Rozhovor – Pothrator -„Názov sme vymysleli ako inak v bare“
Pred nejakým časom sa na scéne podozrivo často začína objavovať kapela s názvom „Pothrator“. Pochádzajú z Popradu a v zostave sa nachádzajú aj členovia z ďalších popradských kapiel, napr. Diktät, alebo Distax. Len nedávno vyšli na svetlo sveta aj s digitálnym demom, ktoré si môžete vypočuť na Bandzone. Ako to už tak s novými špinavými UG kapelami býva, nie je o nich ešte veľa známeho. Na rozhovor s touto skupinou sa podujal Štefan S. a tak sa o nich dozvieme zas o čosi viac. Zdravím kapelu Pothrator. Keďže ste pomerne mladá kapela, tak sa nám na začiatku predstavte. Pothrator: Ahoj Štefan. Sme popradská thrash-grindová kapela Pothrator. Fungujeme spolu už skoro tri roky, pričom v tomto zložení sme už zhruba rok a pol. Kapela sa skladá zo štyroch členov: bicie-Samo, gitara-Homár, basa-Péder a spev-Tomáš. Čo všetko predchádzalo vzniku kapely a čo vlastne znamená názov Porthrator? Samo: V mojom bujarom období asi pred troma rokmi som chodieval do jedného popradského baru. Pár krát som si všimol dlhovlasé bradaté a opité hovädo (Tomáša) ako si v jukeboxe púštal Amon Amarth a do toho si spieval. Povedal som si že je v ňom potenciál. Tak sme sa dali do reči. Také tie klasické reči o hudbe a tak. Spomenul som mu, že som s Homárom hral v kapele ale po odchode na vysokú už na to nebol čas. Vravel som mu že by som chcel založiť nejakú kapelu. Gitaristu a bubeníka som mal no problém bol v tom že nebolo kde skúšať a keďže náš prvý bubeník nebol z Popradu, chcelo by to druhé bicie. Tomáš mi hneď povedal, že bicie má. Onedlho sme zohnali garáž a začali prvé experimenty. Homár: Názov sme vymysleli ako inak v bare. Pôvodne to bol názov Pothrakon, PO ako Poprad, thra ako thrash a KON ako k****i a radšej sa nepýtajte ako sme na to prišli. Neskôr sme to zmenili na Pothrator a pri tom sme už ostali. Ako by ste charakterizovali váš štýl muziky? Homár: Hudba je prevažne thrash metal, ale spev je skôr grindový a takisto aj texty. Samo: Keď sme premýšľali čo budeme vlastne hrať, tak homár ako starý thrasher chcel hrať samozrejme thrash a ja zase grind. Snažili sme sa to nejako spojiť a vďaka Tomášovmu spevu a jeho obscénnym textom hráme thrash grind. Riffy sú thrashové a spev grindový. Máte vonku čerstvé prvé demo, tak si ho trochu rozoberieme. Kde a ako dlho ste ho nahrávali a koľko skladieb obsahuje? Samo: Nahrávali sme u nášho kamaráta a môjho spolu kapelníka Andreja Barteka z kapely Distax, kde pôsobím ako bassgitarista. Nahrávali sme u Andreja v garáži. Tomáš: Celé nahrávanie nám zabralo asi mesiac,...
Report – Valašky a Budzogáne vol. 2 – MMC – Bratislava – 10.11.2018
Namiesto každoročnej Mikulášskej tancovačky sa tento rok uskutočnila v rámci turné Catastrofy a ČAD akcia „Valašky a Budzogáne“. V Randali sa naviac konal Revival večer. Priestory YMCA boli napráskané metalistami, punkáčmi, rockermi a inou háveďou (hehe). Máničky pred vchodom, vo vnútri, proste všade. Privítala ma samozrejme rada na lístky, ktorá sa však celkom rýchlo hýbala, takže za chvíľu som vošla do majestátnej sály. Na chvíľu som sa pozastavila nad tým, kedy som tu vlastne bola naposledy. Došla som na to, že už je to viac ako rok, čo som sem nevložila svoju nohu. Po stranách už bol nachystaný vyblýskaný merch všetkých kapiel. Predávali sa CD, platne, tričká, nášivky, odznaky, jednoducho radosť pre fanúšika. Po miestnosti sa ešte nepohybovalo nejako veľa ľudí, pretože všetci ešte boli vonku a tým pádom sa zväčšila rada na lístky. Dokončovali sa posledné úpravy, aby sa mohol začať večer, ktorý sa určite mnohým zaryje do hlavy. Ako prvých sme mohli zočiť a počuť Human Humus z Popradu, ktorí hrajú grind-core. Pre mnohých návštevníkov to bola možno neznáma kapela, ale čo je lepšie pre UG kapelu, ako sa spropagovať na akcii takýchto rozmerov. V minulom roku sa síce táto popradská úderka ukázala v Randali v rámci Mikulášskej Tancovačky, no predsa len MMC je trochu iný priestor a aj poslucháči sa tu zišli z rôznych žánrov. Bola som celkom zvedavá ako im sadne veľké pódium. Už prvé tóny čisto inštrumentálnej predohry dávali tušiť, že zvuk bude výborný. Počas prvej inštrumentálnej skladby sa objavili všetci členovia, a až po skončení tejto „predohry“ sa na pódium postavil aj spevák – Ižďo. V miestnosti ešte nebolo až tak veľa ľudí, takže som si mohla dovoliť ešte aký, taký pohyb za ideálnym zvukom. Po úvodnej piesni nám v krátkosti predstavil aj Ižďo kapelu a niekoľkokrát pozdravil kamarátov pod pódiom, ktorí do Bratislavy prišli až z Popradu. Potom sa už len hralo a k takmer každej skladbe bol krátky predslov. Ak si spätne porovnám vystúpenie Catastrofy a ČAD, Human Humus pôsobil pri nich ešte trochu neobratne, hlavne čo sa týka pódiového prejavu. S výnimkou speváka, ktorý si pár krát udrel mikrofónom po hlave (ako má vo zvyku), všetci členovia stáli na svojich miestach a pôsobili trochu strnulo. Sústredili sa hlavne na hru a čo najlepšie podanie, čo im samozrejme nemám za zlé, pretože z tejto stránky nemám krivého slova. Ich vystúpenie poznačili aj malé technické problémy u gitaristu Andreja, s ktorými sa mu však podarilo vysporiadať a pokračovalo sa ďalej v našliapnutej vlne. Usporiadanie playlistu bolo rôznorodé, hrali sa staršie veci, no nezabudlo sa na skladby z Obligatory Struggle, posledného albumu. Keď už to vyzeralo, že kapela odíde, pridali naviac ešte posledné...
Debut Guzzle Booze vychádza už tento týždeň!
Banská Bystrica zo svojich útrob každoročne vypľuje minimálne jednu, ak nie viac nových kapiel. Jednou z nich je aj pomerne mladá formácia Guzzle Booze, ktorá sa zrodila v roku 2016. Čo hrajú? Na slovensku nie až tak častý thrash-speed metal, takže ich nahrávka ozvláštni a obohatí určite našu scénu. V kapele sa nachádzajú členovia aj z iných kapiel ako napr. Bloody Redemption, alebo ex člen Acid Force, takže to nie sú úplní začiatočníci :). Celá snaha vyúsťuje v tieto dni, pretože kapela už tento piatok vydáva svoje debutové EP nazvané „Maniacs“. Novinku vydáva český Support Underground, ale zoženiete ju aj u kapely, takže neváhajte a objednávajte :). Vydavateľ: Support Underground Guzzle Booze: Feky – Lead Guitar & vox Maňo – Bass Marcel – Drum machine Aďo / Samo – Guitar Kontakty: https://www.facebook.com/GuzzleBooze/ http://bandzone.cz/guzzlebooze guzzlebooze@centrum.sk Trailer od Dominik...
Recenzia – Embolism – Love Existence – Slovak Metal Army – 2018
Je slnečný septembrový deň a vyrážam za novými zážitkami na bicykli…Tentokrát som sa vydala do Kanianky, kde ma čakalo okrem už spomínaného bicyklovaniu aj prekvapenie v podobe nového CD od Embolism. Tak som si trochu neplánovane došla po svoj kus priamo na miesto, odkiaľ táto grind-core kapela pochádza. Čas však neúprosne beží a zrazu zisťujem, že je november, takže by sa patrilo urobiť recenziu. Novinka nesie názov „Love Existence“ a vydalo ju Slovak Metal Army. Názov je zvolený šalamúnsky, pretože sa nad ním v distre pozastaví každý poslucháč extrémnej muziky (na grind-core veľmi neštandardné). Podľa mňa celkom dobrý ťah! Ak budete hľadať skladbu s týmto názvom na albume, márne, ale vyplakávať už nemôžte, pretože ste si album kúpili (haha), tak si ho zákonite vypočujete….A potom narazíte na „Grind is love“ a bude vám to jasné! Jasné, samozrejme len z časti, lebo názov albumu zosobňuje nie len túto skladbu, ale ďalšie myšlienky, ktoré nájdete v iných songoch. Embolism sa prihlásili s novým albumom po piatich rokoch od Devillumination z roku 2013. Veľmi nevidím zmysel v porovnávaní s jeho predchodcami. Novinka je aspoň podľa mňa prirodzeným vyústením snahy urobiť album, ktorý nebude rovnaký ako jeho predchodca, no so zachovaním si rukopisu a samozrejme stále v grind-core duchu. Ako prvé ma upútal zvuk nahrávky. Nahrávalo sa v štúdiu Shaark a výsledný zvuk je tentokrát ťažký a ostrejší ako na predošlých albumoch. Hlavne gitara a bicie sú viac v popredí a basa nie je až tak razantná. Ak porovnám Mišov vokál s Attack of rage, v Embolism je menej zrozumiteľný, ale nejako mi to neprekáža. Aby som však Mišovi nekrivdila, napríklad v skladbe „What´ch a want“ je práve refrén dobre rozumieť. Čo mi však prekáža je, že aspoň podľa môjho názoru, v niektorých skladbách je na môj vkus práve vokál trochu v úzadí na úkor gitary a bicích. No a keď už tu rozoberám vokál, nečakajte tu žiadny hlboký murmur, skôr je to rev. Na novom albume nájdete dvanásť skladieb a ako sa na grind-core kapelu patrí, všetko je povedané do pol hodiny. Najdlhšia je posledná „Awakening“…, kde sa zo začiatku objavujú v pozadí hlasy s echom, je snáď aj najpomalšia. Symbolicky tak uzatvára album. Prvá „Chimaira“ je veľmi energická, takže predznamenáva atmosféru celého albumu, pretože väčšina skladieb je konštruovaná v tomto duchu. Spomínaná „Grindcore is love“ je naopak najkratšou. Vybočuje však od ostatných, pretože tu hosťuje aj Matúš Píš a pôvodný spevák Kraken. Hoci je fakt krátka, za mňa osobne asi najväčšia hitovica na albume, na ktorú si skočí aj mŕtvola. Väčšina skladieb sa nesie v stredných tempách, no napríklad v skladbe Misery sa objavuje aj hopsasa ťažký rytmus, ktorý je príznačný...
Master – Vindictive Miscreant – Transcending Obscurity Records, 2018
Po sviatku nenávisti, pláne zahalené krvou, vnútornosťami a roztrhanými kusmi tiel, ožívajú štýlom strýčka Franka z Hellraisera. Bunka k bunke, kvapka krvi k ďalšej kvapke, kus rozdrvenej kosti k ďalšiemu kusu. Ako také morbídne anatomické puzzle. Z tohto postapokalyptického obazu plného ohlodaných torz, hnilobného smradu a rojov múch, povstáva čosi, čo je pripravené dokončiť to, čo bolo vložené ako hlavná informácia do hláv nebožtíkov, z ktorých to samo povstalo. Ničiť, zabiť, pomstiť sa. Pomstychtivý zlosyn – Vindictive Miscreant! Možno, že Mark Cooper ( zo známejších kapiel, pre ktoré tvoril vyberám napríklad Vulvodynia, Orphalis, Dawn of Disease, Rings of Saturn… ) myslel svojim dielom na obale čosi iné, ale ja som si to vyložil nejak takto. Pre Master to je už druhá práca po minulom albume An Epiphany of Hate, ale musím uznať, že aktuálny cover sa podaril ešte viac. Čo ale možno čakať od Paula Speckmanna a jeho hordy? Ak niekto v kútiku duše očakáva nejaké experimenty, tak by si mal namočiť handru studenou vodou a dať si ju na čelo. Nič také sa tu nedeje, ale nový album je silný, chytľavý a presne taký aký ho fanúšikovia chcú mať. Master je vlastne čosi ako Motorhead death metalovej scény, idú si stále to isté, ale robia to kurva dobre. Na úvod skvelá titulka Vindictive Miscreant, kde sa spolieha na rýchlosť a tlačí sa na pílu až triesky lietajú. K mnou vypichnutým skladbám by som určite zaradil The Inner Strength of the Demon, ktorá je nasiaknutá takou atmosférou ranných Black Sabbath, akurát keď už človek čaká Ozzyho „mečák“, tak vám poza uši pleskne Mr. Speckmann a jeho chrchľavé hlasivky. Nie je to síce nezvyklé u Master, pretože hneď ma napadne niekoľko ďalších skladieb z ich bohatej diskografie, ale tie punkové pasáže v Engulfed in Paranoia, pôsobia veľmi sviežo a skvele zapadajú do celého konceptu. Album defacto neobsahuje slabú skladbu a o nejakej vate nemožno ani hovoriť. Master zaradili na album iba osem vecí, čo je najmenej v ich kariére, ale za to každá jedna má očakávanú kvalitu. Vindictive Miscreant je prvým albumom Master, ktorý vychádza pod indickým vydavateľstvom Transcending Obscurity Records a ja chcem iba poznamenať, že digipak sa veľmi podaril. O zvuku nemá cenu hovoriť, štúdio Shaark je rokmi overené a môžu si pripísať ďalší vydarený počin. Síce navždy asi zostane vrcholom kariéry Master, pre mňa nedostižný The Spirit of the West, ale novým albumom sa mu priblížili najbližšie od tej doby, čo pán Loktibrada nosil kolty pekelne nízko. Vindictive Miscreant je bez debaty jedným z albumov roka. Hodnotenie:...
Report – Noc Besov – Rituál – RC Tartaros – 3.11.2018
Pri príchode do klubu nás privítal zvuk skúšajúcich kapiel, čo predvídalo dobrú prípravu na koncert a veru to bolo aj poznať na kvalitnom zvuku. Sľúbená prednáška začala len v malinkom omeškaní, proti určenému času, no myslím že si tu veľa ľudí prišlo na svoje. Stano nám porozprával o významných knihách slovanskej tematiky, ktorým titulom sa vyvarovať, a ktoré sú naopak veľmi zaujímavým a prínosným čítaním. Spomenul slovenskú, českú ale aj zahraničnú literatúru. Je poznať, že sa do tejto témy vážne vyzná. Po prednáške mal každý možnosť s ním o tejto téme podebatovať. Nespočetné množstvo spomenutých kníh zahŕňalo výtlačky o mytológií, náboženstvách či samotnej histórií slovanských predkov, z rôzneho uhlu pohľadu. Medzi odporúčanú literatúru patria napríklad knihy od archeológa Zdenka Váňu – Svět slovanských bohů a démonů , Svět dávných Slovanů . Ďalej sú to knihy od Magdalény Beranovej, Martina Golema, či Ježi Dynda, ktorý napísal knihu „Slovanské pohanství ve středověkých latinských pramenech“, alebo „Svjatogor Smrt a iniciace staroruského bohatýra“. Pre knihomoľov spomeniem ešte niekoľko ďalších dôležitých autorov a ich práce: Michal Téra- Perun- búh hromovládce, Libuše Hrabová- Stopy zapomenutého lidu ( o polabských slovanoch) , Rudolf Krajčovič, Joachim Herman- Od Hradčian po Vinetu: Rané kultúry západných Slovanov, Jan Kozák- Odin Carl Gustav Jung- Veda o mytológií, Nikita Iljič Tolstoj -Moskevská etnolingvisticka škola ( niečo o jazyku a písme) , Mircea Eliade – rumunský profesor napísal knihu „Sacrum and profanum“ – rituály a ich zmysel, kde rozoberá všetky náboženstvá, cyklické vnímanie času a iné súvislosti. Po prednáške nasledovala hudobná časť, vystúpenia všetkých kapiel: Proglas (melodic progressive black metal) – Slovensko Zvuk síce nebol najlepší, no rachot spôsobený kombináciou tónov vypusteným z gitár, basy a bicích ako odtrhnutým z reťaze, rozprúdil atmosféru a teda aspoň časť publika sa zabávala. Žánrovo mi trochu pripomínajú skupinu Parom. Hudobne ma veľmi neohúrili, no majú však celkom zaujímavé texty, takže sa oplatí vypočuť, nech si každý spraví vlastný názor. Na Noci Besov pokrstili svoj nový album, ktorý si už teraz môžete úspešne zakúpiť. Krst cd poctili piesňou Sláva Ukrajine, ktorú si s nimi prišiel na pódium zaspievať aj organizátor Noci Besov Stano. Merkfolk (pagan folk metal) Poľská folk metalová kapela so slovanskou tematikou ohúri všetky zmysli a núti vás hýbať sa. Čarovná kombinácia ženských hlasov v spojení s klasickými a modernými hudobnými nástrojmi tvorí veľmi prijemnú atmosféru a vtiahne vás do deja príbehu. Čisté gitarové a huslové sóla sprevádzané bubnami a harmonikou v pozadí tvoria harmonický celok. Je vidieť, a teda hlavne počuť, že Merkholk sa poctivo presadzuje v hudobnej sfére, má ucelenú myšlienku a venujú sa hudbe naplno. Ľudia tancovali, pogovali, speváčka ohúrila svojim energickým hlasom a koncert si všetci náramne užili. Priznávam že...










