Recenzia – PERVERSITY, LUNOKHOD, RADIATION, MÄRESVIN
Túto recenziu som sa rozhodol poňať trochu nezvyčajným štýlom z prostého dôvodu – vo všetkých prípadoch pôjde o mini nahrávky, v troch prípadoch o EP-čka a v poslednom rade o split. Keby som to porozdeľoval na jednotlivé články, vznikli by síce štyri príspevky, ale krátke, preto som sa rozhodol, že to spojím do jednej plnohodnotnej recenzie, kapely ma azda nezaškrtia. Zároveň si myslím, že sa takouto formou aj kapely medzi sebou podporia a dostane sa to k viacerým ľuďom a tým pádom si nahrávky nájdu nových fanúšikov. PERVERSITY – EP „Infamy Divine“ (Lavadome Records, 2013) Začneme od služobne najstarších drvičov kovov. Prešovská sebranka sa nám už dožíva plnoletosti, no ich hudba už dávno dospela. Ich death metal na americký spôsob 90-tych rokov je už dávno vyspelý, kvalitne prepracovaný, s údernými riffmi. Keby ste chceli počuť nejaké prirovnanie, napadá mi hlavne IMMOLATION, ale nájde sa toho viac. Prišla nejaká zmena na novom EP? V žiadnom prípade, kto by to vlastne od nich chcel ? Gitarový čarodejník Dodi čaruje jeden zaujímavejší riff ako druhý, hlboký Kazateľov growl je perfektne zvládnutý, má poriadnu silu a mohutnosť a celé to Dodi dopĺňa svojím až výlevovým revom. Celé je to odeté do skvelého zvukového kabáta, všetko je jasne čitateľné, bicie sú živelné, žiadna novodobá umelina. A navyše, z celej tejto nahrávky vychádza silná, až pochmúrne temná atmosféra, ktorá vás prenesie do úplne iného sveta. Prešovčania pokračujú vo svojej vyšliapanej ceste a ide im to náramne dobre, už sa teším na plnohodnotný album. Na samotný záver ešte pochválim veľmi vydarený temný cover art EP-čka. Hodnotenie: 8/10 https://www.facebook.com/perversityband?fref=ts http://bandzone.cz/perversity LUNOKHOD – EP „Lunokhod“ (Bee Production, 2013) Teraz radikálne zmeníme smer, dokonca sa odplazíme od metalu, ale nebojte sa, len na chvíľku a tá chvíľka bude stáť rozhodne za to. V Košiciach sa nám z ničoho nič vynorila veľmi zaujímavá smečka s podivným názvom LUNOKHOD. V máji vydali svoje prvé EP-čko, o ktorom tu vlastne je reč, no dostalo sa ku mne až nedávno, tak mi prepáčte, že som sa tomu nevenoval skôr. A čo vlastne títo mesační ľudia tvoria? Z veľkej časti prevláda alternatívny rock, vyhrávky ako zo školy PRIMUS, údernejšie veci pripomenú niektoré pasáže THERAPY? a neodmysliteľnou súčasťou sú riffy, dalo by sa povedať až stonerového charakteru, čiže úderné a zvukovo zahúlené. Dokonca tu narazíme aj na čistokrvný punk v skladbe „Night Of Arson“. Vokálny prejav nám brázdi rôzne mesačné piesky, občas sa hardcorovo pokričí, sem-tam sa spieva v pozadí s efektom, niekedy aj všetci naraz, alebo sa melodicky punkovo zanôti. Občas tomu ešte chýba taká súdnosť, vybrať dobrý riff a nekombinovať to so zbytočnou vatou, ku ktorej sem-tam dorazíme. Ich nedávne live vystúpenie mi ešte našepkáva, že títo chlapci majú na viac, preto som si práve vypýtal toto EP na recenziu, takže sa teším, s čím do budúcnosti prídu....
Recenzia – AFTER THE BURIAL – „Wolves Within“ (Sumerian Records, 2013)
Ach, matematicky presní hudobníci Ruka v kŕči chveje sa Vám do rytmu Melódie vtierajú skladbám akú takú tvár No čo z toho, keď celé to vyznie tak umelo, synteticky… Takto nejak by som básnicky a a ešte k tomu bez rýmov opísal veršami nový počin Minnesotských AFTER THE BURIAL. Po naozaj nadpriemernom albume „In Dreams“, kde sa im podarilo veľmi bizarne, ale v konečnom dôsledku veľmi sympaticky prepojiť melodický metal core s chapadlami všadesiahajúceho djentového trendu, bolo takmer až nad slnko jasné, že touto cestou sa vydajú títo páni aj na svojom novom počine. A ejhľa, nemýlil som sa a ani ostatní. Tak predvídateľné… Táto skutočnosť sama osebe by však žily nikomu netrhala, veď na „In Dreams“ to fachalo, tak prečo by sa im to nemalo podariť znova. Podarilo sa? Éééééé… áno. Našťastie áno. Kapela nevybočila a povedal by som, že z hľadiska stavby skladieb sa jej vďaka prepojeniu melodického metalu a „meshuggah“ agresívnej sterility podarilo posunúť svoju tvorbu ďalej. Skutočne, niektoré skladby by im podľa mňa mohli závidieť mnohé kapely, ktoré sa snažia operovať s djentovou rytmikou. Nehovoriac o tom, že závidieť by im mohli aj mnohé metal coreové kapely, ktoré nie a nie stvoriť zapamätateľnú melódiu, nehovoriac o gitarovom sóle. AFTER THE BURIAL toto vedia, a „Wolves Within“ potvrdzuje, že to vedia veľmi dobre. Čiže metalcoreový album roka, nie? Nanešťastie práve vplyv MESHUGGAH sa stal pre „Wolves Within“ osudným, a to práve v tom negatívnom zmysle. ATB sa totiž až príliš nechali uniesť svojou láskou k sterilnému, syntetickému zvuku, a tak máte pocit ako keby ste namiesto živých nástrojov a rockovej kapely počúvali sample a agresívnejšiu elektroniku. Vskutku, stačilo si vypočuť už singel „A Wolf Amongst Ravens“ a hneď bolo jasné, že materiál bude znieť asi tak organicky a prirodzene, ako Will I Am. Nemá to proste guľe! (mäkčeň nad „l“ je tam naschvál). A koľká to škoda! Skladby sú totiž naozaj vysoko nadpriemerné, striedajú sa v nich perfektné melodické vyhrávky s agresívnymi trhačkami a sem tam to kapela doplní slušivými a netradičnejšími gitarovými melódiami. Album je vcelku krátky, ale nie je prečo naťahovať čas, dlhých skladieb už máme aj tak všetci dosť, nejaké tie kratšie a svižnejšie dynamické nahrávky neuškodia. Zvuk však nepustí, a táto náhravka je jasným dôkazom, že dobrý materiál môže nakoniec potopiť práve zvuk – dokonca aj keď je príliš „dokonalý“. Nemám problém so syntetickým zvukom, nemám problém z divným zvukom, nemám problém s modernými kapelami a vlastne nemám problém s ničím, experimentujte si koľko chcete, aspoň robíte niečo jedinečné. Vo „Wolves Within“ sa však vďaka zle zvolenému zvuku stratilo niečo, čo by ma tešilo na inak veľmi dobrých skladbách. Nedokážem si to opakovane pustiť, a to aj napriek tomu že ma bavilo počúvať najčerstvejšie nápady tejto bandy. Ale už sa opakujem, narozdiel od AFTER THE BURIAL, a o to viac ma ten zvuk serie. Sorry, ale seriózne, keby ste počuli...
Report – JUŽNÁ 3D, BRUTE, ZATMENIE MYSLE, 26. december 2013, Rock Club Bizzare, Kuková
Na Štefana sa traduje zvyk ísť sa poriadne zabaviť. Dedinské lacné zábavy alebo diskotéky ma absolútne nezaujímajú, tak mi vždy ostáva len možnosť vyhľadať nejaký zaujímavý koncert na okolí. Naša domáca kapela ZATMENIE MYSLE z Rožňavy mala na pláne vycestovať na východ do dedinky zvanej Kuková, pýtam sa sám seba: Kde to do prdele môže len byť ? Google maps mi prezrádza, že miesto činu sa nachádza asi 20km za Prešovom, tak si vravím, že to nie je až tak ďaleko a navyše mi ponúkli odvoz v aute, tak som neváhal ani sekundu a vybral som sa s nimi. S navigáciou cesta prebehla bez problémov a tak sme došli do Kukovej o dve hodiny skôr, ako to bolo dohodnuté. Kapela sa začína vybaľovať, postupne ladiť, ja si skúmam podnik detailnejšie Najprv zisťujem, že celý názov podniku znie – Rock & DnB Pub, čo je dosť bizarná kombinácia, zrejme preto ten názov podniku. Ďalšou neodmysliteľnou atrakciou bola banda asi pätnástich, vekovo od 10 do 17 ročných cigánov, pardon Rómov, ktorí zrejme prvýkrát videli bicie a dredatého bubeníka, inak si neviem vysvetliť ich neuveriteľný záujem o tento nástroj, fotili si bicie jedna radosť, s bubeníkom, bez neho a nakoniec iba jeho s celým fanclubom. Akurát keď došlo k vyberaniu vstupu, sa náš fanclub akosi vytratil. No dosť bolo o bizarnostiach Kukovej, poďme ku koncertu. Čas začiatku sa nám posunul o hodinku, zrejme aby sa podnik naplnil. A to sa aj napriek môjmu skepticizmu celkom podarilo. Deväť hodín nastalo a tak sa začínajú šíriť prvé tóny koncertu. Ako prvý to rozbalili ZATMENIE MYSLE. Ich poňatie hardcore punku sa miestami až nebezpečne blíži ku šablóne DAVOVEJ PSYCHÓZY, jednak riffmi, spevom, alebo aj celkovým vyznením hudby. No napriek tomu majú žolíka v rukáve a celé to ozvláštňujú ska prvkami, ktoré vás berú do tanca a tým ich hudba naberá na sviežosti a je na dobrej ceste si nájsť vlastnú tvár. Spevák Dušan pomaličky rastie, jeho frázovanie je každým koncertom lepšie a lepšie, navyše vám texty doslova vykričí priamo do tváre, proste hardcore ako má byť. Takže chlapci, makajte, ste na veľmi dobrej ceste. Nechávame hardcore za sebou a vrháme sa do diametrálne iného žánru. Z Vranova nám BRUTE doniesli poriadnu dávku death metalu. Ich rady sú zatiaľ oslabené o bubeníka, ktorého musí nahradiť bicí automat z notebooku, no celkovému výrazu to až tak veľmi neuškodilo. Stevovci si so sebou doniesli jednak veci z debutu, no hlavnú časť setlistu tvorili piesne z ich chystaného albumu. A čo majú nové ? Chlapci sa rozhodli zbúrať svoju európsku časť tváre, až na pieseň“ Fatal Bloodshed Of Emperors“, ktorá zapácha Holanďanmi PESTILENCE a vrhli sa úplne do amerického...
Recenzia – BLUT AUS NORD – „What Once Was… Liber III“ ( Debemur Morti Productions, 2013)
V polovici októbra uzrelo svetlo sveta tretie pokračovanie „What Once Was“ odysei, ktorú francúzska kapela Blut Aus Nord započala v roku 2010.Táto hudobná trilógia je iná než ostatné počiny tejto kapely. Jasný odkaz tomu, že títo francúzi sa neizolujú do určitej škatuľky, tvoria tak ako cítia a každé ich dielo je jedinečné. No darmo, francúzi sú proste dobre známi svojimi priekopnickými úletmi v black metale – a tak tomu je aj tento krát. Tretí dieľ ich death metalom napáchnutej série je v porovnaní s predošlími viac atmosférický. Nahrávky si zanechalý taký trošku „raw feeling“ a tak sa vám do rúk ( do uší ) dostáva poriadne nazlostená spŕška riffov a obskúrnych vokálov. Poslúchač môže pociťovať zvrátenosť, ktorá doslova chrlí z temných riffov a melódií, doplnených ráznymi bicími partami, ktoré sa zvrhávajú do blast-beatov, a to celé obohnané závojom mystických klávesov. Jednotlivé skladby k sebe zapadajú a tvoria príbeh. Príbeh ktorý ako keby opisoval ničotu a prázdno tejto doby, majstrovská expresia prázdna, tak pohlcujúceho a chladného… Je to hudba ktorá každému povie niečo iné, alebo otvorí fantáziu a opíše mu vlastný príbeh. Za pocitom nekontrolovateľného víru sa skladá majstrovská zručnosť a kontrola nad týmto celkom. Je to hudba na chvíle so samým sebou, na chvíle, keď nechcete žiadne svetlo do života, keď chcete aby vaša myseľ bola pohltená prázdnom. Pri poslednej skladbe, ktorá je vlastne hovoreným slovom do ambientného podmazu som naozaj nepociťoval nič dobré vo vnútri – z toho súdim že skladby plnia účel aký majú ;-) Pripomenulo mi to trochu skladbu od Celtic Frost – Totengott. Nečakajte žiadne dobré pocity ! Tma ktorú pocítite vás vtiahne do svojich osídiel, tak skúšajte ak ste zvedavý ;-) Hodnotenie 8,5/10 Recenzia: Vaco 01.I 02.II 03.III 04.IV 05.V...
Recenzia – LELAHELL – ”Al Intihar” (Goressimo Records, Sevared Records – US, 2013)
Death metal z Alžírska ? Videl som naživo, pokecal som s chalanmi za kapely, skvelí ľudia a hlavne ma dostali ich výkonom live. Kapela naživo predviedla akurát album Al Intihar (v preklade samovražda). V rámci ich tour si spravili aj dve zastávky u nás, ja som ich odchytil v Bratislave. Už z ich hrania bolo vidieť, že páni niesú žiadni nováčikovia čo sa hrania a metalu týka, pri troche googlenia som si to potvrdil aj ich predošlými kapelami. Po vynikajúcom výkone, (bicie alá Tim Young, to mi asi najviac nedá si to nepamätať) som sa tešil, kedy mi príde ich CD. Mám ho už tolkokrát obohrané, že mi zachvíľu bude zasekávať v mechanike. Jediné, čo môžem vytknúť je zvuková kvalita hlavne u bicích (tu som si nie istý, či je to kompletne prehnané cez trigger, lebo ich bubenník je naozaj pán za bicími, alebo si kapela vypomohla automatom pri nahrávke). Neskúmal som a ani nebudem, lebo to, čo ma najviac zaujalo je hudobná hodnota tejto kapely. Pomiešaný brutal death metal (najviac cítiť opar Nile), s nejakými posekanými riffmi, do toho nejaké exotické vsuvky a obohatené klasickými death riffmi. Samozrejme nechýbajú aj jednoznačne melodické riffy a odkazy ku kultúre a regiónu z ktorého pochádzajú členovia kapely, ale to, čo je hlavným ťahákom, je zrozumitelnosť a pamätatelnosť nahrávky. Keď k tomu prirátame chytľavosť riffov (sú extrémne chytľavé)…me gusta pre každého death-metalovo zameraného človeka, ktorý sa neuspokojí s nejakými štandardnými postupmi, ale nechce ani o tie prísť. Radosť pocúvať a verte mi, úvodný song vám bude hrať po posluchu ešte dlho v hlave. Príjemné je to, že kapela prináša vo svojej hudbe aj určitú originalitu, čo ju vytrháva z tej typickej krabičky brutal death metalu. Nerobí to prehnane, ale je to tam. Nazáver sa kapela symbolicky rozlúči death metalovou prerábkou Freezing Moon od ikony Mayhem a skaza je za vami. Ušný výplach ako sa patrí a ako ho veľa kapiel nevie naservírovať. Som rád, že som mohol spoznať týchto ľudí aj osobne a ešte radšej som práve tomu CD, ktoré sa ku mne dostalo. Hodnotenie: 8,5/10 Recenzia: Wonder 01. Emperor 02. Al Moutanabi 03. Into the Past 04. Al Ihtiquar 05. Hermanos 06. Freezing Moon (Mayhem...
Report – SIX FEET UNDER, VREDEHAMMER, NOX VORAGO, UZZIEL, HATE STORM ANNIHILATION, 10. december 2013, Collosseum Club, Košice
Vianočné sviatky a koniec roka sa nám nezadržateľne blížia, no Collosseum club si pre nás pripravil ešte jedno veľké prekvapenie. Po troch rokoch nás poctil svojou návštevou Chris Barnes so svojou kapelou SIX FEET UNDER. Oproti minulej zastávke si svoju družinu značne omladil. Na post basáka povolal Jeffa Hughella a na bubenícku stoličku si zasadol Marco Pitruzella, ktorí spolu drtili v takej mašinérií ako BRAIN DRILL. Ako predkapely si pozvali relatívne dosť neznáme spolky, ktoré majú na konte len nejaké EP-čka, maximálne jeden album. Black metalové vody budú zastupovať Nóri VREDEHAMMER, symfonické zákutia death/blacku nám odprezentujú NOX VORAGO, zaradenie metalcoristov UZZIEL som veľmi nepochopil a celé nám to mali otvoriť death metalisti HATE STORM ANNIHILATION. Táto zostava lákala jednak klasických death metalistov, no svoje mohli nájsť aj black metalisti alebo pátrači novej hudby. Keďže som bol súčasťou organizačného tímu (bedňák), tak som bol v clube úplne od začiatku. Organizácia prebiehala bez problémov – príprava aparátu, ladenie a podobné nevyhnutné veci okolo prípravy koncertu prebehli načas, tak koncert mohol začať až neuveriteľne presne. Dokonca ako kukám na hodinky, tak mi prezrádzajú, že prvé tóny začali z pódia vychádzať o dve minúty skorej. Dvojčlenné zoskupenie HATE STORM ANNIHILATION na svoj handicap zahralo veľmi slušný set. Hudba, aj napriek tomu, že sa hralo v zložení gitara/spev a bicie, mala peknú mohutnosť a silu, povedzme niečo na štýl HATE ETERNAL spolu s temnou atmosférou poľských BEHEMOTH. Zvuk tentokrát prvej kapele vôbec neublížil, všetko znelo ako má. Na konci sa nám kapela poďakovala, že sme tak skoro došli, no skôr mi prišlo, že my sme sa mali jej poďakovať, že zahrala pred takým malým publikom. Veru, ľudí ešte nebolo bohviekoľko, aj keď pomaličky prichádzali. Neviem, čí to bol nápad (alebo si zaplatili toho dosť), aby k väčšinovej deathmetalovej spoločnosti zaradili metalcore/thrashcore. Jednak sa to nehodilo a zároveň si nemyslím, že to bolo dostatočne kvalitné. Rakúšania UZZIEL na nás vypustili s pomerne mohutným zvukom svoju prevarenú a vyluhovanú verziu hore spomínaného žánru. Všetko by to možno ešte bolo v poriadku, no keď došlo na melodický spev, tak to sa mi tvár transformovala do nechutnej grimasy a z úst mi unikali samé nadávky. Falošné, strašne nasilu a zároveň sa to hralo na nejakú sladkosť. Tak toto chlapci nie, našťastie ho až tak často nepoužívali. Ľudí pred pódiom nebolo veľa, ani sa im nečudujem, tak sa kapela uchýlila k mimoriadnemu ťahu. Začali ľudí lákať na Jägermeister! Počas setu si dokonca neodpustili výstrel konfiet a celý čas sa prezentovali ako alkoholici. To zrejme aj boli. Nakoniec mi to celé prišlo až komické, ešteže to ani oni nebrali nejak extra vážne. Späť ku vážnej hudbe, resp. poriadnemu metalu. Hudobne sa presúvame do Škandinávie, kde určitý čas zostaneme. Ako prví zástupcovia chladnejších vôd vystúpili Švédi NOX VORAGO. Už aj výzor protagonistov hlásal,...
Headbanger FM
- Headbanger_FM (5.10.2026 22:00) 5. októbra 2026
- Headbanger_FM (28.9.2026 22:00) 28. septembra 2026
- Headbanger_FM (21.9.2026 22:00) 21. septembra 2026
- Headbanger_FM (14.9.2026 22:00) 14. septembra 2026
- Headbanger_FM (7.9.2026 22:00) 7. septembra 2026
