Report – GOTHOOM ECT FEST 2013 – Tajch, Nová Baňa – Part. 2
DEŇ 3: Opäť raz sa budím skôr ako kolega a nenechávam si ujsť gore maniakov GUTALAX. Ľudí sa zišlo pomaly toľko ako na headlinerov večera. Dokonca som sa trochu cítil ako na obscene. Lietajúce nafúknuté lopty, ľudia v plynových maskách či obalení v toaleťáku, ale to všetko patrí k tomuto vystúpeniu. Chalaniská z Čiech zamaskovaní ako na brutali v bielych plášťoch, ošľahaní „hovnami“ ládovali jednu humorne ladenú pieseň za druhou. Gitary poriadne masívne, spevák dával všetko, čo sa dá nájsť v goregrinde – growl, vrieskačky, či hlboké vťahavé pig squealy. Proste parádny začiatok dňa. A máme tu posledný deň, kedy mi už poriadne hučí v hlave. Teraz neviem či z chľastu, hudby, či „Docentových“ prednášok. Jedno ale viem isto. K príjemnému obedu mi ešte nikdy ATTACK OF RAGE nehrali. Ďakujem vám chlapci, hneď mi to išlo lepšie dolu krkom. „Natáčky“ nemôžu svojou hudbou sklamať žiadneho grindera. Dokonca aj jeden v oranžovom tričku si z chuti „zahrozil“ a zapogoval. Opäť veľmi dobré vystúpenie. Príjemné letné počasie ma nenechalo dlho horúceho a počas setu LUNATIC GODS sa chladím v Tajchu a vystavujem svoje polonahé telo slnku. Zvuk je aj tu excelentný, takže neprichádzam o zaujímavé vystúpenie týchto otcov nášho metalu. Zahrali aj „Balada o makovom mlynčeku“ – zahrali všetko. Ku LUNATIC GODS pridám, že spev ma neuveriteľne prekvapil, bol plný sily a intonačne bol priam bezchyby, pre mňa osobne veľmi milé prekvapenie. Košickú sebranku OBLITERATE považujem za najmenej docenenú kapelu na slovenskej scéne. Toto tvrdenie mi nevyvrátilo ani vystúpenie na Gothoome. Ľudí prišlo tak päť a pol hlavy, no čo predvádzali chalaniská, by si zaslúžilo plný amfiteáter. Síce musím vziať do úvahy, že ich hudba práve nie je určená na nejakú zábavu, nebodaj na moshpit, to je skôr hudba na počúvanie a zachytávanie krkolomných zvratov, bohatých kompozícií či experimentálnych prvkov. Vystúpenie bolo vysoko profesionálne, zahraté bez najmenších chýb a nanajvýš došlo aj na pár humorných naháňačiek po pódiu, či predstavovanie songov pomocou DIY plagátov, kde boli popísané názvy skladieb. Gabi nenechal chladné hlasivky a svoje svojské hlboké vrieskanie malo patričnú silu. Pre mňa vynikajúce vystúpenie, ktoré som si nadmieru užil. EMPYRION sa rýchlo vyšplhali na vrchol slovenského extrem metalového ľadovca. A niet pochýb o tom, že zaslúžene. Či v štúdiu, či naživo je to poriadna päsť medzi oči. A tak ponúkli ľuďom nadštandardnú porciu hudby, ktorá bola aj patrične ocenená. Po tomto parádnom hudobnom vyžití prichádza na rad losovanie o CD, tričká a hlavne tri gitarky. No tlačenica pod pódiom bola poriadna. A to sa už v pozadí zvučilo moje osobné prekvapenie festivalu. Poliaci OBSCURE SPHINX. Perfektná zmeska doom metalu, post rocku a sludge ma totálne zhypnotizovala. Určite si dám pozor na túto skupinku a začnem ju vážnejšie sledovať. Názov POPPY SEED GRINDER vám môže štýlovo evokovať nejaký grind, či nebodaj gore/porn grind, no pravda je trošičku iná. Je to poriadna brutal death...
Report – GOTHOOM ECT FEST 2013 – Tajch, Nová Baňa – Part. 1
INTRO: Tak s konečnou platnosťou máme 4. ročník nášho jediného extreme metalového festu za sebou. Pre informáciu, o klasický text tohto reportu sa postaral Roman „Demon“ Chocholáček a o tučný zase Lukáš „Bukáčo“ Polák. Tento ročník sa dotýkal Metalexpressu viac ako minulé. Tým najmetalovejším spôsobom sme si spomenuli na nášho brata Martina Avuka, podľa ktorého bol pomenovaný aj stage. Martin bol určite spokojný a poslal nám sem z Valhaly krásne počasie, ktoré vydržalo počas všetkých dní festivalu. Musím skonštatovať, že GOTHOOM sa vydaril vo všetkých aspektoch. Z môjho pohľadu organizátori odviedli kus poctivej roboty a aj keď niekedy niečo nevyšlo, tak predsa rodine treba odpúšťať. A aj o tom je GOTHOOM, nielen o multižánrovom výbere skupín, ktoré odohrali. Je o priateľoch, zábave, spoznávaní nových ľudí, občasnej demencii a psychiatrii. Tohto všetkého sme si užili do sýtosti. DEŇ 1: Prvý festivalový deň sa niesol v očakávaní poriadneho death metalu v podaní hlavných skupín večera WHITECHAPEL (USA) a DECREPIT BIRTH (USA). Moje prvé kroky zaviedli ku stageu počas oneman projektu MACERACE. Jeden chlapík zamaskovaný v „predator maske“, či trochu na spôsob DYMYTRY chŕlil celý grindový register, cez hlboké „horror“ growly či uškriekané pasáže a celé to klincoval humornými názvami skladieb. Hlavný zápor však bol, že celá hudba išla z playbacku, tak to akosi strácalo dušu a vyvolávalo len pocit umelosti. Hardcore v živom prevedení vie vždy nakopať rite, či sa jedná o svetového zástupcu alebo slovenských parobcov, v tomto prípade HATE CONTROL. Taktiež by sa dalo povedať, že hardcore bez odozvy moshujúcich ľudí je ako ryba bez vody, no našťastie sa nám ryba na brehu jazera Tajch nezadusila. Vystúpenie malo gule, plno energie a ráz, čo im aj ľudia z pred pódia vracali. Draci a dračica z ČAD opäť raz ukázali, ako sa robí tvrdá hudba s humorom. Vystúpenie malo grády a čo bolo hlavné, bolo plné vtipu a vyspievaných hlasiviek. Pri niektorých skladbách ako “Piče idú do polusu“ či „Varič pika“ sa mi zdalo, že spieva celý areál na plné obrátky. Prvá skupina, ktorú by som vyzdvihol nad ostatné je NOOSTRAK, ktorí podali veľmi konsolidovaný výkon a myslím, že boli dôstojným zahriatím pred WHITECHAPEL. Aaaaaargh, to WHITECHAPEL vytasili zvuk ako zo štúdia. Normálne mi padla sánka a chveli sa vnútornosti. Mám dobre napočúvaný debut od tejto skupiny a priznám sa, že je to aj posledný album, ktorému som sa venoval. Neviem, akosi som nezachytil túto deathcoreovú vlnu. Ale títo chlapíci ma naživo presvedčili, že robím asi chybu. Koncertne je to veľmi chytľavá muzička, čo má gule. A ľudia patrične skupinu podporili a vrátili skupine energiu, ktorú vydávala z pódia. Po tomto vystúpení som sa trošku obával, ako nadviažu DECREPIT BIRTH. Hrajú odlišný štýl death metalu. Ale po druhej skladbe zo mňa strach opadol, ľudia sa bavili aj naďalej. Množstvo hudobníkov sa tešilo hlavne na gitaristu Matta Sotela, ktorý určite nesklamal. Skupina nám...
Report official – Brutal Assault 18, 07.-10. august, Jaroměř, Pevnosť Josefov, Part. 2
3. deň Úvod dňa patril death metalovej nakladačke ANTROPOFAGUS. Hneď od prvých tónov bolo jasné, že chlapci sú z Talianska, masívne energické náklady plné technických vychytávok podľa vzoru HOUR OF PENANCE. Tejto kapele môžu páni vďačiť za veľa, čo aj svojou hudbou dali najavo. Výborný ranný náklad. Ani si nepamätám, kedy na hlavnom stagei hrala nejaká slovenská kapela. Toto privilégium získali bánovskí chlapci ATTACK OF RAGE. Po košickej absencii jedného gitaristu tu nastúpili v plnej zostave, čo bolo hneď aj počuť – zvuk úplne vyplnený až po okraj. Chlapci sú právo označovaní ako hlavní predstavitelia žánru u nás doma, toto vystúpenie tomu aj nasvedčovalo. Toľko energie, sily a nasadenia sa veru na SR scéne len tak nevidí. O rúbanie, rezanie či poskakovanie a iné slovenské tradičné tance veru tiež nebola núdza. Tlieskam a zároveň blahoželám k vystúpeniu. Zrána nám veru nedali vydýchnuť. Ruská mašinéria KATALEPSY sa o to nekompromisne postarala. Brutal/technical death metal, ktorý nezabúda na slamming brutal pasáže. Lahoda pre moje uši a navyše silu a mohutnosť, ktorá doslova sekala hlavy, nemohol snáď poprieť nik. Vokalista ozbrojený šatkou a vlasmi v cope vyznel trochu humorne, hlavne pri headbangingu, kde sa točil len jeden súvislý cop, no čo sa týka vokálnych zručností, v tom uspel na jednotku. Či už išlo o horné ale hlavne dolné hlboké growl party. Opäť raz paráda. Takto by malo vyzerať každé moje ráno. Jägermeister tento krát zaúradoval na plnej čiare. Vystúpenie progresívnych death metalistov OBSCURA bolo tak prehlučnené a nevyvážené, že mi robilo dosť veľký problém spoznávať jednotlivé skladby. Dokonca aj spev mierne podstrihnutého Steffena bol ťažko rozpoznateľný. Zato bolo vidieť, že to chlapcov baví, taktiež prsty im lietali po hmatníku, len škoda toho zvuku. HYPNOS sú už v podstate stálice tohto pódia, no že by im sláva stúpla vďaka tomu do hlavy, o tom nie je ani reč. Vystúpenie na profesionálnej úrovni okorenené zopár pyrotechnickými efektmi snáď nemohlo sklamať žiadneho fanúšika tejto kapely. Lejak počas ORPHANED LAND zrejme pokazil viacerým ľuďom chuť zavítať na ich vystúpenie, aspoň tak mi to pripadalo. No tí, čo to pretrpeli, určite neľutovali. Vystúpenie sa nieslo presne v duchu Kobiho názorov o spolupatričnosti. Zrejme najlepšia spolupráca s publikom na festivale vygradovala až do nejakej spoločnej party, kde sa kapela dopĺňala s publikom. Fakt jedinečné vystúpenie. ALCEST– francúzska kapela , ktorá dokázala dobyť srdcia mnohých metálových fanúšikov. Na prvý pohľad mi pripadali neskutočne nesmelo na pódiu, ale ako náhle začali hrať, tak ma zavalila vlna emócií – presne na takéto vystúpenie som čakal dlho. Setlist sa skladal najmä z piesní z ich najnovšieho albumu „Les Voyages De L’Âme“. Ich vystúpenie považujem za najpríjemnejšie z celého Brutal Assault. Pomedzi ten všetok chaos a apokalypsu, ktorá sa šírila v hudobnom podaní kapiel ktoré sme mohli počuť, Alcest svojou muzikou ako keby spomalil čas a človek cítil neskutočnú pohodu a...
Report official – Brutal Assault 18, 07.-10. august, Jaroměř, Pevnosť Josefov, Part. 1
deň Rok sa nám stretol s rokom a Brutal nás opäť lákal pod svoje pazúry. Line-up bol tradične nabúchaný samými peckami, nebol dôvod váhať a tak som sa vypravil do Pevnosti Josefov po tretí krát. Hneď ako prvé ma milo prekvapila absencia obrovských radov čakajúcich ľudí na vybavenie vstupu, ktoré boli kritizované v minulých rokoch. Na druhú stranu, čo ma trochu zarmútilo, bolo zníženie počtu Toi-Toi-ek, paliet a hlavne válovov v campe, ktoré boli dodané až v ďalších dňoch. Dokonca sa mi zdalo, že klesol aj počet ľudí, nemyslíte ? Ako prvú kapelu som si vybral „old schoolo“ ladených JUNGLE ROT. Bol to prachnivo – najtradičnejšie ladený death metal, občas zaborený do doom metalu. Hrali so srdcom, nasadenie bolo parádne, bolo im veriť každý jeden tón. Pre mňa výborný začiatok festivalu. MALIGNANT TUMOUR vyzbrojený ohňami, pyrotechnikou a inými výbušnými hračkami predviedli vystúpenie hodné ich mena. Crustovo špinavé, rock ´n ´rollovo energické s poriadnou dávkou hravosti a nasadenia, no nezabudlo sa i na zábavu. Humorné parochne a fúzy, to je pre nich to pravé orechové, niekedy som sa až bál, či sa im od ohňa nezapália fúzy, našťastie to tak nedopadlo a vystúpenie odohrali bez spálenín. Zatiaľ ma brutal vystúpeniami veľmi tešil. Došlo na najväčšiu kapelu úvodného, „warm-up“ dňa. Tým nebol nikto iný ako samotná legenda thrash metalu – TESTAMENT. Musím sa priznať, že som od nich mal veľké očakávanie, ktoré sa až tak nenaplnilo, no i napriek tomu šlo o skvelé vystúpenie. Chuck Billy povolal všetky sily „star warsu“, ale až tak nie, no jeho stojan na mikrofón mi pripomínal svetelný meč. O jeho speváckych kvalitách už toho bolo popísané dosť, je to tá najvyššia trieda s obrovskou charizmou. Gitarsti – Alex Skolnick a Eric Peterson zohratí úplne dokonale. Bicí stroj menom Gene Hoglan dával nekompromisne presne, jediný, kto mu konkuroval, bol Tomas Haake, ale to je už samotná špička ľadovca. Vystúpenie mi i napriek tomuto všetkému prišlo príliš formálne a trochu mu chýbala šťava. Najsvetlejší moment prišiel s vytvorením „wall of death“ počas skladby „The Formation of Damnation“, kde sa publikum pekne chytilo a vytvorilo parádny mlynček. Koncert v konečnom dôsledku hodnotím kladne. Po poslednom tóne vystúpenia na mňa už doľahla silná únava z cestovania, tak som pobral do stanu. deň Ráno po klasicky výbornej cesnačke na uzdravenia žalúdka som zbehol na COFFINS. Kapela vyznávajúca tie najzaprášivejšie zákutia death metalu a k tomu z Japonska, to je kombinácia veru nevídaná. O to viac ma prekvapilo, že fungovala parádne s obrovskou chuťou a zápalom pre vec. Títo páni si to hrajú pre seba a bolo jasne vidno, že názor ostatných ich vôbec netrápi a tak to má byť! Výborný začiatok dňa. MAGRUDERGRIND to vypálili v nekompromisnom tempe. Rúbalo sa, rezalo, do toho nekompromisné vrieskačky až na samotné dno hlasiviek. Akurát mi to prišlo trochu slabšie ako v Nitre, darmo, je to kapela...
Report – Vtedy po prvý krát – BRUTAL ASSAULT 2013
Brutal Assault.18. Ročník tohoto kultového festivalu sa konal ako vždy, v areáli vojenskej pevnosti Josefov. Lákadlom na tento festival bolo naozaj obrovské množstvo skvelých kapiel, z ktorých by som spomenul : Behemoth, Opeth, Meshuggah, In Flames, Gojira, Testament, Carcass, Fear Factory, Trivium. Tento ročník, bol mojím prvým ( konečne ! -po niekoľkých nepodarených pokusoch ).Mal som naozaj veľké očakávania, tak by som sa podelil o to, ako som ja vnímal tento festival – moju premiérnu účasť. No kde by som začal… štastným príchodom do Josefova – kde nám udrel do očí veľký plagát „Brutal Assault“ , ktorý ukazoval cestu k pevnosti Josefov – miestu konania festivalu. Smerom k pevnosti smerovali davy ľudí – samozrejme metlákov, z ktorých kypela eufória ( a z podaktorých alkohol ). Miesto na parkovanie sme si našli celkom rýchlo – čiže problém s parkovaním naozaj nebol a mohli sme kľudne naše ctené zadnice zbaviť útrap z toho niekoľko hodinového sedenia. Nasledovalo vyzdvihnutie si pásiek a pre mňa ešte aj rezervácie do VIP kempu ( čo bola najhoršia vec, akú som spravil – spomeniem neskôr ). Vyzdvihnutie pások a rezervácie – tak táto časť bola naozaj rýchla a bol som milo prekvapený. Po tom čo som počul, že na predošlích ročníkoch sa tvorili „kolóny“ pri vydzvihovaní pások na paprče, tak som bol nervózny čo nás bude čakať. Tento ročník to bolo inak – zabralo to max 5 minút. Spokojný sme išli po rezerváciu do V.I.P. kempu. Nachádzal sa na lúke cez kopec za areálom. Samozrejme bez stromov ( no, možno tak 5 stromov dokopy tam bolo – samozrejme fleky obsadené), čo by bolo úplne jedno, ale pri tých teplotách a intenzívnom (neznesiteľnom) slnku to bolo naozaj na porážku stanovať pod holým nebom. Po obrdržaní RUŽOVEJ pásky z VIP kempu nám bolo pridelené miesto. K tej ružovej páske… Naozaj neviem a nechápem, prečo ružová ? Existujú iné farby ktoré sú kontrastné a bijú do očí – zelená , oranžová, žltá… to je jedno, ale prečo práve ružová ? Na túto otázku asi nebudem vedieť odpoveď, každopádne táto páska sa stala pár krát symbolom posmeškov. Rýchlosť vybavenia pásiek a prevzatí rezervácií hodnotím na 9/10 bodov. Areál – ten bol krásny a naozaj bola radosť prechádzať sa po mieste, z ktorého dýchala história. Noazaj úžasné miesto pre uskutočnenie metalového festivalu. Spojenie týchto priestorov s kapelami, ktoré mal účastník možnosť vidieť/počuť , vytváralo skvelú atmosféru a nezabudnuteľný dojem. Čo môže byť lepšie ako vychutnať si metalovú muziku v priestoroch starej vojenskej pevnosti ? Tomu sa žiadna lúka nevyrovná – nikdy ! Návštevníci mali možnosť ísť aj na prírodnú tribúnu, z ktorej bol dobrý výhľad na pódiá. Areál sa mi zapáčil a mal jedinečnú atmosféru. Areál hodnotím 9/10 bodov. Festival mi priniesol množstvo emócií. Ale nie len pozitívnych, boli tam aj negatívne a naozaj som mal chuť niekedy sa...
Recenzia – ACHERONTAS – „Amenti“ 2013 (W-T-C Records)
Názov najnovšieho albumu gréckej kapely Acherontas odkazuje k egyptskému podsvetiu. Tak, ako predchádzajúci album Vamachara , je aj Amenti presiaknutý starovekou symbolikou a odkazmi k mytológii. Najširší priestor dostala mytológia Egyptu, ale napríklad pieseň Erset La Tari – The Red Temple referuje k sumerskej. Táto silná orientácia na prebúdzanie starovekých okultných princípov je prítomná na celom albume – kapela nás svojou novinkou zoberie do podsvetia a dá nám okúsiť, ako sami hovoria, „krv a piesok“. Na albume môžeme počuť výbojné, zúrivé black metalové pasáže, ale tiež aj pomalé atmosferické časti, ktoré ho pôsobivo odlišujú od iných hudobných počinov na poli black metalu. Amenti má v sebe náboj divokosti, nespútanosti ale aj hĺbavého magického zariekavania. Miestami pôsobí ako prenesenie do starovekých púštnych katakomb, kde džinovia rozprávajú svoje príbehy. Album kombinuje black metal s dark ambientom, ale rozhodne nie na štýl kapiel ako Summoning – dark ambient je umne využitý v podobe rôznych medzičlánkov pri prelínaní skladieb, alebo v kombinácii s rôznymi akustickými nástrojmi. Počúvať Amenti je ako čítať knihu. Všetky skladby sú výborne spojené, ako kapitoly, ktoré spolu tvoria jeden celok. Amenti je atmosferickejší než album Vamachara a využíva orientálne prvky vo väčšej miere. Tam, kde začali v predchádzajúcom diele tieto pasáže klíčiť do elementárneho tvaru, v Amenti rozkvitli do plnej pôsobivej a zrelej formy (najmä v skladbe Wines Of Blood & Pestilence). O úvod albumu Voluntas Supra Materiam (Vocatio Prima) sa postaral martial-industriálny hudobník Henry Müller, známejší pod svojim projektom Arditi. Krátke, temné, pochodové intro otvára brány púštnej búrke. Skladba Amenti – The Lamp ov Desert sa spustí nekompromisnou klepačkou a prechádza do pomalších a atmosferickejších pasáží, ktoré podčiarkujú mierne orientálne znejúce melódie gitár. Skladba sa uzatvára ambietnými zvukmi a temným dunením bubnov. Pri nasledujúcej The Stele ov the last conjuration orientálne melódie gradujú. Zo stredného tempa sa prechádza do rýchlejšieho, a atmosféru skladby dotvárajú démonické škreky. Nebt-Het – Divulgence of Her Sacral temples je jedna z vrcholných momentov albumu a jedna z najlepších skladieb od Acherontas, aj keď tu sa nejedná o metalovú záležitosť. Nádherná oáza pokoja, kde si môžete naplno vychutnať akustický zvuk nástrojov blízkeho východu a čistý spev. Z tohto snenia navodzujúceho až meditačné stavy sa človek preberie priamo do starovekých pekelných hlbín. Set Triumphant – Nubti je asi najzúrivejšou a najzlovestnejšie znejúcou skladbou albumu. Počas skoro deväť minútového trvania budú padať ako desať rán egyptských besné klepačky a rúhačské riffy. Po tejto smršti navodí Dissolution (In the sands ov Time) jemne nepokojnú náladu – akusticko-ambientný začiatok vystriedajú pomalšie rytmy, strašidelne znejúce gitary a text recitovaný v rodnom jazyku kapely – v gréčtine. Táto kombinácia pôsobí veľmi tajomne a transcendentálne. V podobnom duchu bude pokračovať skladba Wines of Blood & Pestilence, ktorá atmosférou prechádza až do nadzvukovej spirituality. Začiatok ďalšej skladby Erset La Tari The Red Temple svojím postupom môže poslucháčovi pripomenúť legendárnu Freezing Moon od Mayhem. Celá...
Headbanger FM
- Headbanger_FM (8.6.2026 22:00) 8. júna 2026
- Headbanger_FM (1.6.2026 22:00) 1. júna 2026
- Headbanger_FM (25.5.2026 22:00) 25. mája 2026
- Headbanger_FM (18.5.2026 22:00) 18. mája 2026
- Headbanger_FM (11.5.2026 22:00) 11. mája 2026
