Reportáž – Vader + Bloody Obsession – Ostrava – 09.12.2021

Nasledujúca reportáž je spoločnou prácou redaktorov z Besu a Metalexpressu a môžete si ju prečítať na obidvoch weboch v rovnakom znení. Textom vás budú sprevádzať Mŕtvolka a S.

Minulý štvrtok som mal možnosť ísť na jeden z posledných koncertov tohto roka. Do Ostravy zamierila death/thrash metalová legenda z Poľska – Vader. Do klubu Barák sa dostávame tesne pred začiatkom domácej support kapely a hneď človek narazí na starú známu tvár – Mŕtvolka z Metalexpressu. Tak sme prehodili reč, dali pivo a dohodli sa, že táto reportáž bude našim spoločným dielom a budete si ju môcť prečítať v identickej podobe na obidvoch weboch.

Koncert bol limitovaný na 100 platiacich, kvôli súčasným pandemickým opatreniam, a tak sa v klube, kde sa v pohode vojde aj 300 ľudí (podľa môjho odhadu) dalo v pohode hýbať. Mimo opatrenia by som očakával určite „plný dom“, v súčasných podmienkach bol rad pri bare minimálny a dokonca sa kolegyni dalo ísť ja fotiť.

Koncert odštartovala domáca death metalová sebranka s názvom Bloody Obsession, ktorej som doteraz nevenoval moc pozornosti – úprimne vedel som, že existujú, ale ich hudbu som nepočul. Niektorí viete, death metal nie je zas tak moja parketa, povolanejšia v týchto vodách je kolegyňa z Metalexpressu, avšak niekoľko riadkov napíšem aj ja. Moravsko-sliezski chlapci (s mierne gýčovitým názvom) vydali už štyri albumy a posledný nesie japonskú tematiku – teda predpokladám to z obalu albumu a japonského „arigato“ ktorým sa prezentoval spevák. Ten si na koncert doniesol tielko kultovej českej kapely Maniach Butcher – módna polícia hodnotí veľmi dobre!. Jeho prejav bol viac menej statický a rovnako growl, ktorý tlačil do publika bol v mixe niekde nižšie, čo bol asi jeden z mála zvukových nedostatkov večera. Ináč išlo o celkom solídny death metal, ktorý nevybočoval z bežných štandardov žánru. Najviac ma bavila asi skladba z posledného albumu s názvom Rising Sun Part I: Ten Thousand Years, predovšetkým v častiach, kde bubeník sypal „punkáčinu“.

Do klubu som prišla tesne po siedmej a na pódiu už odsýpala prvá kapela, domáci Bloody Obsession. Ide o staršiu českú kapelu, ktorá je na scéne už od roku 2007. Aj napriek tomu, že už pôsobia pomerne dlho, nemala som ich možnosť ešte vidieť na živo. Ich posledný album s názvom Inevitable Death vydal časopis Pařát. V klube sa nachádzala už asi väčšina účastníkov, pretože aj napriek menšiemu povolenému maximu (100 ľudí) v rámci opatrení sa pred pódiom tlačilo pomerne dosť ľudí. Po krátkom zvítaní s pár ľuďmi som sa teda presunula bližšie k pódiu, aj s fotoaparátom. Bloody Obsession tvorí 5 hudobníkov v zložení bassa, dve gitary, spev a bicie. Zvukovo ma kapela trochu odrádzala, pretože aspoň z môjho pohľadu bol trochu nevýrazný spev a gitary sa zlievali dohromady. Nakoľko som zavadila len o posledný, už vyššie spomínaný album z ich tvorby, neviem, či sa v playliste vyskytli aj staršie skladby. Bloody Obsession sa prezentujú valivým death metalom, v podobnom duchu, ako nasledujúca legenda – Vader. Hudobne čerpajú hlavne z death metalu 90tych rokov s modernejším zvukom (na albume), takže ako predkapela zapadli výborne. Textovo ide, aspoň v prípade posledného albumu o vojnovú tematiku (druhá svetová vojna), no objavujú sa militantné témy z japonského prostredia, nakoniec dáva to tušiť samotný cover art so samurajom na ich poslednom albume a názvy niektorých skladieb. Väčšina skladieb sa drží časovo nad 4 minúty, kde vyniká striedanie nástrojov, no niekedy sa motívy a štruktúra natoľko opakujú, že vo výsledku som pociťovala jemný pocit nudy. Ako som už naznačila vyššie, vystúpenie poznačil trochu nevyvážený zvuk a spevák pôsobil aspoň na mňa na pódiu trochu neokrôchane. Oproti Vader mi trochu chýbal drive. Celkovo však nemám veľmi kapele čo vytknúť a svoj set odohrali so všetkými náležitosťami. V závere vyzvali účastníkov aj na spoločnú fotku, ktorou sa momentálne „chvália“ aj na sociálnych sieťach.

Vader už prišli so všetkým čo treba ku kapele, ktorá hrá niekoľko dekád, zadná plachta, intro, poriadna svetelná nádielka a samozrejme charizma zakladajúceho a jediného pôvodného člena v zostave – Petra, ktorému už tiahne na 60tku. Ten si na koncert doniesol triko Krabathor (módna polícia hodnotí znova ako skvelý výber a pri srdci zahrialo isto aj Bruna, ktorý mal na koncerte svojho dvojníka), čo som si interpretoval ako zámernú českému death/thrash metalu, ktorí sú mimochodom ich rovesníci. Ako som uviedol v začiatku, tento žáner nie je mojím číslom jedna, avšak Vader som už chcel vidieť naživo dlhšie.

„Mozemy po polsku gadac, czy po angielsku trzeba?“

„Po polsku kurwa mac!“

Osobne mám najviac napočúvaný asi album De Profundis, z ktorého, ako mi ešte písal kolega N. KH: „isto hrávajú skladbu Blood Of Kingu“. A nemýlil sa, samozrejme prišlo na tento kultový album a zaznela aj spomínaná skladba. Okrem nej prišlo ešte na niekoľko kúskov, spomínam si hlavne na skladbu Incarnation. Vader sa s tým moc neserie, skladby sú krátke a počas hodiny a pol hrania to odsýpa pekne rýchlo. Medzi poslednými zahrali z albumu Litany hitovku Cold Demons. Vader ma naživo bavil a to hovorím z pozície človeka, ktorý nie je veľkým fanúšikom death/thrash metalu. Koncert si okrem Petra jednoznačne užíval aj druhý gitarista, ktorý sťaby mokrému banditovi z oka vypadol.

Keďže čas pokročil a na pláne bolo už len vystúpenie Vader, kvôli ktorým som merala cestu až do Ostravy. Na pódiu sa teda v priebehu pol hodiny objavuje headliner tohto večera. Naposledy som mala možnosť vidieť týchto pánov niekedy v roku 2014. V minulom roku sa síce mihli v okolí, no akosi som ich nevychytala. Na pódiu sa vyníma hlavne Peter, ako jediný zakladajúci člen. V minulom roku sa Vader vrátili aj s novým albumom Solitude in Madness, ktorý považujem za celkom vydarený a tak som bola náležite zvedavá aj na novšie songy z tohto albumu, ku ktorým samozrejme počas večera aj došlo. Väčšina koncertov Vader, ktoré som zažila sa spája s profesionálnym vystúpením a poriadnou dávkou energie celej kapely. Nebolo tomu inak ani počas tohto večera. Svoj hrací čas využili na maximum a previedli nás počas jeden a pol hodiny staršími, aj novšími kúskami z ich dlhej diskografie. Asi najviac ma potešili skladbou Back to the blind, no aj Cold Demons, ktoré odzneli medzi poslednými. Okrem Petra sa výrazovo vynímal aj druhý gitarista, už taktiež postarší pán s prezývkou Spider. Bicie pálili ako z dela v podaní bubeníka, ktorý sa inak vyskytuje napríklad aj v Decapitated. Chvíľu mi trvalo, kým som sa prispôsobila iným svetelným podmienkam, ako vládli pri Bloody Obsession. Nakoľko väčšinu publika tvorili starší páni a dámy, nebol problém sa kedykoľvek dostať aj pred samotných hudobníkov a sledovať tak ich hru. Čo sa týka zvuku, k nemu nemám žiadne poznámky, jednoducho profesionálne zvládnuté celé vystúpenie od začiatku do konca. Vader to jednoducho stále vedia a každé jedno ich vystúpenia na živo má tie správne grády! Dokážu bez problémov strhnúť svojich poslucháčov, či už staršími kúskami, no aj novými, ktoré veľmi nevybočujú z ich tradičného konceptu. Škoda, že toto bol pre tento rok s najväčšou pravdepodobnosťou môj posledný koncert. Na druhej strane som rada, že to bol práve Vader, ktorý mi pripomenul moje metalové začiatky. Teraz, v čase Covid-19 si človek o to viac váži živé koncerty a stretnutia so starými, aj novými známymi.

 

Napísal: S. a Mŕtvolka (kurzíva)

Fotografie: Mŕtvolka (viac na tomto odkaze)

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj