Recenzia – PORTAL „Vexovoid“ (2013 Profound Lore Records)
Tam kde všetko končí, Portal začína. V ucelenom dojme sa aj takto dá brať atypický obskúrny prejav Austrálčanov, čo sa nasmerovali priamo na diela a monštrózne ťažko len opísateľné predstavy H.P. Lovecrafta. Toto desivé quarteto s veľmi neobyčajným image, ktoré možno rozhodne brať za vrchol originality sa zmieta v chaose čo si našiel miesto priamo v ich prítomnosti a tak neúprosne hlodá nejednú myseľ ťažkého poslucháča a zbytku otvorenejšej komunity spôsobuje bolehlavové stavy ak nie rovno mrtvicu. Aký je len bežný život pre týchto maniakov si netrúfam vôbec ani len hádať, v každom prípade muselo by to byť veľmi zaujímavé. V samotnej štruktúre hudby sa len ťažko dá nájsť aká taká myšlienka o ktorej síce nepochybujem no Portal na to všetko doslova zhadzujú úkrutnu nečítateľnú masu hluku, s ktorej možno vydedukovať pocitovo len absolutné zlo, objavené zatiaľ v každom albume od ich vzniku, viac rozmanitý mi prišiel hlavne album Seepia v poradí teda druhý, kde sa drancovala blacková chorobnosť s deathovou rýchlosťou viac zmysluplne aj keď bolo jasné že to pôjde o niečo ďalej až za hranicu chápania, ktorú jednoznačne dosiahli na “ Outre“ albume a utvrdili na zrejme zatiaľ najlepšom počine „Swarth“ bojác sa ešte občas si ho pustiť,… je to ako o hororoch, kto sa nebojí nemôže mať horor rád. Portal funguje podobne, žiada si tie zimomriavky, to prežívanie. No a tak utiekli nejaké tie tri roky od lámavosti si hlavy na spomenutom zlovestnom Swarthe, a k dispozícií sa k nám dostal na prvý dojem už len keď pozriem na obal albumu zaujímavý monštrózny abstrakt znamenajúc povedzme si no zbohom čo to bude tentokrát, no knižka sa podľa obalu nesúdi aj keď mne nejde absolutne o to Portal nejak odsudzovať, ich prejav šokuje natoľko že sa k niečomu takému len ťažko dostáva a tak si teda rozoberme tento nový album s Portalovsky prevedeným názvom ( súdiac podľa textov ) Vexovoid.
V začiatku úvodnej, ako inak jednoslovne pomenovanej, čo si ešte dovolím poznamenať že za celú dobu existencie kapely sprevádzajú jednoslovné názvy skladieb, nesie názov „Kilter“ a tak to prasklo a zazneli prvé vymývajúce alebo skôr začierňujúce tóny podladenosti a absolutného negativizmu do kôry mozgovej, kde zasiali nervové otrasy, rozochvenosť sa dostavila no tentokrát sa zvukovo Portal dostali o triedu vyššie, kdež už víchrica v strunách gitár ustála a dostavila sa výraznejšie basovejšia forma, rozhodne síce ešte viac podladenejšia no v každom prípade je to zmena, čo jednak prospela stránke zvukovej a po tej tvorivej ako obyčajne chaos chaos a stále ten chaos nemajúc konca, no zaujímavý dojem budí aj fakt že riffy sa nezdajú už tak náhodilé ako tomu bolo doposiaľ, vokál demonického Curatora ma silný okultný feeling a svojím vylepšeným maskovaním to dáva značne najavo, doslova panuje. Po úvodnej smršti nasleduje ďalšia „Black Ward“ s viac disharmonickým vyznením a navracia tak pohľad späť hlavne k chorobnosti „Outre“ gitarové steny sú doslova mučené nezáchytnou techničinou, nútiac prižmuriť a stiahnúť do napätej podoby mimické svaly. Bubny si držia štandard vyklepov až do nepríčetna. Prvý song, čo sa ako prvý objavil k posluchu je „Curtain“, počas celého priebehu je najzaujímavejší súbeh k záveru stupňujúc sa k totálnej skáze, úpadku, kolísavé prúdenie a do hlbky doznejúca strunová beštialita doprevádzaná skapínavým chrčaním. „Plasm“ naďalej pokračuje v ubíjaní akejkoľvek snaživosti vidieť nádej či náznak spirituálnej odľahčenosti, tiaží a nehodlá prestať dokiaľ nezlomí a tak v závere ešte prispeje neuroticky zmasakrovaným ambientom. “ Awryeon“ teda v poradí piatá uzkostlivosť ma najviac death metalový charakter a tak apoň akým takým náznakom sa nejak ocitne na vlne MITOCHONDRION a vsuviek a la starý MORBID ANGEL ale to naozaj silne okrajovo, taká búrka v pohári vody.Predposledná „Orbmorphia“ sekunduje technickému death metalu, aspoň si tvorí podobný dojem, no to všetko zmetie v tom dobre známom prapodivnom rámuse plynúc až k záverečnej „Oblotten“ a završenie je to fakt obludné, úvodný sadistický riff jemne pripomenie MAYHEM v doprovode s formou strašidelného industrial podmazu a vyčleňujúcou gradáciou zmučenej riffovačky a to prekvapujúco završí absolutné ticho s jemným hrabnutím do strún. Že šok? nepochybne. Portal si v tom naďalej krásne kráľujú aj keď si korunu predsa len troška odľahčili prístupom a nijak extra nápadmi, album aj tak dokazuje kvality. Trón chaosu a totálneho zla im nikto neukradne.
Marcus 8/10
