MRTVOLKA
Tak ako po minulé roky, aj tento som sa rozhodla priniesť prehľad pre mňa zaujímavých nahrávok zo slovenskej scény. Nebude to teda rebríček, skôr krátke zhodnotenie daného albumu. Pri tých albumoch, kde bola urobená recenzia uvádzam len žáner, krátky popis a môj dojem z albumu. Albumy som ešte rozdelila na tie, ku ktorým bude po Novom roku recenzia. Na nasledujúce albumy bola urobená recenzia buď z môjho pera, prípadne niektorým z redaktorov Metalexpress.
Recenzované albumy
All Against Nothing – Vítam ťa v tme – All Against Nothing hrajú zmiešanú formu death metalu, metalcore a melodického metalu. Po
zvukovej a lyrickej stránke veľmi vydarený album. Ak máte radi tento štýl, je to jedna z nahrávok, ktoré určite potešia vaše uši.
ČAD – Medvede – štandardne kvalitatívne nevybočujúci ďalší radový album ČAD, kde si každý nájde minimálne jednu obľúbenú skladbu, ktorá mu utkvie v pamäti ako železný klinec.
Merged in Abyss – The new era – Na recenzovanie tejto nahrávky som sa žiaľ neodhodlala, ale urobil tak namiesto mňa redaktor Nihil. Vypožičiam si teda jeho slová – Merged in Abyss nechýba inšpirácia a chuť nahrávať, The New Era je pestrá zmes rôznych black metalových smerov, na svoje si prídu black metalový tradicionalisti, ale vďaka spomínanej pestrosti materiálu aj priaznivci iných žánrov. Zaujmú najmä jednotlivé skladby, ako celku albumu trochu chýba ucelenejšie vyznenie, ktoré by poslucháča pohltilo a pustilo až na konci. V každom prípade veľký potenciál do budúcnosti.
Patriarcha – Singularita – Tento rok sa so svojim debutom prihlásila aj skupina Patriarcha u Gothoom Production. Nedajte sa zmýliť ich názvom, ktorý nabáda, že azda ide o pagan black metal a pod. Ich novinka je naopak pestrou zmesou death metalu, s občasnými prímesami black metalu a progresívneho metalu. Za zaujímavosť stojí, že všetky texty sú po slovensky, hoci tomu názvy skladieb nenasvedčujú.
Performed – Moronia – Jedna z posledných nahrávok, ktorá vyšla tento rok pod SMA. Ide o thrash metal s rôznymi melodickými vsuvkami a množstvom nápadov. Ak máte radi skôr melodickú odnož thrash v thrash metale, určite si prídete na svoje. Album, ktorý aj napriek svojej dĺžke určite nenudí, práve vďaka dobrej kompozícii skladieb a mnohým nápadom, s ktorými sa kapela popasovala naozaj dobre.
Killchain – Roteness – Po dlhšom čase sa s novinkou prihlásili aj Košičania Killchain. Na novom albume dominujú dlhšie skladby, často so zložitou výstavbou, gitarovými sólami a Gabiho dravým vokálnym prejavom. Cítiť trochu odklon od hopsavého grind-core, nakoniec Killchain vždy inklinovali skôr k jeho kombinácii s death metalom. Väčšina skladieb nie je priamočiara, skôr na mňa pôsobí nezapamätateľným dojmom. Celkovo je však album ucelený a kvality všetkých hudobníkov a nahrávky ako takej sú nepopierateľné.
Old Tomb – Heir to the cosmic throne – Pre mňa osobne jeden z najlepších objavov tohto roku. Ide o EP, štýlovo o doom metal v staršom špinavšom šate. Už samotný názov kapely naznačuje, že nepôjde o thrash metal, či deathcore. EP obsahuje len tri skladby, štýlom, to sme my a nepovedali sme ešte ani zďaleka posledné slovo. Vzhľadom na to, že som mala možnosť kapelu vidieť tento rok aj na živo, potenciál tu naozaj je a držím palce do ďalšej tvorby.
Nerecenzované a môj krátky pohľad:
Dehydrated – After the funeral – Matadori slovenského death metalu sa vrátili tento rok s novým albumom. Žiaľ, akosi nikto z našej
redakcie nenapísal recenziu. Nová placka vyšla u Bizzare Leprous Production a obsahuje 8 skladieb s celkovou hracou dĺžkou až 39 minút. Hracie časy sú tiež pomerne natiahnuté a tak bol priestor pre množstvo technických pasáži, ktoré nahrávku oživujú. Podobne ako aj na poslednom albume, všetkému kraľuje hlavne mohutný vokál Dragana. Z môjho pohľadu má však album nevyvážený zvuk, resp. je mi jasné, že presne takýto zvuk kapela chcela dosiahnuť, no bicie a draganov vokál sú z môjho pohľadu často až prehnane nad zvyšnými nástrojmi. Na druhej strane tento zvuk dodáva celkovému dielu atmosféru starších, old school death metalových spolkov. Z novinky cítiť oddanosť death metalu s technickými prvkami, ktorá nakoniec nikdy kapele nechýbala.
Black Light – Firestealer – Recenziu na toto EP som mala už rozpísanú, no žiaľ do dnešného dňa neuzrela svetlo sveta. Ide o thrash metal z východného Slovenska. Oproti ich debutovému albumu a taktiež aj nasledovníkovi, ide zatiaľ o ich kvalitatívne najlepší počin. Do thrash metalu dodali viac prvkov aj z death metalu, čo piesne prirodzene obohatilo. Inštrumentálne a hlavne vokálne došlo k výraznému pokroku. Tento album teda z ich diskografie radím k najlepším a určite stojí za vypočutie, keďže pri ňom strávite dokopy iba 16 minút.
Demonic Eyed – 3 –Ide už o tretí album tejto skupiny zo Zvolena. Štýlovo ide o thrash metal s občasnými prímesami iných štýlov. Na novinke nájdete dohromady 10 úderných skladieb, s priemernou dĺžkou okolo dvoch, maximálne štyroch minút. Témy skladieb riešia rozpory, brainwashing, sociálno-politickú situáciu a pod. Texty sú po slovensky a vokál je dobre zrozumiteľný. Nahrávalo sa v štúdiu pri Banskej Bystrici, u Mira Speváka v SPK Štúdiu. O cover sa postaral Robo Ivan a o texty Pa(e)tka. Nový album si môžete vypočuť na Youtube, alebo aj na Bandcampe, prípadne aj na iných online platformách. Pokiaľ máte chuť na trochu nahnevaného thrashmetalu, siahnite po tomto albume, prípadne aj po ich starších albumoch.
Diktät – Toto je diktát – Ako už naznačuje názov, ide o crustovú kapelu z východného Slovenska. Tento rok im vyšlo debutové EP. Dokopy osem rýchlych skladieb prehrmí za približne 20 minút. Všetky texty sú po slovensky a sú dobre zrozumiteľné. Nahrávku nájdete ich zatiaľ na Bandcampe, vznikla na Garážach v Poprade a zmixoval a zmastroval ju Miroslav Labaj. Pre všetkých milovníkov crustu odporúčam, prídete si snáď na svoje.
Wargame – 1st – Pokračujeme v crustovom/d-beatovom duchu. Svojim prvým dielom sa môže pochváliť aj bratislavská kapela Wargame. Ide o split album s českou skupinou Helter Skelter. Album sa dá vypočuť na Youtube. Opäť ide o úderné krátke a nátlakové songy. Na rozdiel od Diktätu sú texty po anglicky a vokál je v niektorých častiach skladieb trochu menej zrozumiteľný. Tento rok som ich mala možnosť aj niekoľkokrát počuť na živo, má to jednoducho ako sa hovorí gule.
Krolok – Funeral Winds & Crimson Sky – V decembri sa náhle objavuje druhy radový album týchto pánov. Bol vydaný v prestížnom vydavateľstve Osmose Production a na novinke sa zúčastňujú ako hostia ako Necrocock, Silenthell, či Zdeněk Šikýř na klávesoch. Novinka obsahuje 6 skladieb, ktoré sú odkazom na black metal 80-90 rokov. Za zmienku stojí aj pekný cover, ktorý namaľoval David Glomba. Pokiaľ holdujete tomuto druhu metálu, odporúčam vypočuť.
Krajiny Hmly – Poza Čierne Hory – Pre všetkých milovníkov pagan black metalu odporúčam tento album. Na ploche 39 minút sa pred vami otvára svet Krajín Hmiel. Dobrý zvuk, množstvo melódií, zrozumiteľný spev a pochmúrna atmosféra, to všetko dodáva albumu tú správnu šťavu. V tomto žánri tohtoročná asi najlepšia nahrávka. Odporúčam vypočuť si celý album.
Cranial Void – Celestial – Asi najlepší a zároveň jediný tohtoročný album v žánre technický death metal/metalcore. Produkčne na svetovej úrovni, vyspelý a výborný hráčsky prejav na všetkých postoch. Album je dostupný k vypočutiu na všetkých online platformách a dohromady vás ukráti o 45 minút vášho času. Za tento čas vám však určite stojí! Zložité technické kompozície, zaujímavé obraty a dravý vokál. Jednoducho, pre každého fanúšika tohto žánru potešenie pre uši!
Brizolit – Ráno biznis, večer kšeft a Tatrofka 20002500 – Čierny Kajot: Muzikál – Áno, priznávam, som príliš chudobná a stará, aby som dokázala ohodnotiť kvality týchto dvoch diel, ktoré sú určené pre ľudí, ktorí majú peniaze. Ak si na tom podobne, ani to nepočúvaj, lebo dostaneš depresiu a pôjdeš si požičať od najbližšieho úžerníka. Odporúčam počúvať len tým, ktorí majú otvorenú myseľ a nemajú prílišné nároky na hudobnú produkciu.
Empty Hollow – EP – Trilogy a Abyss Above – EP – Inevitable End – obidve nahrávky sa nesú na vlnách moderného deathcore. Zámerne ich uvádzam naraz, pretože produkčne majú rovnakých autorov. Samozrejme, každá má svoj osobitý štýl a u Abyss Above nejde o premiéru, ako v prípade Empty Hollow. Ak si chcete vypočuť slovenský deathcore, skúste jednu z týchto kapiel.
Plánované recenzie:
Catastrofy – Taký je život – Pár dní po vydaní nového albumu Čad, prichádzajú so svojou novinkou aj Catastrofy. Plánujem na tento
album urobiť v dohľadnom čase recenziu, pretože určite stojí za pozornosť. Z ukážok, ktoré sme si mohli vypočuť počas posledných mesiacov je zaujímavé, že textovo a tematicky ide o odklon od Zbojníkov. Ani cover albumu, ktorý je mimochodom podľa môjho názoru veľmi vydarený, naznačuje, že Catastrofy na nás vytiahnu okrem kritiky súčasnej spoločnosti aj nové témy. Počkajte si teda na recenziu a dovtedy si môžete pustiť ich posledný klip, ktorý láme rekordy v sledovanosti 😊. Good job, chalani!
https://www.youtube.com/watch?v=q1Q0H5B19qk
Plastery – Yes, of corpse – Na recenziu tohto albumu sa naozaj teším. Ako to už v tejto dobe býva, nejaké ukážky ste si mohli vypočuť už pred samotným vydaním albumu. Po prvom EP z roku 2016, ak neklame Metal-archives, je tento album vlastne ich debut. Na Plastery sa mi najviac páči ich ostrovtip, ktorý prinášajú do svojich skladieb. Nakoľko mám v rukách už aj fyzickú verziu, musím povedať, že ide aj z tohto hľadiska o vydarené dielo. Ospravedlňujem sa kapele, že som ešte nestihla spracovať ich album do súvislej recenzie. Po Novom roku sľubujem nápravu!
Poetry in Telegrams – Trivial optical Tricks – Ako to už pri tomto projekte býva zvykom, Johny štefeček si na nový album vybral výborných hudobníkov. Novinka je už samozrejme dostupná na všetkých platformách a obsahuje 4 skladby. Progresívny metal, výborné hráčske výkony, dobrá produkcia, ako vždy cover, čo poteší hlavne milovníkov black and white motívov. Viac čoskoro!
True Reason – Z moci nám danej – Priznám sa, že tento album topoľčianskej kapely mi už dlhšie stojí v prehrávači a tým pádom sa taktiež ospravedlňujem kapele za zdržanie. True Reason je skupina, ktorá kombinuje prvky metalu, hip-hopu a HC. Textovo sú mnohé skladby odkazom na súčasné sociálno-politické dianie. Ide o piesne, ktoré sú poväčšine rezké a dobre sa hodia na živé koncerty. Viac sa dočítate už čoskoro v recenzii.
Thalarion – Dying on the scorched plains – Po dlhom čase od pauzy v roku 2004 sa vracajú s novým albumom aj priekopníci slovenského gothic death doom metalu Thalarion. Album je už oficiálne vonku a je možné si ho vypočuť na všetkých online platformách. To čo som doteraz počula ma prekvapilo, pretože kvalitatívne nedošlo k zásadným zmenám a môžem len pochváliť výborný spevácky prejav Nely Horváthovej, ale aj Juraja. Skladby sa držia v mantineloch žánru a tak ani tu nevidieť veľký odklon od minulosti, čo hodnotím pozitívne. Zároveň však niekto môže namietať, načo sa kapela vrátila, aby hrala tak isto v 90-tých rokoch? Nebudem však ďalej prezrádzať, počkajte si na recenziu.
Sik Salvation – Death Manifest – S debutovou nahrávkou sa prihlásili aj východniari Sik Salvation. Nakoľko chystám recenziu na tento album, prezradím zatiaľ len toľko, že pôjde o old school death metal na severský spôsob, ktorý čerpá hlavne z veľkých vzorov ako Entombed.
Koncerty roku 2021
Už druhý rok po sebe nastala podobná situácia. Až do začiatku júna mali koncerty na Slovensku stopku. Ako náhle sa rozhodlo o opätovnom návrate kapiel na pódia, neváhala som a navštívila hneď prvý koncert, ktorý sa odohral pod bratislavským Prístavným mostom na Garážach. Report z môjho prvého tohtoročného koncertu nájdete uverejnený na našich stránkach. Počas leta som ešte zopár koncertov na Garážach navštívila, no neboli zaznamenané formou reportu. V jeseni som sa podieľala tak ako každoročne na organizácii Flesh party festivalu a jeho slovenskej verzie. Žiaľ, z tohto festivalu je len fotografická dokumentácia a nájdete ju sociálnych sieťach. Vzhľadom na organizátorské povinnosti som sa nestihla veľmi venovať samotným vystúpeniam kapiel.
V októbri, konkrétne 15.10. som sa zúčastnila vcelku vydareného koncertu v bratislavskom Kulturáku s názvom Crash Test vol. 1. Mala som možnosť vidieť grindcore v podaní Cannabeast, technický death metal s prvkami metalcoru, ktorý priniesli Cranial Void, progresívnym metalom oživili večer Holotropic, nasledovali deathcoroví Abyss Above a večer ukončili mladí metalcore melodickí a atmosférickí Sinner Self. Večer síce poznamenal nie až tak vydarený zvuk, no aj napriek tomu som rada, že som sa mohla zúčastniť.
Tento rok som po prvýkrát navštívila aj Šurany a koncert Return of Songsofhate. Na pódiu sa postupne vystriedali Bloody Redemption hrajúci old school death metal, nasledovala z môjho pohľadu legendárna bratislavská thrash metalová úderka Majster Kat, pokračovalo sa opäť v old school death metalovom duchu v podaní popradských Surgery, ktorých vystriedali thrash metaloví Catastrofy a večer ukončili domáci Circular Saw. Keď som opúšťala ďalší deň Šurany, bolo mi ľúto, pretože som tušila, že toto bol pre tento rok môj posledný živý koncert. V každom prípade, práve Šurany boli pre mňa osobne asi najlepšie zorganizovaným a najlepším koncertom tohto roku. Ak budete mať možnosť, určite odporúčam navštíviť ďalšie ročníky. Vidieť, že to robia nadšenci 😊.
V decembri som podnikla dobrodružnú výpravu do Českej republiky. Na poslednú chvíľu sa tu uskutočnil koncert Vader a Bloody Obsession (CZ). Vzhľadom na opatrenia bolo povolených len 100 osôb a tak som si vystúpenie oboch skupín užila o to viac, ako keby sa odohral v preplnenom klube. Na Vader nedám dopustiť a ich koncerty sú vždy pre mňa zážitok. Jeden z najlepších koncertných zážitkov tento rok. Viac sa dočítate opäť v reportáži.
Záver roka som ako inak kvôli stále nelepšiacej sa situácii okolo Covid-19 prežila bez hudobnej zložky. Zostáva mi preto dúfať, že v budúcom roku sa pomery zlepšia a koncertovanie bude obnovené snáď aspoň niekedy na jar. Každý koncert je totiž momentálne pre mňa vzácny, či už je to veľká zahraničná kapela, alebo len slovenské, či české skupiny. Podporujte kapely, podporujte kluby, príďte na koncerty, alebo len na pivo, lebo táto doba je naozaj nevďačná. Dúfam, že sa stretneme aj na budúci rok.
Smutná udalosť roku 2021
Ku kolobehu života patrí nevyhnutne smrť. Niekedy nás však zastihne nepripravených a tak zasiahla aj našu metalovú komunitu. Hoci sa už na začiatku júna oficiálne rozniesla správa, že sa niečo deje s hlavou SMA a Immortal Souls, na začiatku júla obletela všetkými kanálmi smutná správa, že zomrela z môjho pohľadu významná osoba metalovej scény – Juraj Immortal Haríň. Po svojom odchode zanechal prázdno, a to nielen na metalovej scéne, ale napríklad aj v iných činnostiach, ktoré počas svojho života pomohol rozbiehať, napríklad podporu ružomberského futbalového klubu a iné. Jeho pohreb, ktorého som sa žiaľ nezúčastnila (bola som mimo Slovenska), pôsobil vraj ako malý metalový festival. Na tomto mieste chcem teda opäť vyjadriť sústrasť pozostalým, rodine, priateľke a jednoducho všetkým, ktorých jeho smrť zasiahla. Nezabudnem na spoločné zážitky s ním, nezabudnem na jeho podporu, motiváciu a pozitívnu energiu, ktorej mal vždy neúrekom. Ak budete mať cestu cez Ružomberok a trochu času naviac, zastavte sa na cintoríne na Kalaménoch, kde sa nachádza jeho hrob. Odpočívaj v pokoji Juraj, Ave Metal, ako si zvykol vravievať!
MRKVA
Pamätáte ako sme si na konci minulého hnusného roka želali a mysleli sme si, že ten nasledujúci bude lepší? Nevydalo. Úprimne, zhodnotiť tento rok mi v podstate prináša závan depresie. V osobnom živote sa okrem jedného bodu, ktorý ma hreje doteraz, nestalo vlastne nič pozitívne (okrem testu na covid, ktorý som chytil vo februári…). Tých zlých vecí, nervov napnutých na prasknutie, zlých rozhodnutí atď., bolo tak na knihu. Možno aj viaczväzkovú. Našťastie je tu hudba, ktorá dávala náplaste na tie šrámy na duši. A tak nebudem zbytočne zaberať miesto mojimi citovými výlevmi a prejdem k pointe.
ALBUMY TOP 10
1.Rot – Organic
Brazílski veteráni prišli po ôsmich rokoch s novým full albumom a ja som si na neho robil chuť už dlhšie. Ešte predtým však prišla správa, že ich dlhoročný basák Alexandre „Bucho“ Strambio zomrel. Akosi sa to všetko vo mne zmiešalo a ja sa od tejto grindovej nálože neviem stále odtrhnúť.
2.Asphyx – Necroceros
Ďalší rokmi ostrieľaní borci vyvrhli ešte začiatkom roka nový album. Martin van Drunen môže spievať aj Pec nám spadla a ja mu to budem žrať. O niečo melodickejší, chytľavejší, ale stále vynikajúci album Asphyx.
3.Hooded Menace – The Tritonus Bell
Fínska doom/death metalová kapela, ktorá si berie inšpiráciu v starom španielskom horore? Mám ich tu zase po troch rokoch a mojim nesmelým objektívom sa mi zdá, že aktuálna zbierka je ešte silnejšia ako Ossuarium Silhouttes Unhallowed z 2018.
4.Galvanizer – Prying Sight of Imperception
Opäť Fínsko. V tejto krajine sa v poslednom čase dajú vybrať naozaj lahôdky (no samozrejme, nie je to iba v poslednom čase). Galvanizer a ich druhý album v štýle toho najklasickejšieho death metalu. Tento exhumovaný umrlec, ktorý bol uložený pod veľkým náhrobkom menom death metal, vôbec nezapácha. Naopak. Láka k sebe poslucháčov ako vôňa práve uvareného obeda zástupy stravníkov.
5.Lock Up – The Dregs of Hades
Superskupina poskladaná z členov Napalm Death, At the Gates, Brutal Truth, či Brujeria, si prešla od posledného albumu celkom turbulentnou zmenou zostavy. Vrátil sa Lindberg a teraz revú do mikrofónu s Kevinom Sharpom obaja, avšak odišiel turbo motor a to Nick Barker. Jeho miesto zastúpil Adam Jarvis (Misery Index, Pig Destroyer…) a aj keď tu možno chýba taký ten klasický Barkerov štýl hrania na bicie, ktorý vás priklincuje k zemi, tak je tento album stále vynikajúcou ukážkou precízneho hudobného remesla.
6.Coffin Nail – Witchfurnace
Špinavá, nechutná zmeska grindu, blacku, deathu, crustu a čo ja viem čoho ešte všetkého možného. Album, ktorý je dielom one man projektu hudobníka, ktorý má rovnakú prezývku ako ázijská nádoba na varenie. Znie to celé dosť uleteno? Možno. Ale znie to kulervúco.
7.Lymphatic Phlegm – Roughly Excised – Putrefindings, Morbidescriptions and Necrognoses
Brazílska patológia si otvorila po dlhých štrnástich rokoch novú pobočku. Mám doma od nich iba bájne splitko s Torsofuck a tak som si akosi najprv nevedel nájsť s týmto albumom spoločnú reč. Nakoniec sa podarilo a v mojej mysli zavládol mier.
8.Phrenelith – Chimaera
Minulý rok vydali výborný album Undergang a aby som opäť neobišiel v poslednom čase výbornú dánsku death metalovú scénu, tak sa mi tu koncom roku vykľul nový album Phrenelith. Pol hodina takého, povedzme depresívneho, ťažkého death metalu. Lahôdka.
9.Last Days of Humanity – Horrific Compositions of Decompostions
Nás, čo máme LDOH zaškatuľkovaných ako nekompromisný rámus v štýle Putrefaction in Progress, tak trochu zaskočil nový album. Najmä po zvukovej stránke. Znelo mi to tak obyčajne. Neviem či je to správne slovo. Každopádne mi tam niečo chýbalo. Postupne som sa k nemu vrátil a skláňam črievko dole. Je to veľmi dobré.
10.Hyperdontia – Hideous Entity
Opäť kapela, kde sa miesi chorý death metal so záhrobným doom metalom. Toto medzinárodné zoskupenie mi udrelo do očí po tom, ako im vytvoril obal Wes Benscoter. No a pod týmto pekným obrázkom sa skrýva ešte zaujímavejšia hudobná náplň.
CZ/SK SCÉNA
Musím povedať, že domáca scéna ma tento rok veľmi nebrala. Našlo sa pár nahrávok, ktoré potešili moje ucho, ale veľa ich teda nebolo. Tak tu je tých pár.
Sick Sinus Syndrome – Rotten to the Core
Starý Carcass skrížený s Pathologist ožil. Ako v ordinácií Herberta Westa napumpovali zdochline do žíl zelený sajrajt Bilos, Jurgen a Hary a ono to funguje na jedničku.
Slup – Perverse Trinity
Hľadučký ako latex, zvrhlý ako Červená ulička v Amsterdame a chytľavý ako choroba, ktorej meno sa nevyslovuje. Podarená vec od brnenských goregrinderov, ktorá roztancovala aj pripité a ochrápané publikum ráno na OEF.
Insistent – Disease
Grindcore s energetickým nápojom v krvnom obehu. Natlakovaný album ako papiňák plný chutného jedla.
Sperm of Mankind – Five Cubic Metres of Gore
Ide síce o splitko piatich kapiel, ale Spermovanka z bratislavských garáží na ňom proste hrá prím.
Dehydrated – After the Funeral
Musím sa priznať, že som čakal niečo o trochu viac, pretože latka bola minulým albumom položená veľmi vysoko. Nevyskakujú mi tu také výrazné hitovky ako tomu bolo minule, ale album v mojich ušiach drží pokope ako žulová doska. Ale keď som si prečítal nedávny rozhovor s Draganom, kde hovoril o tom kam chce aby sa kapela hudobne uberala, tak chápem aj tomu zvuku, ktorý mi najskôr nesedel. V konečnom dôsledku, vydarená vec.
KONCERTY
Hm, tu je ťažké niečo vybrať, pretože som sa tento rok zúčastnil celkovo iba siedmich akcií. Asi najmenej za posledných cca 15 rokov. Tak z
toho mála, čo ma tento rok postretlo vyberám toto.
Yacopsae – Obscene Extreme 16. – 18. 7. 2021
Pár sekundové skladby v ultrarýchlom tempe, ktoré boli asi základom pre môj neskorší vysoký tlak. Neskutočné vystúpenie, ktoré prefrčalo areálom na Bojišti ako hurikán.
Old Tomb – FFUD Fest 7. 8. 2021
Človek niekedy žasne, čo domáca scéna vyhodí. Nie vždy to je dobré, ale tu som stál so sánkou do kolenách.
7 minút strachu – Lomoz 3. 7. 2021
Konečne po rokoch som sa nikde nezakecal, nikde nezasekol, nezaspal a tak som si tých sedem minút rámusu, ktoré by mohli slúžiť ako soundtrack k priemyselnému parku vychutnal. Niet čo viac dodať.
ČO POTEŠILO
No ako hovorím v úvode, tak veľa toho nebolo. Z toho hudobného hľadiska asi iba pár kapiel, ktoré môžem považovať za objavy: Krudus (death metal, Stupava), Blamage (crust, Bratislava), Wargame (crust, Bratislava).
ČO SKLAMALO
Tu toho bolo extrémne veľa. Neprestávajúce rušenie koncertov, festivalov a pre mňa celkové správanie sa ľudí jedného k druhému. Ale to je asi na inú debatu. Veľmi zaboleli odchody hudobníkov a osobností scény na onen svet. Musím sa priznať, že pri niektorých menách mi vlhli oči. Najmä pri tých, ktorých som poznal osobne a považoval ich za priateľov. Určite šokoval a zabolel odchod Jura „Immortala“ Haríňa. Zostalo tu po ňom prázdno a také zvláštne ticho, ktoré sa nedarí ničím vyplniť. Citeľné pre celý metalový svet boli aj straty, ktoré sa nepodarí nikdy nahradiť. Mená ako L. G. Petrov (Entombed), Svenn Gross (Fleshcrawl), Johnny Solinger (Skid Row), Mike Howe (Metal Church), Joey Jordison (Slipknot), Eric Wagner (Trouble), Alexi Laiho (Children of Bodom, aj keď on zomrel už koncom minulého roka, ale správy o jeho úmrtí prišli až v prvých dňoch nového roka…), Alexandre „Bucho“ Strambio (Rot), Yasutaka Kajihara (Unholy Grave)…
NIHIL
SK/CZ scéna
1. The Split – Reminiscences – To, že bude moja top nahrávka s prog-metalového žánru som sám nečakal, ale tento album nemá chybu.
Skvelé piesne s dokonalou atmosférou. (https://metalexpress.sk/2021/05/recenzia-the-split-reminiscences-slovak-metal-army-2021/)
2. Catastrofy – Taký je život – Možno by to dotiahli aj na prvé miesto, ale album som nestihol dôkladne napočúvať. V každom prípade výborná vec, Catastrofy nesklamali ani trochu a posunuli sa ďalej. Recenzia v procese prípravy.
3. Autumn Nostalgie – Ataraxia – Čarovná atmosféra, veľmi príjemné počúvanie. Silnému debutu sa minimálne vyrovnáva. Recenzia v procese prípravy.
4. Old Tomb – Heir to the Cosmic Throne – Síce len EP, ale vysokej kvality. Sludge doom, ktorý totálne valcuje. (https://metalexpress.sk/2021/08/recenzia-old-tomb-heir-to-the-cosmic-throne-2021/)
5. Mindwork – Cortex – Opäť EP, návrat Mindwork veľmi potešil, kvalita ostala vysoká. Mám čoraz radšej krátke nahrávky. (https://metalexpress.sk/2021/01/recenzia-mindwork-cortex-ep-2021/)
Ďalšie bez poradia:
Baby Secondhand – V Zrcadlech – Punk s gotickou atmosférou. Často jemne hororové s výbornými skladbami.
ČAD – Medvede – jeden z ich najlepších albumov, chytil ma viac ako predošlé nahrávky. (https://metalexpress.sk/2021/12/recenzia-cad-medvede-2021/)
Good Stuff – Realita Štyroch… – Konečne som sa dočkal nahrávky tejto bratislavskej kapely. Klasické rockové skladby s výborným spevom.
Innersphere – Omfalos – Pri robení recenzie som sa dlho albumom prehrýzal, ale nakoniec to zafungovalo na výbornú. (https://metalexpress.sk/2021/02/recenzia-innersphere-omfalos-slovak-metal-army-2021/)
Pačess – Poupě – epická vec so skvelými textami, Chymus to posúva o úroveň vyššie. Hudobná učebnica pivnej histórie, doslova študijný materiál. (https://metalexpress.sk/2021/06/recenzia-pacess-poupe-slovak-metal-army-2021/)
Zahraničné
1. Green Lung – Black Harvest – Stoner/Doom z Británie, nekompromisné a zároveň chytľavé skladby so zaujímavou atmosférou.
Jemnejšie kusy evokujú najmä spevom Ghost, ale inak dosť originálne. Môj objav roka.
2. Unto Others – Strenght – ďalší z mojich objavov. Na odporúčania z recenzíí som si Strength pustil a nevychádzal z údivu. Neskutočne chytľavé s klasicky gothic rockovou atmosférou. Takto sa robia kvalitné pesničky.
3. Tremonti – Marching In Time – Mark Tremonti je pán gitarista, moderné rockové veci vie momentálne najlepšie zložiť on. Oceňujem aj jeho civilný spev, na rozdiel od mnohých zdatnejších, ale afektovaných spevákov mi nelezie na nervy.
4. Asphyx – Necroceros – Začiatok tohto roka sa môj playlist niesol v znamení holandských veteránov. Jemne melodickejší, ale stále nekompromisný, proste klasický Asphyx.
5. Fear Factory – Aggression Continuum – Fear Factory som nikdy príliš nevenoval pozornosť, ale ich tohtoročný album ma zasiahol naplno a venoval som sa aj počúvaniu starších albumov.
Ďalšie zaujímavé veci:
Doug Pinnick – Joy Bomb – frontman King‘s X a výborná rocková nahrávka, už sa teším na nový album domovskej kapely.
Dvne – Etemen Ænka – progresívny stoner sludge s ďalšími pestrými odbočkami. Tento album sa počúva výborne, zároveň je natoľko členitý, že vytrvalo odoláva opočúvaniu.
Eyehategod – A History of Nomadic Behavior – profesori v odbore špinavej hnusnej hudby vydali po 7 rokoch radový album. Nič nové neprináša, ale kto prepadol ich predošlým nahrávkam, sklamaný určite nebude.
G36, JK Flesh – Disintegration Dubs – split so žánru, ktorý absolútne nepoznám, ma dostal svojím strojovým chladom. Industrial, dub, žiadny metal, ale je to hodne tvrdé.
NOFX – Single Album – Punk rock made in California, možno najserióznejšia vec od Fat Mikea a spol. Vyrovnané silné skladby, počúvam často a zatiaľ neomrzelo.
ZILDO
„Napriek pandémii, uzáverám a nemožnosti koncertovania domácich aj svetových kapiel, to bol vynikajúci a tvorivý rok aký už dávno nie. Mnohé ďalšie kapely by si u mňa zaslúžili vyššie hodnotenie, ale verím, že budú spomenuté u niekoho iného. Z mojej strany jediná škoda absencie domácej tvorby.“
TOP 30
Abscession – Rot Of Ages
– Prekvapenie vol.1, kompozície, postupy, riffy, melódie a zvuk, aký ma mať (švédsky) death metal podľa môjho gusta!
Abiotic – Ikigai
– Deathcore s nápadom a orientálnou témou, ktorý nie je len o breakdownoch dnešného typu.
Aborted – ManiaCult
– Ken Bedene spravil väčšinu albumu sám, nosiť ho na vavrínoch! Obligátne nasypaný a šťavnatý album.
Alluvial – Sarcoma
– Prekvapenie vol.2, kde chodí Wes Hauch, tam zanechá inšpiratívnu gitarovú stopu. Technický death metal s atmosférou a bez zbytočných bublanín.
Archspire – Bleed The Future
– Ďalší tech-death, v ktorom aj počuť o čo ide. Melódie a motivické zmeny sú intenzívne aj napriek športovej rýchlosti.
Asphyx – Necroceros
– Ani nič nové a prevratné, ale z ich posledných počinov ma baví najviac. Holandský buldozér, ktorý viac dýcha a má silné melódie.
At The Gates – The Nightmare Of Being
– Srdcovka vol.1, milujem všetky a teraz navyše potvrdili, že môžu vykročiť zo svojho komfortu. Niekto by povedal tieňa posledných albumov.
Biffy Clyro – The Myth Of The Happily Ever After
– Tá intenzita a jemnosť v jednom balíku je až kriminálne nedocenená v prog kruhoch.
Born Of Osiris – Angel Or Alien
– Zanevrel som na nich už pred rokmi. Tento album nie je dychberúci, ale skladby fungujú bez prehnaných virtuozít a baví ma ich priamočiara epika.
Between The Buried And Me – Colors II
– Progmetalové blaho. Nie na prvé počutie, ani na druhé, potom to ide samo!
Carcass – Torn Arteries
– Legenda, dlho sa čakalo na album, má to gule, je to Carcass. Čo ja viem, nič moc, ak si nalejeme čistého vína. Za mňa sa tu dostali najmä kvôli obalu od Zbigniewa Bielaka!
Cynic – Ascension Codes
– Citlivý a osobný epitaf zosnulým členom /Sean Malone a Sean Reinart/, opäť kontemplatívny až ezoterický album, ktorý nemá priestor na nudu.
Dream Theater – A View From The Top Of The World
– Srdcovka vol.2, kde som nerátal so sklamaním. Myslím, že napriek už dávno počutým trópom sa zrecyklovali nad očakávania, plus dokonaná symbióza s Manginiho hrou (vice versa).
Erra – Erra
– Najšťavnatejšie technické riffy. Škoda, že sa pri tom množstve harmónií občas stratia v mixe.
Grand Cadaver – Into The Maw Of Death
– Švédska DM klasika akú ja musím! Mix známych aj menej známych mien. Dokonca aj Mikael Stanne je dôveryhodnejší ako v jeho ostatných kapelách.
Inferi – Vile Genesis
– Ako ultrafanúšikovi The Black Dahlia Murder mi to vykompenzovalo rok bez ich albumu. Viac na steroidoch a viac orchestrálno-kozmické!
Leprous – Aphelion
– K Pitfalls som sa úprimne dostal až tento rok, preto bol pre mňa nový album ľahšie stráviteľný a už im rozumiem. Nádherné!
LLNN – Unmaker
– Nekompromisné kladivo. Žiaľ jediný hardcorovejší album v tohtoročnom výbere.
Lock Up – The Dregs Of Hades
– Návratom Thomasa Lindberga a príchodom Adama Jarvisa sa mi ten album predal ešte pred prvým vypočutím. A nesklamal!
Liquid Tension Experiment – LTE 3
– Čakali sme viac ako 10 rokov, asi nie som schopný rešpektovať slabé miesta. Vari tam nejaké sú?
Mastodon – Hushed And Grim
– Tu som váhal asi najviac. Ten album je na mňa príliš dlhý, ale bohato harmonický, psychadelický a má na to stať sa ich najlepším.
Replicant – Malignant Reality
– UG death metal z New Jersey. Čaro blúdenia na bandcampe. Občas melodické, občas disharmonické, občas čisté, občas špinavé.
Rivers Of Nihil – The Work
– Keď sa vezieš v deathcore dodávke a na pumpe ti niekto zapne v rádiu Pink Floyd. Subjektívne ma až tak nebavil celý, ale právom tu patrí.
Times Of Grace – Songs Of Loss And Separation
– Veľmi osviežujúco podané nepríjemné témy. Dávam plus za Dutkiewiczove spevy a výbornú zvukovú produkciu.
The Night Flight Orchestra – Aeromantic II
– Banger roka alias vykuchaný dadrock 70/80-rokov. Dvojka nemá slabú skladbu a že ste ju už niekde počuli nikoho netrápi.
The Lurking Fear – Death, Madness, Horror, Decay
– Ďalšia švédska all-star zostava, ktorá si zaslúži viac lásky. Výborný album!
Thrice – Horizons/East
– Dobrú dekádu som na nich zanevrel. Nemal som to robiť. Oddychový post-hardcore do každej gitarovej domácnosti.
Trivium – In The Court Of The Dragon
– Zúžitkovanie všetkých kvalít, ktoré ich robia A-čkovou kapelou. Lahodná basa v mixe.
While She Sleeps – Sleeps Society
– Polroka som ho rotoval, až som ho musel vypnúť. Nachvíľu. Spevavý metalcore, v ktorom si inštrumentálna časť zaslúži viac pozornosti.
Whitechapel – Kin
– Veľmi osobné, citlivé výpovede sa odzrkadlili aj v hudobnej rozmanitosti. Inšpirovaný skladbami alebo albumami, ktoré ovplyvnili aj mňa. Elegantne doplňili predchádzajúci The Valley.
honorable mentions:
In Mourning – The Bleeding Veil
The Absence – Coffinized
Every Time I Die – Radical
Gojira – Fortitude
Converge & Chelsea Wolfe – Bloodmoon: I
Brand Of Sacrifice – Lifeblood
