Rozhovor – Rissla – Vlastně se podařilo vytvořit novou kategorii „krabičky“, a to czech symphonic.
okt19

Rozhovor – Rissla – Vlastně se podařilo vytvořit novou kategorii „krabičky“, a to czech symphonic.

Zverejnené v okt 19, 2018

Rissla, ešte pomerne neznáma formácia, ktorá sa objavila na českej scéne. Veľa informácií o nich nenájdete ani na FB stránkach a preto vzniká ideálna príležitosť na rozhovor. Nebudeme Vám viac prezrádzať, všetko podstatné sa totiž dozviete v našom rozhovore :). Zdravím kapelu Rissla. Na Slovensku ste sa dá povedať celkom neznáma kapela. Tak sa nám na začiatok predstavte. Pepa: :-D my moc nejsme známí ani v Čechách :-D. Jsme mladá, dynamická a rozvíjející se kapela o 4 členech: zpěvačka Roma, kytarista Láďa, basák Adis a bubeník Pepa. Jako doplněk – a pro zakrytí našich nedokonalostí – používáme samply. Hrajeme, protože nás to baví, máme z toho radost, a pokud tu radost můžeme předat i našim fanouškům nebo “náhodným kolemjdoucím” tak je to bezva. Od kedy sa dátuje vznik kapely a ako ste sa dali do kopy? Roma: Známe se už dlouhou dobu z jiných muzikantských projektů, a tak bylo jen otázkou času, kdy se sejdeme i muzikantsky právě v téhle sestavě. A to se stalo v lednu 2017 :). (pozn. január 2017) Je ťažké vás niekam zaškatulkovať, podľa mňa je to nejaká fúzia gothic rocku. Kam by ste sa vy priradili? Pepa: Nikam se moc řadit nechceme, hrajem prostě to,co nás baví, od každého žánru něco. Já moc nemám rád, když se něco opakuje, ale samotnou strukturou písniček se toho navíc moc dělat nedá – máš sloku, refrén, nějaký bridge, můžeš tam šoupnout třeba nějakou variaci na sloku nebo refrén, aby písnička gradovala. Stejně se ale s každou další písničkou snažíme udělat něco, co jsme ještě nezkoušeli. Teď máme na kontě metalový disco, máme swing, máme klasický symphonic rock/metal… Dál bychom mohli udělat třeba nějakou latinu, něco strukturou a harmonicky složitějšího, co by se ještě víc blížilo klasické hudbě (ale zase ne moc, aby se to dalo poslouchat :-D), ale jak bylo řečeno, prioritou je zábava. Když se nám naše písničky budou opravdu líbit, tak věříme, že se budou líbit i ostatním. Roma: Víš, já bych řekla, že se nám vlastně podařilo vytvořit novou kategorii „krabičky“, a to czech symphonic :D. Na konte máte debutové mini cd s rovnomenným názvom Rissla. Vydali ste si ho sami. Neskúšali ste osloviť nejakého vydavateľa? Pepa: Zatím ne. Jsme prakticky úplně nová kapela a v době, kdy vycházelo naše CD, jsme měli odehráno dohromady míň jak 10 koncertů. A tak, i když se v první řadě Roma, ale i ostatní snaží, aby o nás bylo slyšet, tak si myslím, že by to bylo zbytečné… Ale třeba se pletu… Roma: Za sebe myslím, je teď důležitý hrát co nejvíc, zjistit, jak moc naše muzika lidi baví, a pak věci posunout zase dál. Většinou –...

Čítaj ďalej
Flesh party open air festival 2019 ohlasuje zmeny!
okt17

Flesh party open air festival 2019 ohlasuje zmeny!

Zverejnené v okt 17, 2018

Na stránke Flesh party open air sa objavili prvé informácie ohľadom budúcoročného festivalu, veď už aj bolo na čase. Oproti minulému roku prichádzajú dve hlavné zmeny. Najväčšou a najpodstatnejšou je zmena areálu. Flesh party open air festival sa po piatich rokoch presúva do nového areálu. Všetko sa bude odohrávať v campe Opatovce pri Trenčíne. Nový priestor má výbornú dostupnosť z diaľnice, je o niečo väčší ako predošlý v Seredi a poskytne určite potrebný komfort. Druhá zmena sa týka nedeľnej after párty, ktorá tento rok nebude. Namiesto nej bude Warm Up vo štvrtok. Zahrajú len kapely zo Slovenska a Čiech, a tento den bude na podporu CZ/SK scény. Počet kapiel na cely festival tak celkovo stúpne zhruba na 35. Ďalšie informácie budú nasledovať čoskoro a je sa na čo tešiť! Aby sme to zhrnuli do kocky: Miesto konania: Opatovce – Rybníky Farma Ryby okr. Trenčín Dátum: 06.6. – 09.06.2019 FB Event: https://www.facebook.com/events/259035694662359/ Vstupné: Bude zverejnené čoskoro, pre viac informácií sledujte: https://www.facebook.com/fleshparty.openairfest/  ...

Čítaj ďalej
RECENZIA – split БУТ/INSISTENT – L’inphantile collective
okt15

RECENZIA – split БУТ/INSISTENT – L’inphantile collective

Zverejnené v okt 15, 2018

Splitká sú fajn a v rámci undergroundových žánrov ako grind/crust/d-beat nie sú vôbec ojedinelým úkazom. S jediným nosičom získate nový hudobný materiál minimálne dvoch kapiel a prevedenie albumu býva zväčša unikátne. Z takýchto formátov sa stávajú raritky ako to nepochybne bude aj v prípade splitka dvoch českých grindových kapiel – Budějovickej bandy БУТ a Pražskej formácie INSISTENT, ktoré sa mi dostalo do rúk už pred nejakým časom.  Vydavateľstvo L’inphantile collective  sa postaralo o vydarený digipack, kde majú obe kapely dostatok miesta pre krátke info a dokonca texty skladieb. Aj napriek individuálnemu prístupu ku grafike obalu, sú obe strany digipacku ladené do čierno-biela a naozaj sa aj graficky jedná o vydarený kúsok do zbierky každého fanúšika grind coru. Českú grindovú mlátičku БУТ sa mi podarilo vidieť naživo snáď len jedenkrát, a to na svojho času legendárnej akcii Moregore. Odvtedy sa mi zdá, že БУТ obľubujú hrať na koncertoch buď poslední, alebo v nekresťanských ranných hodinách, čo sa podpísalo na mojej absencii počas ich vystúpení. Napríklad aj tohtoročný Obscene Extreme zatvárali, ale po 4 dňoch intenzívneho festivalového vyčíňania videli ich šou naozaj len tí najvytrvalejší grindoví maniaci. Avšak pri počúvaní novinky „Understrike“ ma aj trochu mrzí, že som nevydržala až do konca. Nevinný detský smiech, vzápätí hučanie sirén, panika, nato chvíľa ticha tvoria sú predzvesťou atómového výbuchu, ktorý príde s tónmi prvej skladby „Zero“. Pánom už zo desať rokov na scéne srdce tlčie pre klasický grind core aký mne reže po každej stránke. Priamočiary, surový a dynamický, ale občas s prídavkom voľnejších pasáží, ktoré nechajú vyniknúť gitary a basu, a môžete sa pri nich pripraviť na ďalšie tlakové vlny spôsobené výbuchom atómovky. Vokál sa môže zdať na prvé počutie dosť obyčajný a nevýrazný, ale mne práve celkom vyhovuje táto poloha ala „Barney“. Zbory sú tiež vynikajúce, dodávajú skladbám taký nenápadný HC nádych. A pre mňa je úplná topka prítomnosť pasáží, ktoré obsahujú povedzme tomu „wormroťácke“ disharmonické gitary v pozadí. Proste je to materiál natlakovaný nápadmi, hudobnými zvratmi, nestihne vás nudiť, a osobne by som zniesla aj takú polhodinku. INSISTENT na svojej prvotine ukázali odvrátenú tvár grind coru oproti jeho klasickej podobe ako v prípade БУТ. A treba podotknúť, že minialbum „Serenity of Suffering“ im pripravil výdatnú živnú pôdu pre ďalšie plnohodnotné záseky, ktoré dúfam čoskoro pribudnú na ich konte. Tento ledva 10 minútový materiál je totiž žalostne krátky. Pri každom ďalšom vypočutí sa mi zdá kratší, nestačí mi, som závislá a potrebujem vyššiu dávku! INSISTENT sú veľkým prekvapením a týmto albumom by mohli ašpirovať na cenu metalový nováčik roka. Vynikajúco skombinovali moderný death grind s ťažkotonážnymi sludgovými prvkami, ktoré vás nekompromisne a v pomalom tempe zadupú do zeme. Ale primárne sa tu hrá v zbesilom grindovom tempe, ktoré sprevádza ponurá death metalová gitara. A k tomu ešte bublajúca drnčiaca basa akoby mala struny ponorené do hnusného...

Čítaj ďalej
Fotoreport – Laburnum Diver – Lunatic Gods – SSOGE – Banská Bystrica – 28.9.2018
okt11

Fotoreport – Laburnum Diver – Lunatic Gods – SSOGE – Banská Bystrica – 28.9.2018

Zverejnené v okt 11, 2018

Prinášame vám ďalší fotoreport z Banskej Bystrice. Tentokrát sa v tu uskutočnil koncert, ktorý staval hlavne na atmosfére, úcte k predkom, vplyve folklóru v hudobnom prejave, či využitím aj klasických nástrojov, napr. huslí. Z neďalekého Zvolena sa predstavila mladá kapela Laburnum Diver. Hrajú atmosférický prog/death metal. Nasledovala stálica na slovenskej scéne – Lunatic Gods, ktorí prezentovali svoj tohtoročný album Turiec, ale nezabudli ani na staršie skladby. S novým albumom tento rok prišli aj Silent Stream of Godless Elegy (v skratke SSOGE). Tí ukončili večer a taktiež odohrali skladby z nového albumu s názvom „Smutnice“. Tento koncert zachytila svojim fotoaparátom fotografka Veňa Vicianová, takže nech sa páči, aspoň vizuálna predstava piatkového večera v Banskej...

Čítaj ďalej
Report – Sentient Horror, Carnal Tomb – 5. 10. 2018. – Mariatchi, Nitra
okt11

Report – Sentient Horror, Carnal Tomb – 5. 10. 2018. – Mariatchi, Nitra

Zverejnené v okt 11, 2018

Do nitrianskeho klubu Mariatchi si mali dať „dostaveníčko“ fanúšikovia červami prelozeného a zatuchlinou hrobiek napáchnutého švédskeho, chrastivého zvuku death metalu. Že obe kapely majú od Švédska geograficky ďaleko je celkom jedno. Či už Američania Sentient Horror, alebo Nemci Carnal Tomb sa vyžívajú v charakteristickom ( dajme tomu archaickom ) zvuku Made in Göteborg. Pôvodne im mali supportovať aj Bratislavčania Beton, ale tí museli na poslednú chvíľu vystúpenie zrušiť kvôli ochoreniu v kapele. Sám som bol zvedavý koľko hláv nalákajú vlastne takéto no name kapely. Keď som prišiel niečo viac ako hodinu pred koncertom do klubu, tak sme sa tam mihali asi piati, vrátane barmana. Ale že sa klub celkom slušne naplní, to som ani nečakal. Inu, stalo sa. A myslím, že organizátor, aj kapely museli byť s návštevou nakoniec celkom spokojní. No, zostalo teda iba pri dvoch kapelách. Štart zostal v rukách Carnal Tomb. Títo Nemci mi prirástli k srdcu asi pred mesiacom, keď som ich po prvý krát videl v Ružomberku. Ich death metal je zadumanejší, trošku depresívnejšie ladený, zato ale stále agresívny. To porovnanie s takými, povedzme Grave je na mieste. Záhrobníci nám opäť priniesli plnú rakvu cintorínových šlágrov. Zaznela aj hitovka Beneath the Coffins, skladba s inšpiráciou v Lovecraftovi a jeho mytológií, pri ktorej až cítite, že po vás siaha čosi nechutne slizké, svojimi odpornými chápadlami plnými prísaviek. Moja obľúbená, ale to iba tak medzi rečou. Povedal by som, že Marc Strobel tlačil vokál ešte do väčších hĺbok, ako keď som ich videl po prvý krát. Čo ma nesmierne bavilo, bolo sledovanie výrazov Daniela Sturma a.k.a. Vomitchrista spoza bicích. Snáď to niekto nafotil. Na posledný song prenechal Marc Strobel mikrofón basákovi Corpse Ripperovi, vlastným menom Yvesovi Metzovi, ktorý má ešte hlbší kanál v hrdle. Nie som zvukár, ale vraj HM2 kapely je ťažké nazvučiť. Krištáľovo čistý zvuk by k ich hudobnému prednesu aj tak nesedel, takže tá špina, bordel a smrad lahodili mojim zmyslom. Sentient Horror som popravde poznal iba podľa mena a podľa toho, že mi ich pár ľudí odporúčalo. Pred koncertom som si nejaké ich songy pustil, aby som vedel do čoho idem a kalap išiel dolu. Ich diskografia číta iba jeden album a aktuálne Ep – The Crypts Below, kde moje oko hneď spoznalo opäť nádhernú prácu Juanja Castellana, umelca, ktorý maľoval napr. pre Avulsed, Vomitory, Revel in Flesh, Bodyfarm, Paganizer… alebo aj našich Dehydrated. Trošku som sa zakecal a nevedel som, či sa ešte zvučia, alebo už hrajú. Predsa len v Mariatchi je miestnosť, kde sa hrá, až úplne v zadnej časti klubu. Už hrali a brali so sebou všetko ako uragán príbytky. V porovnaní s Carnal Tomb sú o čosi melodickejší a možno...

Čítaj ďalej
/RETRO/ SEPULTURA – Against – Roadrunner Records 1998
okt06

/RETRO/ SEPULTURA – Against – Roadrunner Records 1998

Zverejnené v okt 6, 2018

Rok 1996 sa ukázal byť pre Sepulturu osudovým. Odchod Maxa Cavaleru mal znamenať okamžitú smrť, kapela sa však rozhodla nehodiť flintu do žita. Keď  postupne utíchla mediálna prestrelka, počas ktorej bolo najviac výstrelov vypálených pochopiteľne z Maxovej strany, nastal čas zaoberať sa budúcnosťou. Osočovaním a ukazovaním prstov na druhých sa nikdy veci nepohnú dopredu a trojica Kisser – Paulo Jr. – Igor Cavalera si toho bola plne vedomá. Najťažšie bolo rozbiť mýtus ich vlastnej neschopnosti, vytvorený predošlým manažmentom Sepultury – resp. Maxovou manželkou Glóriou.  Už pred rozpadom dlhšiu dobu riešila všetky obchodné a zmluvné náležitosti len so svojim manželom a PR tlačilo Maxa mediálne dopredu na úkor ostatných členov. Výsledkom toho Sepultura navonok mnohým pripadala byť viac Maxov projekt, než rovnocenný spolok štyroch hudobníkov (teda tým, čím boli odzačiatku Soulfly). Či bolo rozumné vytiahnuť tieto oprávnené výhrady a neobnoviť Glorii manažérsky kontrakt len pár týždňov po smrti jej  syna Danu Wellsa, nech si už zodpovedia Kisser a spol. sami. Nad dvadsať(dva) rokov rozliatym mliekom je škoda plakať. Max mal po odchode z kapely dvere všade otvorené, netrvalo dlho a na svete boli Soulfly. S bývalým manažmentom Sepultury za chrbtom a plnou podporou vtedajšieho vydavateľa Roadrunner to mal neporovnateľne ľahšie než jeho ex-kolegovia. Tí odchodom Maxa prišli o viac než o frontmana. Došli aj o zabehnutý biznis model a v tom istom vydavateľstve boli preradení do B-ligy ako neperspektívna kapela, ktorá musí všetkým dokázať právo na vlastnú existenciu. Veru, „No Max. No Sepultura“ zaznieva ešte dnes, dvadsaťdva rokov po Maxovom odchode. Osobne si myslím, že aj keď sa Maxovi vtedy nedal odoprieť akýsi vizionársky inštinkt, jeho vplyv na Sepulturu býva mierne preceňovaný. Gro toho, čo pre mňa robilo Sepulturu príťažlivou, mimo povrchného faktu, že sú z Brazílie, bolo fantastické tribálne bubnovanie Igora Cavaleru a okamžite rozpoznateľná hra môjho obľúbenca Andreasa Kissera. Tieto dve nezameniteľné ingrediencie sú zároveň dôvodom, prečo Max nikdy nedokáže zreplikovať sound svojej bývalej kapely s najatými hudobníkmi. V tomto ohľade mi duch Sepultury  pripadal byť vždy viac prítomný na Kisserovskej strane barikády. Roku 1997, po neúspešných Andreasových pokusoch chopiť sa mikrofónu sa kapela rozhodla vyhlásiť konkurz na speváka. Prelúskať sa kvantom nahrávok od obrovského počtu záujemcov bolo nad ľudské sily, najmä keď sa opustená trojica rozhodla, že nový člen by mal byť hlasovo niekde inde než Max. XY hlasových kópií bývalého frontmana však viedlo akurát tak k frustrácii. Svoju verziu skladby, z ktorej sa neskôr stala „Choke“, poslal kapele aj Chuck Billy z Testament. V jeho podaní síce vôbec nie je zlá, vizuálne by som si ho v Sepulture však nedokázal predstaviť. Post nakoniec získal vtedy 27 ročný Afroameričan, vzhľadom pripomínajúci beštiu z filmu predátor – Derrick Green (táto podobnosť neunikla ani pánom zo Slayer, ktorí si počas spoločného turné so Sepulturou v roku 1998 Derricka podpichovali, že v prvom filme bol lepší)....

Čítaj ďalej