Report – XICHTOPLESK, 1. novembra 2013, Collosseum Club Košice
nov08

Report – XICHTOPLESK, 1. novembra 2013, Collosseum Club Košice

Zverejnené v nov 8, 2013

Už štvrtýkrát sa v Collosseu koná akcia, ktorá vás chce svojou nepredvídateľnou zábavou poriadne preplieskať. Jedná sa totiž o bizarný festival multižánrového charakteru. Potkneme sa tu o rôzny elektronický sekaný breakcore, divné folkové zoskupenia, oddychové chilloutovky či grindové masakre a práve o tieto gitarové šialenstvá nám v tomto reporte pôjde, predsa sme len metalový webzine, aj keď zabrdneme aj do iných hudobných svetov. Pre nás, metalochtivých ľudí, sa akýmsi headlinerom stali ABORTION, znovuzrodená legenda, ktorá si drtí svoje už od začiatku 90-tych rokov, tak som bol zvedavý, ako si títo páni ešte poriadia s takýmto nákladom, pretože ešte som nemal tú česť sa s nimi stretnúť zoči-voči. Pozvanie nakoniec odmietla powerviolencová špička z Ostravy – SHEEVA YOGA, no namiesto seba poslala rovno dve náhrady – PRÜGELKNABE a OTLOUKÁNEK, čo neboli o nič menšie masakre, košickú tvrdú scénu zastupovali THORWALD, o hlavnú hudobnú zverinu sa mali postarať SEDEM MINÚT STRACHU. Line-up aj pre nás metalovo orientovaných ľudí bol celkom lákavý, tak ignorácia tejto akcie neprichádza do úvahy. Už pri vchode nás milo očakával Ander z Košíc, aj keď len v 2D verzii, ktorý nás svojim očarujúcim úsmevom pekne privítal, škoda že nakoniec skončil v žraločej tlame, pravidelný návštevníci Collossea určite pochopia. Ander nepredstavoval jedinú výzdobu clubu, keď nerátam spomínaného žraloka, či motorové cirkuláre, no tie už patria medzi stálice výzdoby. Steny boli polepené rôznymi avantgardnými obrázkami Lovecraftovo zmutovaných mníšok, chrobákov a podobnej hávede, či gore tematikou ladených komixov z produkcie zinu JAZVA, ktorého prvé číslo ste si mohli zakúpiť na mieste. Zadarmo sa ponúkalo ovocie, aby sme boli zdraví, pri schodoch do 777-mičiek ste mohli ochutnať rôzne štipľavé nátierky vegánskej kuchyne, alebo plnené baranie rohy v paradajkovej omáčke, čiže nielen naše uši si mohli užiť, ale došlo aj na naše maškrtné jazýčky. Kapely začali hrať s menším omeškaním, čím som získal čas na degustáciu piva a jedla, tie vegánske chuťovy fakt stáli zato. Prvá skupina, ktorá ma zaujímala a vytrhla z degustácie bola GORDON SHUMWAY. Parobci z Banskej Bystrice hrajúci mix crust/grindu s občasnými odbočkami do death metalu, čo aj hrdlo hlásalo tričko MORBID ANGEL vzrastovo malého gitaristu. Zvuk bol ešte trochu rozhádzaný, no nasadenie chlapcov ma hneď chytilo. Grindové naklepané pasáže striedali crustové živelné veci, ktoré občas gitarista osviežil MORBID ANGELovským riffom, proste chalani išlo do toho na plné obrátky. Začiatok ako má byť. Ostravčania nám akosi meškali, tak sa na pódium mohli ísť pripraviť moje hlavné hviezdy ABORTION. Leprovi a spol. to netrvalo veľmi dlho a tak sa masaker mohol začať. Gitary ostré ako čepeľ, nasadenie na ich vek až prekvapivo valcujúce, bicie sa drvili jedna radosť a basa dunela ako kanón. Na tvári a z celkového dojmu bolo jasné, že to týchto pánov jednoducho baví a žijú tým. Medzi pesničkami došlo na vtipné hlášky na témy true metalistov, nekvalitného piva či vyholených zmrdov. Hudobne sme sa pohybovali...

Čítaj ďalej
Recenzia – MYSTERIOUS ECLIPSE – „Hell Of Pain“
nov01

Recenzia – MYSTERIOUS ECLIPSE – „Hell Of Pain“

Zverejnené v nov 1, 2013

Zo sveta sa na nás valí neuveriteľná lavína nových nahrávok, čo aj zbehlému človeku začína prerastať cez hlavu. Slovensko síce nepredstavuje taký nápor, no aj tu sa človek musí často obzerať okolo seba, aby mu niečo neprekĺzlo cez prsty. Nové Mesto nad Váhom nám vypľulo zbehlú kapelu MYSTERIOUS ECLIPSE, ktorá by vám svojou nahrávkou Hell of Pain mohla poriadne zašpiniť prsty, pretože ich death/black so šarmantnou frontwomankou Petrou je poriadna dávka špinavosti pre vaše uši. Nahrávku otvorí atmosférické intro ako vystrihnuté z dielne DEAD CAN DANCE, podobne aj na začiatku piesne „Soulkeeper“, na čo hneď nadviaže blackový riff, ktorý by ste mohli nájsť v továrňach rôznych death/black kapiel ako BELPHEGOR, či starších BEHEMOTH. Aj v ostatných skladbách by sme mohli naraziť na podobné prvky, druhá melodická „Hell of Pain“ pripomenie AMON AMARTH, posledná „Ruža“ vám môže pripomenúť slovenskú LUNATIC GODS, v čom vidím tiež slepú uličku, a tak by sme mohli hľadať donekonečna. Tým chcem poukázať, že nahrávka prevára a vyvára postupy a riffy už zabehaných veličín, čím stráca na jedinečnosti. Na druhej strane nechcem tým povedať, že by ich tvorba bola celá len ako cez kopírku, nájdeme aj tu zaujímavé nápady, napr. zvonkohru, alebo tajomné klávesy nakombinované s blackovým podkladom v skladbe „Back in Black“, ktoré vytvárajú pocit magičnosti a podnecujú fantáziu k vytvoreniu obrazu niečoho tajomného. Nesmieme zabudnúť ani na pekne skonštruované a zaujímavo melodické sóla, hlavne pri posledných dvoch skladbách albumu, ktoré tvoria neodmysliteľnú súčasť nahrávky. Veľké pozitívum tiež vidím vo vokálnej stránke. Petra, áno je to dievča, čo vydáva tieto pekelné zvuky, zvláda hravo uškriekané blackové pasáže, alebo zájde aj do hĺbok growlu. Jediné, na čo by si mala dávať pozor, sú melodické doprovodné spevy, ktoré v piesni „Parallel Universe“ pôsobia dosť kŕčovito a rušivo, čo skladbe a vôbec celkovej tvorbe kapely vôbec nepristanú. Keď si to zhrniem dokopy, tak chalani a slečna z Nového Mesta nad Váhom neprinášajú nič nové, no so zabehanými postupmi sa vedia vyhrať a priniesť do toho aj kus svojej nápaditosti. Na záver ešte pochválim minimalisticky ladený artwork albumu, ktorý vďaka nenútenému a jednoduchému dizajnu skvelo zapadá do konceptu albumu. Recenzia: 6,5/10 Hodnotenie: Lukáš „Bukáčo“ Polák  ...

Čítaj ďalej
Recenzia – HAIL OF BULLETS – “ III: The Rommel Chronicles “ ( Metal Blade Records 2013 )
okt30

Recenzia – HAIL OF BULLETS – “ III: The Rommel Chronicles “ ( Metal Blade Records 2013 )

Zverejnené v okt 30, 2013

“ Pot a drina chránia krv “ ( Erwin Rommel ). Tento výstižny výrok vyjadril ešte za ťažkých čias druhej svetovej vojny, dnes už legendárny poľný maršál a jeden z najlepších nekonvenčných bojových taktikov, po ktorom sú dodnes jeho metódy známe v oblasti armády. História je silným čerpacím prameňom a inšpiráciou pre každého, kto sa horlivo ale aj laicky o potvrdené fakty zaujíma, vášnivo sleduje dokumentárne cykly a v podstate by bol najradšej svedkom, keby to mohol zažiť resp. pravý opak, radšej nikdy. V dnešnej dobe existuje spústa znalostí či už sú potvrdené ako fakty alebo podané na tej konšpiračnej úrovni, každopádne zvedavosť a záujem nepustí a tieto poznatky sa hrdo interpretujú do rôzných foriem umenia ako obrazy, film a to podstatné o čo sa tu jedná je hudba. Verným príkladom, ako sa krásne dá do extrémnej muziky vtlačiť zmyselnosť udalostí, čo sú v historických análoch zapísané natrvalo, je holandská smrtiaca mašinéria hrdo a oddane nazývajúca sa HAIL OF BULLETS. Samozrejme mohol by som tu písať o ďalších mnohých iných, čo sa opájajú militarizmom ale v rámci vlastných možnosti je to skôr okrajový element využitia vojnovej tématiky do death metalu. Žezlo držia BOLT THROWER no ubehol už nejaký čas, čo sa títo veteráni zrejme nadobro odobrali do výslužby teda aspoň čo sa vydávania týka a bolo načase to predať ďalej. Legenda ostane legendou na svojom vydobytom vrchole, nápady sú však stále v pohybe a tak je nutné ich posúvať a využívať. No poďme ale späť k “ pozdravu striel “ a k ich veľmi prepracovanej tématike druhej svetovej vojny, ktorú podávajú vyložene profesorsky smrtiaco staroškolsky. Veľký rafinovaný a oddaný prístup týchto pánov je z cela jasný, pretože hrajú to čo je pre nich už život sám, hrajú čo im ide najlepšie a vyslovene tým spôsobujú rozochvenie vôd dnešnej death metalovej scény, kapiel je obrovská spústa a veľmi rýchlo sa v tom dá stratiť, prísť dnes s niečím originálnym je už prakticky bolehlavová záležitosť. Či už sú HOB originálny o tom niet pochyb, samozrejme je na to viac uhlov pohľadu no ak mám hovoriť za seba je to jednoznačne, pretože sa nedajú s nikým spliesť, štrukturálne je to samo o sebe starý poctivý death metal z najlepších čias podaný v dnešnej záplave rôzných zvukových krás a solidných produkcií ale to čo je ich silným atributom toho, že doslova svojím prejavom zatlču do zeme je efektivita, už čo to odohrané, skúsenosti a chuť hrať. Majú za sebou vydané dva vynikajúce koncepčné albumy a to prvotina „…Of Frost And War „(2008), pojednávajúca o udalostiach východného frontu, krutej ruskej zimy až po pád Berlína a druhá vydaná spomienka “ On Divine Winds“ (2010),...

Čítaj ďalej
Report – BelUša Deathfest 12.10. 2013
okt29

Report – BelUša Deathfest 12.10. 2013

Zverejnené v okt 29, 2013

Vopred sa vám chcem ospravedlniť, ale tento report som musel poňať trochu inak. Totiž bude paralelne zverejnený aj v miestnych novinách. Preto mi dozaista všetci metalisti prepáčia, že je napísaný vo všeobecnosti, aby ho mali šancu pochopiť aj ostatní mimo metalovú komunitu. Ďakujem za pochopenie… Siedme pokračovanie festivalu tvrdej hudby je úspešne za nami. Zahanbujúco sa musím priznať, že som sa tohto veľmi zaujímavého metalového festivalu zúčastnil po prvý krát. A vôbec toho neľutujem. To čo sa dialo v staručkom kultúrnom dome zanechalo vo mne pozitívne zážitky. Takýto a im podobné regionálne koncerty majú svoj význam. Sú ukážkou, že aj v našich končinách dokážu vzniknúť zaujímavé hudobné skupiny, ktoré ak by vznikli v „hudobne“ vyspelejšej krajine, tak by žali väčšie úspechy. Ale zostaňme pekne na zemi, v našom maličkom Slovensku. Názov tohto festivalu s prídavkom DEATH môže niekoho odradiť. Smrť je definitívna v živote človeka. V živote hudobníka to môže byť naopak – znovuzrodenie vďaka ktorému môže sprostredkovať svoje myšlienky svetu. Je pravda, že tento metalový štýl patrí medzi tie „najtvrdšie“. To ale neznamená, že by ľudia, ktorí ho hrajú patrili medzi agresívnych. Povedal by som, že práve naopak. Vďaka hudbe môžu dať von zo seba všetko negatívne a sústrediť sa na to lepšie a hľadať iné cesty. Nálada počas vystúpení jednotlivých skupín je veľmi uvoľnená, stretávajú sa tu známi z blízkeho aj ďalekého okolia. Proste jedna veľká metalová rodina, ktorá prišla s jedným spoločným cieľom. Naživo si vypočuť nádeje domácej scény, okorenené o hosťa spoza rieky Moravy. Tým hosťom nebol nikto menší, ako skupina HYPNOS. Skupina, ktorá pred pár rokmi prežila „znovuzrodenie“ a opäť tvorí naplno novú hudbu. Pre info skupinu vydáva nemecké hudobné vydavateľstvo a tento rok uzrelo svetlo sveta už štvrtý album s názvom „Heretic Commando“. A keď už takýto hudobníci po svojom vystúpení na Beluša Deathfeste vyhlásia, že to bol ich najlepší koncert roku 2013, tak k tomu netreba už nič dodávať. Azda len že tento rok vystúpili okrem iného aj na jednom z najväčších európskych festivalov BRUTAL ASSAULT. Každoročne sa ho zúčastnia tisíce hudobných fanúšikov. Pri vystúpení SUBURBAN TERRORIST je na prvý pohľad vidieť, kto je tu doma. Ľudia sa bavia na pódiu aj pod ním. Vládne skutočne uvoľnená atmosféra, podobne ako počas celého festivalu. Ťažko opísateľná dávka energie pulzuje sálou a zanecháva v hlavách zúčastnených nezabudnuteľné pocity. Bavia sa mladí, starí, ženy, muži, dokonca aj deti. Okrem dvoch spomenutých skupín dostali možnosť aj THE INFINITE WITHIN, KEEP ON ROTTING, BRUTE, DOOMAS, SUBURBAN TERRORIST, ČAD, HYPNOS a SANATORIUM. V dobe, keď azda poslednou pravidelnou kultúrnou akciou je nedeľný futbalový zápas, či návšteva pohostinstva môžeme byť radi, že existujú ľudia bez predsudkov, ktorí povolia takúto a jej...

Čítaj ďalej
Report – THE DILLINGER ESCAPE PLAN, MAYBESHEWILL, CIRCLES – 8.10.2013 Randal
okt20

Report – THE DILLINGER ESCAPE PLAN, MAYBESHEWILL, CIRCLES – 8.10.2013 Randal

Zverejnené v okt 20, 2013

Poviem Vám príbeh jedného jesenného koncertu v Bratislave. Uprostred nevídanej koncertnej sezóny, presnejšie 8.10. 2013 roku pána, zavítali do klubu Randal po takmer presne troch rokoch panoši zo zámoria, vychýrení THE DILLINGER ESCAPE PLAN. Narozdiel od návštevy predchádzajucej si síce nedoniesli zbrojnošov našincu drahocenných, avšak junáci od MAYBESHEWILL a CIRCLES určite potešili oko nejednej slečny. CIRCLES sú austrálčania, a kto mal dočinenia najmä s modernými kapelami z tejto zeme, tomu to muselo byť takmer ihneď jasné. Perfektný a vývažený zvuk, aký v metalovej produkcii len tak ľahko nezažijete spolu s presnými muzikantskými výkonmi a príjemne nadpriemernými skladbami, ako to dokážu iba ľudia, ktorí žiju v zemi, kde sa ich všetko pokúša zabiť. Očividne si život viac cenia a do všetkého dávajú celú svoju dušičku. Ale teraz naozaj. Zvuk bol naozaj vysoko nadpriemerný, počuť bolo každý tón, až sa človeku nechcelo veriť, že nejdú z playbacku. Spevák mi svojim prejavom pripomínal Daniëla de Jongha z TEXTURES, ako farbou hlasu, tak aj nasadením. Skladby síce boli vcelku podobné a dieru do sveta so svojim „djentom“ nespravia, vidieť sa ich však oplatí. Plus ten zvuk… Na MAYBESHEWILL som sa tešil neskonale, ide totiž o kapelu, ktorá mi otvorila brány k post rocku. Ako to však často na post rockových kapelách býva, aj tu sme mohli iba snívať o intimite, ktorá na nás dýcha z albumov. Kapela totiž naživo znela oveľa agresívnejšie, avšak ich povestná radosť pretrvala. Z každej jednej skladby čišalo obrovské nadšenie, z pódia na nás sršali dávky energie. Basák sa nervózne hmýril, maličký gitarista sa radostne metal a klávesak do nás hustil svoje zelektrizované melódie, zatiaľ čo bubenník si išiel ten svoj post rockový „grúv“. Úsmev ma neopustil počas celého koncertu, aj keď priznám sa, asi zo tri krát sa mi stalo, že ma kapela nachvíľu stratila a ja som premýšľal, či som vypol sporák. Kapela hrala na Slovensku prvýkrát a pre fanúšikov muselo byť potešujúce, že vo svojom sete neopomenuli hádam ani jednu dôležitú skladbu, ani jeden svoj album. Zazneli „Paris Hilton Sextape“, „Not For Want Of Trying“ či moja veľmi obľúbená „How To Have Sex With A Ghost“. Chlapci sú to veru poskromní, čiže až neskôr som si uvedomil, že som strávil večer s kapelou, ktorá ma silno ovplyvnila v mojom hudobnom vkuse. Vrchol večera sa priblížil a dav sa netrpezlivo zoskupil v sále. Postarší a leniví sa postavili dozadu, odvážni a hlúpi (alebo nevedomí) sa pripravili dopredu. Tentokrát však pred leviatanom, akým je THE DILLINGER ESCAPE PLAN neutiekli ani tí vzadu. Pokiaľ vás nemasírovali okolo stojací vpredu, masírovali Vám očka také jemné svetielka, ktoré si títo amíci doniesli a poistili si tak, aby všetci v sále cítili bolesť. Enormné dávky stroboskopu nám najprv vzali hlas, následne zrak. O sluch sa už samozrejme postarali páni za nástrojmi. Setu nemôžem vytknúť nič, prebehli všetko podstatné a spevavé hitovky („Black Bublegum“, „Milk Lizzard“,...

Čítaj ďalej
Recenzia – KOЯN – „The Paradigm Shift“ (Prospect Park, Caroline Records 2013)
okt10

Recenzia – KOЯN – „The Paradigm Shift“ (Prospect Park, Caroline Records 2013)

Zverejnené v okt 10, 2013

Páni. Tak toto bola rakovina uší z ktorej mi ešte teraz steká krv z bubienkov. Z mojej nu-metalovej ikony na ktorej som vyrástol mi ostal nejaký pop-metalový odpad. KoЯn boli pre mňa vždy takou tou temnou stranou tohto štýlu, kde všetko znelo úzkostlivo, melanchonicky, kruto, tuho. Bola to kapela so svojim špecifickým zvukom o čo sa starali hlavne gitaristi nespočetným množstvom efektov (sample používali minimálne) a samozrejme Fieldy s jeho vyšrotovanou basou, ktorú keď počul hocikto, ihneď vedel, že dostal facku od KoЯnu. Davisov vokál, ktorý bol prepchatý emóciami tak, že mi šlo vytrhnúť srdce pri niektorých pasážach a ktorý častokrát nahrával v štúdiu so slzami v očiach, aby mal poslucháč/fanúšik čo najlepší a najautentickejší zážitok a šiel až na hranicu svojich možností. Kapela, ktorá hrala tak temnú hudbu vo svojom štýle, že negativita a zlosť ktorú vedeli predviesť naživo vycucala negativitu a zlosť z publika a nad koncertom visel opar tohto všetkého, ktorý sa rútil ako jedna obrovská nasratá búrka plná pocitov a preto boli ich koncerty neskutočný zážitok pre fandov po celom svete. Bohužiaľ, v kapele začali individuálne problémy, ktoré prerástli v ubiják kapely samotnej a v roku 2005 dospeli k odchodu gitaristu Heada a v roku 2006 k odchodu bubenníka Davida. Vtedy pre mňa KoЯn umrel nenávratne a každy ďalší album po tomto kapelnom rozvode bol čím ďalej, tým horší pre mňa. Nádej mi svitla pri Paradigm Shift, keď som sa dozvedel, že do kapely sa vracia Head. Omyl. Toto hovno, ktoré mi roztrhalo uši nemá nič spoločné s tým, čo som očakával a to som naozaj neočakával nejaký návrat ku koreňom kapely. Nedokážem popísať moje neskutočné sklamanie. Prvé, čo ma prefackalo tentokrát bola neskutočná veselosť albumu. Aj riffy ktoré mali vyznieť ťažko a choro zneli proste…veselo. Ďalší mi dal facku vokál, ktorý je naozaj suchý, neemotívny a iba v rámci základných Davisových možností. Ako tretiu som dostal facku v podobe úplne štandardného zvuku gitár a basy (tú chrapotajúcu Fieldyho basu počuť len ďalekým oblúkom v zopár songoch). Kde je originalita ??? Ja chápem, že je ťažké prísť v kapele hrajúcej X rokov podobné dokola s originálnym riffom, ale veď oni niesú až také zlé. Neboli by vôbec, keby kapela nezahodila úplne svoju tvár, ktorá ju robila tým niečím iným ako zvyšok konkurencie. A tou bol ich nezameniteľný zvuk nástrojov. Namiesto toho mi bola naservírovana porcia typického novodobého nudného nu-metalového hovna s nezameniteľným vokálom, ktorý im je v tomto prípade aj tak nanič, keďže je výkonovo hlboko pod jeho (Johnatanovými) možnosťami a o úplne typickom zvuku bez niečoho špeciálneho ani nevravím. A toto bolo ešte zabalené v pozlátku KoЯn, do ktorého sa vrátil jeden so zakladajúcich...

Čítaj ďalej