Frontierer – Unloved – Independent 2018
júl30

Frontierer – Unloved – Independent 2018

Zverejnené v júl 30, 2018

Štvú vás susedia? Pustite si na plné pecky nový album Frontierer. Puberťáci, chcete aby sa vaši rodičia začali seriózne báť toho, čo z vás bude keď vyrastiete? Vypeckujte si v izbe album „Unloved“ a zamknite dvere. Chcete v práci hodinovku? Nastavte si počas pracovnej porady ako budík Frontierer. Táto škótska zverina vydala ešte nestráviteľnejší a anti-muzikálnejší, nôt a melódií prostejší album než bol dlhohrajúci debut „Orange Mathemathics“. Tento krát však od oranžovej farby prešli páni na farbu, ktorá signalizuje rizikové a zdraviu nebezpečné preťaženie systému – červenú. A tá červená neznamená „stop“ – houby – Frontierer sú ako turbo nasratý býk, ktorému nešťastný toreador tou červenou plachtou práve zamával pred xsichtom, bez toho aby len pri jeho nezdravom sebavedomí a arogancií tušil, že to bola posledná vec ktorú spravil. A nezáleží na tom, koľko oštepov má tento zver zapichnutých v tele, odhodlanie je totiž silnejšie. Tu idú fakt žarty bokom. Toto je nenávistný, nekompromisný a nepoľavujúci djent. To čo pätica predvádza, takmer nemá momenty odľahčenia či oddychu. Ako náhle dúfate aspoň v jednu sekundu pokoja, prikúria Frontierer pod kotlom ešte silnejšie. Sumár najčiernejších myšlienok a emócií. Nechutne skreslené a zámerne prehúlené syntetické gitary dopĺňané besným zavíjaním whammy pedálov (tohto splašeného mustanga medzi gitarovými pedálmi preslávil Tom Morello či Dimebag Darrell) sa tiahnu každou skladbou a zámerne premieňajú celý album v jednu nestráviteľnú masu, ktorej súvislé počúvanie je ekvivalentom žrania klincov. A ak vám tie klince idú dole krkom ťažko, zapíjajte ich benzínom. Pri takejto rúbanici je už takmer povinnosťou obstarať si urevaného tura, ktorý aj keď je hlasovo skôr jeden z tucta, predsa len posiela beztak pekelne intenzívnu muziku do ešte väčšieho extrému. Ok – na niečo také nehorázne ako melódia predsa len v polovici albumu dojde. „Heartless 101“ je na pomery albumu, ktorého účel je silný tinitus, takmer slaďák…takmer. Objavia sa tú elektronické podmazy a dokonca aj niečo veľmi vzdialene pripomínajúce spev. Trvá to asi minútu a potom skladba prechádza naspäť do svojich mäsiarskych koľají. Album „Unloved“ predstavuje totiž v rámci doby svojho vzniku rovnako extrémny výplach, akým bol vo svojej dobe míľnik „Chaosphere“ od Meshuggah. Škóti k tomu ešte pridávajú chorobnú atmosféru ďalšej mešugáckej placky „Catch 33“, punkovú až hardcoreovú živelnosť Dillingerov a akúsi príchuť náhodnosti. Celý album je ako neriadená strela, u ktorej si majiteľ zbrane nerobí starosti, koho trafí. Niečo podobné predvádzajú aj ich krajania Sectioned, avšak Frontierer sú predsa len o mierny kus ďalej. Ich samotný názov napovedá o tom, že ako chodec po lane balansujú na samej hranici toho, čo je ešte počúvateľne. Je dosť možné, že na „Unloved“ túto hranicu dobrovoľne prekročili a je iba na poslucháčovi, či to akceptuje alebo dá ruky preč. Z toho, že na celej ploche albumu hrajú  takmer furt jednu a tu istú skladbu si páni hlavu zjavne nerobia. Povrchová monotónosť je skôr sprievodný jav...

Čítaj ďalej
Fotoreportáž – Constans Compromissum – Bane – Depresy – Topoľčany – 26.7.2018
júl28

Fotoreportáž – Constans Compromissum – Bane – Depresy – Topoľčany – 26.7.2018

Zverejnené v júl 28, 2018

Vo štvrtok 26.7. sa v Topoľčanoch uskutočnil koncert v klube Barbar. Odohrali tu kapely Constans Compromissum, Depresy a Bane. Na tomto podujatí sa žiaľ nezúčastnil žiadny z redaktorov, takže vám z tejto stránky akciu nedokážeme priblížiť. Jednotlivé kapely si avšak môžete pozrieť aspoň prostredníctvom fotografií z tohto koncertu, ktoré zachytil svojim foťákom Filip Čerňan. Prajeme aspoň týmto spôsobom príjemné spomienky na „čierny štvrtok“ v Topoľčanoch. Ešte viac fotografii nájdete aj na stránke:...

Čítaj ďalej
Stoner-Post-Sludge-Doomová nádielka
júl27

Stoner-Post-Sludge-Doomová nádielka

Zverejnené v júl 27, 2018

Stoner rockový a stoner-metalový boom je v súčasnosti na vrchole a momentálne nadobúdam pocit, že len v neďalekom Nemecku, kde je tento žáner nesmierne populárny, je takýchto kapiel viac než v Indií bohov. To ani nehovorím o Severnej Amerike. Ak náhodou sledujete na youtube kanály ako napr. Stoned Meadow Of Doom či The Bong Druid of Mammoth Weed Mountain, tak viete, že nové nahrávky od pomerne neznámych kapiel tu pribúdajú ukrutným tempom. Človek to nestíha sledovať, nedajbože prehrabať sa množstvom nezaujímavých a len názvom sa odlišujúcich kapiel k niečomu svojbytnému a pozoruhodnému. Ale ak sa k tomu človek prepracuje, väčšinou výsledok stojí za to. Takže tu je výber stoner-sludge-doom kapiel, na ktoré som narazil behom posledných pár rokov a ktoré si podľa mňa zaslúžia pozornosť: Holy Grove Holy Grove sú vraj „najlepšie stráženým tajomstvom štátu Oregon – USA“ a to aj tak „nie nadlho, lebo vraj o nich bude svet čoskoro počuť“. No či sú fakt až taká bomba, si netrúfam tvrdiť, ale jedno viem iste – ich rovnomenný debutový album je výbornou porciou hudby, skladajúcou hold hard´n´heavy scéne 70-tých rokov, teda najmä Black Sabbath. Neminuli ich tiež vplyvy ranného doom metalu v podobe Candlemass či Saint Vitus a zjavne im nie je cudzí ani južanský rock v obidvoch jeho najznámejších vteleniach (70-roky Lynyrd Skynyrd a 90-roky New Orleánska vlna). Vedení slečnou so silným a prierazným hlasom na poste vokalistky a s celkovou záľubou v sludgeovom bahne či špinavom zvuku sú Holy Grove pastvou pre moje uši. Ich hudbe dominujú ťaživé pomalé tempá, prevažne ranno-sabbathovské riffy a miestami si tu prídete aj na skrytú bluesovú melodiku. Kapela v súčasnosti vraj pracuje na druhom albume.Tak či onak, na základe posluchu ich albumu im do budúcna neprajem nič iné než úspech. Whalerider Whalerider rovnako vzývajú ducha Black Sabbath a zároveň tento základ okorenili troškou ranného grungeu v podobe nahrávok Soundgarden či Screaming Trees z 80-tých rokov. Cudzí im nie je ani post metal rokov 90-tých a rôzne príjemne odbočky ako napríklad využitie sláčikových nástrojov.  Či už šijú do poslucháča priamočiary rock alebo osemminútovú ódu na dva motívy a lá Neurosis, robia tak presvedčivo a bez väčších zakopnutí. Spev tu je trochu kameňom úrazu – nejde o to že by išlo o nekvalitný výkon, ale nemusí sedieť každému. Rôznorodý mix prejavov China Morena (Deftones) či Perryho Farrella (Jane´s Addiction) s miestami Cornellovským frázovaním síce nehrá druhé husle, ale pre určitú časť poslucháčov nemusí byť dostatočne priebojný či stráviteľný. Mne to osobne nevadí, keďže vo väčšine prípadov je vokálna stránka v tónine (čo sa v prípade Morena a Farrella povedať nedá) a navyše príjemne nahráva a zahusťuje už beztak silnú atmosféru. Swan Valley Heights Určite najšpinavšia záležitosť. Silné kontrasty medzi minimalistickým desert rockom a psychadelickými zasnenými pasážami znejú v podaní tejto trojice z nemeckého Mníchova naozaj sviežo a ich vzájomná súhra je už len vítaný bonus. Na kapelu s tak...

Čítaj ďalej
Recenzia – April Weeps – „Comma “- Independent – 2018
júl26

Recenzia – April Weeps – „Comma “- Independent – 2018

Zverejnené v júl 26, 2018

Po mnohých dňoch keď slnečné lúče nedopadali na zem a obloha bola stále zatiahnutá, pôda je zmáčaná neúprosným dažďom, ktorý trvá niekoľko dní. Ako hovorili staré matere všetko má svoj začiatok a koniec. Aj takýmto hnusným dňom nastal koniec. Mraky sa stratili a tvár zaliali lahodné a jemné slnečné lúče. Tak niečo takéto som zažil a poviem že zažívam keď do prehrávača vložím nove cd COMMA od Dunajsko stredskej kapely APRIL WEEPS. Album je v digi prevedení, so zvláštnou maľbou pohrávajúcou sa s ľudskými citmi. Do detailov coveru nebudem moc zachádzať nakoľko štýly v maľbách sú pre mňa španielska dedina :). Ale pri pohľade naň získavate prvotný pocit čo môžete očakávať. Očakávať sa dá všetko, ale čo sa spustí vás odvalí a prevedie krajinou kde prím hrajú emócie, emócie a ešte raz emócie. Osobne daný album, ktorý obsahuje 9 skladieb počúvam už skoro 2 mesiace nonstop. Je to aj z dôvodu, že mám rád kapely, ktoré sa pohrávajú s melódiami útočiacimi na moje city. Je to dokonalá súhra tónov, spevov v jeden prekrásny celok. Tu je jasný dôkaz že slovenská scéna má veľmi kvalitné kapely, ktoré sú na našu smolu utláčané do pozadia zahraničnými bandami, hrajúcimi prvú ligu. Ale osobne stále mi niečo chýbalo k albumu a dočkal som sa toho 12.7.2018 vo Vizoviciach, kde som sa s nimi osobne stretol, prehodil pár slov a hlavne vzhliadol ich set. Mužský vokál v prvom momente pripadá človeku, že by nedokázal ani muche ublížiť. Ale keď sa spustia prvé tóny, mení sa tento človek, a so svojho hrdla vypúšťa beštiu s kvalitným growlingom. Aby táto beštia nezdevastovala areál skvele sekunduje útle žieňa Marta. Pri ich koncertnom prevedení mi to pripomína Krásku a zviera. Môžem povedať že vďaka Martinovým vokálom sa zviera mení na človeka. Toto som potreboval vidieť a hlavne počuť naživo. Pri pohľade na ľudí pod pódiom bolo veľmi zaujímavé sledovať mužskú časť, ktorej občas upadla slinka od úst . Nie len Marta ale celá kapela si podmanili každého fanúšika, ktorý sledoval daný set. A v tomto vidím veľkú silu, ktorú cítiť z albumu. Je to sila podmanenia si publika a dostávanie patrične odozvy, ktorú má každá kapela. Mnohí si možno pustia April Weeps, vypočujú si daný album na bandcampe, YouTube, alebo si stiahnu mp3. V skladbách budete počuť mnohé vplyvy gothic kapiel hrajúcich už spomínanú prvú ligu. Je doba kde sa ťažko tvoria nové veci, ale naopak je doba dané vplyvy použiť vo svoj prospech a nestratiť svoju tvár. AW je toho ukážkou, každý tón, každý vokál, gitarové súboje to je APRIL WEEPS. Aril Weeps skvele konkuruje medzinárodnej scéne a je hriech ich nepodporiť či koncertne, alebo kúpou nosiča....

Čítaj ďalej
Minority Sound pripravujú nový album!
júl26

Minority Sound pripravujú nový album!

Zverejnené v júl 26, 2018

Česká kapela Minority Sound pripravuje vydanie nového albumu. Táto industriálna, cyber metalová skupina z hlavného mesta naposledy potešila svojich fanúšikov albumom v roku 2015 s názvom Drowner’s Dance. K novému albumu prezrádzajú následovné: „O co že půjde tentokrát? Odvrátíme se, aspoň na moment, od konceptu dystopické budoucnosti a nabídneme vám desku osobní, až intimní! Dílo ponese název TOXIN a jak už název napovídá, podtitul „…of drugs and men“ by byl víc než příhodný. Skladby jsou již poskládané a nyní vše zkoušíme, brousíme, aranžujeme, vylepšujeme, zhoršujeme, zkrášlujeme i zošklivujeme. Na začátku Prosince letošního roku pak na 14 dní zavítáme do studia The Barn, kde s producentem Danem Frimlem vše zvěčníme na stříbrný kotouček. Vydání je pak plánované pod labelem Metalgate během první čtvrtiny roku 2019.“ Medzičasom si môžete skrátiť čas počúvaním ich starších záležitostí. Minority Sound: https://www.facebook.com/minoritysound/ https://www.youtube.com/channel/UCIdew0sbU_0I5JMu6leSf5g...

Čítaj ďalej
LYE BY MISTAKE – Arrangements for Fulminating Vective – Lambgoat Records 2006
júl25

LYE BY MISTAKE – Arrangements for Fulminating Vective – Lambgoat Records 2006

Zverejnené v júl 25, 2018

Tak o existencií tejto jazz-metalovej šialenosti som sa dozvedel pred nedávnom a môžem len povedať, že ma to dosť štve, keďže  páni z LYE BY MISTAKE už nejaký ten piatok nie sú aktívni. Vidieť ich naživo totiž mohol byť jedinečný zážitok. Ich debut z roku 2006 – Arrangements for Fulminating Vective – je totiž ako dva tucty znenazdajky vypálených faciek smerom k vašej tvári, po ktorých sa nestíhate spamätať čo sa to vlastne stalo, nedajbože pozbierať si myšlienky. Presne ako v scéne z Terence Hill / Bud Spencerovskej klasiky Malý Unavený Joe – „ukážem ti to ešte raz, na prvý krát sa to hneď nepochopí“ – rovnaký postup môžeme aplikovať na debut chicagských extrémnych jazzmanov LYE BY MISTAKE. Po tejto dávke šialenosti som sa najprv cítil ako zrazený vlakom – áno počul som tieto ingrediencie už predtým, či už to boli The Dillinger Escape Plan, Sikth, Pattonoví Fantomas či Mr. Bungle alebo Miles Davis – ale nikdy nie v takejto intenzite, v takto nekompromisnom a uletenom podaní, kde je šialenosť priamo úmerná virtuozite. Lye By Mistake klasické jazzové úlety prekladajú mathcorovým besnením, aké podľa mňa nemá konkurenciu a v takej Ostrich Feathers And Apple Pie sa mihnú aj country úlety či „halucinácie z ďalekej Ázie“ (malý príspevok do klubu rýmovačov).   To čo do poslucháča šijú napríklad Dillingeri behom jednej skladby sú Lye By Mistake v rámci vysoko organizovaného bordelu schopní do Vás napumpovať miestami behom pol minúty. Pri tom všetkom im však nechýba toľko potrebný nadhľad a zmysel pre recesiu. Ono počúvať tvorbu LBM je totiž vo svojej podstate neskutočne zábavné. Napríklad taká 900 Seconds In Search Of Jerry z počiatočného mathcoreového nájebu prejde lusknutím prstov do latinsko amerického rytmu, kde nechýbajú dychové nástroje, nasleduje jazzový gitarový výbeh a ďalší náklad rytmicky krkolomných šialeností. Magorina, ktorá trvá niečo málo cez tri minúty pôsobí vďaka počtu nôt a taktov vystrelených do éteru minimálne dvakrát dlhším dojmom. Napríklad v psychopatickom maratóne „If We Were Intense, This Song Would Be A Boyscout“ (no a skúste sa nešupovať na takom názve) sa mieša HC s naoko, teda skôr „naucho“ zmätočnými gitarovými postupmi, ktoré skôr pripomínajú spanikárené bzučanie otravného hmyzu uväzneného medzi oknom a závesom. Všetko to končí akoby sa pod kapelou prepadla betónová podlaha a na nižšom poschodí hral Miles Davis. Klamlivé úskoky, zvraty kde nie sú ucelené pasáže ale len prechody k prechodom a navrchu toho všetkého  mizantropický rev/škrek frontmana. Ak sa chystáte zošalieť, gratulujem, práve ste si k tomu našli soundtrack. Ok – z času na čas sa objaví niečo také nehorázne ako rovná linka do ktorej sa dá aj trepať hlavou, ako napríklad v skladbe „Aboriginal Negatives“ ale aj tá je po pár sekundách kompletne na šalát rozstrieľaná guľometnou kadenciou nôt a následne niečím, čo by som charakterizoval ako „Jethro Tull po užití bližšie nešpecifikovaného množstva metamfetamínov“. Lye...

Čítaj ďalej