Recenzia – SURGICAL DISSECTION „Origin And Intention“ (Nice To Eat You Records, 2013)
aug11

Recenzia – SURGICAL DISSECTION „Origin And Intention“ (Nice To Eat You Records, 2013)

Zverejnené v aug 11, 2013

Na Slovensku bola vždy úrodná pôda pre death metal. Stred územia tiež nebol výnimkou a práve v samotnom srdci našej republiky sa nám zrodila kapela SURGICAL DISSECTION. Banskobystričania to už ťahajú od roku 1996 (vlastne od 1993 pod názvom DISSECTION) a s menšími pauzami a zmenami v zostave to dotiahli až do dnešnej doby, kde ponúkajú nový album Origin & Intention. Zostavu navyše od roku 2009 obohatil môj kolega Marek „Fajo“ Falat, čo bol o dôvod viac sa im pozrieť na zúbok. Bez akéhokoľvek intra či predohry na nás vypustia chlapi poriadnu smršť, ktorá sa nezastaví až do samotného konca. Gitary sa vám hneď zarežú do sluchovodov, bicie vymasírujú krčné stavce a Fajo to zaklincuje svojím svojským growlom. Fajo tu figuruje s pestrým registrom, cez hovorovo ladné „old school“ growl pasáže, kde ide pekne do hĺbky, či niekedy zaškriekne, až po hlboké prasacie hody. Občas tu síce môžeme spozorovať (prosím, nezabi ma) vypadnutie z tempa, ale na to sa už človek musí fakt sústrediť, čo je na druhej strane plus, keď niekto v tejto uponáhľanej dobe dokáže tomu venovať toľko pozornosti. Hudobne ide o death metal viac-menej klasického strihu podľa americkej normy, s potenciálom dostať sa aj do technických vôd. Taktiež nechýba zmysel pre občasnú melodiku, kde táto kombinácia môže kus pripomenúť otcov žánru DEATH, hlavne pri záverečnej „Art of Destruction“. Práve to prelínanie medzi technickejšou pasážou a melodickou vyhrávkou by som vyzdvihol. Chlapci to už majú namakané po toľkých rokoch a skúsenosti sa odzrkadľujú práve na tejto nahrávke. Aj keď je pravda, že o nejakú veľkú originalitu sa tu nezakopne, ale zato tradičné postupy zvládajú viac než dôstojne. Keď si to zrekapitulujeme, tak tu máme dôstojne zahratý, technicky dobre zvládnutý, až na občasné mini zakopnutia, death metal v klasickom duchu. Kto ich ešte nezaregistroval, tak by to mal napraviť, pretože Slovensko je fakt krajina naklonená death metalu, o čom svedčí aj táto nahrávka. Lukáš „Bukáčo“ Polák 7/10 http://bandzone.cz/surgicaldissection...

Čítaj ďalej
Recenzia – PALMS “ Palms album “ ( Ipac 2013)
júl16

Recenzia – PALMS “ Palms album “ ( Ipac 2013)

Zverejnené v júl 16, 2013

Exotika, raj, relax, piesok, slnečníky, chladené drinky, kryštáľovo čisté more….v týchto dňoch a pár mesiacoch si to prevažná väčšina rado dopraje, vypne a užíva čo najdalej od betónovej džungle, útek od stereotypu, a niektorí horlivejší by boli najradšej, keby na takýchto miestach stroskotali. Ale keďže nezastupujem cestovnú agentúru ani neponúkam rôzne destinácie a niesom ani nejakým veľkým fajnšmekrom týchto dovolenkových svetov, predstavím troška inú formu úteku a to tú hudobnú.   PALMS, vážení je prosím pekne zaujímavým projektom China Morena (DEFTONES) a zobral si samozrejme pod palec stránku vokálnu, textovú a z časti aj produkčnú, ten chlapík je kreatívnejší než je známe hlavne jeho nezvyčajnými hlasovými polohami, ktoré jasne definovali DEFTONES samotný a úspešne  svojím komornejším prístupom k skladaniu rafinovane obišli nu-metalový ošiaľ. Další zainteresovaný sú traja členovia post experimentalistov ISIS zo slnečnej kalifornie a sú to: Bryant Clifford Meyer – gitara, Jeff Caxide – basgitara a Aaron Harris – bicie. Všetci traja sú výbornými hudobníkmi a keďže post je záležitosť precítená a treba mať skutočné vhodné vlohy tvoriť takúto muziku, sú práve oni už dobre zabehnutou a známou ligou. Kompletná zostava si nie je vôbec cudzia keďže všetci spoločne s Chinom pochádzajú z rovnakého prostredia a dobre sa poznajú. Oficiálne projekt funguje už od roku 2011 ale debutovali až nedávno tohto roku. Starostlivo si zvolili label  „Ipac Recordings“, v ktorom to má na starosti Mike Patton ( FAITH NO MORE, MR. BRUGLE ) a taktiež pod jeho dohľadom boli vidané  albumy ISIS.   Popravde, prv som moc nevedel o tom že, je v procese vývoja takýto projekt a narazil som na neho vlastne úplne náhodne, je možné si ho vypočuť celý aj na youtube. Debutu dominuje šesť vypiplaných skladieb s jasne vyprávajúcim charakterom už len jednak kvoli stopaži, kdež to sa pohybuje v intervaloch 5 až desať minút. Kam zaradiť Palms nie je problém, stretávajú sa tam proste dobre známe skúsenosti ohľadom post – rock/metalu a alternative. Všetky skladby sú zahrané precízne, čisto, harmonicky ale aj miestami náhlivo do epických sfér. Veľmi som si obľúbil hneď úvodnú “ Future Warrior“, kde v začiatku preniká sprv elektronika majúca exotický feeling akoby bola objavená zem dosiaľ nepoznaná a ta sa prelinie do krásne vyznievajúcej gitarovej linky, ktorá mi po posluchu už nedala pokoj a tak som si ju začal často pohmkávať resp. pískať. Ďalšie perličky sa nesú v podobnom rozpoložení, s famoznými melódiami, aj keď miestami zavedú ešte ďalej až niekam nad hladinu oceánu bližšie k hviezdam a tak mi to trocha pripomenie space-rockových Španielov EXXASENS. Veľmi snový materiál, kopec dávky fantázie, len sa nechať unášať a hľadanie nechať na spontánnosť, ono to zavedie samo. Presne to je na takýchto...

Čítaj ďalej
Recenzia – FRACTAL GATES “ Beyond The Self “ ( Great Dane Records 2013 )
júl15

Recenzia – FRACTAL GATES “ Beyond The Self “ ( Great Dane Records 2013 )

Zverejnené v júl 15, 2013

Je to už sedem rokov od vzniku debutu “ Altered State Of Consciousness“, ktorý pekne rozčeril vody melodického death metalu a odrážal v nich tak nočnú oblohu vzdialených hviezd. Toto zaujímavé, v úzadí sa držiace zoskúpenie inak výborných hudobníkov stvorilo na prvý pohľad celkovo nenápadne štrukturálne jednoduchý materiál, súdiac podľa istej prvoplánovosti znenia gitarových riffov  ale tú celkovú jednoduchosť, v ktorej je ako dobre známe je ta skutočná krása, posiluje vesmírna atmosféra zvuku, kde som zatiaľ nikde inde nemal možnosť počuť v takom prevedení. Ešte doteraz si v hlave tkviem melódiu zrejme tej najlepšej perly z prvotiny a tou je “ Skies Of Orion „. Francúzi tak opäť potvrdzujú že nech bude vo všeobecnosti francúzska hudba znieť akokoľvek, vždy to bude v netradičnej a bádateľskej forme. V tejto variante sa efektívne stačilo pohrať zo zvukovou stránkou a máme tu jasný svojím spôsobom originál, keďže v odnoži melodeathu už ide vlastne o dobre známu rutinu za tú dobu čo sa formovala, Fractal teda značne zvukom vybočujú do sfér, kde sa hlavne v tom gitarovom doznení pohybuje Mondevillská sonda Blut Aus Nord. Nejde o žiadne zrovnávanie niečoho čo nejde ani porovnávať ale už ak mám navodiť aspoň akú takú podobu v plytšom vyznení, súvislosť tam je. Ako  som sa v podstate príjemne rozplýval debutom, jak šiel čas…akoby sa stratili v čiernej diere a dlhú dobu nebol žiaden náznak, čo by nasvedčoval o  ich aktivite a tak sa šírili fámy o rozpade kapely. Za tú dobu, keď  Fractal Gates putovali a boli stratený v priestore sa toho udialo dosť a v tej záplave iných kapiel s množstvom vydavajúcich nové albumy sa na nich pozabudlo ale zase nie tak úplne. V začiatku roka 2013 som vyslovene náhodne narazil prostredníctvom facebooku na ich vytvorenú stránku, kde som si hneď na titulnej fotke všimol s dobre otvorenými očami nápis “ 18 February 2013 „. A tak to prišlo, v okamžiku som sa zameral a pozeral po youtube, či nenarazím na nejaký trailer potvrdzujúci, že kapela vydáva nový album a bolo tomu skutočne tak. Vtedy sa dostavil istý pocit nechápavosti a radosti zároveň, netrpezlivo som vyčkával kedy sa objaví nejaká skladba z pripravovanej novinky a naozaj čo chvíľa sa aj objavila ale k tomu ešte len príde. S úžasom sa tak dívam na nový cd cover, kde akoby sa hviezdna hmlovina  pokúšala cirkulovať a vytvárať tak bránu nevedno kam. „Beyond The Self“, takto svedomito nesúci názov v poradí ( po tej dobe ) druhého albumu, ktorého atmosféru a celkovú štruktúru ideme prebádať.   Cesta hviezdnou hmlovinou začína introm „Visions VII“, ešte pripomeniem že na prvom albume vyznieva intro „Visions I“ a  potom tak skrz celý album...

Čítaj ďalej
Report – EXHUMED, ATTACK OF RAGE, HUMAN HUMUS, SYSTEMIC DAMAGE, 10. júl 2013, Collosseum Club, Košice
júl14

Report – EXHUMED, ATTACK OF RAGE, HUMAN HUMUS, SYSTEMIC DAMAGE, 10. júl 2013, Collosseum Club, Košice

Zverejnené v júl 14, 2013

Košice sa nám pomaly stávajú akousi mekkou tvrdého metalu. V marci sme tu mali legendu NY brutal death metalu – PYREXIU, mesiac nato VADER a tentokrát nás čakala legenda žánru zvaného gore metal. Toto označenie si vyslúžila hlavne vďaka zaoberaniu sa gore tematikou v textoch, aj keď hudobne tu ide o klasický old schoolovo ladený death metal s prvkami grindcoru, s odkazom na starých CARCASS. Reč nie je o nikom inom, ako o EXHUMED. Ako posily na kompletné zničenie Collossea, samozrejme z pohľadu hudobného (aj keď  miestami to vyzeralo aj na fyzické, ale o tom až nižšie), prišli Vranovskí SYSTEMIC DAMAGE, popradská nádej HUMAN HUMUS a klasici, aj keď už v pozmenenej zostave, ATTACK OF RAGE. Line-up nabúchaný ako sviňa, každý grindcorista musel krochkať blahom, taká akcia sa proste musí podporiť! Začiatok koncertu sprevádzalo meškanie kapiel, čo malo za následok posunutie koncertu skoro o hodinu. Ako prvý dorazili SYSTEMIC DAMAGE a tým pádom nám aj otvorili túto akciu. Zvuk od začiatku masakrálny, živelný a prehľadný. SYSTEMIC DAMAGE, napriek krátkej existencii, nie sú žiadni nováčikovia, keďže sa jedná o akúsi super skupinu poskladanú z kapiel ako: LEN TAK TAK, HIPPIE KILLER, ROXOR a ALTERNATÍVNA PRAVDA. No hudobne tu ide o tvrdší kaliber. Hardcorovo ladený grindcore, známy aj po názvom – powerviolence, s občasnými odbočkami do death metalu. Rezali parádne, spevák vrieskal ako o život, ľudia sa pomaličky začínali chytať, skvelé otvorenie akcie, nič viac k tomu netreba dodať! Nasledovala popradská nádej slovenského grindcoru – HUMAN HUMUS, kde si Ižďo musel odskočiť od vstupu a organizačných záležitostí a došiel ukázať, že nemá grindcore len v srdci, ale aj na jazyku. Išlo mu to na jednotku – chŕlil, škriekal, vrieskal, popritom strúhal psychopatické grimasy, spojené s trasením hlavy či záhybmi, proste všetko, čo patrí k poriadnej grindcorovej jazde. Zvuk stále pekne tučný, rezavý, gitary pílili, hudobne sa to pohybovalo okolo klasického grindcoru ala NAPALM DEATH, a sem-tam sa aj ukázal nejaký ten death metal či skákavý hardcore. Táto kapela má vykročené na sľubnú cestu, nový album, ktorý skoro celý zahrali, až na dve piesne, znie parádne, vrelo odporúčam. Ak ste sa s touto kapelou ešte nestretli a v hrudi vám bije grindcorové srdce, tak to napravte v tejto sekunde! Nastal čas na bánovskú mašinériu – ATTACK OF RAGE. Zostava sa oproti cd line-upu trochu pomenila. Teraz tam môžeme zhliadnuť basáka z CRANIOTOMY či speváka z EMBOLISM, čo zapríčinilo, že sa nám „spev“ trochu pozmenil –  Michal ide na to cestou plnou revu s občasným bravčovinovým sortimentom, ale pokiaľ nie ste true fucking pure fan, tak by vám to nemalo nejak extra vadiť. Zvuk stále prvotriedny, Collosseum zaručená kvalita, vystúpenie divoké, malo to silu a drive. Vysoký štandard bol naďalej dodržaný, aj keď sa musím priznať, že HUMAN HUMUS ma brali viac. A je to tu! Prišiel čas na poriadny masaker. EXHUMED bez dlhých rečí hneď spustili svoju...

Čítaj ďalej
Recenzia – AMON AMARTH „Deceiver of the gods“ (2013)
júl14

Recenzia – AMON AMARTH „Deceiver of the gods“ (2013)

Zverejnené v júl 14, 2013

Nastala dlho očakávaná udalosť, pri ktorej  všetci vyznávači severskej mytológie -Vikingovia, ale hlavne fanuškovia melodického death metalu zaručia blahom do chladnej hmly severu a spravia ďalší zárez na svoj obranný štít a to s poradovým  číslom 9. (Ak nepočítam demá, EPčka atď.)Alebo si tam jednoducho hneď po “Surtur Rising“ vyrežú  “Deceiver of the gods“ pretože sú to dva roky čo sme všetci netrpezlivo čakali čo nám títo pani severu opäť nadelia. U predchádzajúcej dosky som už začal pociťovať mierny pokles energie a vytrácanie originality oproti starým ospevovaným flakom ako “Twilight of the Thunder God“,“ With Oden on Our Side“,alebo “Fate of Norns“ no budme úprimní a priznajme si, že AM od čias prvého dema  “ The Arrival of the Fimbul Winter“ na originalitu moc nevsádzali,ale zato si razili svoju melodickejšiu cestu do Valhally po boku ďalších Vikingov z Unleashed.No aj tak som si u tohto albumu našiel niekoľko obľúbených skladieb. Pri prvom vypočutí ma najskôr album moc nezaujal a miestami ma prepadala myšlienka, že vykrádajú samých seba no na druhý pokus ma týchto 10 nových skladieb začalo baviť. Hneď prvá vypalovačka s rovnomenným názvom “Deceiver of the gods“nás zavedie do boja medzi bohmi severu a zoznámi nás s hnevom Lokiho.V rovnakom duchu no už o niečo melodickejšie sa na nás valí ďalšia skladba s názvom “As Loke Falls“.V poradí tretia skladba s názvom “Father of the wolf“ mi prišla typicky “Amon Amarthovska“ tak ako to pani zo Stockholmu hrajúužniekoľko rokov no štvrtá skladba s názvom “Shape Shifter“ už vo mne zanechala hlbší dojem a to hlavne kôli Johanovi Heggovi a jeho nezamenitelnemu chrapľavému growlingu v pasáži kde spieva “ I am the master of disguise“. Nasleduje balada “ Under Siege“ a ďalšia vypalovačka z bojiska s názvom “ Blood Eagle“. Dosť veľký atmosférickýzážitok vo mne zanechala skladba “ We Shall Destroy“ a pre AM netypická skladba “Hel“, kde hosťoval Messiah Marcolin z Candlemass a miestami sa mi zdalo ako by som počúval Nevermore. Nasleduje skladba “ Coming Of The Tide“ s pekným heavy metalovym soličkom a album nám uzatvára skladba “ Warriors Of The North“ ktorá povzbudí každého bojovníka čo sa chce dostať do Valhally. Pre fanúšikov pripravili Amon Amarth chuťovku v podobe bonusového CD “Under the Influence“ kde na štyroch skladbách vzdali hold klasickým bohom Heavy Metalu ako Black Sabbath,Judas Priest,Motörhead a AC/DC a fakt sa to veľmi dobre počuva. Toto všetko zabalili do pekného digipacku spolu s veľkým plagátom, ktorý ešte sám neviem kam zavesím. Nový album Amon Amarth znie podobne ako predchádzajúce,ale má v sebe aj niečo nové. Mne osobne sa páči, takýaký je, lebo si neviem predstaviť, čo iné by mohli títo veteráni vikingského Death Metalu hrať. Celková atmosféra je veľmi dobrá a občas som mal pocit, že sa nachádzam na bojisku po boku všetkých bojovníkov severu čakajúc na Ragnarök. Nie každému sa nový album zápači no pre fanúšikov je...

Čítaj ďalej
Report – PIGS ON THE WING: Atom Tour 2013 (22. 06. 2013: Klub 77, Banská Bystrica)
júl05

Report – PIGS ON THE WING: Atom Tour 2013 (22. 06. 2013: Klub 77, Banská Bystrica)

Zverejnené v júl 5, 2013

Nedávno sa na FB jeden z mojich kolegov-redaktorov dušoval, aký a či vôbec má význam robiť rerivalové kapely. Nech už tam padli akékoľvek názory, výsledok bol asi taký, že má… ale len na kapely, ktoré už existenčne nie sú medzi nami. Presne taká jedna mi pár dní nato spadla do lona, resp. Do môjho rodného mesta. A tak sa jedného sobotného večera ocitám zamknutý v hotelovej izbe, a hoci sa utápam v desivých predstavách, moja myseľ vchádza do Klubu 77. Dnes tu vystúpia PIGS ON THE WING – partia vzdávajúca hold najväčšej legende progressive rocku, kapele PINK FLOYD. Tento revival som videl už viackrát, nejedná sa o žiadnych amatérov, ba už aj z krátkeho „rozhovoru“ s ich lídrom, Martinom Námešným, súdim výrazný posun. POTW totiž hrávajú aj v Čechách a sú dosť úspešní. Aktuálne chodia po okolí s ich Atom Tour 2013.   Už samotné intro je dosť dlhé a prepracované. Pred usadením sa máme čas zaregistrovať pár podstatných bonusov: videoprojekcia na okrúhlom plátne (taký P·U·L·S·E vo veľmi-veľmi malom) prenášaná z PC, hovorené slovo a k nemu titulky, laserové svetlá, a určite som niečo zabudol. Pri vetách o stvorení vesmíru, jeho nekonečnosti a rozpínavosti už tušiť, že dnešná show bude koncepčná. Prvý regulérny song, „Obscured By Clouds“ je len oťukávanie, príležitosť viac spoznať tvrdé jadro POTW sa ale naskytá postupne po fragmentoch. Okrem hipisáckeho budhu Martina sa už tradične dobre javí gitarista Filip. Pre mňa prvým vrcholom sa stáva „Echoes“, epická substancia psychedelickej éry PF, ktorú dnes naši páni dotiahli do dokonalosti. Tie doomové riffy + ambientná stredná časť… popiči atmosféra (v dobrom!). Následne sa presúvame k albumu, ktorý navždy zmenil hudobný priemysel. „Dark Side Of The Moon“ a hneď z fleku „The Great Gig In The Sky“, kedy k nám 1.- krát prichádza speváčka Veronika. Je nielen pekná, ale z nej srší charizma i silný profesionálny hlasový prejav = predpoklady pre hviezdu kariéru. Zatiaľ ide na výbornú. Pri nasledujúcej „Money“ si opäť trošku okukávame projekcie, kde sa mihne pár tematicky „populárnych“ tvárí (Repčík, Harabin, atď.), aby sme následne skočili až ku „Brain Damage“. Atmosféra v tejto chvíli pekne graduje, už sa nám predstavili i ďalší členovia (saxofónista/backing vocal, aj flautistka/backing vocal, z ktorých viac ma presvedčil 1. menovaný), Nezostáva nám iné, než dojsť k záveru „Odvrátenej Strany Mesiaca“.   Čas odpočinku trvá práve toľko, aby si kapelníci vydýchli a my aby sme napriek tomu nevychladli. Keďže sa jedná o revival legendy z čias psychedélie a haluginogénnych látok, nezostávame ani my nič dlžní tejto téme a siahame po mojej obľúbenej zelenej rastline. (Pre moralistov: áno, jedná sa o púpavu!)… Na začiatku setu č. 2 evidujem hyperdlhé atmosferické intro, jedná...

Čítaj ďalej