Report – Ravenarium, Together as one, Vanguard, Dogma Inc. – Randal Music Club, 24.02.2023
mar05

Report – Ravenarium, Together as one, Vanguard, Dogma Inc. – Randal Music Club, 24.02.2023

Zverejnené v mar 5, 2023

Keď sa po dlhom čase vrátila na koncertné pódia opäť kapela Ravenarium, bola som unesená. Písal sa február v roku 2016 a Ravenarium odohrali po 13 rokoch v Randali svoj koncert v obnovenej staronovej zostave. V tom čase sa v ich set liste nachádzali staršie skladby z ich tvorby, no aj no niekoľko piesní z novej tvorby. Už prvé skladby z novej tvorby sľubovali, že pôjde o posun smerom k progresívnejším postupom, komplikovanejším kompozíciám, či iným prvkom v ich hudbe, ktoré predtým až tak nevystupovali do popredia. Uplynulo úctyhodných 7 rokov a po Novom roku ohlásilo Ravenarium dátum vydania a krstu nového albumu na deň 24.02.2023. Dnešný večer sa pri tejto príležitosti stretli na jednom pódiu dohromady štyri kapely. Ako hostí pre tento dôležitý míľnik si vybrali kapelu Dogma Inc., českú skupinu Vanguard a nemohla chýbať personálne spriaznená skupina Together as one, alebo inými slovami pocta skupine Death. Do Randalu som prišla niečo po siedmej a privítal ma jeden z členov Ravenarium, ktorý mal pre účastníkov prichystaný prípitok v podobe Jaegermeistra. Túto malú pozornosť som síce odmietla, ale určite potešila mnohé iné smädné krky. Taktiež bola možnosť pri vstupe zakúpiť si aj čerstvé nové CD od Ravenarium, ktoré dnes čakalo na svoj krst. Klub bol už trochu zaplnený, väčšina stolov bola obsadená, ľudia sa poistili dopredu. Keďže som tento večer fotila a zároveň aj píšem tento report, pretože si chcem uchovať pamiatku na túto akciu a kolegov z iných médií akosi nevidela, možno som si niektoré detaily pri kapelách nevšimla, takže ma v tomto smere ospravedlňte. Hoci to na slovenské pomery nie je veľmi zvykom, koncert sa začal na čas a presne o 19:30 sa rozoznelo intro k prvej skladbe Dogma Inc. Okolo tejto skupiny bolo dlhšiu dobu ticho, ani počas pandemických rokov ich akosi nebolo vidieť na pódiách. Aké boli príčiny ich neaktivity neviem. Po približne troch rokoch sa teda táto stálica na slovenskej scéne objavuje opäť na pódiu a práve pri takejto peknej príležitosti. Dogma hrá groovy metal, zväčša v stredných tempách na spôsob Pantera. Aj v tento večer dokázali, že to so svojimi nástrojmi stále vedia. V roku 2017 vyšiel zatiaľ ich posledný album Blacksun Flowers, ktorý im vydal už nebohý Juraj Haríň vo svojom vydavateľstve Slovak Metal Army. Práve jemu bola venovená aj jedna zo skladieb, ktorá tento večer odznela. Od ich posledného počinu som nezaznamenala novší materiál a tak aj dnes večer odzneli hlavne skladby z posledného albumu. Publikum bolo ešte nie veľmi rozprúdené, no na druhej strane hudba Dogmy veľmi nevyzýva do akcie. Kapela odohrala pomerne krátky set, ale asi to bolo aj z časových dôvodov. Na pódiu im to stále ide dobre a potešilo ma, že som ich po dlhšom čase zas počula. Pokračovalo sa naďalej podľa plánu a na pódium sa nachystala jediná zahraničná kapela...

Čítaj ďalej
REPORT – Napalm Death, Siberian Meat Grinder, Dropdead, Escuela Grind (Brno, Sono,16.2.2023)
mar02

REPORT – Napalm Death, Siberian Meat Grinder, Dropdead, Escuela Grind (Brno, Sono,16.2.2023)

Zverejnené v mar 2, 2023

Legendárne turné CAMPAIGN FOR MUSICAL DESTRUCTION minulý rok oslávilo 30 rokov a odložený termín českej zastávky si vyslúžil naozaj kvalitný priestor, a to vychýrené brnianske SONO. Kruhový pôdorys klubu so zvukárom umiestneným v strede zaručuje naozaj každému skvelý zvukový zážitok ako aj výhľad na pódium bez ohľadu na miesto kde stojí. Dokonca sú tu po obvode umiestnené balkóny v dvoch radoch nad sebou, takže v tomto priestore sa naozaj nikto nemusí báť toho, že by bol ochudobnený o výhľad na pódium. Organizácia pod taktovkou OBSCURE promotion zaručila rýchly vstup do klubu a začiatok koncertu na minútu presne. Podmienky teda sľubovali excelentný hudobný zážitok. Ale či to tak naozaj bude, záležalo už len na kapelách. ESCUELA GRIND sú novou krvou v extrémnom podzemí, ale za tých pár rokov existencie si vybudovali celkom slušné meno. Minulý rok si zahrali na festivale Obscene Extreme, čo je samo o sebe úspechom, lebo Čurby má nos na kvalitné kapely, ktoré zatiaľ nik nepozná. Ešte ani poriadne nezačali hrať, no vokalistka sa už rozcvičovala behaním po pódiu. Útla nízka žienka so silným a nasratým hlasom vrieskala do mikrofónu ako o život. Power violence ako vyšitý zaručil energický štart večera a už toto vystúpenie naznačilo, že celé turné nesie jasný odkaz tolerancie, antifašizmu a búrania rozdielov medzi ľuďmi. Klub počas ich setu ešte nebol zaplnený, takže som ich sledovala z prvých radov a aj napriek absencií nejakej výraznej mely pred pódiom, si vyslúžili slušný aplauz a po úspešnom zahriatí publika sa mohli spokojní pobrať do zákulisia. SIBERIAN MEAT GRINDER som prvý raz videla práve v tomto priestore a bola to vtedy taká pecka, že som si utekala kúpiť triko aj CD. Práve preto mi tentoraz prišli o niečo vlažnejší, ale „po prvé“ je to proste vždy niečo výnimočné. Keď si však znova premietnem v hlave ten bordel počas ich setu pred pódiom, a ktorý nestrácal ani sekundu na sile a intenzite, tak ten môj zlý pocit sa rozplynul vo vetre. Vpredu to vrelo, kapela si to užívala a ponúkala hit za hitom, pričom vyvrcholením boli skladby „No way Back“ a „One United Family“. No aj napriek tomu,  ich crossover zmiešaný s rapom, silne ovplyvnený thrash metalom, ktorý často obsahuje aj prvky moderných metalových žánrov ako napríklad metalcore podľa mňa nevoňal minimálne polovici osadenstva. Keďže nasledovali dve legendy HC/punku a grindu, tak boli Rusi na tomto turné naozaj taká päsť na oko. Ale malo to byť pestré, tak to bolo pestré a aj oni nepochybne prilákali mnoho fanúšikov. A ináč, prišiel aj ten šéfino Medveď, to bola fajn vsuvka. DROPDEAD je legendárnou HC/punk kapelou z Rhode Islandu, ktorá pôsobí na scéne už viac než 30 rokov. Ja som v ich prípade úplný nováčik. Názov bandy som síce už niekde počula, ale tvorba...

Čítaj ďalej
Report – Tarah Who, Prong, Life Of Agony – Praha, Futurum Music Bar – 21. 1. 2023
feb14

Report – Tarah Who, Prong, Life Of Agony – Praha, Futurum Music Bar – 21. 1. 2023

Zverejnené v feb 14, 2023

Životná agónia, ktorá neprestala baviť ani po tridsiatich rokoch Dve legendy newyorskej hardcorovej scény zavítali v sobotu 21. februára do pražského klubu Futurum. Hlavným ťahákom boli Life of Agony, ktorí vyrazili na európsku časť svetového turné aby si pripomenuli neuveriteľné tridsiate výročie vydania kultového albumu River Runs Red. Ako hostí si prizvali nemenej známu úderku Prong. Keď v roku 1993 vyšiel tento album spevákom kapely bol ešte Keith Caputo. V súčasnosti je už z neho Mina Caputo, čo fanúšikom ich údernej hudby zjavne a správne nevadí a tak mohli usporiadatelia spokojne zahlásiť, že majú vypredané. Sála bola obrazne plná takmer k prasknutiu. Čo spôsobilo, že mi prvá kapela Tarah Who? z Los Angeles robila žiaľ zvukovú kulisu v pomaly sa hýbucom rade na šatňu. Takže ťažko môžem zhodnotiť ich set. Po príchode som sa poobzeral po publiku a videl som, že dnes pôjde hlavne o párty šedivejúcich hláv ľudí po štyridsiatke. Mládež bola prítomná pomenej, ich hudobné idoly sú už zjavne novšieho rázu. Prong nabehli okolo deviatej večer na scénu razantne a postupne zahrali výborný prierez svojou tvorbou, ktorá má pevné trashové základy. Prítomní diváci sa spočiatku akoby ešte šetrili na hlavnú kapelu, ale nakoniec sa našli aj tí čo si skočili z pódia do publika ako sa na koncert tohto typu patrí. Frontman Tommy Victor okrem spevu zvláda aj úlohu gitaristu – tú si vyskúšal aj v kapelách Danzig a Ministry, výborne pracoval s publikom a s úsmevom na tvári si ho dokázal bez problémov podmaniť. Najväčší ohlas s playlistu mala jednoznačne Snap Your Fingers, Snap Your Neck postavená na sekanom riffe z albumu Cleasing, ktoré presne o rok oslávi tiež tridsiate výročie. Kapelu hnal dopredu razantne aj bubeník, ktorý svojou jedinečnou hrou spestril známe skladby. Po potrebnej prestávke nastal čas na Life OF Agony. Ako som už spomenul od roku 2011 sa datuje prerod Keitha Caputa na Minu čo však vôbec neubralo kapele na razancii. A hneď po intre od Pink Floyd a prvých vlastných tónov sa spustil správny hardcorový kotol plný tých čo potrebovali zo seba dostať prebytočnú paru. Prítomní obživli ako mŕtvoly vo Walking Dead. V rámci zamerania turné sa logicky hralo najviac z albumu Rivers Run Dead, ktoré bolo mimochodom časopisom Rolling Stones zaradené medzi 100 najväčších metalových albumov, aj vrátane intier čím sa ich set trochu natiahol a tak sa tí prezieraví už pomaly začali vytrácať pre veci do šatne čím sa však pripravili o niekoľko ďalších skvelých skladieb. Na adresu kapely sa dá povedať len to, že hrala ako by malo ísť o jej posledný koncert a vôbec sa nešetrila. Bubeníčka Veronica Bellino, ktorá hrá z LOA už päť rokov sa ukázala...

Čítaj ďalej
Report – Black Valentine vol.6 – 11. 2. 2023 – Rock Fabric, Poprad
feb14

Report – Black Valentine vol.6 – 11. 2. 2023 – Rock Fabric, Poprad

Zverejnené v feb 14, 2023

Môj štvormesačný koncertný pôst skončil. Od októbrového Belusa Deathfestu som nikde nebol. Ak mám byť však úprimný, tak som ani nemal veľmi chuť tráviť svoje víkendy niekde na cestách. Asi na mňa začína sadať nejaký prach senility alebo ja neviem čo. Každopádne ísť ešte v deň koncertu na zopár hodín do práce, tak to nebol nápad z kategórie najšťastnejších. V momente ako som usadol do vlaku, tak sa moje viečka začali automaticky zosúvať smerom nadol. Asi tomu napomáhalo aj monotónne pilníkovanie si nechtov nejakej pani sediacej oproti mne. Ešteže ma prebral čerstvý podtatranský vzduch v Poprade. No a nemalo zmysel nejako extra strácať čas a tak som si hneď nasmeroval cestu do klubu. V tom momente však v klube okrem personálu a niekoľkých nedočkavcov nebol nikto (bude to tým, že to bolo viac ako dve hodiny pred oficiálnym začiatkom). Tento časový náskok sa vyplnil so zvítavaním sa a pokecom s množstvom postavičiek zo scény. Treba povedať, že po tých niekoľkých mesiacoch mi toto zase dobre padlo. Relatívne presne podľa plánovaného rozpisu (+/- nejakých päť minút) sa začalo pódium otriasať pod náporom agresívnych tónov. Ťažká úloha otváracieho aktu pripadla Košičanom Mordum. Predsa len zahriať publikum dá zabrať. Ničoho takého sa však nebolo treba báť, pretože Mordum rezali od prvej sekundy ako nejaký nôž odporúčaný Horstom Fuchsom. Asi do polovice prvej skladby trvalo, kým sa zvuk ustálil a už bolo všetko v poriadku (a v poriadku to zostalo až takmer do záveru večera). Možno taká trápna poznámka, vzhľadom na to ako dlho sa ja potulujem po undergroundovej scéne, ale ak sa nemýlim, tak Mordum som doteraz nemal šancu niekde vidieť. Pretože má kapela vonku nový album In Peccato Mortali, tak sa samozrejme podstatná časť setlistu venovala práve jemu (budem sa snažiť, aby do konca mesiaca vyšla aj recenzia na tento podarený kúsok). Apropo, setlist. Prekvapením (aspoň teda pre mňa určite) bolo zaradenie coveru Zapálili jsme onen svět od Master´s Hammer. Death metalová forma dala tejto blackovej bábovičke pekný tvar a aj keď Ľubo Lokša nie je Franta Štorm, tak okrem jeho tradičného hlasového prejavu, mu celkom išli aj black metalové škreky. Oči mi však najviac zabiehali dozadu. Robo Kuzma (okrem Mordum aj Contempt, či Infer) to je motor, ktorý chce mať pod kapotou asi každá kapela. Až taká blasfemická jazda presnosti, rachotiaca plechová kavaléria (heh, nemyslím tým ten starý český seriál o kombajnistoch). Prejdime trochu do športovej terminológie. Výhoda domáceho prostredia. Hocijakí športovci vždy vyťahujú to, že ak ich ženú domáci fanúšikovia, tak je to pre nich niečo ako povolený doping. Ak ste niekedy videli Surgery na domácej popradskej pôde, tak je vám asi jasné, že táto kapela to má zhruba...

Čítaj ďalej
Report – Origin, Monstrosity, Intrepid, Reject the Sickness – Melodka, Brno (26. 1. 2023)
feb08

Report – Origin, Monstrosity, Intrepid, Reject the Sickness – Melodka, Brno (26. 1. 2023)

Zverejnené v feb 8, 2023

Áno, někdo se uráčil zvednout svůj kostnatý zadek ze zajetého komfortu a vyrazil za kulturou do Brna, a ne tak ledajakou. Do brněnské Melodky v rámci ultimátní Monsters Of Death tour zamířily čtyři zahraniční bandy o různých deathmetalových příchutích, aby nám všem vycinkaly ciferníky. A že se jim to povedlo. Již během cesty vlakem bylo možné potkat spousty vlasatých figur v metalové výzbroji, tedy v kapelních tričkách, až jsem byla překvapená, kolik lidstva se žene na extrémní muziku. O iluze jsem však byla brzy připravena s tím, že většina z nich vyrazila radši okouknout Manowar, kteří ten stejný den hráli ve Vodově hale. Co už.  Nedbaje zpoždění s Českými drahami jsme s kolegou dorazili na místo akorát včas a Melodka již byla z velké části zaplněná, ti lidé přeci jen nejsou tak marní. Naopak potěšilo vidět po takové době spoustu známých tváří. Po prvním koštnutém pivu již přichází na scénu Intrepid, mladá estonská partička drhnoucí svůj Death metal již od roku 2016, jak ostatně hlásala i jejich trička k prodeji. S jejich tvorbou jsem se seznámila předem jen letmo, o to více si mě jejich vystoupení získalo. Klukům to šlapalo a nejspíše si nikdo nevšiml zmíněných potíží s kytarou jednoho z muzikantů. Naopak, viděli jste někdy kytaristu, který hrál na kytaru opravdu obráceně? Jakože, s tlustými strunami od spod? Nuže, máme tu Hendrixe smrtelného kovu. Ten nás zaplavoval Morbid Angelovskými riffy, sólovými vyhrávkami a s kulometnou palbou bicích se jednalo o vskutku příjemný zážitek. Všemu dodával správný šmrnc i mladistvě vyhlížející dredatý zpěvák Raiko, který se nebál interakcí s publikem a vystoupení si viditelně užíval. Vystoupení bylo satanužel krátké jakožto od otvírací kapely, ale i tak se postarali o prvotní bolesti za krkem. Jeden fun fact – to, že Estonsko je velikostně jako jedna vesnice, to bych pobrala, ale zjištění, že Intrepid mají společnou zkušebnu s mými oblíbenými brutálními Baalsebub, to už je pěkná haluz. Po otvíráčku nastupují belgičtí Reject the Sickness s lehce modernějším přístupem ke svému deathovému umu. Ze sestavy pro mě byli sice nejméně zajímavým článkem, no i tak mohu s jistotou říct, že předvedli špičkový výkon. Z frontmana Guye čišela pozitivní energie, usmíval se, hecoval přihlížející a kapela celkově vyznívala o něco sehraněji než předešlí zabijáci, však už mají 15 let na krku. Na řadu přišlo i skandování, jejich vcelku zapamatovatelné a chytlavé skladby si o to říkaly. Přestože mi během celého večera nepřišel zvuk kdovíjak křišťálový (asi proto, že jsem byla permanentně nacpaná vepředu), této partičce se podařilo kytary i basu jasněji procpat ven. Věřím, že si nové fanoušky určitě získali. Vážení, teď však přichází vesmírná demolice, která mě odmrštila až kamsi na Mars. Ano, s tvorbou amerických Origin jsem obeznámená důkladně, ale když spustili ten...

Čítaj ďalej
Report – Katatonia & Solstafir & SOM – Vienna Arena – 29.01.2023
feb04

Report – Katatonia & Solstafir & SOM – Vienna Arena – 29.01.2023

Zverejnené v feb 4, 2023

Katatonia je dlhodobo jedným z najväčších pojmov na poli atmosferického metalu. Páni majú vonku uplne čerstvý a  očakávaný  album Sky Void of Stars, ku ktorému prebieha aktuálne turné. Spolu s “vesmírnymi kovbojmi” z Islandu  Sólstafir a nádejnými Američanmi SOM to je  zostava, ktorú napriek tomu, že posledné nahravky posmutnelých švédov mi neimponujú, tak veľmi ako staršia tvorba z  prelomu tisícročí, ťažko odmietnuť. Celý večer zahajovali, už pred solídne zaplnenou veľkou sálou viedenskej Areny, spomínaní SOM. Ich príjemný postrock oplýval mohutným zvukom, celkom peknými melódiami a jemným, vysokým vokálom, ktorý niekedy znel až ako ženský. Necelá hodinka, počas ktorej odohrali približne päť, alebo šesť skladieb nenudila, nebola pre mňa, ale ani ničím špeciálne zaujímavá. Vystúpenie američanov však bolo prijemnym a dôstojným  rozjazdom pred veľkými vecami, ktoré ešte mali prist. No a po američanoch prišiel čas na Islanďanov. Fascinuje ma ako Sólstafir dokážu v tom svojom postmetale, alebo povedzme postrocku organicky skĺbiť krásne, hitové melódie, mohutné gitarové steny s (v pozitívnom zmysle slova) humpoláckym, niekedy až punkovo pôsobiacim vokálom, ktorý však nepostráda emócie. Niečo cez hodinu dlhý set bol na to, o akú pomalú hudbu ide, dostatočne energický, podporený výborným zvukom a na rozdiel od Katatonie mi v playliste nechýbali žiadne položky. Odznelo osem skladieb. ktoré boli spravodlivo povyberané z histórie kapely, (ak nepočítam úplné začiatky, keď hrali ešte black metal). Odzneli samozrejme povinné hity ako Fjara a Otta a všetko bolo zakončené dvanásť minútovou, epickou Goddess of the Ages. Treba povedať, že pre mňa osobne, bolo vystúpenie Sólstafir jednoznačným vrcholom večera. Niečo po desiatej, presne podľa plánu, už začínali headlineri. V provizórnej zostave, bez zakladajúceho člena Andersa Nystroma. Ten sa tohto turné nezúčastňuje z “osobných dôvodov”. Zastupuje ho gitarista Entombed AD, Nico Elgstrand. A aj keď by som Katatoniu radšej videl s regulérnym gitaristom, nemôžem proti náhradníkovi nič namietať. Záskok svoje party zvládol bez problémov a profesionálny výkon kapely to nijako neovplyvnilo. Švédi začínali podla očakávania prvým singlom z aktuálneho albumu, skladbou Austerity, ktorú nasledovala ďalšia položka z aktuálnej dosky Colossal Shade. Pokračovalo sa v podobnom duchu, čiže prierezom tvorby z poslednej etapy existencie kapely. Odzneli osvedčené veci ako Deliberation, July a My Twin, doplnené o pre mňa menej výrazné a menej atraktívne skladby z tohto obdobia.  Setlist bol teda v drvivej väčšine postavený zo skladieb z albumov od Great cold Distance po novinku, ktorá bola zastúpená najväčším počtom skladieb. Jedinou výnimkou, bola úplne na záver hitovka Evidence z albumu Viva Emptiness. Tým sa dostávam ku môjmu  jedinému a výrazne subjektívnemu problému s vystúpením Katatonie, ktorý som naznačil už na začiatku a tým je setlist. Chápem, že turné propaguje novinku a nemám proti tomu žiadne výhrady. Nečakal som ani, že budem...

Čítaj ďalej