Recenzia – ČAD – Medvede – 2021

S prvým decembrovým dňom sa do našich uší dostalo ručanie Medveďov, alebo inak povedané nový album od kapely Čad. Myslím si, že ich netreba nikomu predstavovať a tak len uvediem niekoľko suchých faktov, ktoré sa dozviete, ak si otvoríte ich FB stránku, prípadne Bandcamp, kde sa dá mimochodom celý album tiež vypočuť. Novinka obsahuje 12 skladieb, ku každej sú dostupné už aj texty. Na nahrávke participovala trojčlenná zostava, čiže Pišta Vandal– gitara, spev, Valér Tornád – bicie a basová gitara v podaní Knežího. Nahrávalo sa v štúdiu SONO pod taktovkou Milana Cimfeho a Pierra Gougesa. V tomto štúdiu nahrávajú rôzni umelci a inštrumentalisti z Českej scény, no žánrovo ide skôr o pop/alternatívu/prípadne jazz a podobné nahrávky. V každom prípade, zaujímavý výber štúdia. Už zaujímavejší je z môjho pohľadu mix, urobený vo Švédsku u Daniela Bergstranda (produkoval napríklad aj In Flames, Meshuggah, Soilwork, Dimmu Borgir, Behemoth). Master zabezpečil Lawrence Mackrory. Ide vlastne o tých istých pánov, čo sa podieľali svojim dielom aj na albume ČAD – Bastard. Ako kapela ďalej informuje, súčasťou fyzického nosiča sú samozrejme texty, bohato ilustrovaný booklet z dielne Jana Ivana, ktorý obsahuje aj literárny útvar od Pištu o večných štvancoch, ktorí si hľadajú miesto pod slnkom, no odvšadiaľ sú vyháňaní. Verím, že po grafickej stránke to bude jedna báseň, pokiaľ máte radi štýl tvorby Jána Ivana. Už samotný cover, ktorý je možné vzhliadnuť tomu nasvedčuje a pokiaľ sa niekedy ku mne dostane aj fyzická verzia ich albumu, verím, že po tejto stránke by som bola spokojná. Mne osobne sa dokonca front cover páči omnoho viac, ako na predošlom albume „Zabi ma“. Vystihuje danú skladbu, vystihuje album, vystihuje dobu. Dobrá práca! Posledná informácia, ktorá vychádza z popisu k albumu na Bandcampe je o tvorbe skladieb. Ide o ôsmy radový album, piesne boli vytvorené ako inak počas korona krízy, kedy neboli koncerty, takže bolo dostatok času na nahrávanie a produkciu nových songov. Nakoniec, táto doba nakopla nie len Čad, ale aj mnohé ďalšie slovenské a zahraničné skupiny.

Poďme však k tomu podstatnému a to je hudobná stránka. Rada by som sa najprv vyjadrila krátko ku zvuku. Celkovo pôsobí kvalitne a vyzdvihnúť v tomto ohľade treba z môjho pohľadu hlavne bicie a spevy. Zároveň však tieto dva elementy nechávajú v ústraní zvyšnú inštrumentálnu časť, čiže gitaru a basovú gitaru. Asi najmenšie slovo má v tomto ohľade basová gitara, ktorá vyniká len v niektorých pasážach a skladbách. To isté sa dá povedať aj o pre mňa dosť „utopenom“ zvuku gitary, ktorá preráža skôr v pomalších skladbách ako je napríklad „Chýbaš priateľ môj“, naopak pri rýchlejších a pre mňa typických ČADovských skladbách sa vyslovene stráca pod paľbou bicej mašinérie a spevu.

Po inštrumentálnej stránke nedochádza opäť k výraznému odklonu od staršej tvorby. Mne osobne niektoré skladby evokujú pokračovanie Bastarda. Nie je to vyslovene kopírka, alebo vykrádanie samého seba, ale námetom, textami a kompozíciou cítiť výrazné podobnosti práve s albumom Bastard. Vyzdvihnúť musím určite bicie a zároveň konštatovať, že mi pripadá, že práve vďaka nim a naliehavému spevu, dodávajú albumu tú správnu šťavu. Vokálne som nezachytila nejaké veľké nuansy, spevy sú surové, farebnosťou hlasu stále v podobnom duchu (neupravované efektami), niekedy drásajúce, jednoducho pre mňa charakteristické vokálne vyjadrenie Pištu.

Ako to už v prípade Čad býva zvykom, na albume sa nachádzajú textovo zmiešané skladby. Niektoré texty považujem za vyslovene vydarené, napríklad – Démon Smútku, Loď bláznov, či Stroskotanci, hoc textovo krátky, alebo pocta českému thrash metalu v podobe skladby Železný mejdan. Na opak, z môjho pohľadu vyznieva trochu infantilne skladba – Buldozér (áno, metafora, ale aj tak) a ako urazené ego na mňa pôsobí aj skladba – „Urážanie hudby“. Objavuje sa opäť aj „karpatsko-zbojnícka“ tematika hneď v prvej piesni s názvom „Dostal som od otca sekeru“ a nesmiem zabudnúť ani skladbu, ktorá dala názov celému albumu – „V meste sú medvede“. Ako vidieť, po textovej stránke nejde o ucelenú koncepciu, skôr o zmes rôznych nápadov a textov, ktoré sú rozvíjané prostredníctvom hudby.

Na základe vyššie uvedeného to teda zhrniem nasledovne. Album má svoje silné miesta a silné skladby, no má podľa môjho názoru aj niekoľko songov, ktoré na mňa pôsobia ako vata (napr. už spomínaný Buldozér, alebo „Ku Dnu“). Myslím si, že takmer každý si tu nájde nejakú obľúbenú skladbu, ku ktorej sa bude rád vracať a to je dobre, pretože takýchto skupín nie je veľa. Po produkčnej stránke ma album až tak neoslnil a tak pre mňa zatiaľ žiaľ stále zostáva na piedestáli ich posledný výborný album Bastard. Zároveň mi chýba atmosféra, ktorá z môjho pohľadu absentovala aj na poslednom kúsku „Zabi ma“. Novinka je aspoň pre mňa akýmsi nepriamym pokračovateľom Bastarda, no zároveň je tu aj snaha priblížiť sa prostredníctvom niektorých skladieb čo najširšiemu spektru poslucháčov. Teší ma, že Čad, si stále udržiavajú svoju kvalitu a vždy prídu s dotiahnutým novým materiálom. Už menej ma teší, že som čakala väčšiu nálož, viac prekvapení, trochu inú zvukovú stránku a možno aj výraznejšiu zmenu, niečo, čo ma skrátka odrovná. Ale nedá sa vyhovieť samozrejme všetkým.

Mimochodom, v takmer rovnakom čase (rozdiel 10 dní) vyšiel na streamovacích platformách nový album Catastrofy, ktorí už avizovali, že sa odklonili zbojníckej témy. Udeje sa teda už čoskoro Battle of Kamzík, alebo vojna o Bratislavský hrad? 😊 Nechajme sa prekvapiť!

Hodnotenie 8/10

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj