Report – PIGS ON THE WING: Atom Tour 2013 (22. 06. 2013: Klub 77, Banská Bystrica)
Nedávno sa na FB jeden z mojich kolegov-redaktorov dušoval, aký a či vôbec má význam robiť rerivalové kapely. Nech už tam padli akékoľvek názory, výsledok bol asi taký, že má… ale len na kapely, ktoré už existenčne nie sú medzi nami. Presne taká jedna mi pár dní nato spadla do lona, resp. Do môjho rodného mesta.
A tak sa jedného sobotného večera ocitám zamknutý v hotelovej izbe, a hoci sa utápam v desivých predstavách, moja myseľ vchádza do Klubu 77. Dnes tu vystúpia PIGS ON THE WING – partia vzdávajúca hold najväčšej legende progressive rocku, kapele PINK FLOYD. Tento revival som videl už viackrát, nejedná sa o žiadnych amatérov, ba už aj z krátkeho „rozhovoru“ s ich lídrom, Martinom Námešným, súdim výrazný posun. POTW totiž hrávajú aj v Čechách a sú dosť úspešní. Aktuálne chodia po okolí s ich Atom Tour 2013.
Už samotné intro je dosť dlhé a prepracované. Pred usadením sa máme čas zaregistrovať pár podstatných bonusov: videoprojekcia na okrúhlom plátne (taký P·U·L·S·E vo veľmi-veľmi malom) prenášaná z PC, hovorené slovo a k nemu titulky, laserové svetlá, a určite som niečo zabudol. Pri vetách o stvorení vesmíru, jeho nekonečnosti a rozpínavosti už tušiť, že dnešná show bude koncepčná. Prvý regulérny song, „Obscured By Clouds“ je len oťukávanie, príležitosť viac spoznať tvrdé jadro POTW sa ale naskytá postupne po fragmentoch. Okrem hipisáckeho budhu Martina sa už tradične dobre javí gitarista Filip. Pre mňa prvým vrcholom sa stáva „Echoes“, epická substancia psychedelickej éry PF, ktorú dnes naši páni dotiahli do dokonalosti. Tie doomové riffy + ambientná stredná časť… popiči atmosféra (v dobrom!). Následne sa presúvame k albumu, ktorý navždy zmenil hudobný priemysel. „Dark Side Of The Moon“ a hneď z fleku „The Great Gig In The Sky“, kedy k nám 1.- krát prichádza speváčka Veronika. Je nielen pekná, ale z nej srší charizma i silný profesionálny hlasový prejav = predpoklady pre hviezdu kariéru. Zatiaľ ide na výbornú. Pri nasledujúcej „Money“ si opäť trošku okukávame projekcie, kde sa mihne pár tematicky „populárnych“ tvárí (Repčík, Harabin, atď.), aby sme následne skočili až ku „Brain Damage“. Atmosféra v tejto chvíli pekne graduje, už sa nám predstavili i ďalší členovia (saxofónista/backing vocal, aj flautistka/backing vocal, z ktorých viac ma presvedčil 1. menovaný), Nezostáva nám iné, než dojsť k záveru „Odvrátenej Strany Mesiaca“.
Čas odpočinku trvá práve toľko, aby si kapelníci vydýchli a my aby sme napriek tomu nevychladli. Keďže sa jedná o revival legendy z čias psychedélie a haluginogénnych látok, nezostávame ani my nič dlžní tejto téme a siahame po mojej obľúbenej zelenej rastline. (Pre moralistov: áno, jedná sa o púpavu!)…
Na začiatku setu č. 2 evidujem hyperdlhé atmosferické intro, jedná sa samozrejme o „Shine On You Crazy Diamond“, z ktorého sa napokon vykľuje akási predĺžená (podľa Martina live verzia, ktorú PF kedysi hrávali). Aby toho nebolo málo, POTW nám servírujú titulnú skladbu svojho minitour, „Atom Heart Mother“. V oboch prípadoch sa hneď niekoľko členov postaralo o sóla, ktoré vyrážajú dych a potvrdzujú nesmierny talent jednotlivcov. Okrem toho sa konečne dostáva aj na „The Wall“, pretože „we don‚t need no education“, milí moji! Druhý part „Ďalšej Tehly“ je opäť akousi predĺženou verziu, ale to vôbec nie je na škodu. A musím vyslovene pochváliť gitaristu, ktorý TO sólo zvládol tentoraz na jednotku. Vlastne, celkovo POTW dnes pôsobili omnoho kompaktnejšie oproti predošlému razu, čo som ich mal možnosť v Banskej Bystrici vidieť. Malo to atmosféru. Ako napr. aj pri „Comfortably Numb“, kde saxofónista ukázal, že ani ten jeho spev nie je na zahodenie (ináč hrá výborne, už len keby si počas spievania vybral ruku z vrecka…), + si so svojim „šéfom“ strieval verzie/refrény.
Bez zbytočných rečí: povinnosťou bolo predstavenie všetkých členov, krátke zajebávanie sa po poslednej skladbe, no najmä Encore. Ľudia si pýtajú „High Hopes“ a majú ho mať. Ako pár ďalších, aj táto skladba bola oproti originálu zahratá v pomalšom tempe, čo mne ako doomerovi sedelo. Ale aj ostatným, ktorí vedia precítiť atmosféru smútku, veď ohlasy sú aj tentoraz výborné. Druhý gitarista ma potešil konkr. pri tom záverečnom sóle, kde si ako správny Gilmourák (hoci v tričku Claptona) gitaru položil a… veď to poznáte z P·U·L·S·E. Tým chcem povedať, že to bola naozaj verná kópia. Po tejto úžasnej balade tu ešte máme „Sheep“ (možno by som ako prídavok použil niečo známejšie/hitovejšie) a záver s patričnou ďakovačkou.
Revival/tribute kapely majú zmysel, ale len za určitých podmienok. POTW to vedia a preto sa snažia byť čo najprenejší, čo najlepšie odsledovať svoje vzory. Že sa im to darí, sa už musíte presvedčiť naživo… i vy! Ja som bol spokojný, malo to dynamiku, gule, resp. aj omnoho viac.
PLUSY
-výborný klub, vhodný na akciu podobného razenia (+ sa v ňom nefajčí)
-kapela zaznamenala posun a ponúkla gig s lahôdkami (projekcie, lasershow)
MÍNUSY
-menšia divácka kulisa
-kľudne mohlo byť viac prídavkov
Marek „Fajo“ Mephisto
foto: Tomáš Zverbík Photography (POTW)
