Brány Kulturáku sa opäť otvorili koncertom a tak sme sa v polovici októbra mohli tešiť na koncert, ktorý bol zlozený zo slovenských kapiel rôznych štýlov. Organizítori mu dali názov Crash test vol.1. Vystriedal sa tu grindcore v podaní Cannabeast, technický death metal s prvkami metalcoru, ktorý priniesli Cranial Void, progresívnym metalom oživili večer Holotropic, nasledovali deathcoroví Abyss Above a večer ukončili mladí metalcore melodickí a atmosférickí Sinner Self. Musím podotknúť, že v novom Kulturáku som na koncerte ešte nebola, takže toto bol môj prvý večer, ktorý som strávila v tomto klube aj so živou hudobnou zložkou.
Ako to už býva, bola som na mieste v čase, keď mala začať hrať prvá kapela, čiže o siedmej. Presnosť však väčšinou nebýva výsadou na našich domácich koncertoch a tak mi zostal priestor aj na jedno úvodne pivo a aklimatizáciu (heh). Prvá kapela ešte len pozvoľna nosila svoje nástroje na pódium. Nový Kulturák sa nachádza v podzemných priestoroch pod SAV. Za nenápadnými dverami do klubu sa nachádza točité schodisko, po ktorom sa ocitnete v „brlohu“ aka priamo na mieste diania. Samotný Kulturák je podstatne menší ako jeho predchodca, pódium je maličké, väčšia zahraničná kapela by asi ohrnula nosom. Klub je teda ideálny z môjho pohľadu skôr na menšie komorné akcie, ako na koncerty s veľkými menami v line-upe.
Nezávidím ani zvukárom, nakoľko ide o štvorcový priestor, hoc bez klenby, no spraviť tu ideálny zvuk chce aj skúseného harcovníka. Aby som sa vyhla opisu zvuku pri každej kapele, na tomto mieste napíšem moje výhrady a postrehy. Samozrejme, ide len o moje subjektívne dojmy, takže kapely, alebo iní účastníci to mohli vnímať inak. Pre mňa najväčším nedostatkom čo sa týka zvuku bolo nazvem to ľudovo prehúlené gitary a bass gitary. Trhalo mi skrátka uši. Už dávno sa mi nestalo, že by som si do uší musela dať štuple. Ešte pri prvej kapele som nemala pocit, že mi idú vybuchnúť ušné bubienky, po druhej som vyšla na chvíľu von a v ušiach mi pípalo. Tretiu som už nezvládla…Viem, že zvukár sa naozaj snažil a kapely tiež nemôžem za túto situáciu viniť, no jednoducho si myslím, že veľa zohráva práve priestor. Ako som už na začiatku uviedla, zvukárovi v tomto ohľade naozaj nezávidím. Na druhej strane to môže byť hlavne pre začínajúcich zvukárov výzva.
Ďalšou výzvou v Kulturáku je aj fotenie. Svetlá sú pomerne slabé a hoci som ešte pri prvej kapele mala snahu fotiť bez blesku, keď sa so svojim fotoaparátom ukázala skúsená Werdza, pochopila som, že bez blesku to skrátka nepôjde. Werdza svoje umenie aj napriek horším podmienkam zvláda s prehľadom a jej fotky majú proste kvalitu, ktorú ja ešte v súčasnosti nedosahujem ani náznakom, veď nakoniec môžete zhodnotiť aj sami.
Na pódiu sa teda s nejakým tým časovým sklzom objavuje prvá kapela – Cannabeast. V súčasnosti títo Pezinčania intenzívne koncertujú. Ich špecifikom sú dva spevy, basová gitara a bicie. Hudobne sa pohybujú vo vodách grindcore. Ich nezameniteľnou súčasťou je aj ich najväčšia fanynka a „frontmanka“, nafukovacia anča menom Brendi. Z inštrumentálneho hľadiska je teda dôraz hlavne na basové party. Na svete už majú celý playlist, zložený z kratších, či dlhších songov. Rytmicky sa pohybujú skôr v stredných hojdavých tempách príznačných pre grindcore, prípadne súčasný gore-grind. Niektoré skladby sú živšie aj vďaka dopĺňajúcim sa spevom, niektoré sú zas podľa môjho názoru v žánrovom klišé a tak majú tendenciu trochu nudiť. Videla som ich teraz zhruba po roku a tak som si aspoň osviežila pamäť. Ako prvá kapela to chalani samozrejme nemali ľahké, pretože museli zaujať ešte stále trochu vlažné publikum. To sa im však hlavne v závere ich vystúpenia podarilo, pretože sa rozbehol aj malý moshpit. Nuž, som zvedavá, ako táto kapela bude ďalej pokračovať a vyvíjať sa.
Cranial Void sa tento rok objavil s novým albumom s názvom Celestial, ktorý mnohým učaroval a prekvapil. Bola som teda zvedavá hlavne na ich vystúpenie. Cranial Void totiž predstavujú na Slovensku jednu z mála kapiel, ktorá má pomerne zložitú kompozíciu skladieb, prepracovaných do detailov, technický death metal. Pri tomto štýle sa neraz stane, že naživo ma kapely v tomto štýle nedokáže presvedčiť. Dôraz je teda hlavne na inštrumentálnu zložku a tým samozrejme nechcem povedať, že by spev nehral dôležitú roľu. Práve naopak, spev je tiež zasadený vhodne do jednotlivých skladieb, ako povestný riť na šerbeľ. Hneď ako sa ozvali prvé tóny z úvodného intra, vedela som, že aj naživo to bude poriadny náklad. Aj napriek už spomínanému vyhúlenému zvuku som bola nadmieru spokojná. Ich vystúpenie bola skrátka kvalita, myslím, že si ešte v budúcnosti môžu s ľahkosťou podmaniť veľké pódia. Vidieť, že kapelu tvoria skúsení hudobníci, pretože som počas ich koncertu nezaznamenala žiadne výrazné prešľapy a ak tam aj boli, nevšimla som si ich. Naozaj odporúčam vypočuť si ich album a prísť aj na ich koncert, ak sa budú nachádzať vo vašom okolí.
Na rad prišla aj bratislavská formácia Holotropic. Musím sa priznať, že som ich dlhšie nepočula, takže som bola tiež veľmi zvedavá na ich vystúpenie. Už v minulom roku avizovali, že nahrávajú nový materiál. Skupinu tvoria opäť vynikajúci hudobníci a spevák oproti prvým kapelám dokáže viac pracovať s publikom. Na tento večer si Holotropic pripravili playlist zložený zo starších, aj novších skladieb. Len tak pre zaujímavosť musím spomenúť, že každý člen kapely mal na setliste vlastnú postavičku zo seriálu South Park. Zaznela aj mnou očakávaná nová skladba, ktorá sa tiahne viac do post metalových vôd. Holotropic ani tento večer nesklamal, opäť to bola radosť počúvať. Slabým miestom pre tento večer bol spev. Pri úvodných skladbách nemal dostatočnú intenzitu a zanikal. Po prvej, alebo druhej skladbe ho dal zvukár viac do popredia, no aj napriek tomu mal bol celý čas podstatne oslabenejší ako zvyšok kapely. Hold, ako som už spomínala, zvuk je výzva. K vokálom mám ešte jednu poznámku, ktorá ma naozaj mrzí. Z môjho pohľadu spevákovi sedia viac vrieskajúce party, ako čisté vokály. Verím, že na nahrávke sa dá s čistým vokálom vyhrať, no naživo to chce o to viac úsilia a verte, že viem, o čom vravím. S niektorými spevavými pasážami som teda nebola spokojná, ale viem, že to nie je ľahká úloha. Koncert Holotropic ubehol opäť ako voda a summa summarum som opäť bola spokojná s celkovým vystúpením, aj výberom skladieb.
Do konca zostávali už len dve kapely, ktoré sú v modernejšom metalovom razení. Abyss Above už má svoje pevné miesto na našej scéne. Majú toho odohraného už celkom dosť a tak ide opäť o skúsených hudobníkov. Len nedávno im vyšlo aj nové EP Inevitable End, takže majú na svojich koncertoch čo ponúknuť. Podladené gitary, časté drop downy, výrazné basové linky, jednoducho idú na vlne moderného deathcoru. Mne osobne sa viac páči ich starší album Doombound. Má svoju špecifickú, pre mňa dosť temnú atmosféru. Celkovo sa aj na tomto koncerte dobre dalo pozorovať, akým smerom sa tvorba začína uberať. S novým albumom prichádza aj výraznejší príklon k súčasným svetovým deathcorovým kapelám. Mne osobne trochu v tomto smere chýba element, ktorý by odlišoval jednotlivé kapely a tým pádom aj Abyss Above od zvyšných kapiel v tomto štýle. Práve preto, ešte dajme tomu menej vyhranený starší album mi viac vyhovuje. Publikum a návštevníci ich koncertu však hovoria o opaku. Popri ich vystúpení sa tu rozmohol poriadny mosh pit, snáď najväčší za tento večer. Čo sa týka samotného vystúpenia, okrem už viackrát spomínaného zvuku, nemám žiadne výhrady.
Záver večera obstarala ešte pomerne mladá skupina na našej scéne – Sinner Self. Na ich vystúpenie som bola taktiež zvedavá, keďže opäť ide o kapelu v modernejšom skôr metalcorovom štýle a bolo to moje prvé stretnutie s nimi na živo. Personálne mali za večer najväčšie zloženie. V zostave figurujú aj klávesy, dva spevy, gitary a samozrejme aj basová gitara s bicími. Vzhľadom na to, že ešte nemajú veľa skladieb, ich vystúpenie nebolo dlhé oproti predchádzajúcim zoskupeniam. Človek si však mohol vytvoriť jasnú predstavu o ich hudbe. Opäť musím pochváliť aj ich performance, hlavne vokálnu časť, no inštrumentálne ide tiež o dobrých hudobníkov. Taktiež nechýbala pre mňa až melancholická a zároveň energiou nabitá atmosféra. Jednoducho, malo to šťavu a dostala som dobre odohratý set. Nebudem vás trápiť ďalšími detailmi, ale určite sa oplatí túto kapelu pozrieť aj naživo.
Po koncertoch sa večer nekončil, pretože svoje miesto zaujal pred pódiom DJ Bakomi, ktorý je známy hlavne z klubu FUGA. Tento program som avšak už vynechala, aj tak sa večer celkom natiahol do neskorej hodiny. Ďakujem organizátorom za tento koncert, užila som si po dlhšom čase poriadnu porciu živej muziky. Taktiež môžem pochváliť výber kapiel, rôznorodosť a pestrosť žánrov sa mi páči a vyhovuje mi. Len tak ďalej, chceme viac takýchto koncertov 😊.
Viac fotiek bude uverejnených neskôr.
