Recenzia – FISHARTCOLLECTION – „In Oil“ (DIY, 2013)
jan11

Recenzia – FISHARTCOLLECTION – „In Oil“ (DIY, 2013)

Zverejnené v jan 11, 2014

Na prvý pohľad sa nám môže zdať, že nejakí mladí hardcoristi si založili kapelu a idú vyrevať svetu svoje dospievajúce problémy. No pravda je úplne inde. Po otvorení oči zisťujeme fakt, že členovia kapiel už majú čo – to za sebou. Neúnavné hrdlo Peťa Hiju, ktoré je hlavne hlasom GOD DEFAMER, toho stihlo tento rok viac navrieskať. Popri tejto nahrávke, o ktorej bude reč, stihol obohatiť svojím hlasom aj nové EP rožňavského projektu MIRONOGA, ktorý svoj nos pchá do post-hardcoro/death metalových zákutí, či v marci s kapelou DIE PROUD vydať prvé a zároveň posledné CD. Ostatní členovia tiež nezaostávajú v pozadí, pôsobia, alebo už pôsobili v skupinách ako DYSANCHELY, v spomínaných DIE PROUD či HASH. Čiže reči o nejakej začínajúcej kapele sú úplne mimo misu, tak sa poďme pozrieť, resp. započúvať, čo pre nás ukuchtili. Ingredencie ako žánrová jednotvárnosť, plynulá rytmickosť, uhladenosť, trendovosť alebo šabľovitosť okamžite zvrhli zo stola a miesto nich si vybrali receptár sviežich a originálnych nápadov. Ako múčny podklad si vybrali hardcore skôr novšej školy, na spôsob takých NORMA JEAN či štipku THE DILLINGER ESCAPE PLAN. A teraz už len otvoriť receptár a hor sa do varenia. Hneď ako prvá vás dostane nespútanosť, krkolomnosť a akási šialenosť, ktorá z nahrávky priam razí a z ktorej sú jednotlivé skladby poskladané. Vyžaruje z nich neuchopiteľnosť v dobrom slova zmysle, človek musí nahrávke venovať trochu viac času, aby sa do nej viac dostal, čo už začína byť v dnešnej dobe vzácnosť, no ak tomu obetuje čas, dostane sa vám odmeny. Nahrávka je prepletená rôznymi vyhrávkami či veľmi hravými gitarami, ktoré sú nápadito melodické a pôsobia sviežim dojmom. Ide z toho neuveriteľná eufória a chuť do hrania, ktorá mi zakaždým vyčaruje úsmev na tvári. Chalani sa neboja púšťať do rôznych výletov. Zájazd začne post-hardcorovo na spôsob THE OCEAN v úvodnej „Stop The Sunrise“, pokračujeme cestou do Karibiku v skladbe “Follow“, vôňu mora zacítime aj pri „Pressed To The Wall“, zatancujeme si so skladbou „Swan Song“, psychedelický opar na nás padne v skladbe „Summer Deceives“ a taktiež sa úspešne popasujú s moderným deathcorom v záverečnej, inak veľmi podarenej cover verzii skladby „Poison“ od Nicole Scherzinger s pomeneným názvom „Poisonous Nicole“. Vytrvalé hrdlo Peťa Hiju na tejto nahrávke priam prekvitá. Oproti takým GOD DEFAMER si razí cestu skôr hrdelným prejavom s chrapľavým nádychom a občasným záletom do melodickejších vôd. Gitarové schopnosti Doda aj zbytočne opisovať. Kto dokáže zvládať takéto rytmické polámané postupy a popritom sa takto vyhrať so sólami a vyhrávkami, je u mňa vysoký nadpriemer. Basa Romana či rôznorodé bicie Joja, ktoré nie sú o nič jednoduchšie a menej nápadité, tvoria taktiež neodmysliteľnú súčasť tohto bláznivého celku. Klobúk dole patrí celej kapele. K zvuku by som tiež nemal nejaké extra výhrady, občas mi to príde trochu ploché a umelé, ale to bude skôr dané tým, že je to prepletené rôznymi nástrojmi či samplami a tak ťažko nájsť to pravé...

Čítaj ďalej
Recenzia – ABSOLUT DEAFERS – „Zrození“ (Bayger Production, 2013)
jan07

Recenzia – ABSOLUT DEAFERS – „Zrození“ (Bayger Production, 2013)

Zverejnené v jan 7, 2014

Najprv vám poviem príbeh o tom, ako som sa dostal k tejto nahrávke, ktorý prináša hlavne ponaučenie pre mnohé mladé kapely. Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden spriatelený webzine http://www.metalmania-magazin.eu/, kde jeho vedúci prišiel s ponukou na spoluprácu s neznámou českou heavy kapelou, o ktorej je momentálne reč. Jemu sa podarilo nielen vybaviť originál cd v digipack balení!!, ale rovno mu bola ponúknutá aj súťaž o tri cédečká. Tomuto prístupu som s prekvapením prikývol a šiel som do toho tiež. Hneď na to mi rýchlosťou blesku prišiel mail od ich manažérky s rovnakou ponukou aj so súťažou. Dokonca sme sa dohodli len na dvoch CD do súťaže, ale poštou mi došli rovno tri, neviem kde sa nastala chyba, možno nikde. Aké ponaučenie z toho plynie? No hlavne to, že kapely by nemali driemať na vavrínoch, ale bojovať sami od seba, čo hlavne spočíva v tom, že treba rozposielať svoje nahrávky všetkým možným médiám, či už časopisom alebo webzinom, veď aj záporná recenzia je reklama, hlavne nech sa to dostane k viacerým ľuďom. Súťaž je už len taký odvážnejší bonus, ale aj pomocou nej sa dá prinútiť ľudí, aby sa aspoň kus zaujímali o vašu nahrávku a tým pádom ich to môže osloviť. Toľko k príhovoru do duše, poďme k nahrávke. Za zmienku stojí, že kapela nedávno absolvovala turné po českých rádiách (musím povedať, že toto je fakt príkladný manažment), čiže po hudobnej stránke nečakajte nejakú extreme metalovú nahrávku. Ide tu o typický heavy metalový album českej scény, s dôrazom na chytľavé a zapamätateľné refrény. Občas tu síce narazíme aj na iné krajiny, napr. úvodný riff prvej skladby „My War“ môže pripomenúť HAMMERFALL. Taktiež tu nájdeme aj nejaký jemný nádych thrash metalu, ako príklad môže poslúžiť začiatok v skladbe „Q“. Úspech v rádiách zrejme zabezpečili skladby ako „Poslední“, ktorá je podľa mňa už za tolerovanou hranicou komerčnosti a hlavne naberá nádych poprocku, niečo na štýl CHINASKI a podobných nechutností, podobne je na tom aj skladba „Posel Smrti“. Veľkým ťahúňom tejto nahrávky je hlavne spevák Joker. Nevlastní síce žiadny extra rozsah, ani Michael Kiske mu výšky závidieť nebude, no jeho rozmanitosť a sila v hlase mu pozornosť zabezpečí. Farbou môže trochu pripomenúť Pepu Vojteka z KABÁT, ktovie, či je to vlastne plus, frázovanie mu ide náramne, prejav je krásne rozmanitý, dokonca k tomu pridáva aj nejaký ten pokus o growling. Textový boj vyhrávajú české texty po výsledku 2:0 pre domácich. Čo je veľká škoda, v českom jazyku je síce doma, ale tým sa zabaľuje do balíku miliónu podobných kapiel. Keď však dôjde na anglický text, hneď je to ako keby úplne iná kapela a balík sa vtedy úplne roztrhá. Vykašľal by som sa aj na nadávky, ktoré mi prídu nasilu, neúprimne a hlavne – sú zbytočné. Ešte musím spomenúť zvuk, ktorý je veľmi vyspelý. Nástroje sú pekne vyvážené, spev...

Čítaj ďalej
TOP 2013
jan02

TOP 2013

Zverejnené v jan 2, 2014

Nastal nám koniec roka, tak vám chcem v mene celej redakcie metalexpress.sk popriať všetko najlepšie do nového roka a zároveň som si pripravil akúsi topku roka minulého. Pôjde o rebríčky naj zahraničných albumov( tých bude kúsok viac), albumov z čr/sr scény, koncertov a v poslednom rade, na čo sa najviac teším, aj v roku 2014. Tak poďme na to: TOP 2013 – zahraničné nahrávky: BLACK SABBATH – 13 SATYRICON – Satyricon SUFFOCATION – Pinnacle Of Bedlam CULT OF LUNA – Vertikal GORGUTS – Colored Sands KYLESA – Ultraviolet IMMOLATION – Kingdom of Conspiracy KATALEPSY – Autopsychosis SHINING – 8 ½ – Feberdrömmar I Vaket Tillstånd KÉPZELT VÁROS – Anatolij Ďalšie už bez poradia, nedalo mi srdce ich vynechať, ale je toho naozaj veľa, čo vyšlo tento rok, takže pokračujeme: DEATH ANGEL – The Dream Calls For Blood, DEICIDE – In the Minds of Evil, ARTILLERY – Legions, SIX FEET UNDER – Unborn, DARKTHRONE – The Underground Resistance, DEFEATED SANITY – Passages Into Deformity, SODOM – Epitome of Torture, DEVOURMENT – Conceived In Sewage, WATAIN – The Wild Hunt, FLESHGOD APOCALYPSE – Labyrinth, METAL CHURCH – Generation Nothing, OATHBREAKER – Eros/Anteros, ULCERATE – Vermis, UNCLE ACID AND THE DEADBEATS – Mind Control, PESTILENCE – Obsideo, PHILIP H. ANSELMO & THE ILLEGALS – Walk Through Exits Only, PYREXIA – Feast of Iniquity, SQUASH BOWELS – Grindcoholism, VOIVOD – Target Earth, BROKEN HOPE – Omen of Disease, AMORPHIS – Circle, ADE – Spartacus. A to som kopu ešte musel vynechať, darmo, rok 2013 bol náramne preplnený kvalitnými nahrávkami, ideme na EP, čiže mini nahrávky:   TOP 2013 – zahraničné mini nahrávky(EP): PAGANIZER – Cadaver Casket (On A Gurney To Hell) VILDHJARTA – Thousands Of Evils MESHUGGAH – Pitch Black Tu už takú veľkú porciu nemáme. Poďme k našej kvázi „česko-slovenskej scéne“.   TOP 2013 – česko-slovenské nahrávky: CRANIOTOMY – Supply Of Flesh Came Just In Time PERSONA GRATA – Reaching Places High Above EARDELETE – Devilogy PERFECITIZEN – Through HUMAN HUMUS – Dirty Filthy Mess RENAISSENSE – …Like My Pain Never Lived THORWALD – Čiernobiele prasa FISHARTCOLLECTION – In Oil SURGICAL DISSECTION – Origin & Intention DOBYTČÍ MOR – PLAGUE Keď sme si dali topku zahraničných mini nahrávok, tak to spravíme aj pre tie naše.   TOP 2013 – česko-slovenské mini nahrávky(EP): PERVERSITY – Infamy Divine MÄRESVIN – Laws Of Modern Thrash GRASSITY – Genocide Koncertná sezóna nám ponúkla v roku 2013 toho veľmi veľa. Tak tu si dáme najlepšie koncerty, aké som minulý rok navštívil.   TOP 2013 – koncerty: Black Sabbath – Praha Brutal Assault – Carcass, Dying Fetus, Cult Of Luna Gothoom fest – hlavne kvôli atmosfére Defeated Sanity, Putridity, Vomitous – Košice Satyricon – Bratislava Cassovia Deathfest –...

Čítaj ďalej
Recenzia – BAD SHOT – „Promised Land“ (BAD SHOT, 2013)
jan01

Recenzia – BAD SHOT – „Promised Land“ (BAD SHOT, 2013)

Zverejnené v jan 1, 2014

Hardcore sa v poslednej dobe začína stávať veľmi obohraným žánrom. Krásne časy rokov 80-tych či raných 90-tych, kde sa všetky kapely prebiehali, kto vytvorí niečo kvalitné, už máme dávno za sebou. Dnes je to už veľmi šablónové, otrepané a práve preto nevyhľadávam nové kapely v tomto žánri, musí to mať určitý sviežejší nádych, aby ma to dokázalo upútať. U Bratislavčanov BAD SHOT som takýto závan zacítil. Ich poňatie hardcoru (prímes punku by som tu ani nedával, lebo skôr sa to obracia v metalových farbách) síce vychádza zo šablón starých kapiel ako AGNOSTIC FRONT, najsilnejší opar pri „Hatred“, no prinášajú do toho svoje vlastné nápady a motívy. Jednak melodika hudby sa skôr opiera o metalovú stenu, taktiež tu nájdeme náznaky určitého etna –„New Generation“, alternatívneho rocku – medzipasáž v „Beginning“ či ústredný motív v „So…!“, dokonca samotné intro je postavené na elektronike a ambientných zvukoch, vlastne celkovo mi to príde ako nejaká elektronická alternatíva, nevšedný, no o to zaujímavejší nápad. Taktiež prítomnosť sól, ako napr. pri skladbe „Victims“, je na hardcore dosť nevšedná vec. Majú zaujímavú melodiku a sú zvládnuté fakt nadpriemerne, ale takéto niečo skôr nájdete v metalových oblastiach. Zvuková stránka je pomerne dobre zvládnutá, hudobné nástroje si pekne vyvážené, gitara riadne old schoolovo píli, basgitara bubloce jedna radosť, čo by sme viac pri hardcore chceli. Ďalšou kontroverznou vecou je Lukášov vokál. Jeho chrapľavé hrdelné veci, vychádzajúce zo starého hardcore punku, sú na veľmi dobrej a vysoko kvalitatívnej úrovni, dokonca v piesni „Hatred“ znie miestami ako Roger Miret. No ak dôjde k melodickému spevu, tak je to už horšie, je to veľmi nevýrazné a skôr odpudivé, hlavne pri klavírnom začiatku „Powerless“ alebo pri jeho refréne. Hneď ako sa to zmení na hardcorovú jazdu, je všetko úplne v poriadku. Lukáš síce hľadá nové sféry, chce sa odlíšiť od zvyšku a nájsť si vlastnú cestu, ja si však myslím, že práve tadeto cesta nevedie. Každopádne ide o veľmi zaujímavú nahrávku, ktorá má veľký drive a silu, hlavne v tých hardcorovejších veciach, potešia nevšedné nápady či celkové smerovanie, ešte sa trochu pohrať s hlasom a bude to na veľmi dobrej ceste. Hodnotenie: 7/10 Autor: Lukáš „Bukáčo“ Polák https://www.facebook.com/badshotba?fref=ts...

Čítaj ďalej
Recenzia – PERVERSITY, LUNOKHOD, RADIATION, MÄRESVIN
dec30

Recenzia – PERVERSITY, LUNOKHOD, RADIATION, MÄRESVIN

Zverejnené v dec 30, 2013

Túto recenziu som sa rozhodol poňať trochu nezvyčajným štýlom z prostého dôvodu – vo všetkých prípadoch pôjde o mini nahrávky, v troch prípadoch o EP-čka a v poslednom rade o split. Keby som to porozdeľoval na jednotlivé články, vznikli by síce štyri príspevky, ale krátke, preto som sa rozhodol, že to spojím do jednej plnohodnotnej recenzie, kapely ma azda nezaškrtia. Zároveň si myslím, že sa takouto formou aj kapely medzi sebou podporia a dostane sa to k viacerým ľuďom a tým pádom si nahrávky nájdu nových fanúšikov.     PERVERSITY – EP „Infamy Divine“ (Lavadome Records, 2013) Začneme od služobne najstarších drvičov kovov. Prešovská sebranka sa nám už dožíva plnoletosti, no ich hudba už dávno dospela. Ich death metal na americký spôsob 90-tych rokov je už dávno vyspelý, kvalitne prepracovaný, s údernými riffmi. Keby ste chceli počuť nejaké prirovnanie, napadá mi hlavne IMMOLATION, ale nájde sa toho viac. Prišla nejaká zmena na novom EP? V žiadnom prípade, kto by to vlastne od nich chcel ? Gitarový čarodejník Dodi čaruje jeden zaujímavejší riff ako druhý, hlboký Kazateľov growl je perfektne zvládnutý, má poriadnu silu a mohutnosť a celé to Dodi dopĺňa svojím až výlevovým revom. Celé je to odeté do skvelého zvukového kabáta, všetko je jasne čitateľné, bicie sú živelné, žiadna novodobá umelina. A navyše, z celej tejto nahrávky vychádza silná, až pochmúrne temná atmosféra, ktorá vás prenesie do úplne iného sveta. Prešovčania pokračujú vo svojej vyšliapanej ceste a ide im to náramne dobre, už sa teším na plnohodnotný album. Na samotný záver ešte pochválim veľmi vydarený temný cover art EP-čka. Hodnotenie: 8/10 https://www.facebook.com/perversityband?fref=ts http://bandzone.cz/perversity     LUNOKHOD – EP „Lunokhod“ (Bee Production, 2013) Teraz radikálne zmeníme smer, dokonca sa odplazíme od metalu, ale nebojte sa, len na chvíľku a tá chvíľka bude stáť rozhodne za to. V Košiciach sa nám z ničoho nič vynorila veľmi zaujímavá smečka s podivným názvom LUNOKHOD. V máji vydali svoje prvé EP-čko, o ktorom tu vlastne je reč, no dostalo sa ku mne až nedávno, tak mi prepáčte, že som sa tomu nevenoval skôr. A čo vlastne títo mesační ľudia tvoria? Z veľkej časti prevláda alternatívny rock, vyhrávky ako zo školy PRIMUS, údernejšie veci pripomenú niektoré pasáže THERAPY? a neodmysliteľnou súčasťou sú riffy, dalo by sa povedať až stonerového charakteru, čiže úderné a zvukovo zahúlené. Dokonca tu narazíme aj na čistokrvný punk v skladbe „Night Of Arson“. Vokálny prejav nám brázdi rôzne mesačné piesky, občas sa hardcorovo pokričí, sem-tam sa spieva v pozadí s efektom, niekedy aj všetci naraz, alebo sa melodicky punkovo zanôti. Občas tomu ešte chýba taká súdnosť, vybrať dobrý riff a nekombinovať to so zbytočnou vatou, ku ktorej sem-tam dorazíme. Ich nedávne live vystúpenie mi ešte našepkáva, že títo chlapci majú na viac, preto som si práve vypýtal toto EP na recenziu, takže sa teším, s čím do budúcnosti prídu....

Čítaj ďalej
Recenzia – AFTER THE BURIAL – „Wolves Within“ (Sumerian Records, 2013)
dec30

Recenzia – AFTER THE BURIAL – „Wolves Within“ (Sumerian Records, 2013)

Zverejnené v dec 30, 2013

Ach, matematicky presní hudobníci Ruka v kŕči chveje sa Vám do rytmu Melódie vtierajú skladbám akú takú tvár No čo z toho, keď celé to vyznie tak umelo, synteticky… Takto nejak by som básnicky a a ešte k tomu bez rýmov opísal veršami nový počin Minnesotských AFTER THE BURIAL. Po naozaj nadpriemernom albume „In Dreams“, kde sa im podarilo veľmi bizarne, ale v konečnom dôsledku veľmi sympaticky prepojiť melodický metal core s chapadlami všadesiahajúceho djentového trendu, bolo takmer až nad slnko jasné, že touto cestou sa vydajú títo páni aj na svojom novom počine. A ejhľa, nemýlil som sa a ani ostatní. Tak predvídateľné… Táto skutočnosť sama osebe by však žily nikomu netrhala, veď na „In Dreams“ to fachalo, tak prečo by sa im to nemalo podariť znova. Podarilo sa? Éééééé… áno. Našťastie áno. Kapela nevybočila a povedal by som, že z hľadiska stavby skladieb sa jej vďaka prepojeniu melodického metalu a „meshuggah“ agresívnej sterility podarilo posunúť svoju tvorbu ďalej. Skutočne, niektoré skladby by im podľa mňa mohli závidieť mnohé kapely, ktoré sa snažia operovať s djentovou rytmikou. Nehovoriac o tom, že závidieť by im mohli aj mnohé metal coreové kapely, ktoré nie a nie stvoriť zapamätateľnú melódiu, nehovoriac o gitarovom sóle. AFTER THE BURIAL toto vedia, a „Wolves Within“ potvrdzuje, že to vedia veľmi dobre. Čiže metalcoreový album roka, nie? Nanešťastie práve vplyv MESHUGGAH sa stal pre „Wolves Within“ osudným, a to práve v tom negatívnom zmysle. ATB sa totiž až príliš nechali uniesť svojou láskou k sterilnému, syntetickému zvuku, a tak máte pocit ako keby ste namiesto živých nástrojov a rockovej kapely počúvali sample a agresívnejšiu elektroniku. Vskutku, stačilo si vypočuť už singel „A Wolf Amongst Ravens“ a hneď bolo jasné, že materiál bude znieť asi tak organicky a prirodzene, ako Will I Am. Nemá to proste guľe! (mäkčeň nad „l“ je tam naschvál). A koľká to škoda! Skladby sú totiž naozaj vysoko nadpriemerné, striedajú sa v nich perfektné melodické vyhrávky s agresívnymi trhačkami a sem tam to kapela doplní slušivými a netradičnejšími gitarovými melódiami. Album je vcelku krátky, ale nie je prečo naťahovať čas, dlhých skladieb už máme aj tak všetci dosť, nejaké tie kratšie a svižnejšie dynamické nahrávky neuškodia. Zvuk však nepustí, a táto náhravka je jasným dôkazom, že dobrý materiál môže nakoniec potopiť práve zvuk – dokonca aj keď je príliš „dokonalý“. Nemám problém so syntetickým zvukom, nemám problém z divným zvukom, nemám problém s modernými kapelami a vlastne nemám problém s ničím, experimentujte si koľko chcete, aspoň robíte niečo jedinečné. Vo „Wolves Within“ sa však vďaka zle zvolenému zvuku stratilo niečo, čo by ma tešilo na inak veľmi dobrých skladbách. Nedokážem si to opakovane pustiť, a to aj napriek tomu že ma bavilo počúvať najčerstvejšie nápady tejto bandy. Ale už sa opakujem, narozdiel od AFTER THE BURIAL, a o to viac ma ten zvuk serie. Sorry, ale seriózne, keby ste počuli...

Čítaj ďalej