Recenzia – BANE – ‚Esoteric Formulae“- Black Market Metal Label – 2018
Keď sa v roku 1993 vydal na svoju spanilú jazdu kočiš na svojom temnom voze, ťahanom párom čiernych žrebcov uprostred temnoty po ceste, ktorá bola lemovaná krížmi a pomníkmi, nikto si neuvedomoval čo nám tento človek prináša. Jeho meno je SOMBERLAIN. V tomto roku bol založený základ takzvaného blackened death metalu kapelou Dissection. Odkaz daného albumu je zapísaný hlboko v srdciach a mnohé kapely odkaz rozvíjajú ďalej pre mladšie generácie. Nemohol som inak začať. Vďaka daným albumom v srdci jedného zapredanca sa začalo tvoriť prekliatie alias BANE. Tu už sa dostávame ku kapelke Bane, ktorá koncom novembra 2018 vypustí do sveta svojho tretieho potomka nazvaného „Esoteric Formulae“. Trvalo dlhých 6 rokov od posledné albumu, ale s hrdosťou a radosťou môžem povedať, že čakanie sa vyplatilo. Svoje kvality tento rok v lete chalani ukázali aj na našom malom Slovensku, na Loud farm open air 2018 na Starej Myjave. Bol to krásny set pre každého milovníka blackened death metalu a v mnohých fanúšikoch zanechali dokonale krásne spomienky. Album obsahuje celkovo 10 skladieb, nesúcich sa prevažne v stredných tempách. Nie že by chalani spomalili, ale toto nastavené tempo dáva vyniknúť tzv. pompéznosti hudobného prejavu. Tu nepôjde o blackové šialenstvo, alebo deathmetalový growling. Je to zmes týchto štýlov, v ktorom sa gitarové riffy sa pohrávajú s každou melódiou a vytvárajú ucelenú harmóniu dobra a zla. Vokálne sa Branislav skvele pohral, a presne menený prejav navodzuje atmosféru 90 rokov. Ako sa hovorí prekliatie býva zlo, ale keď je to prekliatie tak kvalitnou hudbou, už je to viac (čo to je príde každý sám pri vypočutí albumu). Atmosféru na albume dotváraju skvelé načasované a vsadené sample. Občas to trochu pripomenie novšiu tvorbu poľských Behemoth, ale povedzte u ktorej kapely nepočujete inú kapelu? Každá kapela má to svoje a vždycky tam bude to povestne ALE :). Tam kde sa započala povestná jazda Dissection, tam pokračuje Bane!!!! Toto je BANE, kapela hrdo nesúca odkaz Jon Nödtveidt. A čo mnohých zatratencov poteší, tak bubeníckych partov sa chytil sám Honza Kapák pôsobiaci najmä v kapele Master`s Hammer. Nepomôžem si, ale plný počet!!!!! Hodnotenie 10/10 Rado S. Bane: Branislav – Vocals, Guitars, Bass, Keyboards Honza Kapak – Drums (Master`s Hammer) Bane kontakty: https://baneband.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/baneband...
Recenzia – Demored – „Sickening Dreams“ – Neckbreaker Records – 2018
Tá cesta bola prekliatie. Nohy sú ako s kameňa a veľmi ťažko sa kráča po tej kamenistej ceste. Všetko je tmavé a tvoj strach sa dá zhmotniť. Tvoje zničené a unavené myšlienky naberajú fyzickú podobu. Nič príjemné. V tom sa všetko vôkol teba zatrasie a ku zatiahnutej oblohe sa začínajú dvíhať spod zeme zvláštne piliere. Aj to neďaleké mestečko začínajú pohlcovať zvláštne plamene, ktoré siahajú až k oblohe, kde sa vytvárajú zvláštne obrazy, ktoré vzbudzujú hrôzu, chaos a nekonečný strach. Aby toho nebolo dosť, za veľmi zvláštnych zvukov sa uprostred pilierov začína zjavovať čosi démonické a nadobúda to už podobu. Telom ti zatrasie nakoľko mocná triaška, nakoľko pred tebou stojí anjel smrti. Nohy sa ti podlamujú a ty padáš tvárou na tvrdú zem…V tom otvoríš oči a ležíš vo svojej posteli, zisťuješ že to bol len (Sickening Dreams) „Odporný sen“. Takýto pocit som získal pri počúvaní novinky od nemeckej kapely DEMORED. Chalani sú na scéne už od roku 2012 a mali na konte dve EP. Toto je ich prvý dlhotrvajúci klenot, kde znásobili svoje skúsenosti, zohratosť a lásku ku death metalu. Chalani idú cestou, ktorá sa sformovala začiatkom v 90 rokoch na floridskej scéne (Morbid Angel), a v Európe (Vader, Hypocrisy). Na svojom 12 skladbovom albume na vás vysypú čistokrvný old school death metal. Žiadne intro v úvode, ale hneď sa vás vyrúti sypačka za doprovodu zbesilého až šialeného výkriku. Následne, po pár sekundách sa prechádza do stredného tempa, kde upúštajú na rýchlosti, ale zas je pridané na surovom mohutnom zvuku. Skladby sú pretkávané skvelými sólovými riffmi. Tempá, melódie a hlavne harmónia vytvorená skvelým zosúladením každého hudobného prvku a nástroja. Aby skaza bola dokonaná a dovedená do úplnej dokonalosti, pridajme skvelý growlingový vokál. Občas sa chalani pohrajú, v skladbe „Omnious Venesaction“ s úvodu navodia doomovú atmosféru, ktorá je doplnená do death razancie. Osobne u mňa top skladba „ Cease to Exist“. V túto chvíľu musím len na diaľku pogratulovať labelu Neckbreaker Records, ku skvelému ťahu, konkrétne k vydaniu daného albumu. English Version: The road was a curse. The legs were like a stone and it was very difficult to walk along that stony road. Everything is dark and your fear can be materialized. Your devastated and tired thoughts take on a physical form. Nothing pleasant. In that case, everything, thanks to you, shrinking and pulling the sky begins to develop under the ground of special pillars. The nearby town is absorbed by the strange flames, up to the sky, creating special images that creates horror, chaos and infinite anxiety. Not to be enough, with very strange sounds in the middle of the pillars, begins to appear somewhat demonic and...
Gothoom Festival pridáva várku česko-slovenských kapiel
WAYD, CRANIOTOMY, MATER MONSTIFERA, SIX DEGREES OF SEPARATION, AWRIZIS Opäť prichádza čas, aby sme súpisku rozšírili o ďalšie domáce spolky, keďže aj o nich vždy bol a bude náš festival. Tentokrát to nebudú iba legendy a prejdeme sa po poriadne širokom spektre žánrov a odnoží extrémneho metalu. Jazzové a iné experimentovanie vložené do death-thrashového hrnca a všetko dobre premiešané, to sú prešovskí WAYD. Fungujúci už od roku 1994, no dlhodobo pomerne málo aktívni. Aj preto sme radi, že páni, ktorých zatiaľ ostatný album „Ghostwalk“ vyšiel pred 11 rokmi, nás poctia svojou návštevou. Hlohoveckí brutalisti CRANIOTOMY, jedna z našich najúspešnejších metalových kapiel, s dobrým menom a častým koncertovaním aj v zahraničí určite ulahodí všetkým fanúšikom nekompromisného death metalu a slamu. Z južných Čiech k nám dorazia blackmetalisti, ktorým nie je cudzia melodika – MATER MONSTIFERA. Aj minuloročným albumom „Vězení bizarních bohů“ dokazujú svoj vysoký štandard. Klasické blackové postupy spojené s chytľavými rytmickými pasážami a to celé dozdobené textami v rodnom jazyku. SIX DEGREES OF SEPARATION prinesú svoju pestrú metalovú koláž zahŕňajúcu ako extrémnejšie a ostrejšie metalové žánre, tak aj slušnú dávku progových prvkov, ale bez toho, aby zabúdali na atmosférickú zložku hudby. Nadupanú a energickú dávku death, thrash a groove metalu dostaneme od tretieho zástupcu našich západných susedov, havířovských AWRIZIS. Nákazlivé groovy riffy budú nútiť k headbangu nejedného návštevníka. Text prebratý z http://www.gothoom.com/festival/novinky/ Viac informácii o festivale: http://www.gothoom.com/festival/info.html...
Recenzia – FERAL – „Flesh of Funerals Eternal“- Transcending Obscurity Records
Je krásny deň a šťastné rodinky si v tento deň aj so svojimi ratolesťami vyrážajú do lona prírody. Idylka úplne nádherná a každého milovníka prírody musí hriať pri duši. Nik netuší, že v stokách pod mestom sa kujú pikle. Samotné zlo naplnené neskonalou nenávisťou sa chystá na výbuch. Trvá mu to už skoro tri roky, ale konečne je u konca. To čo nasleduje v danej chvíli je nočná mora pre bežného smrteľníka. Všetko sa začína velikánskym hukotom, Cesty sa prepadávajú a s prasklín je cítiť mŕtvolný pach a smrad. Následne sa začínajú zjavovať neprirodzené postavy a útočia na všetko živé. Po tomto nájazde ostáva len velikánske zborenisko a masy roztrhaných tiel, ktoré sa ešte pred chvíľou nazývali ľudia. Toto spravila so mnou nahrávka švédskej kapely Feral, ktorá po troch rokoch vydáva svoje ďalšie dieťa nazvané „Flesh of Funerals Eternal“. Chalani nám nakladajú 10 songov čistokrvného death metalu, upraveným cez HM-2 sound. Gitary neskutočne v rozladenom a ostrom zvuku devastujú až amputujú končatiny. Keď si človek pri posluchu myslí že ho nič už neprekvapí chalani vypustia zbesilé sólo a devastácia je dokonaná. Gitarové pasáže rozsekajú tak povestný valec vytvorený bubeníckou precíznosťou, s dokonale načasovanými povestnými klepačkami a sypačkami. Následný smrteľný growling hlása čo sa blíži a čo každého neminie. Ten smrad hniloby a smrti je pri tomto kázaní cítiť až s reprákov. A nastáva koniec. Ako sa ľudovo hovorí je dokonáno. Každá duša čo prežila nesmelo dvíha hlavu z prachu, aby sa rozhliadla vôkol seba. V očiach je vidieť len bezradnosť a zúfalstvo. Čo bolo kedysi pokojným domovom, teraz sú ruiny a potoky krvi naokolo. Nastáva chvíľkové ticho a všetci premýšľajú čo to spôsobilo. Len jedno slovo ich napadne. FERAL !!! Hodnotenie: 10/10 Pre MetalExpress Rado S. Feral: Viktor Klingstedt – Bass Sebastian Lejon – Guitars David Nilsson – Vocals Markus Lindahl – Guitars Roger Markström – Drums Feral online: https://www.facebook.com/feralswe/ http://www.feral.se/ https://feralsweden.bandcamp.com/album/flesh-for-funerals-eternal-death-metal...
Report – Grand Slam – Randal Music Club – Bratislava – 14.11.2018
Grand slam turné tento rok dorazilo aj do Bratislavy. Pre tých, ktorí sa nemohli dostať do Košíc na Slamtastic to bola výborná príležitosť pozrieť si slam a brutal death zahraničné metalové skupiny, ktoré do naších končín v posledných rokoch nezavítali veľmi často, no samozrejme aj tie, čo sme tu už mali možnosť vidieť. Na programe bolo šesť kapiel. Úvod večera zaobstarali špeciálne pre bratislavskú zastávku Sanatorium, pokračovala ženská mlátička z Brazílie – Synaya a ako tretí vystúpili Epicardiectomy z Čiech. Prvé tri skupiny večera spomínam náročky, pretože ich vystúpenia vynechala, resp. nevidela. Prichádzam teda do rozbehnutého večera, rovno na Kraanium. Časový harmonogram je naozaj presný, za čo musím pochváliť organizáciu. Úplný začiatok vystúpenia som zmeškala, chytila som až druhú skladbu v poradí. Celkom ma zaskočila vcelku hojná účasť, niekoľko mesačné promo zafungovalo! V predných radoch bol nezvykle veľký pohyb, kotol ako sa patrí. Bolo vidieť, že niektorí fanúšikovia sa už tejto kapely nevedeli dočkať. Kraanium rúbali svoj brutal slam death metal s naozaj veľkým nasadením a ľudia pod pódiom to náležite ocenili. Spevák po celý čas intenzívne komunikoval s publikom a vyzýval k akcii. Aj napriek úžasnému nasadeniu celej skupiny sa mi zdal byť zvuk strašne sypký. Týka sa to hlavne gitár, ktoré síce išli svoje party svedomite, ale dohromady zneli gitary zliate do jedného zvuku. Bass gitara v niektorých partoch prerážala až príliš, inokedy úplne zanikala v reve gitár. Ako som však už spomenula, celkový dojem bol veľmi dobrý, pretože Kraanium si vedia získať ľudí na svoju stranu. Pre mňa na úvod dobrý začiatok. Po krátkej pauze vybieha na pódium trochu neplánovane Pyrexia. Podľa časového rozpisu mali hrať až poslední, ale asi si na poslednú chvíľu vymenili poradie. Túto zmenu som samozrejme uvítala. Pyrexia začala hneď od podlahy s poriadnym nášupom. Títo brutal death metaloví veteráni ovládajú svoje remeslo na jednotku. Živé vystúpenia jednoducho majú gule. Spevák hecoval ľudí, takže ani pri Pyrexii nebolo pod pódiom mŕtvo, práve naopak. Hoci tento rok vydali nový album, nestavali len na prezentácii najnovších skladieb, ale potešili nás aj staršími kúskami. Za všetko spomeniem legendárny album Sermon of Mockery. Skladbu s rovnomenným názvom zahrali ako poslednú a na pódium si prizvali všetkých, ktorým sa tam podarilo dostať. Čo sa týka zvuku, ani Pyrexia nebola dokonalá, ale zvuk bol aspoň podľa mňa o niečo hutnejší ako pri Kraanium. Vystúpenie týchto Američanov po dlhšom čase mňa osobne veľmi potešilo. Pathology nastupujú ako posledná kapela večera po krátkej prestávke. Nemala som ich ešte nikdy možnosť vidieť, o to viac som bola na nich zvedavá. Zostavu tvoria len štyria hudobníci, na rozdiel od predchádzajúcich kapiel a vyznenie a zvuk majú o poznanie surovejší. Zo začiatku sa...
Report – Decapitated, Hatepshere, Thy Disease, Grimaze, Dehydrated – 18. 11. 2018, Randal Club, Bratislava
Človek si dá zhruba mesiac pauzu od koncertov a potom príde víkend, keď nevie kam skôr skočiť. Takáto situácia nastala práve tento víkend. Sobota nabitá akciami všade naokolo – old school death metal vládol Brnu, kde sekali Weak Aside, Sectesy, Dehydrated…, Uherské Hradište opantalo vypredané turné Hell Over Europe s Aborted, Cryptopsy, Benighted a Cytotoxin ( tejto zostave som tiež neodolal ) a v Košiciach si dala zastávku presne táto zostava, ktorú som ja navštívil o deň neskôr v Bratislave. Decapitated kvôli všeobecne známym problémom nejaký čas nekoncertovali, Hatesphere som naživo ešte nevidel a ostatné tri kapely ma mohli iba prekvapiť ( teda okrem ruských Dehydrated, s nimi už som sa stretol ). Osekaný príbeh Keďže som chvíľu meškal, tak z predstavenia pánov a dámy zo Sibíru, som stihol iba poslednú skladbu, čo je celkom škoda. Hodnotiť tak vlastne nemám čo. Irina Sidenko je stále sympaťáčka a na pódiu je z nej taký malý hurikán. Akurát si zaplietla dredy, inak všetko po starom. Mužská časť kapely, ale zrejme šlapala bez nejakých väčších problémov, pretože aj keď nie veľmi zaplnený Randal, odmenil Dehydrated aplauzom. Nasekať, čo sa do ľudí vojde Jednu vec musím vážne pochváliť. Celý večer odsýpal naozaj tak, ako bolo uvedené v programe a striktne sa dodržiaval časový harmonogram. Čo pri piatich kapelách nebýva zvykom. Bulhari Grimaze sa svojej pol hodinky zmocnili štýlom predstaviť čo najviac zo svojej tvorby. Žiadne zbytočné preslovy, kecanie… Spevák Pavel možno 2x zahulákal Bratislava! a to je asi všetko. Hudobne sú na tom podobne ako Decapitated, čiže valivý, groove death metal. Posledná skladba mala taký, povedal by som až black metalový úvod a miestami tam bol cítiť aj vplyv Morbid Angel. Taký príjemný miš – maš. Kapela rozhodne zaujala, možno aj preto, že na gitare hral taktiež ženský element. Sympatické mi bolo aj to, že kapela sa vrhla do kotla pri setoch svojich kolegov. Len tak mimochodom, keď som sa tak na nich pozeral, tak celá kapela vážila dokopy asi toľko, čo jeden Nick Barker, ale ja si väčšinou všímam iba blbosti, takže tak. Dávka monotónnosti Thy Disease je meno, ktoré sa už o mňa kedysi obtrelo, ale stopu nezanechalo a inak tomu nebolo ani v tento večer. V kapele sa „rozkukáva“ nový spevák Marcin Parandyk a ten mi prišiel asi najzaujímavejší. Spýtal sa publika, či môže hovoriť po poľsky a tak nám už znela ušnými lalôčkami táto čarokrásna reč. Žiaľ, hudba v ich podaní sa dostávala do monotónnosti a úprimne priznávam, že keby mali dlhší set, tak asi zbabelo zdrhnem. Nemám ich síce napočúvaných, ale industriálne prvky v ich hudbe sa sústredili iba na nejaké predely medzi skladbami. Škoda, pretože takto mi...










