Report – DIOCLETIAN + Altars Ablaze + Realms Of Chaos + Ruineun + Club 77 – 12.5.2024
Warmetal na Slovensku nemá príliš veľké zázemie a tak počet koncertov zameraných na tieto kapely sa blíži k nule. O to väčším potešením bola zastávka austrálskej mašinérie DIOCLETIAN v Klube 77 v Banskej Bystrici. Doprovod skazy im pôvodne mala robiť kapela Infer, ktorá však pár týždňov pred akciou zrušila svoju účasť. Toto sa stalo už nespočet krát za tie roky čo som si ich chcel pozrieť, tak to nevydalo ani teraz. Každopádne po príchode do BB cestou na miesto činu som si dal ešte krátku tematickú obhliadku pamiatok z druhej svetovej vojny a ponáhľal som sa aby som sa ponoril do prvých tónov nedeľňajšieho metalového inferna. Večer otvárali Zvolenskí RUINEUM svojim hnilobným death metalom. Kapela existuje od roku 2019 a má na konte jedno demo z roku 2022. Už ich istý čas registrujem, ale až doteraz som ich nemal možnosť vidieť a počuť. Ich tvorba sa pohybuje v stredných až pomalých tempách. Z kompozičného hľadiska sa hudba Ruineum najviac prikláňa k švédskej škole umenia smrtiaceho kovu, k čomu prispieva aj špecifický gitarový sound, ale ešte to nie je tá pravá HM dvojka. Môj celkový dojem je, že ich smerovanie ešte nie je celkom vykryštalizované, ale má v sebe veľký potenciál a určite si nájde svojich skalných fanúšikov. Chlapci zahrali pomerne krátky set, ktorý mi aj vyhovoval, lebo dnes večer som bol naladený na rýchlejšie tempá. Ďalšou kapelou bola domáca formácia REALMS OF CHAOS z Banskej Bystrice. Táto kapela na čele s Martinusom, známym mimo iného aj z legendárnych Dementor, drtí svoj death metal od roku 2016 a má za sebou aj prvé fullko The Seed z roku 2020. Hoci do svojho loga príliš fantázie nevložili, hudba je pravým opakom. Je to celom rýchly, technicky vymakaný, ale nie až moc pretechnizovaný death metal so všetkým čo k tomu patrí. Skladby sú výborne štruktúrované a nový bubeník Bubo pridal energiu a živelnosť do živých vystúpení. Dočkali sme sa aj prídavku vo forme technicky asi najpremakanejšej skladby, kde sa basák Rohan vrhol medzi osadenstvo a tak odohral poslednú skladbu. Tretí v poradí nasledujú československí ALTARS ABLAZE, ktorí podporili headlinerov na časti ich turné. Altars Ablaze hrajú devastujúci black death metal a musím priznať že ma úplne uchvátili. Skladby sú rýchle, agresívne a kompozične na vysokej úrovni. Súhra gitár je dobre premyslená a aj napriek blackmetalovej dravosti veľmi dobre čitateľná, ale pri tom nechýba tam ani tá pravá špina a zlosť čierneho kovu. Kapela na záver uviedla aj úplne nový song Bloodsoaked Beds. Koncerty Altars Ablaze budem ešte určite vyhľadávať. Čas neúprosne beží a na stage nastupujú headlineri večera, Austrálsky war metalový kult DIOCLETIAN. War metal sa tiež nazýva black deathmetalom , alebo...
Report – Cradle Of Filth – 7.3.2024 – MMC Bratislava
Cradle Of Filth vraj u nás hrali už viackrát, ale ja som zachytil iba jedno ohlásenie dávno na vychýrenom festivale vo Zvolenskej Slatine. Tento raz si Slovenskí fanúšikovia ich vystúpenie mohli užiť hneď dvakrát a to v Košiciach, ktoré bolo už týždne pred vystúpením vypredané a v Bratislavskom MMC. Samozrejme som si vybral MMC kam som dorazil po práci s malým predstihom. Pódium bolo už vyzdobené rôznymi rekvizitami v tvare obrovských kostlivcov či démonických figúr na oboch stranách, ktoré boli predovšetkým súčasťou show hlavnej kapely, ale spestrovali vizuálnu stránku každej vystupujúcej kapele. Znova som sa musel pousmiať nad skutočnosťou, že aj tento raz sa úloha predkapely brala doslovne a bicie aj zvyšná aparatúra bola postavená pred výbavu hlavných hviezd večera. Po dlhom monotónnom intru sa na pódiu objavila americká kapela DRIFT ako vystrihnutá z nejakých tovární postapokalyptickej ságy Mad Max. Táto, pre mňa kompletne neznáma kapela podľa popisu hrala industriálny rock, čo ako myšlienka neznie zle a v spojení s ich vizážou a samotnej show, majú určite slušný zástup fanúšikov. Jednotliví členovia vystupovali v rôznych maskách, trocha pripomínajúcich kapelu Mushroomhead, oblečení do nepriestrelných viest a všetcia kompletne sfarbení na čierno akoby práve pribehli na stage z nejakej uhoľnej bane. Problém s takýmito kapelami je práve to, že maximálne úsilie sa kladie na vizáž a hudobná stránka značne zaostáva za celým, v tomto prípade postapokalyptickým konceptom. Napriek tomu, že ich hudba nie je moja šálka kávy s rumom vystúpenie Drift vôbec neurazilo a ich 30 minutový set ubehol celkom rýchlo. Po rýchlom prehodení nasleduje druhá podporujúca kapela, talianski SICK ´N BEAUTIFUL. Hudobne išlo o avantgardnú rockovo metalovú kapelu, pre mňa tiež úplne neznámu. Vizuálna stránka sa ešte stupňovala oproti predošlým Drift, s taktiež „Madmexácky“ ladeným outfitom gitaristov, bubeníčkou nežného pohlavia a zvodne vyzývavou speváčkou so zeleno-čiernymi dreadmi a korzetom, ktorý tiež svietil na kľúčových miestach zelenou. Súčasťou ich show bola aj karbobrúska, ktorou speváčka trýznila špeciálnu (nehrajúcu) „metalovú“ gitaru. Osadenstvo sa oproti prvej kapele značne rozrástlo a toto vystúpenie si tiež celkom užívalo. K hudobnej stránke neviem veľa dodať lebo takéto „efektové“ kapely idú mimo môj radar, ale z hudobníckeho hľadiska to bolo do detailov premyslené, profesionálne zvládnuté a hlas speváčky bol silný, sebaistý, na moje potešenie žiadna 90atkova schéma „beauty and the beast“, čiže striedanie nežných ženských a drsných mužských vokálov sa nekonala. Na rad prichádzajú prví headlineri večera, WEDNESDAY 13 z Californie, ktorí toto turné ťahajú v znamení zaspomínania si na vydanie 22 rokov starého debutu horror punk – rockových MURDERDOLLS, ktorú v roku 2002 spevák Wednesday 13 zakladal spolu s už zosnulým a zaslúžene legendárnym bubeníkom Slipknotu, Joey Jordisonom, ktorý v tejto kapele pôsobil na poste gitaristu....
Therion, skrotená šelma v továrni na mäso svojich fanúšikov nesklamala
Therion už od polovice januára vyrazili na turné k poslednému dielu svojej trilógie Leviathan. Pred jeho záverom v Poľsku sa zastavili v bývalom Československu. Najskôr sa predstavili v Ostrave, následne si odskočili do Bratislavy, aby „československú“ trilógiu ukončili v piatok 15. marca v Prahe. Stalo sa tak v takmer úplne zaplnených priestoroch MeetFactory, kde im predskakovala fínska kapela SATRA, ktorá ma na konte zatiaľ iba čerstvý debut Sand Of Time. Z rôznych príčin som na miesto konania dorazil krátko po skončení ich setu, takže nemôžem zhodnotiť či aj naživo znejú ich skladby presvedčivo. Možno inokedy. Keďže mojou úlohou bolo aj fotiť, nastal problém ako sa prebojovať vďaka už nahusto rozostavanému publiku brániacemu si svoje nadobudnuté pozície, k nejakému dobrému „fotopointu“. Aj to sa stáva. Tvorbu tejto kapely som sledoval vždy z dostatočného odstupu a nezasiahlo ma ani ich prelomové album Theli a tak môžem k ich výkonu pristupovať s náležitým odstupom. A musím sa rovno priznať, že ma tento koncert nepresvedčil, aby som sa stal ich oddaným priaznivcom. Našťastie som bol asi jediný, kto bol na tomto koncerte nie úplne správne. Dokonca aj obsluha na bare sa evidentne celkom bavila. Podstatné je však, že ostatní si koncert týchto zaslúžilých symfonických metalistov užívali a pri razantnejších pasážach sa ukázalo, že je tu plno „hrozičov“ a pri pomalších sa pre zmenu oči zatvárali a tváre nielen žien zdobili slastné úsmevy. Takisto si z koncertu odniesli mnohí domov namiesto spomienok hlavne videozáznamy, lebo aj les rúk vytŕčajúcich z davu s mobilom v ruke bol pomerne hustý. Početné zoskupenie okolo zakladateľa Christofera Johnssona (pôvodne i spev, v súčasnosti už len gitara) vtrhlo na pódium so skladbou Blood of Kingu z 20- rokov starého albumu Sirius B. Po nej hneď nasledovala novinková Ruler Of Tamag a takýmto spôsobom sme sa prepracovali ich bohatou diskografiou až po dvadsiaty prvý zárez koncertu, ktorým bol podľa očakávania bez preháňania megahit To Mega Therion. Kapela je vďaka Johnssonovi a spevákovi Thomasovi Vikströmovi stále z časti švédska, no rozhodne sa dá považovať už dávno za medzinárodný projekt. V jej radoch totiž nájdete aj fínskeho bubeníka Samiho Karppinena, argentínskeho gitaristu Christiana Vidala či americkú opernú speváčku Loru Lewis. Tá je síce už od roku 2014 oficiálne vedená len ako štúdiová speváčka, no na toto turné sa predsa len s kapelou vydala a tak obohatila jeho celkový sound o svoj mohutný vokál. Dopĺňala tak druhú speváčku Rosalíu Sairem. Na záver musím skonštatovať, že kým má kapela svojich verných a početných fanúšikov, zaslúži si existovať až kým ich to bude vzájomne baviť. A ja si môžem myslieť čo chcem, či už o podivnom plesovom štýle ich obliekania, miestami teatrálnej prezentácii až po...
Reportáž – Profesori zo Suffocation vyučovali naplno aj počas prázdnin v Prahe!
Aj vďaka snahe Obscure Promotion nemajú metalisti vôbec suchý druhý mesiac roku. Do Prahy pritiahli vo štvrtok 15. februára legendárnych Američanov Suffocation. Udialo sa to v rámci Hyms from the Apocrypha European tour 2024. Títo „profesori slamu“ posúvajú žáner death metalu už neuveriteľných 35 rokov. Na energii, ktorú stále odovzdávajú na pódiu to však vôbec nie je poznať. Takisto na ich minuloročnom albume, po ktorom je pomenovaná ich aktuálna púť dokazujú, že rozhodne nepovedali posledné slovo a stále vedia priniesť niečo nové. Ako správni učitelia priviedli so sebou aj trojicu učenlivých žiakov, ktorí sa tiež snažia obohacovať žáner death metalu. Ako ukázali ich sety, ide o pestrofarebné, dobre naostrené „tužky“, ktoré poriadne zatriasli pevnými základmi smíchovského klubu Futurum. Z rôznych príčin som prichádzal k miestu konania asi dve minúty pred oficiálnym začiatkom akcie. Bolo mi divné, že vonku nepostáva takmer nikto, žeby nebodaj nebolo na tejto akcii veľa ľudí? Chyba úsudku. Ako zahlásili práve pri vstupe, ostáva už len jeden lístok na predaj. „Ale my sme štyria!“ Ozvalo sa zo skupinky zaslúžilých vyznávačov smrtiaceho kovu. Ako to dopadlo som už nemal šancu zistiť. Keďže sa z útrob kultového priestoru ozvali prvé záhrobné zvuky. Snáď sa páni rozhodli ako správni mušketieri. Organizátori však mohli spokojne a zaslúžene skonštatovať, že sa im podarilo spraviť ďalší vypredaný koncert. Asi som ešte nezažil nikdy takúto plnku a aj výbornú reakciu na úplne prvú kapelu. A to už chodím na takéto akcie z rôznymi prestávkami cez štvrťstoročie. Neznabohovia z Kristovho mesta, ale aj amíci uviaznutí v šialenej pavučine Išlo však rozhodne o zaslúženú reakciu. Veď Organectomy pochádzajúci (trochu nevhodne:) z Christchurch city na Novom Zélande sa pohybujú na scéne už od roku 2010 a majú na svojom konte už jedno EP a tri dlhohrajúce albumy. Predzvesťou ďalšieho by mohla byť pred nedávnom zverejnená skladba Tracheal Hanging. Pridelená polhodinka ubehla až príliš rýchlo. No tempo bolo neúprosné. Po nich nasledovala kapela z amerického Columbusu, ktorá mohla vďaka svojmu logu vzbudzovať aj obavy, či jeho absolútnou nečitateľnosťou ukrývajúcou sa v pomyselnej pavučine, akoby pavúka sídliaceho vo varní pika, nechce aspoň nejako zaujať. Sanguisugabogg – jej názov je rovnako nezrozumiteľný. No skrýva v sebe aj meno svojho zakladateľa – Camerona Boggsa. Ten už však v nej nepôsobí, odišiel z nej v roku 2021 po vydaní ich debutu Tortured Whole. Napriek tomu táto karavána ide ďalej a šteká poriadne nahlas. Aj ich pridelený čas zbehol rýchlo a dianie na pódiu začalo pripomínať festival Obscene Extreme, kde býva tiež niekedy na pódiu viac divákov ako členov kapely. Tí čo vyliezli na pódium z publika sa do neho samozrejme vrhli bezhlavo naspäť, všetko však prebehlo v poriadku a niektorí doplachtili...
Report – Black Valentine vol.7 – Rock Fabric, Poprad
Zase je tu ten čas roka, keď vzduchom lietajú srdiečka, obtlstlí Amorovia, predajcovia kondómov sa kúpu v peniazoch a čakáreň na infekčnom je plnšia ako inokedy. Mimo týchto radovánok sa po siedmykrát v Poprade zlietlo „háfo“ death metalu old schoolovejšieho razenia, takže sa z toho už stala taká milá tradícia ako stráviť jeden večer v polovici februára. Zostava prešla od ohlásenia menšími zmenami, keď vypadli českí Sectesy a Nemci Pure Massacre, ale našli sa adekvátne náhrady v podobe Bloody Obsession spoza rieky Moravy a dolu Gerlachom sa spustili Poliaci Abominated. Tieto dva kúsky doplnili pôvodnú šťavnatú trojicu kapiel Graceless (Holandsko), In Pain (Švédsko) a Hrob (jediní domáci zástupcovia). Keď som sa v sobotu okolo obeda zobudil po nočnej, tak som tak rozmýšľal, či mi je to treba teperiť sa do Popradu. Po vykonaní relatívne rannej potreby som tieto chmúry zažehnal a bolo evidentné, že sa držali v tráviacom trakte. Po tak trochu fantazijnej jazde vlakom, kde na človeka vybafnú stvorenia za ktoré by sa nehanbili ani tvorcovia Star Treku, som sa ocitol v klube, ktorý už vyzeral celkom slušne zaplnený (a ľudia ešte prišli, síce neviem aká bola presne návšteva, ale dajme tomu, že bolo plno). Niečo málo po šiestej začali ušné lalôčky roztriasať tóny masívneho death/doom metalu, ktorý bol výsledkom hrania kapely Hrob. Túto mladú bandu tvoria členovia Krudus a Radiation a ak máte radi taký ničivý, valiaci sa death metal ála Rippikoulu, tak táto kapela je presne pre vás. Aspoň tak na mňa kapela pôsobí z ich zatiaľ jediného rovnomenného dema. Naživo mi tomu trošku chýbala tá buldozérová sila, ale stále to bolo vynikajúce. To bez debaty. Zaujímavo pôsobili také vybrnkávačky na spôsob nejakého starého doomu, možno až niekam ku Black Sabbath hodené, sprevádzané čistým spevom. Ku svojej tvorbe prihodili aj jeden cover a na moju hanbu je, že som nerozumel od koho tá skladba presne bola. Ja som sa práve na túto kapelu veľmi tešil a po ich koncerte toto moje nadšenie naplnilo zjavne dosť veľa ľudí, pretože po ich merchi sa iba tak zaprášilo (stihol som si aspoň tričko uchmatnúť). Publikum sa už jemne namlsalo, ale s jedlom rastie chuť. A tak v ďalšom riadku „meníčka“ stálo meno Bloody Obsession. S touto kapelou som sa stretol iba raz (ak sa nemýlim) a to pred nejakými šiestimi-siedmimi rokmi v Trenčíne (ak sa opäť nemýlim). Nepamätám sa ako som ich hodnotil vtedy, ale teraz ma veľmi prijemne prekvapili. Viem zhruba čo hrajú, viem že vydali nejaké albumy pod Pařátom, ale nejako som ich nemal veľmi v hľadáčiku. A asi to bola chyba. Death metal založený na naozaj chytľavých melódiách a silných riffoch (tu ma veľmi bavila skladba...
Report – Novoročný Výšplech – Pink Whale – 13.1.2024
Nával sviatkov máme za sebou a pomaly sa všetko vracia do normálnych koľají a rozbiehajú sa aj prvé koncertné podujatia. V znamení novoročného predsavzatia Nový rok, starý ja, som si nemohol vynechať túto veľmi lákavú akciu na lodi Pink Whale s geniálnym názvom Novoročný Výšplech. Zas som stihol doraziť s menším predstihom, aby som ešte mal čas vybozkávať mojich najobľúbenejších garážových hudobníkov. Pri vstupe som si všimol hneď dve veci, a to, že oproti mojej poslednej návšteve je v podpalubí obrovská tma a zima ako v blackmetalových videách, takže možno že niektorých známych som si ani nevšimol. Krátko po ôsmej svoje set odštartovala garážová crust d-beat úderka BLAMAGE. Chlapcom sa v poslednom čase pomerne darí, čo sa týka koncertovania, ale ja som ich mal možnosť vidieť iba prvý krát a to hneď vo výbornej forme. Treba poznamenať , že Blamage v decembri opustil dlhodobý basgitarista a známa postava Bratislavskej hudobnej subkultúry Dĺžeň, ale kapela si v krátkom čase našla najlepšiu možnú výpomoc, a to najväčšiu a najzapálenejšiu osobnosť miestnej UG scény, Potkana z Oros, Sperm Of Mankind či Adacta. Celkové vystúpenie Blamage bolo energické a úderné, čo potvrdzovala aj odozva publika, kde sa pogovalo ako o život a do circlepitu bola zapojená aj nafukovacia Anča. Chlapci to odpálili za cca 20min a na záver hodili aj cover od výborných Wolfpack. Bolo to veľmi dobré otvorenie večera. Nasleduje prehliadka phallických pomôcok rôznych veľkostí od najmenšieho po miniatúry. Prichádzajú samotní organizátori tohto večera a milovníci nekvitnúcich okrasných rastlín CANNABEAST. Títo Pezinskí šialenci vystupujú vo formácii dva spevy, bicie a basgitara a hrajú veľmi zaujímavý a perverzný mix grindu s jazzovými a bluesovými vyhrávkami. Basák je majstrom svojho nástroja, myslím toho hudobného, a predvádzal krkolomné technické kúsky rôznych príchutí, až som miestami premýšľal, že si asi zapálim svoje gitary a radšej presedlám na triangel. Cannabeast podali veľmi zábavnú show so skočnými rytmami, ktorú už naša gumová spoločníčka neprežila a jej roztrhané kúsky si ľudia navliekali ako starý módny návrhár Ed Gein, či Leatherface z Texaského masakru. Chalani vyzývali publikum, že chcú naspäť svoju kurvu, tak dúfam, že sa im ich miláčik navrátil. Perverznosť sa umocňuje a z temnoty podpalubia sa vynárajú mocné boky a hebké telá legiend českého pornogrindu, gigolov SPASM. Títo labužníci sexuálnych všehochutí už istý čas hrajú iba vo dvojici poháňaní samplovými bicími. Našťastie nejde o žiadny robotický automat s umelým zvukom, ale o kvalitné bicie linky zo štúdia, nahrané bývalými členmi tohto drum and bass commanda. Nakoľko títo veteráni grindu sú zárukou najvyššej kvality, nebolo pochyby, že nasadia výbornú náladu a rozpútajú obrovskú párty. Nechýbal ani klasický outfit s boratkami a maskou s „megačúrom“ , ktorý sa za roky...
Headbanger FM
- Headbanger_FM (16.6.2025 22:00) 16. júna 2025
- Headbanger_FM (9.6.2025 22:00) 9. júna 2025
- Headbanger_FM (2.6.2025 22:00) 2. júna 2025
- Headbanger_FM (26.5.2025 22:00) 26. mája 2025
- Headbanger_FM (19.5.2025 22:00) 19. mája 2025
