn Igor Cavalera Jr. Vo Fallen je to Jamie Hanks (I Declare War), v závese za ním je to Neil Farron (Clutch) v skladbe Ayatollah Of Rock ‘N’ Rolla a Mitch Harris (Napalm Death) v K.C.S. Do tohto komba sa zapojil aj Tony, ktorý popri base obohatil Maxovu vokálnu linku v skladbe El Comegente. Elektronické vsuvky a sample sa tentokrát obmedzujú skôr na intrá a outrá jednotlivých songov, takže jednotlivé pesničky majú mnoho vlastného priestoru, ktorý je vyplnený naozaj precízne. Nenudia ani náhodou, aj keď väčšina riffov je naozaj to typické ,,Cavalerovské,, ktoré pozná každý, ale tentokrát kapela šikovne vybrala aj z tohto rukopisu iba to najlepšie a uplietla z toho riadny bič, ktorým bude roztáčať moshpity na nejednom koncerte. Do toho zopár exotík typu akustické outro v El Comegente a pod. Neviem sa dočkať vidieť túto zostavu live. Toto bude dôvod po dlhej dobe nechať sa rozhandrovat a roztrhať v moshi. Wonder Hodnotenie: 8,5/10 1. Bloodshed 2. Cannibal Holocaust 3. Fallen 4. Ayatollah Of Rock ‘N’ Rolla 5. Master Of Savagery 6. Spiral 7. This Is Violence 8. K.C.S. 9. El Comegente 10....

Čítaj ďalej
Recenzia – HYDRIA – „Freakshow“ (EMG 2013)
okt03

Recenzia – HYDRIA – „Freakshow“ (EMG 2013)

Zverejnené v okt 3, 2013

Hydria, kapelka na ktorú som narazil náhodou a zaujala ma skôr z tej technickej stránky posluchu ako hudobníka, nie až tak ako poslucháča. Partia kvalitných hudobníkov, ktorí sa rozhodli z ďalekej Brazílie troška rozvíriť vody symfonického female front-end metalu, ktorí určite majú čo povedať vrámci svojho žánru a kvalít.. Hľadáte agresívne, brutálne rýchle riffy, ťažký growl, scream, klepačky na bicích v 3800 bpm ? No tak to ďalej ani nečítajte, lebo s tým vás táto kapelka pošle akurát tak do prdele. Príjemné moderné riffy na štýl Lacuna Coil, miestami mi pripomínajúce až Dream Theater a dokonca nejaké industriálne kapelky (áno majú vo svojich songoch domiešané aj nejaké techno a elektronické sample), miestami také príjemné rýchle do HC ťahajúce vsuvky aj s trochami riadnych náklepov, kvalitný vokál (veľmi kvalitný vokál) Raquel Schüler, ktorá má veľmi príjemný prízvuk moderných rock/metalových kapiel z USA a môžem ho bezobáv zaradiť do rebríčka, síce nie najoriginálnejších, ale zato isto najlepších ženských vokálov v tvrdej hudbe a samozrejmosťou sú aj tie ,,symfonické,, vsuvky, ktoré sa obmedzujú iba na synťák moderného nádychu a dokonale sedia k tematike albumu. Veľmi sa mi páči práca bubenníka Lea Peccatu, ktorý energeticky ženie celú nahrávku podobne ako jeho kolega napr. v kapelke Straight Line Stitch a neserie sa s nejakým obmedzeným štýlom hrania a obohacuje dvojkopmi a náklepmi poriadnu časť nahrávky. Energia, to je asi to najlepšie čo sála z tohto albumu a to je v rámci tohto štýlu dosť rarita a čo je najlepšie, k mnohým pasážam by som si vedel predstaviť podporu kapely na koncerte v podobe riadneho headbangu. Veľmi kvalitný mix a mastering nahrávky mi zaručili naozaj príjemný podmaz k dnešnému popoludniu. Viem si predstaviť, že si Hydria získa srdcia fanúšikov trebárs aj Evanescence, príp. spomínaných Lacuna Coil a ďalších podobných kapiel, ktoré nejdú v tomto žánre po takých symfonických stopách ako napr. Nightwish. Nedajte sa oklamať škatuľkou, na tejto kapele nieje toho veľa symfonického, maximálne tak nejaké aranžmá a určite neočakávajte vokál na štýl Tarji a jej podobných. Wonder Hodnotenie: 7,5/10 1. It Ain’t Over ‚til It Ends 2. Reality Shows 3. Close Enemy 4. Bullet of Lies 5. Evolution 6. Not The Same 7. Embrace the World 8. Brilliant People 9. Unconditional Love 10. Freakshow 11. Believe 12. The Memory...

Čítaj ďalej
Recenzia – KARNIVOOL – „Asymmetry“ (Density Records/ Cymatic Records-Sony 2013)
okt02

Recenzia – KARNIVOOL – „Asymmetry“ (Density Records/ Cymatic Records-Sony 2013)

Zverejnené v okt 2, 2013

Úvod: Sú kapely, ktoré ma počas života ovplyvnili vo veľkej miere, avšak už sa k nim nevraciam. To je pochopiteľné, veď vkus človeka sa posúva, a drvivá väčšina nahrávok naozaj skôr či neskôr omrzí, čím viac hudby počúvate, tým viac jej predsa ostane na smetisku po vašej minulosti. Avšak toto neberiem ako negatívum, a na väčšinu kapiel, ktoré som opustil nemám potrebu kydať alebo si vyčítať, že som ich vôbec niekedy počúval. Boli súčasťou môjho dospievania, alebo určitej etapy môjho života, a za to sa človek nemusí hanbiť. Aj keď za ten heavík či folk metal… Ničmenej, potom sú tu kapely, ktoré sa na Vás nalepia a počúvate ich celý život. Je ich pomenej, ale o to je ich hudba intenzívnejšia. Austrálski králi progresívneho rocku KARNIVOOL mali na túto pozíciu našliapnuté už po druhom počine „Sound Awake“, dielo ktoré pre mňa prakticky definovalo ako má znieť dokonalý prog-rock či metalový album. V úzadí však bdela neistota, budú stačiť tento a ešte ich taktiež vynikajúci nu-metalovo ladený album „Themata“ k tomu, aby sa stali „tou“ kapelou? ORPHANED LAND ma kedysi zložili na kolená svojim eposom „Mabool“, avšak iné ich počiny už neboli ani zďaleka také presvedčivé… Prišiel čas na lámanie chleba. Áno dámy a páni, KARNIVOOL prišli s novým albumom a Vladimír aj vďaka nemu mal zistiť, či sa títo Austrálčania pripoja do elity, ktorá bude prechádzať jeho zvukovodmi. Prvé náznaky: Niekoľko mesiacov pred vydaním „Asymmetry“ sme s kolegom z brandže vášnivo diskutovali o tom, ako by mohol znieť nový počin našej obľúbenej kapely. Aj keď už si nepamätám konkrétne myšlienky, pamätám si minimálne to, že sme obaja nevedeli, čo vlastne máme očakávať. Budú KARNIVOOL pokračovať prirodzene v tom, čo začali na „Sound Awake“? Možno… Avšak niečo nám nahováralo, že tak to nebude. Prvým náznakom, že sa reálne začína v ich tábore niečo diať boli už začiatkom roka. Na internet sa dostávali prvé obrázky zo skúšobne, prvé krátke videá obsahujúce prakticky iba hluk a rýchle prestrihy, avšak s odstupom času už aj tieto záblesky nám mohli čo to nahovoriť, a podvedome sme to aj cítili. Alebo tušili. Vyloženie kariet: Z ničoho nič sa na internete objavila skladba. Neohlásená, a za sebou tiahla ďaľšie kľúčové informácie o albume, ako názov, názov skladieb, cover art. Tou skladbou bola „The Refusal“ a lepšie predstavenie nového albumu si zvoliť ani nemohli. TOOL so zvukom  CONVERGE-u a riffmi a lá MASTODON, avšak s jasným razítkom KARNIVOOL-u, plus začiatok skladby okorenený basákovým spevom, väčšie prekvapenie som čakať hádam ani nemohol. A hlavne radosť. Debaty sa rozprúdili ešte viac, podporené fantáziou získanou pomocou prvej ukážky. A ten názov albumu. „Asymmetry“. Jednoduché a predsa podmanivé, zapamätateľné. Bude materiál rovnako agresívny ako „The Refusal“? Či je to iba jeden jediný úlet? Nie je… Veľmi dobre sme vedeli, že nie je. Aj keď ma však „The Refusal“ prekvapila a potešila,...

Čítaj ďalej
Recenzia – CARCASS – „Surgical Steel“ (Nuclear Blast 2013)
okt02

Recenzia – CARCASS – „Surgical Steel“ (Nuclear Blast 2013)

Zverejnené v okt 2, 2013

Tak je to tu. Dočkali sme sa. Po toľkých rokoch máme naspäť Carcass aj s novým albumom. Moje srdce praská od nadšenia a kotúľajú sa mi až slzy šťastia pri posluchu tohto albumu a verím, že to isté zažívajú aj ďalšie tisíce či už ich fanúšikov, alebo milovníkov kvalitného tvrdého melodického death metalu (v tomto prípade reznutého aj thrashom a trochou grindu, ale však to musí každý vedieť, čo boli a čo sú Carcass) po celom svete. Energetické riffy, rúbanice, thrashové riffy, heavy metal, death metal, nádherné melodické sóla. Úvod do albumu úplne štandardným introm s názvom 1985 a hneď poriadny nárez v podobe Thrasher’s Abattoir a už to ide. Jazda neskutočným zážitkom z ušného preplachu v podaní starých prdov, ktorí dokázali, že majú toho ešte dosť na povedanie. Surgical Steel môžme nazvať tým chýbajúcim linkom medzi Necroticism a Heartwork albumami, pokiaľ sa máme baviť o hudobnom nádychu songov, akurát tu to ešte obohacujú hojné heavymetalovo ladené vsuvky a sóla. O finálny mix a mastering sa postaral známy Andy Sneap, čo je už sama o sebe záruka nadštandardne kvalitného zvuku albumu a tentokrát tomu nieje inak. Bill Steer a Jeff Walker to dokázali aj bez Amotta a poskladali album, ktorý musím oceniť naozaj 10 z 10, lebo toto je jeden z najlepších metalových počinov tohto roka. Čo ešte napísať k tomuto dielu ? Nedá sa. Proste sa nedá. Toto treba počuť ! Takže moja posledná veta k tomuto, zdvihni sa, vypadni do najbližšieho shopu s CD, kúp tento album, šľahni ho doma do mechaniky, vypáľ volume na 150% a uži si jazdu, bude to jedna z najlepších…   Wonder Hodnotenie: 10/10 1. 1985 2. Thrasher’s Abattoir 3. Cadaver Pouch Conveyor System 4. A Congealed Clot of Blood 5. The Master Butcher’s Apron 6. Noncompliance to ASTM F 899-12 Standard 7. The Granulating Dark Satanic Mills 8. Unfit for Human Consumption 9. 316 L Grade Surgical Steel 10. Captive Bolt Pistol 11. Mount of Execution...

Čítaj ďalej
Recenzia – FLESHGOD APOCALYPSE – „Labyrinth“ (Nuclear Blast 2013)
okt01

Recenzia – FLESHGOD APOCALYPSE – „Labyrinth“ (Nuclear Blast 2013)

Zverejnené v okt 1, 2013

Tí, ktorí čakali (vrátane mňa) sa dočkali a pre všetkých ostatných nadšencov a fanúšikov symfonického technického death metalu a nadšencov epických gitarových pasáží podložených orchestrálnym melancholickým podmazom a brutálnymi blast-beatami si čím ďalej, tým viac známi a uznávaní Taliani pripravili pokračovanie skazy, ktorú začali vo veľkom šíriť predošlým albumom, ktorým si získali veľkú pozornosť metalového sveta. Jeho nasledovník je ešte epickejší, ešte prepracovanejší a ešte brutálnejši. Kapele sa podarilo dosiahnúť oveľa lepší balanc orchestrálnych prvkov, ako aj klavíra a ostatných nástrojov na tomto albume, čo bude určite pre veľa ľudí plus, keďže na predošlých albumoch práve táto časť mixu/masteringu pokuľhávala a miestami bola nahrávka nečitateľná a nástroje sa prelínali a miešali do seba. Do Labyrinthu kapela konečne zasadila okrem piskľavého vokálu Rossiho aj plnohodnotné chóry, ešte viac orchestra, a ešte lepšie melancholické sóla, ktoré sú asi to najkrajšie oživenie songov. Labyrinth sa opiera o grécky mýtus Knossoského labyrintu, takže kto nevie o čo sa jedná, tak v skratke Knosský labyrint bol domov Minotaura. Mýtus je rozsiahly a ide od únosu princeznej Európy Zeusom, až ďaleko cez stretnutie Thésea a Minotaura, až za únik Daedalusa a Icarusa a stojí za prečítanie. Čo budete počuť, okrem mýtických koncepčných textov bude nádherné snúbenie sa neo-klasickej hudby, chorálov, miestami operných spevov a agresívnych gitár a takmer 100% času klepačkových bubnov. Orchester je epickejší ako hocičo, čo som počul od čias PEM od Dimmu Borgir, gitary sú miestami jednoduché, naozaj iba podtrhávajúce celú atmosféru, miestami priamo poprelínané pomedzi celé skladby a sem-tam vybehnú na povrch, aby svojou brutalitou a rýchlosťou zmietli slzy z očí poslucháčov, ktoré budú ronené nad orchestrom, ktorý si viem sám o sebe predstaviť ako soundtrack na nejaký kinematografický kúsok práve zasadený do historického obdobia. Hnev, melanchólia, zúfalosť, nádej… Všetky možné pocity bude vo vás vzbudzovať toto nádherné dielo, ktoré postupne začína od najbrutálnejšieho a končí rovnomenným outrom s názvom Labyrinth, čo je štyri a pol minútové klavírne dielo kompozične podobné napríklad Beethovenovmu Prvému pohybu v Mesačnej Sonate. Tento album môžem nazvať Communion (Septic Flesh), ktorý stratil všetko a ide sa pomstiť a ešte je k tomu poriadne zdopovaný na steroidoch. Samozrejme po klasickom štýle Fleshgodu, môže album pripadať niektorým poslucháčom monotónny a repetívny, ale určite doporučujem nevzdávať album na prvý posluch tím, ktorých odradili práve tieto aspekty. U tohto albumu naozaj treba prevnímať všetko, a tak ako som sa aj stretol s ohlasmi na webe, vždy po ďalšom posluchu sa album páčil viac a viac. Toto bol filmový zážitok prenesený do mojich uší. Ďakujem Fleshgodu za tento album.   Wonder Hodnotenie: 9/10 1. Kingborn 2. Minotaur (The Wrath of Poseidon) 3. Elegy 4. Towards the Sun 5. Warpledge 6. Pathfinder...

Čítaj ďalej