Report – HEAVEN SHALL BURN (DE) + HYPOCRISY (SWE) + DYING FETUS (USA) + BLEED FROM WITHIN (UK), 2.12.2013, Bratislava, MMC
2. decembra sa v Bratislavskom hudobnom klube MMC prehnala hudobná smršť v podaní kapiel : Bleed from Within, Dying Fetus, Hypocrisy a Heaven Shall Burn.Na túto akciu som sa veľmi tešil, avšak najviac na legendárnu kapelu Hypocrisy. Koncert odštartovala deathcorová kapela z Glasgowa – BFW. V dave ľudí bolo vidno množstvo “ karate kinderiek “ , ktorým keby sme dali vejáre do rúk, tak vyvolajú tornádo. Kapela ma veľmi neoslovila, ale zas nemám ani čo vytknúť. Ohodnotil by som to ako priemer. Po ich vystúpení sa zo sály (alebo z predných radov ) vytratili karatisti – následoval poctivý technic death. Dying Fetus ako obvykle, odohrali svoju showku profesionálne a bezcitne dobre. Zvuk v prednej rade bol dobrý ( čo sa nedá povedať z hodnotení iných ľudí v zadných radách). Samozrejmosťou pri tejto sekanici bolo pogo, ktorého účasť som nemohol zmeškať. Vyhopsal som sa do sýta aj spolu s ďalšími fanúšikmi. Setlist nebol dlhý, obsahoval staré fajnovky a taktiež aj nové sekanice. A prišla chvíľa na ktorú som najviac čakal – Hypocrisy. Hudobný zážitok bol jednoducho neopísateľný.Od začiatku do konca sálou vládla hutná atmosféra tvorená jedinečnými riffmi a silnou fanúšikovskou základňou. Svoje vystúpenie otvorili novými skladbami ( z ktorých som si najviac užil skladbu Tales of Thy Spineless )a vystúpenie bolo zavŕšené songom Roswell 47. Kapela opäť potvrdila svoje kvality, o ktorých myslím ani nik nemôže pochybovať . Po švédských velikánoch nasledovala nemecká metalcorová formácia Heaven Shall Burn . Sála sa opäť zaplnila “ karatistami „. Túto kapelu som predtým nikdy nepočul – či už z CD nosiču, rádia, internetu alebo zo živého vystúpenia. Kapela na mňa zapôsobila celkom pozitívne. Z ich vystúpenia sršala energia a treba uznať, že dokázali bez námahy a „prosíkania“ rozhýbať veľkú časť sály. Taktiež ma pobavili ich pripomienky na V.I.P. časť, kde ľudia sedeli a keď gitarista priniesol balíky chipsov z obchodnej siete LIDL a snažil sa dohodiť až do priestorov kde ľudia vysedávali – nech sa cítia ako doma pri telke :-D Celú akciu hodnotím veľmi pozitívne a určite by som si takúto istú zostavu niekedy v budúcnosti nenechal újsť. Kto nebol, môže ľutovať ;-) Report:...
Report –SATYRICON, CHTHONIC, 3. december 2013, MMC Bratislava
Nórski démoni SATYRICON vydali tento rok fakt mimoriadny album. Ten doslova rozdelil ich fanúšikov do dvoch skupín – tí, čo ich nový album milujú a tí, čo ho nenávidia. Ja sa radím do prvej skupiny, pretože mňa úplne pohltil, je krásne uvoľnený, nikam neponáhľajúci, popritom pohlcujúco atmosférický s nádychom epičnosti. Ako je mi jasné, že true black metalisti ho museli úplne prekliať, ale podľa mňa oni museli nenávidieť už všetko, čo vydali v novom tisícročí a pritom si práve vtedy vytvorili vlastnú špecifickú tvár, a tým sa dostali ku špičke nórskeho „black“ metalu. To bol jeden z hlavných dôvodov mojej návštevy bratislavského MMC. Ako predkapelu si vybrali pre mňa absolútne neznámu vec z Taiwana – CHTHONIC, no možnosť na moje upútanie som im rozhodne nenechal ujsť. Príchod do MMC prebehol bez problémov, ani vybavenie v šatni netrvalo dlho, po nejakých veľkých radoch pred vstupom taktiež ani chýru ani slychu. Organizácia fungovala na jednotku, dokonca aj vystúpenie Taiwanov začalo s presnosťou atómových hodiniek. Začiatok setu CHTHONIC sprevádzal výrazne prebasovaný zvuk, ktorý zatienil jednak spevákov vokál a gitarovú sekciu. Našťastie sa to do pár minút vyčistilo, jemne prebasovaný zvuk nám síce ostal až do konca, ale to až tak nevadilo. Taiwanské poňatie čierneho kovu nebolo veľmi vzdialené komerčnému smeru tohto subžánru, čiže symfonické aranžmá, vymäknuté a prevarené riffy, ako keby som počul novú verziu DIMMU BORGIR, akurát, čo ich odlišovalo, bol vokál, ten bol viac škriekavý a ukričaný. Spevák to spríjemňoval veľmi divným nástrojom, ktorý pripomínal nejaké kladivo krížené s husľami, škoda, že ho až tak nebolo počuť. Mužské oči zase potešil outfit basgitaristky, ktorý spočíval v priesvitnom tope s dlhým výstrihom, no celkový dojem z vystúpenia to nezachránilo. Taiwanský set nebol veľmi dlhý a tak nastala trochu dlhšia pauza, počas ktorej ste sa mohli s mladými Taiwancami kľudne vyfotiť, alebo získať podpisy. Medzičasom prebiehalo dolaďovanie nástrojov , aby sa nič nenechalo na náhodu. SATYRICON začínajú taktiež úplne presne s introm „Voice of Shadows“ z nového albumu. Už od začiatku bolo jasné, že zvuk v tomto prípade nebude problém. Satyr následne odkladá gitaru a odchádza ku svojmu typickému vidlovitému podstavcu s mikrofónom, kde spustí návrat až k druhému albumu „The Shadowthrone“ v podaní skladby „Hvite Krists Dod“. Charizma Satyra ihneď zafungovala, jeho prejav plný hnevu, chladu spolu s jeho špecifickým škrekom vytváral až ilúziu, že pred nami stojí nejaký nórsky démon. Jeho výkon bol popritom perfektný, dokonalé frázovanie v týchto uškriekaných pasážach, kde mu je skoro všetko rozumieť, robí z neho jedného z najlepších vokalistov čierneho odboru. Setlist pokračoval novšími vecmi – „Now, Diabolical“, ktorú skoro celú prespievalo publikum, „Black Crow On a Tombstone“, „Repined Bastard Nation“…. Nezabudlo sa ani na skladby z nového albumu, kde dominovala skladba „Our World, It Rumbles Tonight“, ktorá vytvorila pohlcujúcu atmosféru, až som zabúdal dýchať. Jediné mínus vidím v tom, že oproti...
Report – DEFEATED SANITY, PUTRIDITY, VOMITOUS, MORTALLY INFECTED, 30. november 2013, Collosseum Club, Košice
Už sa budem asi často opakovať, keď poviem, že death metalisti majú v Košiciach ako na ružiach ustlané, no vždy mi to príde, ako keby si to ľudia nevážili, resp. kašlali na to, alebo už sme fakt takí vymierajúci druh ? Na zostavu sa nedá povedať ani jedno slabé slovo. Či už sú to Bratislavskí rezači MORTALLY INFECTED, ktorí patria k špičke blížiacej sa k vrcholu slovenského brutal deathu, švédska nádej VOMITOUS, nekompromisní taliani PUTRIDITY alebo samotný štít európskeho brutálneho death metalu – DEFEATED SANITY. Už fakt neviem, čo výnimočnejšie a kvalitnejšie nás tu musí prísť navštíviť, aby došlo aspoň 100 ľudí, alebo som už fakt naivný a každý už kašle na poriadnu dávku death metalu? Dosť už bolo môjho šteku, poďme k muzike, o ktorú tu vlastne ide. Úvod tejto akcie patril Bratislavčanom MORTALLY INFECTED. Zvuk zo začiatku bol trochu roztrasený, neprehľadný, ale časom sa zvuková hmla trochu rozpustila až k úplnej spokojnosti, ktorá trvala až do samotného záveru. Nasadenie chalanom rozhodne nechýbalo, mastili ako o dušu, Sead naklevál poriadne ako sa na pravého klepača rezňov patrí. Spevák Weget má zlaté prasa v hrdle, jeho hlboký growl spolu s úletmi do bravčovinového priemyslu boli okrasou tohto koncertu. Škoda toho zvuku v úvode, inak parádny začiatok akcie. Po menšej pauze prichádza na pódium družina VOMITOUS na čele s menším chlapčekom, vzhľadom pripomínajúcim nejakého Ufóna (malý, vyholená hlava, odstávajúce uši), no keď zareval do mikrofónu, až som z kože vyletel. Jeho ultra hlboký growl, ktorý siahal až do samotného pekla (alebo lepšie jadra zeme?), bol priam učebnicovo ukážkový. Mohutnosť, to by bolo zrejme najvýstižnejšie slovo tohto koncertu, tie ich mastné a zároveň šťavnaté slammy museli rozhýbať krky snáď aj tým najpráchnivejším mŕtvolám. Bol to jeden hudobný buldozér, ktorý vyštartoval z pódia a rozmačkal všetko, čo sa hýbalo. Je mi až divné, že takáto fakt vyspelá kapela, chybičky by ste ťažko hľadali, má za sebou len 2 EP. Na záver môžem len povedať, že debut tejto kapely bude veľkou udalosťou európskeho brutal deathu. Publikum už bolo pomaly hudobne zdevastované a to ani zďaleka nebol koniec. Prišlo totiž na ďalšie totálne peklo – PUTRIDITY. Taliani sú známi svojou nekompromisne brutálnou hudbou bez hocijakej zastávky a presne takto sa nám predviedli aj v Košiciach. Od prvého tónu brutálny náklad bez jedinej možnosti akéhokoľvek vydýchnutia, samozrejme došlo aj na nejaký slamm, ktorý bol riadne mäsitý, ale ten nám len zmohutnel atmosféru a zatajil dych. Pri tom všetkom je ich hudba značne technická a prepracovaná, aj keď sa môže zdať chaotická, no práve tá ich spontánnosť je veľké plus. Spevák nezaostával za svojimi kolegami a predvádzal chliev hodný majstra odboru, kto vlastne z vystupujúcich tam nepatrí ? Úplne prvotriedny náklad, ktorý rozmetal aj to posledné, čo ešte stálo živé. Silno tlieskam a hulákam! Blížil sa nám záver tejto...
Report – MASTERS OF ROCK WINTER ’13, 23.11.2013, Sportovní hala Euronics, Zlín, CZE
Masters Of Rock je vraj dlhodobo najväčší československý rock/metalový fesťák. Ja osobne som oň už stratil záujem. Ale poznáte aj jeho zimnú mutáciu – „Winter Masters Of Rock“? 23. 11. 2013 som sa tento jednodňový koncertný minifestival vybral navštíviť po 1.- krát. Akcia sa do minulého roku konala na Zlínskom zimnom štadióne, teraz to organizátori presunuli vedľa do „Sportovní haly Euronics“, zrejme kvôli predpokladanej nižšej účasti. Po príchode na miesto činu a vyzdvihnutí akreditácie sa hrnieme do haly, aby sme zistili, že už hrá KEEP OF KALESSIN (na turné so SOILWORK). Sú chudobnejší o speváka Thebona, ale gitarista Obsidian C. dobre zvládol aj svoju vokálnu rolu. Predstavili najmä piesne z najaktuálnejšieho CD „Reptilian“, inak napr. klipovka „Ascendant“ či „Introspection“. Ako sa neskôr ukázalo, mali pod pódiom viac ľudí než kapela idúca po nich. Poliaci DECAPITATED (na turné s CHILDREN OF BODOM) nie sú pre tunajších fans žiadnou novinkou. Sám som ich už videl hrať na veľkom feste, v malom i veľkom klube, tak teraz zase čosi iné. Potešil ma ich typický výborne masívny zvuk, na 2. strane opäť sklamal kratší nevybalansovaný set (výrazná prevaha posledného CD „Carnival Is Forever“ / absencia hitu „Day 69“). Estetický bonus: gitarista Wacław „Vogg“ Kiełtyka nám akosi zapustil fúzy aj bradu. :-) Nasledujúca partia sa volá ReVAMP a je na tour s KAMELOT. V rámci ich setu sa bližšie rozhliadame po hale a dokonca nachádzame možnosť dívať sa na stejdž viac-menej zozadu. Veľmi zaujímavý pohľad! ReVAMP predvádzajú nelineárnu, pomerne progresívnu paletu metal-štýlov, kde prevláda symphonic. Pozerá sa na nich dobre, za čo môže najmä speváčka Floor Jansen (ex-AFTER FOREVER, čerstvo NIGHTWISH). Po dlhšej prestavbe a miernych naťahovačkách prichádza vlastne už jeden z headlinerov – Švédi SOILWORK. Ich modern melodeath s prímesou metalcore spĺňa všetky klišé daného štýlu, naživo to ale nie je moc „na odpadnutie“. (Priveľa IN FLAMES!) …Ale pravoverní fanúšikovia si myslia niečo iné a SW tu majú veľmi slušnú kulisu. Zo setlistu: okrem viac noviniek z aktuálneho „The Living Infinite“ dominujú songy éry 2003 + vyššie, zo starej bol tuším len jeden. No a z vizuálneho hľadiska to veľmi metalové nebolo – proste moderna. Do Zlína boli prizvaní aj epic/melodic metaloví veľmajstri z krajiny 1000 jazier, AMORPHIS. Táto kapela ma naživo nikdy nesklame… Dredovlasý Tomi Joutsen spieva aj dnes ako z CD-čka; či už je to growling, alebo čistý vokál. Ani jeho piati kolegovia (služobne všetci starší) sa nedajú zahanbiť a inštrumentálnu vyspelosť dokazujú s kľudom i noblesou. Z novej dosky „Circle“ sa hralo až príliš, na 2. strane mnohé prostredné albumy zostali opomenuté (len 1 track z „Elegy“, konkr. „Against Widows“). Napriek tomu zatiaľ najlepšia záležitosť večera, čo dokázali pecky ako...
Recenzia – PERSONA GRATA – „Reaching Places High Above“
Svet zahlcujú kopy kapiel, či už mladého alebo staršieho dáta, ktoré nás svojou zložitou a technickou hrou chcú ohúriť, no zabúdajú na jednu dôležitú vec. Ich hudba stráca dušu, prirodzenosť a stávajú sa z nich iba umelé klony preplnené miliónmi tónov bez zmyslu zložiť akúkoľvek štruktúru, ktorá dáva zmysel. Prečo som zvolil takýto úvod? Nuž preto, pretože kapela, o ktorej budem písať – PERSONA GRATA, je pravý opak tohto trendu. „Reaching Places High Above“ je albumom síce prešperkovaným kopou melódii, rytmických zvratov a bohatých kompozícií, no hlavne títo páni dostali do daru cit pre zmysluplné a atmosférou podliate štruktúry skladieb, ktoré pôsobia ako čerstvý vzduch. Chalaniská, ako už z úvodu vyplýva, si zvolili cestu progresivity, prevažne rockovú, aj keď aj ten metal sa tu sem-tam ukáže. Ich hudba vychádza zo starých koreňov žánru, ktoré do zeme zaborili kapely ako PINK FLOYD, ich odkaz silno počuť v skladbe „Istanbul“, hlavne v cite pre vytvorenie atmosféry a tým vytvoriť úrodnú pôdu pre tak bohatú kompozíciu, akou je nasledujúca skladba „Orient Express“. V nej zo začiatku môžeme naraziť na kanadských matadorov RUSH, ich inšpiráciu hlavne vidím v rytmických hrách. Neodmysliteľnou súčasťou je taktiež hra flauty, ktorá ako keby šla pod taktovkou Iana Andersona (JETHRO TULL) a krásne vypĺňa strednú časť skladby “Edge of Insanity“ či v „Orient Express“ . Nakoniec sa nezabúda ani na novšiu školu prog. rocku v zastúpení Švédov PAIN OF SALVATION, ktorých kus započujeme hneď v úvodnej „Ace“. No dosť bolo o inšpiráciách, poďme k tomu, čo robí z tejto, na prvý pohľad neoriginálnej hudby, ten svieži vietor. Hneď prvé, na čo narazíme, je prekvapujúco čerstvý a hlavne šťavnatý a vyrovnaný zvuk. Každý jeden nástroj má svoje neodmysliteľné miesto v tejto hudobnej maľbe tónov, ani jeden nie je prioritný, všetky slúžia celku, takáto vec sa v poslednej dobe už fakt nevidí. Takéto niečo je fakt radosť počúvať, žiadna umelina, čistá prirodzenosť. Hlavným tromfom je však ich cit pre štruktúry skladieb, ako som spomínal v úvode. Zoberme si takú „Orient Express“, každý jeden tón je na svojom mieste, vynechaním jedného by to celé spadlo a rozpadlo sa. Zároveň sa tento zhluk tónov mení na čarovnú jazdu práve tým orientálnym expressom, všetko pôsobí úplne autenticky, sem-tam sa aj pridajú nejaké sample zvukov, aby daná kulisa bola priam dokonalá. Zároveň to platí aj pre skladbu“ Edge of Insanity“, tá sa od svojej šiestej minúty mení na prechádzku po lúke, stačí len zavrieť oči a ste hneď tam. To je to čaro hudby. Ešte, samozrejme, nesmiem zabudnúť na takú dôležitú súčasť, akou sú jednotlivé výkony kapelníkov. Je to priam až nemožné vybrať jedného a určiť ho ako stavebný pilier kapely alebo povedať o ňom, že on prevyšuje toho, alebo toho. Práve tento súlad a vyrovnanie robí z tejto kapely výborné zoskupenie, nikto sa s nikým nepredbieha, aj keď to možno tak pripadá...
Recenzia – INFERNO – ”Omniabsence Filled By His Greatness” ( Agonia Records 2013 )
Nastala jeseň a s ňou trocha toho pochmúrnejšie počasie. Najlepší čas na počúvanie nejakej tej temnejšej hudby. Príkladov by sa dalo menovať mnoho čo už vyšli, vyjdú, alebo práve vychádzajú. Koncom septembra vyšiel nový album českej black metalovej kapely Inferno s názvom „Omniabsence filled by his greatness“. Šiesta dlho hrajúca nahrávka ukazuje nové hudobné smerovanie kapely, ktoré začalo pribležne na predchádzajúcom albume Black devotion. Inferno si prešlo od roku 96 celkom dlhú cestu ,čo sa týka hudobnej aj filozofickej stránky a názory na kapelu samotnú sú rôznorodé, ale to je v tomto momente úplne jedno. Osobne som nebol nikdy veľkým fanúšikom, ale prečo nedať šancu novému albumu? Musím povedať, že po prvom počúvaní albumu, som nevedel čo sa to vlastne stalo. Dlhá minutáž jednotlivých skladieb, ich štruktúra a atmosféra robia jeden celok. Spomínaná atmosféra je vedená v obskúrne, miestami disharmonických rovinách, ktoré by sa dali prirovnať k francúzskym kapelám ako Blut aus Nord alebo Deathspell Omega. Kapela ale za to tlačí na pílu, rýchle sypačky sa na albume nachádzajú v hojnom množstve, vyvalia sa hneď po intre a sú prelínané s odľahjčenejšími, pomalšími pasážami. Sem-tam zablúdia aj nejaké melódie, ktoré skladby príjemne osviežia. V melodickejších a pomalších pasážiach, tak, ako aj vo zvuku albumu, sa neubránim pocitu, že tu sa kapela nechala ovplyvniť švédskou školou, konkrétne kapelou Ondskapt. Vokál je na albume posadený skôr do nižších polôh a spolu z jeho ozvenou vyznie ako ďalší nástroj. Celkový zvuk je na vysokej úrovni, trúfam si povedať že na svetovej, ale na druhú stranu sa nie je čomu diviť, keďže o nahrávanie sa postaralo švédske Necromorbus štúdio, kde nahrávajú kapely ako napr. spomínaný Ondskapt, alebo Watain. Jediné, čo mi trocha nesedí je miestami až prílišné používanie klepačiek. Najlepšie pasáže podľa môjho názoru sú práve tie pomalšie, oveľa viac to zvýrazňuje atmosféru skladieb. Taktiež až možno prílišná inšpirovanosť švédskou scénou, cez zvuk začínajúc, obal a trailer k albumu končiac. Ale aj napriek tomu je z „Omnoabscene filled by his greatness“ dobrý pocit a poslucháčsky zážitok. Ako som spomínal, nebol som nikdy fanúšik Inferna, ale tento album je na česko-slovenské pomery nadpriemerný a možno ho radiť k „svetovým“ kapelám. Recenzia: Pedro Hodnotenie: 8/10 1.Pervasion 2.The Firstborn from Murk 3.The Funeral of Existence 4.Revalations Through the Void 5.The Vertical Fissure of the Most Distant End 6.Metastasis of Realistic...
Headbanger FM
- Headbanger_FM (5.10.2026 22:00) 5. októbra 2026
- Headbanger_FM (28.9.2026 22:00) 28. septembra 2026
- Headbanger_FM (21.9.2026 22:00) 21. septembra 2026
- Headbanger_FM (14.9.2026 22:00) 14. septembra 2026
- Headbanger_FM (7.9.2026 22:00) 7. septembra 2026
