Report – Invalid – Fyasco – Mocskóshi – Bratislava – 4.6.2021

Invalid

Po dlhých mesiacoch, kedy boli zatvorené všetky dvere klubov a stíchli aj kedysi rušné ulice, po mesiacoch bez živej hudby (live stream nerátam) sa konečne ukázalo prvé svetlo na konci tunela. Nebolo žiadne prekvapenie, že prvý koncert sa konal na čerstvom vzduchu a na obľúbenom mieste v Bratislave – na Garážach. Po Bratislave sa ako jarný smrad z petržalskej čističky začala šíriť správa, že pod Prístavným mostom sa niečo kuchtí. Časom sa od rečí prešlo k činom vo virtuálnom priestore a jedného dňa ma potešil event, ktorý sľuboval na úvod doby Post-Covidovej dobré začiatky. Podľa pôvodného plánu mali vystúpiť Controlled Existence, Mental Tension a Invalid. A k vám táto správa zavítala? Ak áno, tak sme sa asi stretli. Účinkujúci sa menili zhruba ako epidemické opatrenia, len s tým rozdielom, že sme im boli schopní porozumieť. Z prvotného podujatia tak vlastne vzniklo takmer úplne nové, pretože zostala len kapela Invalid. Mental Tension nahradili Fyasco a Controlled Existence nahradili pre mňa jedna veľká neznáma s názvom Mocskóshi. Hovorím si, že takto sa to nerobí do psej matere, ale doba je plná zmien, takže nakoniec vlastne dobre, aspoň spoznám aj niečo nové. Tak som si po dlhom čase trochu zahundrala na úvod a už sa teda dostávam k samotnej udalosti.

Na Garáže prichádzam v predstihu, už okolo siedmej. Plánovaný začiatok bol ohlásený na pol ôsmu. Za ten zhruba rok sa to až tak dramaticky nezmenilo. Garáž už bola otvorená a Invalid sa pomaly chystal na svoje historicky prvé vystúpenie. Za bedňami, zvukárom a DJ priestorom (alebo ako to nazvať) sa nachádzali tentokrát aj stánky s merchom (LP, nášivky, ziny…a iné veci na míňanie výplaty), ktoré som počas minulého roku akosi nezaznamenala (asi som na nich nemala šťastie) – celkom pekne spestrenie. V priebehu tej krátkej pol hodiny začalo ľudí pribúdať. Poväčšine išlo o staré známe firmy, ktoré stretávam roky. Avšak pozor, s radosťou môžem poznamenať, že sa objavili aj mladšie ročníky, ale o tom trochu neskôr.

Invalid

Invalid začal svoj set niekedy pred ôsmou, v slnečných lúčoch, ktoré sa celkom silno opierali na steny garáži. Tí, ktorí stihli aj Invalid, boli na ich historicky prvom koncerte. Zostava je zložená s gitary, bass gitary, bicích a spevu. Zámerne spomínam aj zostavu, ktorá je rozhodená dvaja na dvoch, čiže dve ženy a dvaja muži. Ako to už pri garážových zoskupeniach býva, jednotlivých členov Invalid nájdete aj v iných kapelách, alebo ako bývalých členov. Za všetkých spomeniem ako príklad gitaristu, ktorý pôsobí aj v skupine Beton. Invalid teda tvoria pomerne skúsení hudobníci. Väčšina skladieb je krátka a úderná. Nečakajte nejaký melodický punk typu Nekultúra, HT, alebo skrátka so spievankami a zrozumiteľnými textami. Doménou sú náklepové bicie, rýchle, no aj stredné tempá a aspoň pre mňa nezrozumiteľný ženský spev, no s vcelku zaujímavým zafarbením. Ide teda o surový, špinavý punk, ktorý podčiarkuje práve vokál. Niekedy v strede setu vzdala speváčka boj so slnkom, takže si vyzlieka aspoň tričko. Niektorých prítomných týmto činom trochu prekvapí. Som celkom zvedavá kam sa bude v budúcnosti Invalid uberať, alebo či zostane „ležať“ v tejto polohe. Keďže ide o ešte o pomerne nový projekt, ich set končí zhruba o pol hodinu.

Fyasco

V okolí Garáži sa to začína zapĺňať a zrazu sa cítim ako na malom festivale. Po dlhom vidím zrazu známe tváre. Keď počas setu Invalid bol priestor medzi ľuďmi ako tak priedušný, počas vystúpenia Fyasco sa utvoril kruh s jadrom, ktoré začína rozbiehať aj nejaké telesné aktivity. Kto pozná tvorbu Trenčanov vie, že ju tvoria maximálne dvoj minútové skladby, kde na vás proste navrieskajú svoje „múdrosti“. Mnohé skladby sú ľahko zapamätateľné (napr. Tina Tarner, alebo Gloryhoul atď.). Čo viac povedať, ľudia sa pri tomto duete začali postupne odväzovať. Po nejakých 5 skladbách som zvolila som taktiku ústupu do zadnejších radov a nechala som priestor kapele a hustnúcemu davu okolo nich.

Fyasco

Posledné slnečné lúče padli s poslednými tónmi Fysca do zabudnutia teplého dňa a v priestore garáží sa začala pomaly teplá noc. V prítmí teda začali svoj set Mocskóshi. Tu sa opäť nachádza zmiešaná zostava ľudí, ktorí účinkujú aj v iných projektoch (napr. opäť Beton). Dnes bolo zloženie gitara, bicie a nazvem to efekty. Za normálnych okolností si viem túto hudbu predstaviť v štýle Hradieb Samoty, s tým, že ľudia len ticho sedia a pozerajú čo sa deje. Tu však stala celkom nevídaná vec. Alkohol dodal odvahu najmladším účastníkom na koncerte a tí sa tu začali predháňať v rôznych mosh aktivitách. Samozrejme, tieto tanečky vôbec nekorešpondovali s vážnosťou, respektíve ťažobou celej hudobnej kompozície. Rozjareným pogo nadšencom nerobilo problém niekoľko krát padnúť pod nohy priamo účinkujúcej kapele. No, ešte šťastie, že išlo o hlboký UG, pretože keby to chalani urobili gitaristovi z Nile, tak asi skončia v toitoi. V predných radoch to bolo celkom divoké, takže po pár cvakoch na fotoaparáte som sa radšej opäť presunula opäť do ústrania. Celkovo mi však toto vystúpenie neschválne ešte doteraz urobí úsmev na tvári, kvôli bizarnosti noisovej hudby a poga, ako keby išlo o najväčšiu punkovicu.

Mocskóshi

Po živých vystúpeniach sa do svojho remesla ihneď pustili Inso (BWO) and Brhel. Z centrály obživy a pitného režimu však prichádza nemilá správa, že ľudia v strachu, že zostanú bez tekutín, ako cez pandémiu bez rúška, vykúpili všetky zásoby. .“ Krízový tím dlho neváhal a podujal sa napraviť túto situáciu. Zároveň som z niektorých strán počula slová kritiky, ako – „však toto nie je žiadny metal, toto sa mi teda vôbec nepáči, poďme odtiaľto do p…e, alebo do pi..i?“ V okolí garáží sa začali vytvárať malé zhluky ľudí. Niektorí sa ešte rozprávali, iní skúšali niečo ako tanec. Keďže ja som bola na svojom mestskom presúvadle, rozhodla som sa, že sa ním premiestnim do iných častí tohto akože veľkomesta. Verím, že preživším sa ďalší program páčil.

Ďakujem za skvelú akciu a konečne trochu hluku v ušiach. Aj keď som mala obavy z možných konfliktných situácií, všetko dopadlo nad očakávania. Taktiež sa mi páčila celková organizácia, ktorá aj napriek nečakanému návalu ľudí nepodľahla panike, ale všetko fungovalo ako malo. Nech žijú ešte nejaký čas koncerty na Garážach!

Fotografie Mrtvolka

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj