Gothoom open air festival prichádza s ďalšou várkou kapiel – prevažuje atmosféra!
nov06

Gothoom open air festival prichádza s ďalšou várkou kapiel – prevažuje atmosféra!

Zverejnené v nov 6, 2018

FLESHGOD APOCALYPSE, FURIA, SEAR BLISS, NOCTEM, ROSK Metal je vo všeobecnosti žáner, kde je atmosférická zložka hudby veľmi dôležitá. Dnes si to dokážeme pridaním kapiel, ktoré kladú mimoriadny dôraz práve na silnú, samozrejme často temnú, atmosféru, ktorou okoreňujú svoj extrémne metalový základ. Z juhu Európy k nám so svojou nekompromisnou, no zároveň veľmi premyslenou produkciou dorazia FLESHGOD APOCALYPSE. Ich hudba v sebe kombinuje ultrarýchly death metal so symfonickými a opernými prvkami, pričom každým ďalším albumom je táto kombinácia odvážnejšia a živé predstavenia pestrejšie. FURIA je kapelou, ktorá, svojím EP „Guido“ nahratým v bani 320 metrov pod zemou, prináša nový zmysel označeniu underground. Na EP i na ostatnom albume z roku 2016 sa prezentujú svojským black metalom prechádzajúci medzi jeho typickými momentami a totálne nežánrovými rifmi. Pre túto zmes si zaužívali pomenovanie nekrofolk a ich atmosférické experimentovanie bude rozhodne niečo, čo netreba zmeškať. Od susedov z opačnej strany k nám zavítajú už od roku 1993 fungujúci SEAR BLISS. Známymi sa stali hlavne pre ich obohatienie black metalu o využívanie dychových nástrojov so stabilnými trúbkárom v zostave. Ich tohtoročný ôsmy dlhohrajúci album „Letters from the Edge“ je vynikajúcou ukážkou toho, ako dobre to môže fungovať. Temný a majestátny death/black metal nám naservírujú NOCTEM. Drvivé riffy a blast beaty, ale i silný mystický opar, ktorý túto španielsku partiu sprevádza určite nebude cudzí priaznivcom strednej éry tvorby Behemoth, alebo tej novšej Hate, či Maat. Meditatívny i surový black metal skombinovaný s post blackom, ale i post rockom a metalom ako takými. To sú ďalší Poliaci ROSK, ktorí vás svojou kolážou emocionality a chladu rozhodne vtiahnu do deja svojej hudby a len tak ľahko nepustia. Text prebratý zo stránky – http://www.gothoom.com/festival/novinky/atmosfera-gothoomu.html Viac informácii o festivale: http://www.gothoom.com/festival/ https://www.facebook.com/GothoomFest/ https://www.facebook.com/groups/1296226867108490/ FB Event:...

Čítaj ďalej
Nové CD POETRY IN TELEGRAMS – I, Koheleth s ďalšou zahraničnou hviezdou
okt31

Nové CD POETRY IN TELEGRAMS – I, Koheleth s ďalšou zahraničnou hviezdou

Zverejnené v okt 31, 2018

Po dvoch rokoch sa hudobný projekt POETRY IN TELEGRAMS hlási s novinkou I, Koheleth. K veľkým menám z minulých nahrávok (Thomas Lang a Jørgen Munkeby) pribudlo ďalšie, nemenej atraktívne – bubeníkom je tentoraz Marco Minnemann (GER/USA), známy zo spolupráce s virtuózmi ako Joe Satriani, Guthrie Govan alebo Paul Gilbert.  Klávesové nástroje v skladbe S+R nahral Paul Ortiz (UK) a o celkový zvuk sa opäť postaral Roland Grapow (GER). Prvým singlom z CD je pieseň Lip Reader, ku ktorej natočil obrazovú zložku Peter Čermák (ide o čoraz populárnejší formát „official audio video“). Lip Reader K novinke, ktorá vychádza ako CD i ako digitálny album (a taktiež k predchádzajúcim nahrávkam), získate viac informácií na oficiálnej webovej stránke www.poetryintelegrams.com a na sociálnych sieťach projektu, napr. na www.facebook.com/poetryintelegrams. Hlavou POETRY IN TELEGRAMS je slovenský hudobník Johny Štefeček. Charakteristickou črtou projektu zostáva aj naďalej minimalizmus (gitara a bicie) a „pesničkárstvo“. Debut Songs for Desperate Lovers i ďalšie doterajšie EP zožali pozitívne recenzie v rôznych rockových časopisoch a na internetových portáloch, pričom nahrávka Melancholy bola nominovaná na cenu Radio_Head Awards v kategórii album roku Hard & Heavy 2016. Mixáž a mastering všetkých štyroch CD je v réžii Rolanda Grapowa (GER). Obálky a webová stránka sú dielom Pavla Trubena (Truben Studio), fotografom je Martin Mayer. Tlačová správa POETRY IN TELEGRAMS, október 2018 Kontakt: Johny Štefeček e-mail: johnystefecek@gmail.com www.poetryintelegrams.com www.facebook.com/poetryintelegrams www.poetryintelegrams.bandcamp.com www.youtube.com/user/poetryintelegrams www.instagram.com/poetryintelegrams...

Čítaj ďalej
Recenzia – Hrobar – Rýchla Smrť – Support Underground – 2018
okt29

Recenzia – Hrobar – Rýchla Smrť – Support Underground – 2018

Zverejnené v okt 29, 2018

Support Underground sa tento rok postaral o vydanie niekoľkých albumov, ktoré mňa osobne potešili. Jedným z nich je aj prvotina slovenskej kapely Hrobar. Priznám sa, že na skupinu som narazila až pri festivale Jašterice v Banskej Štiavnici, ktorú má organizačne na starosti práve Hrobar a ľudia okolo nich. Nebolo mi veľa treba, aby sa mi zapáčil ich koncept okolo hrobariny, hrobov a cintorínov. Banská Štiavnica, mesto odkiaľ kapela pochádza je známa skôr baníkmi. Pre istotu som si teda zistila ako vyzerajú miestne cintoríny a hlavne tie, kde sa ešte aj pochováva. No, ale na moju smolu som sa na túto tému nedozvedela nič a nedozviete sa ani vy, keďže samotné mesto ešte na svojej stránke testuje mapu cintorínov. Tak niekedy inokedy a poďme radšej k hudbe. Hluk vám zaobstarajú traja hudobníci v zostave bicie, gitara, bass gitara a spev. Debutový album obsahuje až 20 skladieb, takže je jasné, že ide o pomerne krátke songy, ktoré nepresahujú 2 minúty. Dohromady sa vaše uši zahrejú asi na pol hodinu, veď ako hovorí názov, bude to rýchla smrť. Po hudobnej stránke sa nedejú žiadne novoty, ide o surový thrash s prvkami punku a groovy. Miestami sa mi zdá po hudobnej stránke album možno až príliš schematický. Človek sa nestihne ani nadýchnuť a pokračuje sa vo vražednom tempe ďalej. Ďalšou zaujímavosťou je aj akýsi predeľ, medzi novšími a staršími skladbami. Hrobarová veľká devíza je pre mňa v textoch a ich spracovaní vokalistom. Spev sa síce drží viac menej v jednej hladine, s občasným škrekom, no nie je to ani zďaleka monotónne. Nafrázovanie je vo väčšine prípadov výborné. Niektoré pasáže sú však podané v takej rýchlosti, že človek text nestihne zachytiť. Nato je potom booklet, kde si to môžete skontrolovať. Jediné, čo nemusí vyhovovať všetkým, je zvuk. Na garážové pomery dosiahol Hrobar zvuk nadpriemerný, zemitý, proste underground a myslím si, že prirodzene dotvára atmosféru celého tohto diela. Už som spomínala trochu texty. Pre mňa osobne hrá práve táto časť veľkú úlohu. Väčšina sa točí okolo sveta hrobára a vecí s tým súvislých – napr. Doktor krompáč, Rešeto, Kopeme, Do mŕtva, Hrobokop…Téma je jasne daná! Niektoré texty majú v sebe čierny humor, iné trochu morbídnosti, ďalšie trochu primitívnosti, no nejaké hlboké filozofické úvahy tu nečakajte. Jednoducho, človek sa pri počúvaní dokáže pobaviť, a to nedokáže len tak hocijaká kapela. Predpokladám, že v tejto recenzii určite niekto nájde pár chýb, keďže sme ľudia. Tak je to aj v prípade bookletu, kde som našla pár drobných chybičiek, ale nič strašné, za čo by „grammar nazi“ mohli udeliť vážnejšie tresty. Možno si poviete, že vizuál nehrá až takú veľkú roľu. Úprimne sa priznávam, že podľa mňa práve dobrý...

Čítaj ďalej
Solfernus s klipom ku skladbe Mistresserpent!
okt28

Solfernus s klipom ku skladbe Mistresserpent!

Zverejnené v okt 28, 2018

Hellgang z Brna, teda pekelný Solfernus, prichádzajú s novým klipom ku skladbe Mistresserpent z albumu Neoantichrist, jeho recenziu ste si mohli prečítať aj na našich stránkach. O realizáciu sa postarala spoločnosť Ex Inferi Production. https://www.youtube.com/watch?v=aE0vDEOrZr0  Aj krátke video z natáčania. https://www.youtube.com/watch?v=D9gZyV9dVXE ...

Čítaj ďalej
Macabre Decay – Purgatory – Immortal Souls Productions, 2018
okt28

Macabre Decay – Purgatory – Immortal Souls Productions, 2018

Zverejnené v okt 28, 2018

Očistec má byť vraj miestom, kde sa odpykáva trest, aby vás nejaká kvázi reálna nadbytosť pustila na nebesá. Ono, keď sa tak niekedy pozerám okolo seba, tak mám pocit, že ten trest si tu odpykávame asi všetci. Ale nie všetci túžime stráviť večnosť tým, že budeme surfovať niekde na obláčiku… Mám taký dojem, že podobne zmýšľajú aj Švédi Macabre Decay. Pri pohľade na depresívny, postapokalyptický výjav na obale, si človek uvedomí, že hriechom planéty sme možno my a vojnou a svojím samozničením, ju vlastne očisťujeme, čím ona sama prežíva svoj očistec. Dosť ale mojich divných filozofických úvah, to o čo tu ide, je death metal. Macabre Decay, ako som už spomínal vyššie, pochádzajú zo Švédska. A aj keď ide o mladú kapelu, tak tu hrajú skôr už páni v rokoch, ktorí si prešli rôznymi zoskupeniami, našincovi ale nie veľmi známymi ( Incarnated, Skulldrain… ). Čo iné by prišlo zo Škandinávie, ako dávka smrtiaceho kovu? Ale pozor, ak čakáte hnilobou zaváňajúce čerstvé hrobové miesto, z ktorého vychádzajú škrípavé zvuky, ako keď si červy chystajú príbory na prídel čerstvej mršiny, tak zostanete asi zaskočený. Melódiami sa nešetrí ani v tomto prípade, ale ide o death metal, ktorý má svoju charakteristickejšiu tvár. Drvivé stredné tempá, osviežujúce sóla… Keď sa rozhodnú zatlačiť na plynový pedál, tak ma to až tak neoslovuje, ale to je vec vkusu. Ich sila spočíva podla mňa v náladotvornejších pasážach. Presne týmto sa vyznačuje Devourer of Souls. V refréne si tu svoje odspieva ( ako som sa dočítal v booklete ) istá Helena Bohman. Nemám síce poňatia kto to je, ale jej hlas je podmanivý a pôsobí ako pekný protipól k hrubozrnnému hlasu Henrika Anderssona. Práve jeho hlas je jedna z mála vecí, ktoré ma až tak neposadili na zadok. Drží sa viac menej stále v jednej rovine a zapadá mi tak do rady ďalších a ďalších growlerov. Ku skladbám, ktoré ma ešte oslovili, môžem s pokojným srdcom pridať titulku In Purgatory a Pawprints in Blood ( kde určité pasáže sú ako vystrihnuté od Fleshcrawl, ale tí sa zase zhliadli v Dismember, takže okružná cesta Švédsko – Nemecko – Švédsko sa týmto uzaviera ). Len taký dodatok na záver, páni zrejme pri skladaní albumu počúvali staré albumy od Kreator – dvojica skladieb As the World Burns a Endless Pain, nesie meno ako staré šlupky od tejto germánskej modly. Aby sme si to zhrnuli. Album to je dobrý. Pre fanúšikov, ktorí sa našli v old school death metale a radi vyhrabujú albumy z distier, tak ako medveď grizzly lososy z rieky, bude ako stvorený. Ďalšia časť tvorstva nad ním iba mávne rukou. Ale tak to cíti asi aj samotná kapela....

Čítaj ďalej
Krátky rozhovor o EP „Universe, Milk, Structures”
okt22

Krátky rozhovor o EP „Universe, Milk, Structures”

Zverejnené v okt 22, 2018

Po dlhšom čase sa s novinkou na svojom konte objavuje aj známa košická kapela Obliterate. Hudobne sa Obliterate vyprofilovali z grind-core a death metalu na svojské vyznenie, ktoré sa nedá jednoznačne zaradiť do rámcovej žánrovej škatuľky.  Nové EP je príkladom hudobnej rozmanitosti. O najnovšom EP, aj o dianí v kapele som sa porozprávala s tým najpovolanejším – Ivanom, gitaristom z Obliterate. V piatok ste uverejnili pvú skladbu z pripravovaného EP. Koľko bude mať teda EP celkovo skladieb a aká bude dĺžka celého EP? Celé EP bude mať skoro 20minút, a bude obsahovať 5 skladieb, z toho jednu inštrumentálku „Červená“, ktorá pravdepodobne je zatiaľ najviac vzdialená tomu čo sme s obliterate hrali, ale je tematický spätá s ďalšou skladbou „Hnedá“ Nové EP má názov „Universe, Milk, Structures”. Je celé EP ladené do podobných tém? Napriek tomu, že po tejto skladbe je pomenované aj EP, zvyšné skladby sa venujú viac sociálnym témam, čiže dalo by sa povedať, že sú skôr také naše tradičnejšie témy. Môžem aj v skratke opísať všetky skladby. Universe, Milk, Structures – o nezmysloch v zmysloch a opačne, toto nechám na poslucháčovu fantáziu, Bio-Idiot – o milovníkoch Savo medicíny. Hnedá – tu som sa dosť rozpísal, čo si tak asi myslím o jednej z našich politických strán, a postavičkách spriaznených okolo nej. No – o podliehaní tlaku spoločnosti na jednotlivca. Červená – táto skladba je o “komoušoch” aby sa nikdy nezabudlo čo všetko tu napáchali. Kedy približne môžeme očakávať zverejnenie celého digitálneho EP? S najväčšou pravdepodobnosťou, v pondelok 22.10.2018 sa zverejní celé EP na našom Bandcamp profile. Posledný album ste vydávali u Gothoom Production, planujete u niekoho vydať aj toto EP? Toto je veľmi zložitá otázka, nie že by sme nechceli, ale sme si vedomí, že formát EP nie je veľmi vďačný pre vydavateľstvá, hlavne ak ide kapelu nášho UG formátu. Ale kto vie, možno sa podarí aj fyzický nosič, sme tejto možnosti rozhodne naklonení. Čo sa dialo v Obliterate počas posledných rokov? Prečo ste sa rozhodli, že urobíte len EP, prečo nie Full CD? Jedna z najzásadnejších vecí , ktorá ovplyvnila, v podstate všetko čo sa okolo Obliterate udialo, bolo to, že Marcel Malega sa rozhodol ísť, na akúsi formu „bubeníckej“ dovolenky, skoro rok sme riešili čo bude ďalej, či bude vôbec nejaké „ďalej“. Medzitým nám s dohodnutými akciami, vypomohol odohrať Euguene Ryabchenko, a nakoniec sme predsa len našli aj „náhradu“ za Marcela v podobe Matúša Špaka. A Universe, Milk, Structures je EP preto , lebo všetky tieto skladby ktoré sú na ňom, boli zložené ešte s Marcelom, takže sa toto EP, dá chápať aj ako akúsi formu rozlúčky s ním. Ten, kto si pozrel vaše krátke...

Čítaj ďalej